Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/111/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2021 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

Z. L.,

nar. XX.X.XXXX v Y., trvale bytom Z. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 26. júla 2021 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 13.9.2017 bol Z. L. odsúdený pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 5 rokov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ďalším právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 10.3.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 14.12.2017 (uznesenie o neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) bol Z. L. odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 18 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený Z. L. podľa , Tr. zák. v spojení s podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody (I.). Podľa Tr.zák. súd určil odsúdenému skúšobnú dobu na 1 rok a súčasne nariadil probačný dohľad nad odsúdeným na 1 rok. Zároveň odsúdenému v čase probačného dohľadu podľa Tr. zák. uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok (II.). Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. V následných písomných dôvodoch sťažnosti prokurátor poukázal najmä na to, že odsúdený nevyužil možnosť, ktorá mu bola daná pri podmienečnom odsúdení, aby preukázal snahu po náprave a vedenie riadneho života. Aj keď odsúdený si začal priznávať svoje zlyhania, vrátane snahy o abstinenciu, stále má tendenciu časť svojej viny prenášať na svoju priateľku. Predpokladaný koniec trestu má až 2.11.2023 a u odsúdeného je stredné riziko recidívy trestnej činnosti a resocializačná prognóza je menej priaznivá. Odsúdený preto len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Prokurátor navrhol podľa Tr.

por. uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť s tým, aby krajský súd sám svojím rozhodnutím zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť ako k svojmu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k vedeniu svojho života po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Pri svojom rozhodovaní o návrhu odsúdeného, súd prvého stupňa vykonal na verejnom zasadnutí dokazovanie a na základe jeho vyhodnotenia dospel k správnym záverom ohľadne splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného Z. L.. Senát nadriadeného súdu sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že tento spĺňa formálnu podmienku podľa § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. v podobe výkonu potrebnej dĺžky trestu odňatia slobody (pri prečine 1 , pri zločine 2/3). Súčasne správne súd prvého stupňa vyhodnotil aj splnenie materiálnych podmienok podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. ako z pohľadu zistenia polepšenia sa odsúdeného, tak aj rozumného očakávania, že tento na slobode bude viesť riadny život. Tu má pritom dôležitý význam už aj skutočnosť, že aj z prostredia výkonu trestu odňatia slobody vyplynul pozitívny záver, keď príslušný riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody v závere hodnotenia odsúdeného síce sám skonštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, súčasne však odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného s dohľadom.

K sťažnostným námietkam prokurátora senát nadriadeného súdu uvádza, že síce odsúdený tým, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, prezentoval určité sťažené možnosti prevýchovy len výchovnými prostriedkami. Taktiež postupne až v priebehu výkonu trestu odňatia slobody odsúdený začal zaujímať kritickejší postoj k spáchanej trestnej činnosti. Tu postupné priznávanie si svojho zlyhania, uvedomovanie si problémov s požívaním alkoholu svedčia v prospech odsúdeného. Z ustálenej súdnej praxe pritom spravidla vyplýva, že pri „konfliktoch“ medzi bývalými manželmi, resp. druhmi málokedy si páchatelia trestných činov priznávajú „len svoju vinu“. Preto ani prokurátorom uvádzaná tendencia externalizácie časti viny na priateľku nie je až takého charakteru, ktorá by mala byť prekážkou pre podmienečné prepustenie odsúdeného.

Senát nadriadeného súdu v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju vlastnú ustálenú súdnu prax, keď u osôb nachádzajúcich sa prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, zatiaľ neexistujú negatívne skúsenosti recidívy trestnej činnosti. Preto je spravidla vhodné pri splnení podmienok, hoci aj „hranične“, rozhodnúť v prospech odsúdených. Práve takáto úroveň splnenia podmienok pre podmienečné prepustenie bude „eliminovaná“ uloženým dohľadom probačného a mediačného úradníka spolu so zákazom požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Negatívny vplyv alkoholu sa pritom u odsúdeného prejavil pri spáchaní obidvoch trestných činov proti svojej družke.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.