Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-165-2019.pdf
PDF · 74.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/165/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 19B, IČO: 36 062 235, proti žalovanému: Mgr. Dušan Čerešňa - súdny exekútor, so sídlom v Trnave, A. Hlinku č. 1, zastúpenému JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou so sídlom v Svätom Juri, Horné predmestie č. 16, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. novembra 2018 č. k. 19C/9/18-107, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti istiny 441,46 € z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby vo zvyšku (1388,95 - 441,46 €) žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca nepreukázal predpoklady pre zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala spočívať v postupe súdneho exekútora, ktorý sumu vymoženú v exekúcii Ex 690/13 v súlade s pokynom žalobcu (jeho zástupcu advokáta JUDr. Jána Šoltésa) v rozsahu 76 % poukázal na v návrhu na vykonanie exekúcie žalobcom označený účet. Pri započítaní súdny exekútor postupoval v súlade s ustanovením § 46 ods. 4 Exekučného poriadku, keď po započítaní 24 % prijatého plnenia na svoju odmenu, zvyšnú časť previedol na označený účet. Podľa záverov súdu nebolo povinnosťou súdneho exekútora preverovať u žalobcu pokyn jeho zástupcu o zasielaní plnenia vymoženého v prospech oprávneného na advokátom označený účet. Pokiaľ má účastník právneho zástupcu, súd, a rovnako aj súdny exekútor, má povinnosť komunikovať len so zvoleným zástupcom, ktorý nevykonáva úkony vo vlastnom mene a na vlastný účet. Úkony právneho zástupcu boli priamo úkonmi žalobcu, čo vylučuje zodpovednosť súdneho exekútora za škodu.
3. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal včas odvolanie žalobca. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žiadal zrušenie rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tvrdil, že boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, vzniknutú v príčinnej súvislosti s jeho nesprávnym postupom v exekúcii. Poukázal na skutočnosť, že advokát JUDr. Šoltés jednostranným pokynom súdnemu exekútorovi určil prioritu úhrady druhu vymáhaného nároku úplne v rozpore s § 46 ods.4 EP, v zmysle ktorého sa na druhom mieste po trovách exekútora má uhrádzať istina vymáhanej pohľadávky. Advokát JUDr. Ján Šoltés, jeho právny zástupca v základnom i v exekučnom konaní, označil číslo svojho účtu na prioritnú úhradu jeho trov ešte pred istinou, vymoženie ktorej je prioritu exekučného konania. Žalovaný preto nebol povinný
postupovať podľa pokynu, ktorý bol v rozpore so zákonom. Žalovaný vedel, že vymoženú časť 1.388,95 € zasiela na účet advokáta, čím došlo k vymoženiu trov advokáta skôr ako k vymoženiu istiny. Súdu vytkol, že ako prejudiciálnu otázku neriešil platnosť právneho úkonu advokáta, ktorý považoval za absolútne neplatný právny úkon a ani otázku prekročenia udelenej plnej moci jeho právnym zástupcom.
4.Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že žalobcovi nevznikla škoda, pretože jeho nárok bol poukázaný na bankový účet, označený v návrhu na vykonanie exekúcie, podľa žalobcových vlastných pokynov. Žalobca ho robí zodpovedným za to, že jeho advokát vykonal v exekučnom konaní úkon, o ktorom nevedel a nebol s ním stotožnený. Pokyn JUDr. Jána Šoltésa, ako právneho zástupcu je pokynom samotného žalobcu, plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 OSP). Za exces zástupcu on ako súdny exekútor nezodpovedá. Zdôraznil, že žalobcovi by ako oprávnenému v exekučnom konaní mohla vzniknúť škola len v prípade, ak by exekútor poukázal peňažní prostriedky na iný, než v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený účet, alebo ak by si exekútor vymožené peňažné prostriedky ponechal. O takýto prípad však v spore nejde; jeho postupom podľa pokynov žalobcu (jeho advokáta) nemohla žalobcovi vzniknúť škoda. Nezapočítaním prijatého plnenia podľa ustanovenia § 46 ods. 4 EP, na ktoré žalobca poukazoval, nemožno poškodiť oprávneného, ale len povinného. Škoda by spočívala v náraste úrokov z omeškania. Náhrada trov právneho zastúpenie navyše nie je nárokom právneho zástupca, ale nárokom oprávneného subjektu, teda žalobcu.
5. Žalobca v duplike uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie je jasne uvedené, ktorý účet je účtom žalobcu a ktorý jeho právneho zástupcu. Súdny exekútor preto musel vedieť, že čiastku 1.388,95 € poukazuje na iný účet, ako na účet oprávneného.
6. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je neopodstatnené.
7. Žalobca uplatňoval ako náhradu škody peňažné plnenie, ktoré žalovaný ako súdny exekútor v exekúcii vymohol a nezaslal na jeho účet ako oprávneného, ale na účet jeho právneho zástupcu, v zmysle pokynu jeho právneho zástupcu, ktorý súdny exekútor u neho neverifikoval, hoci podľa žalobcu verifikovať mal.
8. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že nie sú splnené základné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ a § 31 ods. 1 EP, keď žalovaný postupom v exekučnom konaní neporušil žiadnu právnu povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by žalobcovi vznikla škoda.
9. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 22 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému (tzv. priame zastúpenie). Teda ak v exekučnom konaní žalobcom splnomocnený advokát JUDr. Ján Šoltés dal pokyn žalovanému, aby vymožené sumy boli poukazované na účet označený v návrhu na vykonanie exekúcie, išlo priamo o konanie žalobcu na základe neobmedzeného plnomocenstva (mandatum incertum, § 92 ods. 2 CSP, § 25 O.s.p.). Žalovaný ako súdny exekútor rešpektujúc pokyn oprávneného preto neporušil § 46 ods. 4 Exekučného poriadku, ako tvrdil žalobca, ak 76 % vymožených poukázal na advokátom určený účet. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania/opomenutia ako prvého predpokladu zodpovednosti za škodu podľa § 31 ods. 1 EP 420 ods. 1 OZ.
10. Odvolateľ sa nesprávne domnieva, že bolo povinnosťou súdneho exekútora preverovať pokyn advokáta priamo u oprávneného. Takáto povinnosť nemá základ v hmotnom, ale ani v procesnom práve; bola by v rozpore s účelom zastúpenia osôb advokátom.
11. V exekúcii bol žalobca zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom. Vzťah medzi advokátom a klientom je potrebné posudzovať podľa zákona o advokácii (zák. č. 586/2003 Z. z.). Ak postupom advokáta, ktorého plnomocenstvo v súdnom konaní nemožno obmedziť (§ 92 ods.2 CSP, § 25 O.s.p.), vznikla klientovi škoda, napr. i z dôvodu, že v rozpore s § 18 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. advokát nechránil a nepresadzoval práva a záujmy klienta a neriadil sa jeho pokynmi, je poškodený klient oprávnený uplatňovať vzniknutú škodu od advokáta. Ak tak neurobí, nemôže prenášať zodpovednosť za škodu na subjekty, ktoré s jeho advokátom konali.
12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal skúmať prípadný exces zástupcu v konaní. Exces advokáta pri zastupovaní klienta predstavuje porušenie jeho povinností, uvedených v ustanovení § 18 ods. 1 zákona o advokácii s následkom zodpovednosti advokáta za vzniknutú škodu v zmysle § 26 ods. 1 tohto zákona. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (387 ods. 1 CSP).
14. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému súd priznal plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).