Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/4/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpený splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. V. XX, o zaplatenie 357,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. apríla 2020, č.k. -159, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. odpor žalovaného zo dňa 10.12.2019 proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Dunajská Streda dňa 27.11.2019, sp.zn. -140 odmietol, a výrokom II. sťažnosť žalovaného proti rozhodnutiu súdneho úradníka Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.11.2019, sp.zn. -140, o trovách konania, zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom a súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 27.11.2019, sp. zn. -140, ktorý následne doručil stranám sporu. Dňa 10.12.2019 žalovaný podal na poštovú prepravu zásielku, ktorej obsahom bolo jeho podanie označené ako „Odpor proti platobnému rozkazu a sťažnosť proti výkonu o trovách konania“. Súd prvej inštancie zistil, že odpor bol síce podaný oprávnenou osobou a včas, avšak nebola splnená podmienka podľa ust. (ďalej ), teda podmienka vecného odôvodnenia odporu. Žalovaný okrem vyjadrenia, že pohľadávku žalobcu neuznáva čo do dôvodu a výšky a že popiera tvrdenia žalobcu, ďalšie skutočnosti neuvádza, vecne sa k podanej žalobe ani k súdnemu rozhodnutiu nevyjadril, prostriedky procesnej obrany nepredložil ani neoznačil a to napriek riadnemu poučeniu v platobnom rozkaze. Pretože žalovaný, napriek poučeniu súdu o následkoch podania odporu bez vecného odôvodnenia, odpor podal bez týchto náležitostí, súd postupoval podľa ust. a tento odmietol. Rovnako žalovaný nijako nezdôvodnil jeho sťažnosť proti výroku o trovách konania, uviedol iba, že „podáva sťažnosť proti výroku II, pretože sú nedôvodné a sú v rozpore s dobrými mravmi“, nie je však zrejmé v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi trovy konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 130,89 Eur a z titulu zaplateného súdneho poplatku zo žaloby 21,00 Eur, pričom ide o náhrady, na ktoré žalobca v prípade úspechu v konaní má zákonný nárok ( ). Pretože ide o náhradu priznanú v súlade s právnymi predpismi, súd sťažnosť žalovaného proti výroku o trovách konania považoval za nedôvodnú a sťažnosť zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý považoval uznesenie za nesprávne z dôvodu, že súd neskúmal zákonné náležitosti zmluvy o bežnom účte ex offo, žalobca v návrhu uvádza klamlivé a zavádzajúce tvrdenia. Žalovaný dňa 21.06.2007 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o bežnom účte, kde je len v predmete zmluvy uvedené poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky. Banka mu len listom zaslala oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania a oznámenie nemožno považovať za takúto zmluvu, ani za použitia odkazu v zmluve o bežnom účte. Žalovaný ako spotrebiteľ a zároveň slabšia strana sporu má právo na ochranu zo strany súdu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami, pričom sa domnieva, že v danom prípade boli proti nemu použité nekalé klamlivé a agresívne praktiky žalobcu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná a musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj ďalšie náležitosti obsiahnuté v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Navyše v zmysle zákona, ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, RPMN musí byť uvedená. Počas trvania zmluvy je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov. Zároveň žalovaný vznáša aj námietku premlčania, ak vôbec nejaká pohľadávka existovala, keďže dátum žalovaným posledne vykonanej úhrady bol dňa 05.04.2016 a žalobca k zosplatneniu uviedol dátum až dňa 16.02.2017, pričom žalovaný poukazuje na , podľa ktorého právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že jeho procesná obrana je dôvodná a opodstatnená a je dôvodom na to, aby súd ex offo preskúmal zmluvu a prílohy priložené žalobcom, žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd správne odmietol odpor žalovaného z dôvodu, že bol podaný bez vecného odôvodnenia. Odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí odporu nie je nahradením odporu proti platobnému rozkazu, ktorý je nenahraditeľný, vyznačujúci sa prvkami koncentračnej zásady. Pokiaľ by postačovalo doplniť vecné odôvodnenie odporu až v odvolacom konaní, potom by postačovalo, aby v lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu podal žalovaný akékoľvek podanie, ktoré by po jeho odmietnutí v odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí doplnil a samotný odpor ako procesný úkon by potom stratil svoju podstatu a zmysel.

5. Žalovaný v odvolacej replike mal za to, že v jeho odvolaní, aj v podanom odpore uviedol všetky podstatné náležitosti, pre ktoré by odvolací súd mal návrh žalobcu zamietnuť. Doplnil, že dokumenty k žalobnému návrhu prvý raz videl až vo vyjadrení žalobcu. Snahou žalovaného nebolo uzatvárať zmluvný vzťah na čerpanie peňažných prostriedkov, chcel mať uzavretý len bežný účet a preto právny predchodca žalobcu banka mala žalovaného s patričnou odbornou starostlivosťou oboznámiť zrozumiteľným spôsobom o všetkých zmluvných dojednaniach a ich následkoch. Povinnosťou súdu bolo preskúmať ex offo zmluvu, čím sa súd nezaoberal a vydal len platobný rozkaz. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť o tom, že by od právneho predchodcu žalobcu čerpal nejaké peňažné prostriedky a žalobca by mal o tejto skutočnosti podať dôkazy.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má nevyhnutné zákonné náležitosti ( a ), umožňujúce ho prejednať a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol výrok I. napadnutého uznesenia, ktorým súd odmietol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu (výrok o trovách konania už bol preskúmaný na základe

sťažnosti žalovaného a odvolací súd nemôže v odvolacom konaní rozhodovať o zamietnutí sťažnosti súdom prvej inštancie).

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania je to, či podaný odpor bol alebo nebol vecne odôvodnený. Žalovaný na odôvodnenie svojho odporu uviedol, že podáva odpor proti platobnému rozkazu a proti výroku o trovách konania, pretože ich neuznáva čo do výšky a dôvodu, popiera tvrdenia žalobcu a uvádza svoje vlastné, a tu iba odcitoval ust. .

9. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto odôvodnenie nie je možné považovať za vecné. Uvedenie všeobecného tvrdenia o nesúhlase s platobným rozkazom v celom rozsahu „pre ich neuznanie čo do výšky a dôvodu“ bez uvedenia konkrétnych dôvodov takéhoto nesúhlasu, nespĺňa podmienku vecného odôvodnenia odporu. Vecné odôvodnenie odporu znamená uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré svedčia o tom, že nárok uplatnený návrhom neexistuje alebo ho súd nemôže priznať. Žalovaný v odpore iba citoval ustanovenie bez toho, aby uviedol akékoľvek vlastné tvrdenia.

10. Z ustanovenia <. vyplýva, že platobným rozkazom možno rozhodnúť aj na základe tvrdení strany, o ktorých súd nemá pochybnosti, pričom tieto tvrdenia nemusia byť opreté vždy o listinné, resp. iné dôkazy. Pokiaľ teda žalovanému bol doručený žalobný návrh vo veci samej s prílohami (a toto doručenie návrhu s prílohami potvrdzuje dôkaz na čl. 145 spisu, z ktorého vyplýva, že žalovanému bol platobný rozkaz spolu so všetkými prílohami a poučením súdu listinne doručený dňa 29.11.2019), z ktorých vyplývalo, že žalobca požaduje zaplatenie sumy 357,41 eur s príslušenstvom na základe úverovej zmluvy, nič mu nebránilo odôvodniť svoj odpor tak, ako to urobil v následnom odvolaní proti platobnému rozkazu, teda konkrétnymi skutkovými okolnosťami, na základe ktorých je podľa neho požiadavka žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z tvrdeného a preukazovaného vzájomného záväzkového právneho vzťahu nedôvodná. Keďže ale žalovaný vecné odôvodnenie do odporu neuviedol, správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým tento jeho odpor ako neodôvodnený odmietol.

11. Na tomto závere nemôžu nič zmeniť ani tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odôvodnení predmetného odvolania. Odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí odporu je totiž už iným procesným úkonom a nenahrádza samotný úkon, ktorým je odpor proti platobnému rozkazu, preto v odvolaní dodatočne uvedené dôvody nemôžu konvalidovať nedostatok spôsobený absenciou vecného zdôvodnenia odporu. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku I, ktorým odpor žalovaného odmietol, v súlade s ustanovením potvrdil ako vecne správne.

12. O náhrade trov odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd za použitia v spojení s a , a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).