Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-46-2024.pdf
PDF · 83.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/46/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.02.2024 č.k. 0T/26/2024 - 41, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.9.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 18.02.2024 č. k. 0T/26/2024 – 41, rozhodol o obžalobe podanej na obžalovaného A. B. tak, že ho uznal za vinného, že dňa 15.02.2024 v čase o 21.05 hod. v Seredi na ulici Vinárska pri spoločnosti Hubert J.E., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Volkswagen Tiguan EČ: C., pričom mu bola príslušníkom hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Sereď vykonaná v čase o 21.07 hod. skúška na zistenie alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus, číslo A410114, číslo merania 819, ktorým mu bola nameraná hodnota 0,81 mg/l alkoholu v dychu, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu uložil: Podľa § 289 ods. 1 a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, peňažný trest vo výške 2.000 (dvetisíc) €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prokurátor, proti výroku o treste, v neprospech obžalovaného. 3. Podané odvolanie prokurátor bližšie odôvodnil podaním zo dňa 06.03.2024, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. V danom prípade bolo preukázané, že v čase vedenia motorového vozidla obžalovaný B. D. mal hladinu alkoholu v krvi najmenej 0,49 mg/l. V čase spáchania skutku bol obžalovaný v miernej opitosti. Som toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byt' zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý si takéhoto rizika sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce.
3.2. Mám za to, že peňažný trest vo výmere 2000,- Eur za daných vyššie uvedených okolností je trestom, ktorý nie je v súlade so zásadami ukladania trestov definovaných v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. Peňažný trest možno ukladať v zásade (odhliadnuc od prípadnej úpravy sadzby podľa § 38 Tr. zák.) od 160 eur do 331 930 eur. Suma 2000,- Eur pri vedení vozidla za daného stavu požiadavku zákonného a primeraného trestu nepochybne nespĺňa a to tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. Mám zato, že podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou, by vyššie uvedené požiadavky jednotlivých zásad ukladania trestov nepochybne napĺňal. 3.3. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v prípade dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými následkami sú tieto už nezvratné a žiadny, teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289 Trestného zákona tieto naopak môžu viesť k tomu, aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval, teda môže byť naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami. 3.4. Taktiež si dovolím na tomto mieste poukázať aj na potrebu generálnej prevencie vo, pričom tá spočíva vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti a uskutočňuje sa prostredníctvom individuálnej prevencie. Len pre porovnanie, za priestupok spočívajúci vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu prichádza do úvahy sankcia v podobe pokuty do 800,- eur a zákaz činnosti do 3 rokov a teda súdom uložený trest je v zásade len o niečo prísnejšia ako sankcie za priestupok, čo nezohľadňuje skutočnosť, že tresty za trestné činy ako spoločensky najnebezpečnejšie a najzávažnejšie konania by logicky mali byt' prísnejšie ako sankcie za iné druhy deliktov, napríklad za priestupky, ktoré sú rádovo menej závažné a nebezpečné. 3.5. Súdom uložený trest považujem vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za neprimerane mierny, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd Trnava j v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest. 4. K odvolaniu sa písomne vyhlásia vyjadril aj obžalovaný, pričom uviedol, že si plne uvedomuje nezodpovednosť a protiprávnosť jeho činu, čo ho veľmi mrzí a veľmi to ľutuje. Už teraz, po uplynutí jedného mesiaca, veľmi pociťuje stav bez vodičského preukazu, nakoľko bývajú na okraji mesta a momentálne absolvuje viacero lekárskych vyšetrení a našťastie a jeho manželka s ním trpezlivosť a pokiaľ môže, tak ho vozí. Absolvoval aj rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, z ktorého sa nepotvrdila jeho závislosť od alkoholu. Lekárka ho odporučila na sedenie u psychológa hneď sa bol aj zaregistrovať. Ľutuje svoju hlúposť a je ochotný niesť primeraný trest, no veľmi ho mrzí, že sklamal aj ľudí, čo sa spoliehali na jeho pomoc. 5. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného a prokurátora. Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na svojom odvolaní. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. 6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý výrok o treste tým, že mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe do 1 roka. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov. Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý bol jediný krát súdne trestaný skoro pred 40 rokmi a dopustil sa len menej závažného priestupku v cestnej doprave skoro pred 20 rokmi, ako aj povahu spáchaného prečinu, ktorý je ohrozovacím trestným činom s trestnou sadzbou do 1 roka, považoval súd za najvhodnejší peňažný trest. Obžalovaný síce momentálne nie je zárobkovo činnou osobou, ale pracoval celý život, má zabezpečené bývanie, nemá dlhy a prednedávnom dostal odstupné. Peňažný trest uložil vo výške približne jeho dovtedajšieho mesačného príjmu, v čom zohľadnil, že nespláca splátky a nemá vyživovacie povinnosti. Náhradný trest určil v trvaní 2 rokov (správne má byť uvedené 2 mesiace, ako to vyplýva z výroku napadnutého rozsudku, pozn. odvolacieho súdu), teda v dĺžke, v akej by ukladal prípadný trest odňatia slobody. Keďže sa jedná o úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil súd aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, v čom zohľadnil jednak dĺžku doby, po ktorú má vodičské oprávnenie a jeho doterajšiu priestupkovú minulosť v doprave, ako i konkrétnu závažnosť predmetného konania. 9. Zistenia, ktoré súd vyvodil z vykonaných dôkazov, sú podľa názoru odvolacieho súdu, správne. Rovnako sú správne aj závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel. Zistené skutočnosti vyhodnotil jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach a logickým spôsobom, preto nemožno týmto záverom vytknúť žiadnu nesprávnosť, ktorá by mala za následok potrebu zrušenia preskúmavaného výroku o treste. 10. Oproti názoru prokurátora, ktorý vo svojom odvolaní akcentuje všeobecné kritéria pre ukladanie trestov za tento druh trestnej činnosti, ako aj význam účelu trestu, ktorý sleduje naplnenie tzv. generálnej prevencie, je potrebné dať v tomto prípade dôraz na nevyhnutnosť individualizácie trestu. Odvolací súd je názoru, že je potrebné uložiť taký trest, ktorý bude pre konkrétneho páchateľa trestnej činnosti spôsobilý naplniť najmä účel tzv. individuálnej prevencie. 11. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. V minulosti bol súdne trestaný iba raz, v roku 1987 pre prečin pytliactva na zrážky z platu, ktoré vykonal. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR nemá žiaden záznam. Podľa evidenčnej karty vodiča je obžalovaný držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B od roku 1982 a má záznamy o 1 priestupku v doprave z roku 2007, riešeného blokovou pokutou. V osobe obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti, nejde o kriminálne narušenú osobnosť, nejde o osobu, ktorej trest by mal byť výstrahou pre iných páchateľov rovnakého druhu trestnej činnosti. Obžalovaný vyjadril ľútosť nad spáchaním trestného činu a niet prečo neveriť tomu, že táto je úprimná. Možno uzavrieť, že spáchanie posudzovaného trestného činu, bol ohľadne súdeného druhu trestnej činnosti ojedinelý exces, z inak riadneho vedenia života. Ukladať takémuto páchateľovi trestnej činnosti prísnejší trest (podmienečný trest odňatia slobody), ako to navrhol prokurátor vo svojom odvolaní, by považoval odvolací súd za nespravodlivé. 12. Prvostupňový súd síce dosť stručne, no napriek tomu zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré považoval uloženie peňažného trestu za dostatočný, ktorý naplní všetky zákonom sledované účely trestu. Z pohľadu odvolacieho prieskumu niet týmto úvahám čo vytknúť. Spoločne s uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov vytvorí možnosť výchovne pôsobiť na obžalovaného v tom smere, aby ho do budúcnosti odradil od podobného protiprávneho správania. Pokiaľ je možné na páchateľa pôsobiť miernejšou sankciu, ktorá môže byť dostatočnou na dosiahnutie účelu trestu, niet prečo pristupovať k ukladaniu trestu odňatia slobody, hoc aj s podmienečným odkladom jeho výkonu. 13. Aj z pohľadu možnosti naplnenia účelu takzvanej generálnej prevencie, spĺňa uložený peňažný trest svoj účel. Pokiaľ ide o občana, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti a spáchal trestný čin, ktorého následky si uvedomuje a jeho spáchanie ľutuje a zároveň ide o osobu vyššieho veku, ktorá v očiach verejnosti nemala v minulosti problémy so zákonom, nemusí sa ani verejnosti javiť uložený trest ako neprimerane mierny, ktorý by iných členov spoločnosti mohol „povzbudzovať“ k rovnakému protiprávnemu správaniu sa. Možno predpokladať, že aj verejnosť je schopná vnímať zásadné rozdiely medzi rôznymi páchateľmi rovnakej trestnej činnosti. 14. S poukazom na uvedené zistenia a závery, vyhodnotil odvolací súd všetky napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu, ako vecne správne, zákonné a spravodlivé. Preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.