Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky F. Y., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., E., E. XX, zast. Advokátkou kanceláriou Poláček & partneri, s. r. o., so sídlom AK Banská Bystrica, Dlhá ulica 6, IČO: 47 257 032 a manžela R. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. Z., G. XX., toho času ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, právne zast. JUDr. Jankou Kmeťovou, advokátkou, so sídlom AK Banská Bystrica, Nad plážou 17B, za účasti maloletých detí Y., G., nar. XX. XX. XXXX a R., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -209 zo dňa 16. 06. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -209 zo dňa 16. 06. 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky F. Y. , rod. Z., nar. XX. XX. XXXX a manžela R. Y., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozviedol (výrok I.). Súd maloleté deti Y., G., nar. XX. XX. XXXX a R., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach majú obaja rodičia samostatne (výrok II.). Otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí Y., G., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 140,- Eur mesačne a M., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 130,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.). Styk otca s maloletými deťmi neupravil (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že tu existuje kvalifikovaný a objektívny rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý je už takej dĺžky, ale aj intenzity, že ich manželstvo si neplní a nie je ani predpoklad, že si bude do budúcnosti plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, ktoré mu dáva Zákon o rodine, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi, funkcie hospodárskej. Manžel je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania, za ktorý je v súčasnosti aj vo výkone väzby od 03. 04. 2021. Už pred vzatím manžela do väzby manželia nežili v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodárili, intímne sa nestýkali. Pokiaľ aj trávili spoločný čas, bolo to výlučne len v záujme ich maloletých detí. Zo strany navrhovateľky voči manželovi chýba akákoľvek dôvera, rešpekt a úcta, ako

aj citová náklonnosť, na ktorej je založený každý partnerský vzťah. V danom prípade súd poukázal, že manželia vstupovali do manželstva slobodne a dobrovoľne, na základe vlastnej vôle, a preto v danom prípade súd bol toho názoru, že nemožno nikoho nútiť zotrvávať v manželstve, pokiaľ si to sám neželá, navyše ak sa jedná o nefunkčné manželstvo. V danom prípade mal súd preukázané, že rozvrat vzťahov medzi manželmi existoval už pred vzatím manžela do väzby. Manželstvo účastníkov konania je už len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani vhodné rodinné prostredie pre výchovu ich maloletých detí, teda rozvod manželstva nebude ani na ujmu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Súd tak mal splnené podmienky ustanovené v § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania súd považoval predovšetkým správanie manžela, jeho požívanie alkoholu, ktoré bolo súdu preukázané, že toto je vo vyššej, nielen v bežnej miere, čo vyplýva aj z uznesenia o jeho vzatí do väzby, ktoré manžel popieral, a pod vplyvom ktorého sa dopustil aj trestnej činnosti vo vzťahu k navrhovateľke. Keďže z manželstva účastníkov pochádzajú maloleté deti, a to G. Y. a R. Y., súd v súlade s ust. § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine rozhodoval aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, keďže mal preukázané, že matka starostlivosť o maloleté deti od doby ako rodičia nežili v spoločnej domácnosti zabezpečuje sama, v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky, pričom matka má vytvorené aj vhodné bytové podmienky pre výchovu detí. Mal preukázané, že deti inklinujú viac k matke, mali záujem zotrvať v jej starostlivosti. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach samostatne. Určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej S.vo výške 140,- Eur mesačne a k maloletému Ivanovi vo výške 130,- Eur mesačne a ustálil, že aj keď v čase rozhodovania súdu otec maloletých detí bol vo výkone väzby, ktorá okolnosť však nemôže byť na ťarchu maloletých detí, najmä na úkor ich výživy, a zároveň dospel k názoru, že s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, ktoré mal pred nástupom do väzby s poukázaním na to, že otec sa dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania, resp. príjmu, keďže ukončil pracovný pomer dohodou, a taktiež ukončil aj živnosť, z ktorej mal príjem, je v jeho schopnostiach na maloleté deti prispievať výživným v stanovenej výške. Styk otca s maloletými deťmi, a to aj s prihliadnutím na odporučenie kolízneho opatrovníka neupravil. Túto ponechal na dohodu rodičov, a to aj z dôvodu, že otec ako rodič oprávnený na styk s deťmi osobitne úpravu styku s deťmi počas výkonu väzby nežiadal, pričom poukázal pred opatrovníkom na to, že s matkou sa ohľadom jeho styku s deťmi vedia dohodnúť. O trovách konania súd rozhodol podľa .

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel s poukazom na odvolací dôvod v zmysle , keď mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ súd dospel k presvedčeniu, že manželstvo je trvalo rozvrátené a nie je možné obnoviť spolužitie manželov, s týmto nesúhlasí, pretože sa pokúšali s manželkou o obnovenie spolužitia a začali aj chodiť do manželskej poradene, ale kvôli corone uvedené sedenia boli prerušené. Má za to, že aj manželka k nemu stále cíti náklonnosť, vždy to tvrdila, vždy mu tvrdila, že chce obnoviť spolužitie. V januári sa intímne stýkali s tým, že budú spolu bývať. S rozvodom manželstva nesúhlasí, chce vychovávať deti a deti majú právo mať prirodzený kontakt s oboma rodičmi. Má dojem, ako keby manželku na rozvod niekto naviedol, ona sama o tom podľa neho nie je presvedčená, že sa chce rozviesť. Súd im mal navrhnúť, či sa nechcú podrobiť procesu v manželskej poradni. Je presvedčený o tom, že je možné obnoviť manželské spolužitie. Navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Navrhovateľka k podanému odvolaniu v písomnom vyjadrení uviedla, že je toho názoru, že súd sa predmetom sporu zaoberal v dostatočnom rozsahu, vo veci vykonal riadne a úplné dokazovanie a na základe takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, že sú splnené zákonné predpoklady v zmysle § 23 a nasl. Zákona o rodine a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Skutočnosti a dôvody uvádzané odporcom sa nezakladajú na pravde, sú skresľujúce, neúplné a vytrhnuté z celkového kontextu. Rozvrat manželstva bol spôsobený nadmerným požívaním alkoholu odporcom (čo tento stále popiera a to napriek objektívnym lekárskym správam a zisteniam, ako aj vypracovaným znaleckým posudkom). Pokiaľ sa týka rozvratu manželstva a prípadného obnovenia manželského spolužitia, k tomuto sa osobne vyjadrila navrhovateľka a na tejto skutočnosti nič nemieni meniť a to aj v súvislosti s dôvodmi a skutočnosťami, ktoré viedli k vzatiu odporcu do väzby a teda k jeho správaniu a postoju k navrhovateľke a hlavne k maloletým deťom. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé a pre navrhovateľku neakceptovateľným spôsobom nahrádza jej vyjadrenia svojimi predstavami o nej a o ich spolužití. Ako manželia žijú v odlúčení, čo nesporne prospelo výchove maloletých detí, ako je zrejmé z vykonaného dokazovania. Manželstvo je rozvrátené

a nie je možné očakávať jeho obnovu. Pre bližšie a konkrétnejšie oboznámenie sa súdu s osobnosťou, spôsobom života a správania sa odporcu k navrhovateľke, ako aj jeho postoj k rodine a k jeho životnému štýlu, si súd môže vyžiadať vypracované znalecké posudky v trestnom konaní. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, a to aj bez nariadenia pojednávania, ako zákonný v celom rozsahu potvrdil.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela uviedol, že podľa názoru úradu súd prvej inštancie dostatočne zistil pomery na strane rodičov a na strane maloletých detí a rozhodol na základe zistených skutočností. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

6. Odvolateľ sa k písomnému vyjadreniu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka maloletých detí nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou ( a a a - ďalej len „CMP“), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa a a aplikácii postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné, a preto postupom v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu, t. j. v rozsahu, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol (výrok I.), potvrdil ako vecne správny.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Na základe podaného odvolania s prihliadnutím na uvádzané odvolacie dôvody v podanom odvolaní po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania zistil a v odôvodnení rozhodnutia aj konštatoval skutkový stav veci správne, pričom dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa . S prihliadnutím na rozsah odvolania manžela a uvádzané odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie manžela dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je rozvod manželstva na návrh navrhovateľky, ktorá poukazuje na hlboko a trvalo rozvrátené vzťahy manželov, pre ktoré ich manželstvo neplní účel tak, ako to predpokladá Zákon o rodine. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na rozsah odvolania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka dňa 01. 06. 2020 podala na súd návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ako účastníčka konania bola vo veci vypočutá súdom na pojednávaní dňa 31. 05. 2021, pričom zotrvala na podanom návrhu, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s poukazom na vážnosť a dlhodobosť rozvrátenia manželských vzťahov spôsobom, že nie je možné obnovenie manželského spolužitia. Poukazovala na závadové konanie manžela, ktorý vo zvýšenej miere dlhodobo požíval alkohol, pričom požívanie alkoholu zatajoval, popieral, narobil veľké dlžoby. V spoločnej domácnosti nežijú od 19. 06. 2020, kedy sa ona aj s deťmi odsťahovala. Spoločne nehospodária, ako rodina už spoločne nežijú, netrávia čas ako rodina. Osobne si nevie predstaviť spoločné spolužitie, obnovu manželstva; z jej strany k nemu už nie je citová náklonnosť. Hoci manžel, ktorý bol súdom prvej inštancie vypočutý na pojednávaní dňa 16. 06. 2021, nesúhlasil s návrhom na

rozvod manželstva, negujúc problémy v manželstve, s poukazom na to, že podľa neho manželstvo bolo dobré a uvádzajúc, že v spoločnej domácnosti predtým, ako ho vzali do väzby nežili s navrhovateľkou od júna 2020, ale sa stretávali, popierajúc požívanie alkoholu v zvýšenej miere, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania správne k záveru, že v súdenej veci existujú dôvody pre rozvod manželstva v zmysle § 23 a nasl. Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením a právnymi závermi súdu prvej inštancie, vo veci, pričom zároveň dopĺňa, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pojednávanie vo veci, na ktorom bola vypočutá navrhovateľka, sa uskutočnilo približne po 11 mesiacoch od podania návrhu a na tomto pojednávaní navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva, opísala dôvody, ktoré ju viedli k podaniu návrhu, ako aj skutkový stav, čo sa týka spolužitia manželov. Z vyjadrenia navrhovateľky nepochybne vyplýva, že nechce ďalej žiť v manželstve s manželom, pričom odvolací súd tieto skutočnosti zdôrazňuje z dôvodu obsahu podaného odvolania manželom, v ktorom tento spochybňuje rozhodnutie navrhovateľky nežiť ďalej s manželom v manželstve a podanie návrhu na rozvod manželstva, ktoré ako keby nebolo autonómnym rozhodnutím navrhovateľky, pričom však túto svoju domnienku manžel ani žiadnym spôsobom nešpecifikoval a už vôbec nepreukázal. Pokiaľ v odvolaní manžel navrhol zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu umožnenia súdom prvej inštancie podrobiť sa procesu v manželskej poradni, odvolací súd uvádza, že takýto proces manželia už realizovali, avšak bezvýsledne, pričom neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že na základe správy z poradensko-psychologického procesu, pričom táto bola podaná na základe spolupráce s manželmi, psychologičkou bol odporúčaný rozvod manželstva s tým, aby maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do starostlivosti matky a kontakt detí s otcom zatiaľ nebol upravený. Odvolací súd ďalej poukazuje už na vyššie uvádzané časové súvislosti; je nepochybné, že od rozhodnutia navrhovateľky podať návrh na rozvod, podaním návrhu na rozvod, výsluchom navrhovateľky na pojednávaní pred súdom prvej inštancie ako aj vyjadrením navrhovateľky k odvolaniu manžela uplynulo dostatočné časové obdobie na zváženie tohto kroku, pričom navrhovateľka opakovane v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v konaní pred odvolacím súdom v rámci písomného vyjadrenia k odvolaniu manžela zotrvávala na svojom postoji, ktorým prejavila neochotu žiť ďalej v manželstve s manželom; preto možno ustáliť, že navrhovateľka skutočne nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Za situácie, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, pričom dospel k názoru, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií v zmysle zákona o rodine, s ktorým vyhodnotením sa v plnom rozsahu zhoduje aj odvolací súd, bolo dôvodné návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva vyhovieť s poukazom na to, že obnovenie manželského spolužitia manželmi očakávať nemožno a rozvrat manželstva je trvalý a vážny. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k názoru, že v súdenej veci existujú zákonné dôvody v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva. Odvolací súd ďalej uvádza, že uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strany i jeho harmonického fungovania. Tieto aspekty by v manželstve mali pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u už existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. S poukazom na vyššie uvedené, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, pričom neexistuje žiadny dôvod predpokladať, že by mohlo dôjsť k reparácii narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického spolužitia, je nutné konštatovať existenciu zákonných dôvodov pre rozvod manželstva. Súd prvej inštancie správne za príčinu rozvratu manželstva považoval predovšetkým správanie sa manžela, jeho požívanie alkoholu, ktoré bolo súdu preukázané, že toto je vo vyššej miere, nielen v bežnej miere, čo vyplýva aj z uznesenia o jeho vzatí do väzby, ktoré manžel popieral a pod vplyvom ktorého sa dopustil aj trestnej činnosti vo vzťahu k navrhovateľke, čo tiež preukazuje narušenosť vzťahov v manželstve a nepreukazuje skutočný záujem manžela na riadnom obnovení manželského spolužitia. Aj keď z manželstva pochádzajú maloleté deti s prihliadnutím na zistený skutkový stav, čo sa týka rozvratu manželstva, súd vecne správne rozhodol, keď manželstvo účastníkov konania rozviedol, pričom zároveň postupom v zmysle konal aj o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré rozhodnutie však manžel v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Odvolací súd, keďže sa jedná o konanie vo vzťahu k maloletým deťom, však preskúmal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy rodičovských práv a povinností, pričom zistil s prihliadnutím na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie správne právne posúdenie, keď súd prvej inštancie dospel k názoru, že je potrebné maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o deti riadne stará a zabezpečuje im riadnu výchovu, pričom správne súd rozhodol aj v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ktoré rozhodnutie aj

náležite odôvodnil. Odvolací súd ešte naviac vo vzťahu k rozsudku súdu v časti, ktorým súd manželstvo rozviedol, uvádza, že zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré už neplní svoju funkciu. Keďže odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil správne skutkový stav, pričom na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie, odvolací súd postupom v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o trovách konania postupom v zmysle .

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii ust. a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko odvolací súd nezistil, žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov odvolacieho konania, ktorejkoľvek strany sporu.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).