Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-157-2021.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Subarea
20CoP/157/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. K., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: C. X, K., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: G. P., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X, K. a otca: T.. P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, Ž., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02. septembra 2021, č. k. 27P/124/2021-30, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02. septembra 2021, č. k. 27P/124/2021-30, v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým E. K., nar. XX.XX.XXXX, mení tak, že: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom E. K., nar. XX.XX.XXXX, v každom kalendárnom týždni v stredu od 09.30 hod. do 11.30 hod., a v každom kalendárnom týždni v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., pričom styk sa bude realizovať v prítomnosti matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 02. septembra 2021, č. k. 27P/124/2021-30 rozhodol tak, že maloletého E. K., nar. XX.XX.XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého E. K., nar. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 100,- € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc doručením uznesenia. Súd prvej inštancie tretím výrok dočasne upravil styk otca s maloletým E. K., nar. XX.XX.XXXX, v prítomnosti matky nasledovne, v každom kalendárnom týždni v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v každom kalendárnom týždni v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie súd prvej inštancie nariadil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 27P/120/2021. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.08.2021, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého E. K.Í., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s výlučným právom na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku a zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 300,- € mesačne. Zároveň navrhovala upraviť styk otca s maloletým každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky a to výhradne v prítomnosti matky. Súčasne s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, s výlučným právom na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku, zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 300,- € mesačne a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým výhradne v prítomnosti matky, v mieste trvalého bydliska matky každú stredu od 16.00 hod do 18.00 hod. 3. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti približne dva roky, pričom manželstvo neuzavreli. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodil maloletý E., o ktorého sa od narodenia stará. Uviedla, že spolužitie bolo spočiatku harmonické. Problémy nastali v auguste 2020, keď začal mať otec maloletého zdravotné problémy, čo sa začalo odzrkadľovať na jeho správaní. Uzatváral sa do seba a odmietal akúkoľvek pomoc, dokonca začal uvažovať nad samovraždou. Otec maloletého prestal mať záujem o čokoľvek, nič ho nebavilo, synovi sa prestal venovať, nedokázal sa z ničoho tešiť, bol veľmi náladový a výbušný. S matkou maloletého prestal ohľadom bežných vecí komunikovať. Upadal do depresií. Vo februári 2021 navštívil psychiatrickú kliniku Spirare, kde mu bol diagnostikovaný syndróm vyhorenia. Vzhľadom na jeho zdravotný stav mu boli predpísané antidepresíva. Matka uviedla, že otec mal psychické problémy (panická porucha) už v minulosti, cca pred 10 rokmi, na ktoré sa liečil na psychiatrickej klinike návštevami aj liekmi. Napriek matkinej snahe sa otec maloletého rozhodol odsťahovať zo spoločnej domácnosti. Od tohto momentu sa na nevedia dohodnúť na starostlivosti o maloletého, ani ohľadom financií. Matka uviedla, že mala snahu dohodnúť sa na kompromise, avšak táto snaha bola iba z jej strany. Uviedla, že podľa slov otca ju po rozchode začal nenávidieť, stratil všetky zábrany, začal byť ešte viac agresívny a hrubo jej nadával, urážal ju a to aj pred maloletým. Aj po upozornení od matky v tom pokračoval. Uvedenú situáciu matka riešila oznámením o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Mala za to, že jeho zdravotný stav je t.č. nestabilizovaný, otec maloletého je veľmi nevypočítateľný a jeho konanie sa nedá predvídať. Vzhľadom na uvedené, ako aj na nízky vek maloletého a skutočnosť, že je stále kojený matka navrhovala v záujme maloletého, aby styk s otcom prebiehal v jej prítomnosti, s čím však otec nesúhlasil. V období od 25.06.2021 do 28.07.2021 sa uskutočnil styk otca s maloletým E. šesťkrát, vždy v prítomnosti matky na cca 2 hodiny. Matka dodala, že v styku otca so synom nijak nebráni, trvá však na svojej prítomnosti v záujme maloletého. Okrem času, kedy sa otec s maloletým stretol v mesiacoch jún a júl sa ani raz nespýtal, ako sa maloletý má, či mu niečo nechýba, alebo či je zdravý. S matkou dieťaťa vôbec nekomunikuje, dokonca jej odmieta povedať, kde momentálne býva. Uviedla, že otec vlastní byt v L., ktorý počas ich vzťahu prenajímal. Vzhľadom na správanie otca sa matka obáva, že pokiaľ by bol so synom bez jej prítomnosti, vzal by syna a viac by s matkou nekomunikoval. Matka sa s otcom nevie dohodnúť ani ohľadom výživného na maloletého. Odkedy opustil spoločnú domácnosť na syna prispel sumou 67,- € na mesiaci jún a 100,- € na mesiac júl, raz kúpil plienky a maloletému kúpil nejaké jedlo. Vzhľadom na to, že rodičia maloletého spolu nekomunikujú je takýto spôsob výživného nedostatočný, pretože otec nevie, čo maloletý aktuálne potrebuje. K svojim majetkovým pomerom matka uviedla, že poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 € a príspevok na dieťa vo výške 25,50 €. Žiadny iný príjem nemá a vzhľadom na nepretržitú starostlivosť o maloletého, iný príjem ani nevie zabezpečiť. Matka je výlučnou vlastníčkou bytu na C. ulici, kde žije spolu so synom, a na ktorý má hypotekárny úver vo výške 99.000,- €. Okrem toho nevlastní iné hodnotné veci ani automobil. Mesačné náklady spojené so starostlivosťou o maloletého vyčíslila nasledovne: oblečenie, topánky 60,- €, plienky a kozmetika 50,- €, strava 90,- €, lieky 10,- €, hračky a knihy 10,- €, náklady na bývanie (vrátane splátky hypotéky) - pomerná časť 230,- €, elektrina 15,- €, internet, TV, mobil 15,- €, MHD 5,- €, drogéria 8,- € t. j. spolu vo výške 493,- €. K pomerom otca uviedla, že je SZČO, pričom jeho mesačný príjem počas ich spolužitia bol vyše 1.000,- €. Zároveň prenajíma byt, z čoho má cca 200,- €. 4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1, § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 361, § 367 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, 325 ods. 1, § 325 ods. 1, 326 ods. 1, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a vecne tým, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Z obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2021 a v súčasnosti sa na starostlivosti o maloleté dieťa nevedia dohodnúť. Rodičia spolu nekomunikujú a to ani ohľadom starostlivosti o maloletého, prípadne medzi nimi vznikajú konflikty, o čom svedčí aj podané oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku. Vzhľadom na uvedené, považoval súd prvej inštancie za nevyhnutný autoritatívny zásah súdu, ktorým situáciu dočasne upokojí a maloletému dočasne stabilizuje rodinné prostredie. Súd prvej inštancie mal za to, že v súčasnej dobe je v záujme dieťaťa dočasná úprava pomerov, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu vo veci samej. Vzhľadom na to, že o maloletého sa od narodenia stará jeho matka, ako aj na nízky vek dieťaťa (rok a dva mesiace), zveril súd maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým.
5. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, rozhodol súd prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý týždeň v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod a to v prítomnosti matky. V danom prípade tak súd prvej inštancie prekročil návrh matky, ktorá žiadala upraviť styk iba v stredu od 16.00 do 18.00 hod, pričom poukázal na to, že dieťa má právo na kontakt s rodičom, rovnako ako má právo rodič na kontakt s dieťaťom. Obmedzovanie styku otca s maloletým môže postupne viesť k pretrhnutiu citových väzieb, a preto je potrebné pre zdravý vývin dieťaťa a pre jeho celkový rozvoj zabezpečiť styk s oboma rodičmi. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky a upravil styk otca s maloletým za prítomnosti matky, a to z dôvodu útleho veku maloletého, kedy je dieťa fixované na matku a plne odkázané na jej starostlivosť, a zároveň je potrebné dieťa pravidelne dojčiť. Súd prvej inštancie nevidel dôvod, aby styk otca s dieťaťom prebiehal výlučne v mieste bydliska matky. Nič nebráni podľa názoru súdu prvej inštancie tomu, aby sa otec išiel s maloletým prejsť aj von za prítomnosti matky. 6. Súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou navrhovala, aby jej bolo priznané právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach zamietol. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok priznáva Zákon o rodine obom rodičom, a to tak v bežných, ako aj v podstatných veciach, rozdiel spočíva v tom, že pokiaľ ide o rozhodovanie rodičov o bežných veciach maloletého dieťaťa a o spravovanie jeho majetku v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, zatiaľ čo pre rozhodovanie o podstatných veciach maloletých detí a spravovanie ich majetku v podstatných veciach je potrebný konsenzus oboch rodičov. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok patrí obom rodičom bez ohľadu na to, ktorý z rodičov sa o maloleté dieťa osobne stará a možno ho obmedziť iba pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na skutočnosť, že výkon rodičovských práv a povinností otca k maloletému nie je obmedzený, pozastavený, rovnako otec nie je pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie výlučného práva na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku matke. 7. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že otec na maloletého prispieva nepravidelne a podľa svojho vlastného uváženia. Prihliadnuc na uvedené, za situácie kedy si otec, podľa návrhu matky vyživovaciu povinnosť plní v nepostačujúcom rozsahu, nepravidelne a podľa vlastného uváženia, mal súd prvej inštancie preukázanú existenciu potreby jej dočasnej úpravy. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime). Podľa vyššie uvedeného považoval za primeranú výšku výživného 100,- € na maloletého E., ktorú bude otec povinný predbežne platiť, pričom táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletého. V prevyšujúcej časti požadovaného výživného, súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo vykonateľnosť dňom doručenia (§ 332 Civilný sporový poriadok). 8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. 9. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, proti výroku III predmetného rozhodnutia, v rámci ktorého uviedol, že v spojitosti s vyššie uvedeným napadnutým rozhodnutím, resp. napadnutou časťou tohto rozhodnutia v otázke dočasnej úpravy styku obsiahnutej vo výroku III napadnutého rozhodnutia, odporca ako otec maloletého žiada nápravu tohto rozhodnutia v súlade so skutkovým stavom veci. Navrhovateľka v časti úpravy styku v podanom návrhu zjavne nedobromyseľne a na úkor samotného odporcu žiadala príslušný súd, aby mu tento umožnil styk s maloletým E. len v stredu od 16.00 hod do 18.00 hod. aj to len v mieste trvalého bydliska maloletého a v prítomnosti matky (?). Navrhovateľka pritom má objektívnu vedomosť, že odporca je aktuálne študentom 1. ročníka diaľkového pomaturitného kvalifikačného štúdia v odbore elektrotechnika na SPŠ elektrotechnickej v Bratislave, pričom ako to vyplýva z priloženého potvrdenia, vyučovanie sa v tomto smere koná každú stredu v čase 14.30 hod. až 19.30 hod. Je zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nemohol mať o tejto skutočnosti vedomosť,
každopádne po jej aktuálnom verifikovanom oboznámení je zrejmým, že aktuálna úprava styku vo výroku III napadnutého rozhodnutia je pre odporcu v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. nevykonateľná a nezrealizovateľná, čím prichádza o reálnu možnosť vidieť svojho syna viac ako len jedenkrát v týždni. S ohľadom na túto skutočnosť si dovoľuje požiadať odvolací súd v tejto veci, aby mu bolo umožnené stýkať s maloletým synom v každom kalendárnom týždni v stredu od 09.30 hod. do 11.30 hod., pričom táto zmena času z popoludnia na dopoludnie toho istého dňa je v kontexte uvedeného racionálne zdôvodnená, kedy maloletý syn bude už po raňajších zaužívaných rituáloch a ešte len pred svojím denným spánkom a taktiež v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., ako to je uvedené i v napadnutom rozhodnutí. Odporca v ďalšej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nenapáda, len pre úplnosť a objektívnosť zaujíma nasledovné stanovisko ku skutočnostiam obsiahnutým v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľky v tomto konaní. Odporca je aktuálne, ako to vyplýva z predloženého výpisu zo živnostenského registra, od 15.01.2021 do súčasnosti vedený ako SZČO, pričom jeho celkový príjem za obdobie od vzniku tejto živnosti až doposiaľ tvorí sumu 3.306,- €, z čoho vyplýva zrejmá neznalosť zo strany navrhovateľky v tejto otázke. Naviac treba zdôrazniť, že i spomínaný príjem z prenájmu bytu v sume 200,- € je minulosťou, keďže príslušná nájomná zmluva bola ukončená ku dňu 31.03.2021. Navrhovateľka naopak zjavne vedome neuviedla vo svojom návrhu, že odporca aj po odchode zo spoločnej domácnosti účastníkov konania (od júna 2021) mesačne pravidelne uhrádza výživné na ich maloletého syna v sume 100,- € a rovnako platí pravidelne mesačne v sume zásadne vyššej ako 100,- € ďalšie množstvo výdavkov spojených s vývinom a vývojom ich maloletého syna (potraviny, plienky, oblečenie, drogéria, hračky, autosedačka, plavecký kurz a i.), ako to mimochodom vyplýva z priložených listinných dôkazov. Odporca ďalej poukazuje i na objektívne vynaložené výdavky z jeho strany na spoločnú domácnosť (jednalo sa najmä o zariadenie, vybavenie a príslušenstvo bytu v rozpise uvedenom v priložených listinných dôkazoch) v čase trvania ich spolužitia, t. j. v období od 05/2019 do 05/2021, pričom ako sama navrhovateľka uvádza, byt na C. X v K. je v jej výlučnom vlastníctve, čo znamená, že sa jednalo o investície zo strany odporcu do nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky. Okrem uvedeného, odporca v predmetnom byte vykonal montáž všetkých zakúpených nábytkov, montáž pracovnej dosky vrátane drezu a kompletného príslušenstva, montáž svietidiel v celom byte a LED osvetlenia v kuchyni, obklad steny v obývacej izbe, maľovanie celého bytu, lepenie tapety v spálni a ďalšie drobné práce. Odporca preto v súvislosti s napadnutou časťou (výrok III.) rozhodnutia poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie bolo v tejto časti vydané predčasne a vzhľadom na vyššie uvedené a preukázané skutočnosti nevykonateľne. Odporca preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.09.2021, sp.zn. 27P/124/2021, zmenil v napadnutej časti (výrok III) tak, že otec je oprávnený sa maloletým E. K., nar. XX.XX.XXXX, stýkať v každom kalendárnom týždni v stredu od 09.30 hod. do 11.30 hod. a v každom kalendárnom týždni v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod.. 10. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku).
12. Podľa § 65 CMP poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
13. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania, alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením,
či ohrozením. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia, by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého.
16. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 CMP a súd je povinný ju zabezpečiť aj proti vôli rodiča.
17. Z obsahu odvolania vyplýva, že otec podal odvolanie iba do III výroku predmetného uznesenia, týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletým synom. Svoje odvolanie otec odôvodnil vecne, a to tým že je študentom 1. ročníka diaľkového pomaturitného kvalifikačného štúdia v odbore elektrotechnika, pričom jeho vyučovanie sa koná každú stredu v čase od 14.30 hod do 19.30 hod, preto súdom nariadená úprava styku je v stredu zo strany otca nerealizovateľná. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z potvrdenia o štúdiu otca, ktoré otec predložil ako prílohu, v rámci podaného odvolania (č.l. 44). S poukazom na uvedenú vecnú argumentáciu otca, a teda aj s ohľadom na to, že otec by pri takto nariadenej úprave styku nemal reálnu možnosť stretávať sa v stredu s maloletým synom, nakoľko styk sa mal podľa uznesenia súdu prvej inštancie realizovať v čase jeho štúdia, odvolací súd vzhliadol potrebu zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Na základe týchto skutočností odvolací súd ustálil, že je dôvodné zmeniť úpravu styku otca s maloletým synom tak, aby bola v plnej miere realizovateľná, s ohľadom na študijné povinnosti otca. Iné výroky predmetného uznesenia súdu prvej inštancie otec v rámci podaného odvolania nenapadol, aj keď mal vo veci iný názor, týkajúci sa úhrady nákladov, a súčasne úhrady výživného vo vzťahu k maloletému synovi. Inak povedané, otec svoje odvolanie do iných výrokov súdu prvej inštancie ako do úpravy styku otca s maloletým synom nesmeroval. Na základe uvedených skutočností odvolací súd vzhliadol za dôvodné zmeniť (§ 388 CSP) napadnutý výrok o úprave styku otca s maloletým synom tak, aby bol aj skutočne realizovateľný a nie iba formálny t.j. bez reálnej možnosti zo strany otca realizovať styk s maloletým synom t.j. tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým synom E. K., nar. XX.XX.XXXX, v prítomnosti matky, v každom kalendárnom týždni v stredu od 09.30 hod. do 11.30 hod., a v každom kalendárnom týždni v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť.
18. O trovách konania napriek zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tieto sa budú riešiť v konaní vo veci samej, ktoré je vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 27P/120/2021.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).