Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-107-2021.pdf
PDF · 76.47 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/107/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2021 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného
I. Z.,
nar. XX.X.XXXX v G. Q., trvale bytom K., Z. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/125/2021 zo dňa 26. júla 2021 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/67/2008 zo dňa 27.5.2008 bol I. Z. uznaný vinným v bode 1 z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. pretože dňa XX.XX.XXXX asi o XX:XX hod. v obci P. R., v obývačke rodinného domu č. XXX, na G. ulici, po predchádzajúcom verbálnom konflikte bodol najmenej jedenkrát s prineseným nožom s dĺžkou čepele 17 cm B. B. do hornej časti hrudníka, čím jej spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahla. V bode 2 tohto rozsudku bol uznaný vinným aj z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), d), e) Tr. zák.
Bol za to odsúdený podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 18 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Ďalej okrem trestu prepadnutia veci bol menovanému uložený podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr. zák. aj ochranný dohľad na 2 roky.
Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený I. Z. podľa §§ 66 ods. 1, 2, 67 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody (I.). Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. bola odsúdenému určená skúšobná doba na 5 rokov (II.).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne sťažnosť písomne odôvodnila prokurátorka. Prokurátorka namietala, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného, z ktorých podľa prokurátorky, vzhľadom na osobu odsúdeného a závažnosť trestného činu vraždy, vyplýva možná recidíva jeho trestnej činnosti. Prokurátorka ďalej namietala, že súd prvého stupňa sa nezaoberal ani možnosťou uloženia probačného dohľadu odsúdenému, pričom
riaditeľ príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody uloženie dohľadu navrhoval. K uloženému ochrannému dohľadu v odsudzujúcom rozsudku prokurátorka uviedla, že tento bol ukladaný vo vzťahu k trestu odňatia slobody v trvaní 18 rokov bez predpokladu podmienečného prepustenia odsúdeného. Ochranný dohľad v trvaní 2 roky teda nepokrýva ani celú súdom uloženú dobu trvania skúšobnej doby. Prokurátorka vyslovila názor, že bez uloženia ďalších obmedzení, prípadne povinností nebude dostatočná záruka vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu. Taktiež prokurátorka uviedla, že pri osobách odsúdených za najzávažnejšiu trestnú činnosti násilnej povahy je nevyhnutné o podmienečnom prepustení rozhodnúť len na základe znaleckého posudku psychológa, z ktorého nebude vyplývať obava z možnej recidívy odsúdeného. Prokurátorka preto zadováženie takéhoto posudku aj navrhla. Z týchto dôvodov prokurátorka navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.
K podanej sťažnosti sa písomne vyjadril odsúdený I. Z., ktorý k predchádzajúcim zahladeným odsúdeniam uviedol, že jednak ako 16-ročný vzal s kamarátom jeho mame auto. Ako 18-ročný dostal na vojne podmienku za nepovolenú vychádzku domov. Nikdy inak nespáchal násilný čin a čin, ktorý spáchal, úprimne ľutuje a ľutovať bude do konca svojho života. Uviedol tiež, že vo výkone trestu odňatia slobody mal dostatok času na premýšľanie a uvedomenie si, že život a slobodu si treba vážiť, správať sa a konať tak, aby človek neporušoval zákon a nedostal sa do väzenia. Požiadal súd, aby dostal šancu preukázať, že nie je zlý človek a násilník.
Obhajca odsúdeného v písomnom vyjadrení k sťažnosti poukázal na to, že odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, a preto neexistuje negatívny poznatok, že by doposiaľ vykonaný trest odňatia slobody nemal mať pozitívny vplyv na jeho prevýchovu. Počas 14 rokov výkonu trestu odňatia slobody bol 10-krát disciplinárne odmenený. Zapájal sa do pracovnej činnosti a absolvoval potrebné rekvalifikačné kurzy. Má vybudované dobré rodinné a sociálne zázemie. K znaleckému dokazovaniu navrhovanému prokurátorkou obhajca uviedol, že Trestný zákon a Trestný poriadok neobsahujú ustanovenie o takomto obligatórnom dokazovaní, ale je daná len fakultatívna možnosť takého dokazovania. Prokurátor pritom takýto návrh na vykonanie znaleckého dokazovania na verejnom zasadnutí ani nepredniesol, hoci súd vyzval strany na podanie návrhov na vykonanie dokazovania. Obhajca navrhol sťažnosť prokurátora zamietnuť.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť aj v prítomnosti svojho obhajcu sa vyjadriť k svojmu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k vedeniu svojho života po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 34) pritom aj vyplýva, že predseda senátu po vykonanom dokazovaní dal možnosť stranám sa vyjadriť, či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Pričom prítomné strany v konaní žiadny návrh na doplnenie dokazovania nemali.
Súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré mu umožňovalo rozhodnúť, či odsúdený spĺňa podmienky uvedené v §§ 66 a 67 Tr. zák. pre podmienečné prepustenie. Formálna podmienka v podobe výkonu potrebnej dĺžky trestu odňatia slobody sa riadila ustanovením § 67 ods. 1 Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin môže byť podmienečne prepustená až po výkone 3 trestu odňatia slobody. Odsúdený túto formálnu podmienku splnil dňa 27.4.2021 po vykonaní trestu odňatia slobody vo výmere 14 rokov.
Ďalej z podrobného písomného odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal aj splnením materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. Skúmal teda, či u odsúdeného možno konštatovať polepšenie a zároveň, či od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený polepšenie preukazoval v priebehu celého 14-ročného výkonu trestu odňatia slobody, keď postupne na základe svojho kladného správania a plnenia povinností postupne dosiahol preradenie z najprísnejšieho ústavu na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Aj počet uložených disciplinárnych odmien (10) svedčí o trvalosti jeho
kladného priebehu výkonu trestu odňatia slobody, pričom drobné nedostatky boli u neho zistené pred 10 rokmi.
Súd prvého stupňa v prospech odsúdeného taktiež správne vyhodnotil, že tento je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, ale tiež to, že aj príslušný riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody podmienečné prepustenie odsúdeného odporučil. Súčasne je senát nadriadeného súdu toho názoru, že ani predchádzajúce dve odsúdenia, ktoré má zahladené a sú spred 20-tich rokov, necharakterizujú osobu odsúdeného ako takú, ktorá aj po vykonaní 14-ročného trestu by stále vzbudzovala obavu, že bude ďalej na slobode páchať trestnú činnosť.
Ďalej senát nadriadeného súdu zaujíma nasledovné stanoviská k sťažnostným námietkam prokurátorky. Je možné prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že znalecké dokazovanie znalcom psychológom k obavám z možnej recidívy odsúdeného, nie je vždy nevyhnutne potrebné, hoci ide aj o prípady najzávažnejšej násilnej trestnej činnosti. K tomu je potrebné uviesť, že v pôvodnom konaní bol duševný stav odsúdeného skúmaný znalkyňami - psychiatričkami ako aj znalcom psychológom. Zo záverov týchto posudkov nevyplývajú také významné okolnosti, pre ktoré by aj po 14 rokoch vykonaného trestu odňatia slobody bolo potrebné znalecky - psychologicky skúmať prognózu jeho správania na slobode. Ani z priebehu doposiaľ vykonaného trestu nevyplynuli osobitne také skutočnosti týkajúce sa osobnosti odsúdeného, z ktorých by vyplývali pochybnosti o jeho schopnosti viesť na slobode riadny život. Ani samotná závažnosť spáchanej trestnej činnosti chápaná všeobecne, nevyvoláva sama osebe potrebu takéhoto dokazovania. Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/67/2008 pritom vyplýva, že u odsúdeného išlo o ojedinelé vybočenie z medzí riadneho života, keď spúšťacím mechanizmom konania bol vystupňovaný afekt „ohrdnutého milenca“. Znalci psychiatri pritom dokonca konštatovali, že u menovaného nebol ani predpoklad, že by už v inkriminovanej dobe išiel za poškodenou so zámerom jej ublížiť. Senát nadriadeného súdu sa taktiež nestotožnil s názorom prokurátorky v tom, že odsúdenému pri podmienečnom prepustení mal byť uložený probačný dohľad. Je síce faktom, že súd prvého stupňa sa otázkou tohto dohľadu osobitne nezaoberal, hoci v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že záver hodnotenia ústavu, ako aj jeho odporúčania neboli spochybnené. Riaditeľ príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody pritom uloženie dohľadu pri podmienečnom prepustení odporúčal. Senát nadriadeného súdu však k tomu dodáva, že účel a funkciu takéhoto dohľadu bude po podmienečnom prepustení plniť aj ochranný dohľad, ktorý na 2 roky bol uložený I. Z. v odsudzujúcom rozsudku. Aj z obsahu ustanovenia § 68 Tr. zák. pritom vyplýva, že doba skúšobnej doby a probačného dohľadu spravidla z hľadiska dĺžky trvania nemusia byť zhodné. Práve naopak pri podmienečnom prepustení z výkonu dlhodobého trestu odňatia slobody je určitú dobu dohľad nad odsúdeným žiaduci, avšak súčasne je žiaduce, aby odsúdený neskôr aj bez pôsobenia takéhoto dohľadu ďalej preukázal, že je schopný viesť riadny život.
Senát nadriadeného súdu ani vzhľadom na obsah pôvodného trestného spisu ani z hodnotenia priebehu výkonu trestu odňatia slobody nezistil také skutočnosti, ktoré by ho mali viesť k uloženiu ďalších primeraných obmedzení a povinností ako tých, ktoré pre odsúdeného vyplývajú zo zákona v dôsledku uloženého ochranného dohľadu - § 77 Tr. zák.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.