Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-88-2020.pdf
PDF · 86.48 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/88/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, C. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - Q., zastúpená: JUDr. Martina Poredošová, advokátka so sídlom Kremnická 26, 851 01 Bratislava, IČO: 42135567, otec: X. o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý C. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň vždy v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:30 hod. a v každom párnom týždni vždy v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. Otec si maloletého prevezme na začiatku styku v mieste bydliska matky, kde ho aj matke po skončení styku odovzdá. Matka je povinná maloletého riadne a včas na styk pripraviť.
III. Zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia.
IV. Otec je povinný s účinnosťou od 01.11.2020 prispievať na výživu maloletého C. sumou 250 eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
Zročné výživné vo výške vo výške 450 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom doručeným súdu 29.10.2020 domáhala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a upravil styk otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň vždy v utorok a štvrtok od 15:00 do 16:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň vždy v nedeľu v čase od 16:00 hod. do 17:00 hod. vždy v prítomnosti matky. Zároveň matka navrhovala, aby súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 350 eur mesačne, počnúc dňom 01.11.2020. Návrh odôvodňovala tým, že po nezhodách sa od otca maloletého odsťahovala ešte pred narodením maloletého. Uvádzala, že otec maloletého ju pred jej odchodom viackrát fyzicky napadol, pričom ona chce maloletému zabezpečiť pokojný a bezpečný život. Uvádzala tiež, že jej obavy súvisia s tým, že otec užíva alkohol a marihuanu, čo tiež prispelo k tomu, že sa od neho odsťahovala. 2. Otec popieral, že by na matku maloletého fyzicky útočil, uvádzal, že matka akýkoľvek fyzický kontakt (napr. aj narazenie v dôsledku pošmyknutia sa) považuje za pokus o fyzický útok. Uvádzal, že matka
jeho kontakt so synom obmedzuje, je direktívna, rozsah jeho kontaktu a spôsob, ako prebieha je závislý len od vôle matky. Uvádzal, že kontakt bol v zimných a jarných mesiacoch obmedzovaný tak počasím vonku, ako aj argumentáciou matky vo vzťahu k dennému režimu maloletého, pričom samotné stretnutia sa realizovali často v čase, keď maloletý spal. Uvádzal tiež, že má aj ďalšieho syna, dnes už šestnásťročného, vie sa preto o dieťa postarať. Pokiaľ ide o výživné mal za to, že suma 200 eur dokáže pokryť potreby maloletého. 3. Matka v ďalšom priebehu konania uvádzala, že nechce styku otca so synom brániť, záleží jej však na tom, aby bol rešpektovaný denný režim maloletého, aby bol maloletý v bezpečí, mala preto výhrady k zabezpečeniu hausbótu, v ktorom otec maloletého žije. Nesúhlasila s tým, aby maloletý už v takom nízkom veku u otca prespával, argumentovala naviazanosťou na ňu, ako na matku. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k maloletému, poukazovala na to, že ona je na rodičovskej dovolenke, poberá teda len rodičovský príspevok a prídavky na syna, kým otec má príjmy z podnikateľskej činnosti v Y. a zároveň má príjem aj na Slovensku, má teda dostatok prostriedkov, poukazovala pri tom na skutočnosť, že otec uhrádza mesačne vysoké sumy za hausbót, v ktorom býva. 4. Otec uvádzal, že je síce pravdou, že si dokáže svojou zárobkovou činnosťou (tvorba webových stránok) zarobiť aj okolo 3.450 až 4.000 eur mesačne, nie však v aktuálnej situácii, kedy je v Y. lockdown, s čím je spojený aj pokles jeho príjmov. Pokiaľ ide o činnosť na Slovensku, uviedol, že pomáhal svojmu strýkovi, ten mu za to uhrádzal okolo 700 až 800 eur mesačne. 5. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. 6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým, otec napokon rešpektoval, že v súčasnosti s ohľadom na vek maloletého, nie je ešte vhodné, aby bol maloletý od matky vzdialený v takom rozsahu u neho maloletého prespával aj v noci, a súhlasil s tým, že styk sa bude realizovať bez nočného prespávania, s tým, že deklaroval, že bude mať do budúcna záujem styk so synom prehlbovať tak, aby u neho mohol aj prespať. Pri vymedzení rozsahu styku súd akceptoval popoludňajší denný režim maloletého (popoludňajší spánok), preto je začiatok styku upravený v rámci pracovných dní od 15:00 hod. Pokiaľ ide o ukončenie styku v rámci pracovného týždňa, súd ho upravil o 18:30 hod., s tým, že akceptoval požiadavku otca, ktorý argumentoval potrebou dochádzania za matkou v súvislosti s odovzdaním maloletého, čo mu s ohľadom na okolnosti v premávke skracuje reálny čas, ktorý môže s maloletým tráviť hrou alebo nejakou podnetnou činnosťou na úkor cestovania. V nedeľu každý druhý víkend je styk otca upravený širšie a to od 10:00 hod. do 18:00 hod. Voči takejto úprave v zásade obaja rodičia nenamietali,
uvádzali tiež, že s ohľadom na vek maloletého, nie je v súčasnosti potrebné osobitne upravovať styk počas prázdnin a sviatkov a rodičia sa na tomto budú vedieť dohodnúť.
13. Rodičia sa ale nezhodli na výške vyživovacej povinnosti. Matka potreby maloletého vyčísľovala v rozsahu okolo 542 eur mesačne v pandemickom období, pričom po uvoľnení opatrení očakáva náklady okolo 674 eur mesačne. Matka svoje výdavky dokladovala pokladničnými dokladmi o úhradách. Súd matkou tvrdenú výšku matkou mesačných výdavkov nemal v konaní preukázanú. Matka dokladala v konaní aj pokladničné bloky, či už sa jednalo o nákup predmetov dlhodobejšieho užívania (napr. autosedačka), alebo zdravotnej starostlivosti, alebo aj oblečenia a obuvi. Z týchto dokladov nevyplývala potreba tak vysokých mesačných výdavkov, ako matka v konaní vyčísľovala. Je nepochybné, že dokazovanie výdavkov na maloleté dieťa zamerané na preukazovanie každého jedného výdavku by nebolo účelným, a ani takéto preukazovanie nemožno od rodiča požadovať. Napokon, aj z následného vyúčtovania mesačných výdavkov (č. l. 58 až 68 v spise) vyplynuli mesačné výdavky na maloletého v sume okolo 450 eur, pričom tieto už zahŕňajú aj výdavky na stravu (dojčenské mlieko v sume 36 eur mesačne a inú stravu v sume 130 eur mesačne) a tiež výdavky na bývanie, ktoré matka vyčíslila sumou 50 eur, ako polovicu jej nákladov. Súd tak ustálil celkovú výšku oprávnených výdavkov matky na maloletého v sume okolo 400 eur mesačne, pričom zohľadňoval skutočnosť, že maloletý mal v čase rozhodovania súdu 20 mesiacov, a teda tak náklady na stravu, ako aj náklady na oblečenie a nepochybne aj na voľnočasové aktivity sú v tomto veku nižšie. Pri možnostiach otca súd bral do úvahy skutočnosť, že otcov príjem závisí od situácie na trhu a je nesporné, že v čase rozhodovania, ako aj počas rozhodného obdobia (od 01.11.2020 do rozhodovania súdu) bola situácia v krajine, z ktorej podstatná časť otcovho príjmu pochádza (Y.), ovplyvnená lockdownom v súvislosti s ochorením Covid - 19. Z výpisov z účtov (č. l. 81 až 99 a 114 až 137) mal súd za preukázané, že otec dokázal v niektorých mesiacoch vygenerovať príjem prevyšujúci 10.000 austrálskych dolárov, je však pravdou, že z týchto výpisov boli preukázané aj tvrdenia otca, o tom, že jeho príjmy sú spojené s nákladmi na dodávateľov IT služieb a zároveň že závisia od aktuálnej situácie na trhu, ktorá sa v niektorých mesiacoch prejavila tým, že otec zo svojej hlavnej činnosti nedokázal generovať príjem (otcom uvádzaný lockdown v Y.). Súd mal v konaní tiež preukázané, že otec maloletého uhrádza pomerne vysoké sumy svojmu strýkovi, v súvislosti s obstaraním si Hausbótu (okolo 2.500 eur mesačne). Hoci táto suma súvisí s obstaraním bývania otca, samotný otec uviedol, že v súvislosti s vyplatením Hausbótu uhradil svojmu strýkovi sumu okolo 100.000 eur za posledné tri roky (ostáva mu ešte uhradiť okolo 19.000 eur, kým bude Hausbót jeho). Za týchto okolností je možné uzavrieť, že je v otcových možnostiach prispievať vyššou sumou, ako ním navrhovaných 200 eur mesačne. Za primeranú, aktuálnym oprávneným potrebám maloletého a aktuálnym možnostiam otca zodpovedajúcu, zohľadňujúcu aj vyživovaciu povinnosť matky, súd považoval sumu výživného vo výške 250 eur mesačne, matkou požadované výživné v prevyšujúcej časti tak súd zamietol. Pokiaľ ide o zročné výživné, otec uhradil v období od 01.11.2020 na výživnom spolu sumu 2550 eur, zročné výživné za mesiace november 2020 až október 2021 predstavuje spolu sumu 3000 eur. Súd tak uložil otcovi povinnosť uhradiť nezaplatené zročné výživné vo výške 450 eur. Je nepochybné, že potreby maloletého sa s jeho vývojom budú zvyšovať, s čím bude spojená aj vyššia miera vyživovacej povinnosti otca. Otec si tak musí byť vedomý do budúcna, že miera jeho vyživovacej povinnosti sa bude v závislosti od oprávnených potrieb maloletého zvyšovať. Ak teda súd pri rozhodovaní prihliadal na aktuálny výpadok v príjmoch otca, urobil tak len pre to, že na základe dokazovania uzavrel, že určené výživné je v súčasnosti adekvátne, je však potrebné pripomenúť, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa má prednosť pred výdavkami rodiča, pričom odôvodnený výpadok príjmov je možné pri posudzovaní pomerov zohľadniť, čo súd v konkrétnom prípade aj urobil, z dlhodobého hľadiska však bude odôvodnené možnosti otca potrebné posudzovať v širšom rozsahu. V tejto súvislosti súd otcovi pripomína, že otec sám v konaní opakovane deklaroval, že hneď, ako sa jeho situácia zlepší, bude sám prispievať na výživu maloletého v širšom rozsahu.
14. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. Právo na podanie odvolania nemajú otec maloletého a kolízny opatrovník, ktorý sa tohto práva vzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. V Bratislave 25.10.2021
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata Miroslava Kopernická sudca