Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8CoCsp-21-2021.pdf
PDF · 118.49 KB
Case nature
Subarea
8CoCsp/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X/ Z. D., H. XX.XX.XXXX, R. C. A. S. XX/XX, H., X/ Z. D., H. XX.XX.XXXX, R. C. A. S. XX/XX, H., obaja právne zastúpení: Podhorský & Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, so sídlom Ventúrska 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. K..Q..X.., P.: XX XXX XXX, K. K. E. H. XXA, C., X/ R. K., H. XX.XX.XXXX, R. C. X. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.augusta 2021, č.k. 61Csp/30/2021-51, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zložiť do úschovy Okresného súdu Bratislava III sumu vo výške 87.110,- eur, do troch dní, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to až do právoplatného skončenia konania, ktorým sa žalobcovia domáhajú proti žalovaným zaplatenia sumy 87.110,- eur titulom vrátenia ceny diela.
radeie mení tak, že žalovaní vVo zvyšnej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke návrh posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods.1, ods. 2 písm. b), c), § 326, § 327, § 328 ods.1, § 329 ods.1, § 343 ods.1, ods. 2, ods. 3, § 344, § 354, § 186 ods.1 C.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, pretože nie sú splnené základné zákonné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a zároveň nie je zachovaná ani subsidiarita pri aplikácii ust. § 324 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením k ust. § 343 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobcovia neosvedčili opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ani z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Na základe pripojených listín žalobcovia osvedčili, že dňa 04.11.2019 uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle jej dodatku zo dňa 02.09.2020, z ktorej vyplýva aj termín záväzného ukončenia diela dňa 30.04.2021 zo strany žalovaného 1/ ako zhotoviteľa diela v spojení s dohodou o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo (Čl. IV. dodatku), ako aj možnosť odstúpenia od zmluvy v konkrétnych dojednaných prípadoch (Čl. IX. dodatku), napríklad v prípade, ak je zhotoviteľ v omeškaní s plnením tejto zmluvy podľa Čl. IV. ods. 1 tejto zmluvy o viac ako 30 dní alebo ak zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore s touto zmluvou. Žalobcovia tiež osvedčili, že zaslali zhotoviteľovi, a to dokonca dvakrát
odstúpenie od zmluvy o dielo, rovnako osvedčili skutočnosť, že zo zmluvy o dielo zhotoviteľovi už uhradili celkom sumu 106.310 eur platbami zo dňa 18.02.2019 v sume 6.000 eur, dňa 04.11.2019 v sume 36.000 eur a dňa 07.04.2020 v sume 64.310 eur. Taktiež osvedčili existenciu ručiteľského záväzku žalovaného 2/ za peňažné záväzky žalovaného 1/ zo zmluvy o dielo v spojení s dohodou o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo, a to až do výšky ceny diela v sume 127.293 eur. Predložením vyhlásenia ručiteľa - žalovaného 2/ osvedčili skutočnosť, že žalovaný 2/ ako fyzická osoba sa stal ručiteľom s tým, že ručenie podľa dotknutého vyhlásenia nezaniká ani v prípade zániku právnickej osoby, ktorá je dlžníkom, čo je rozporné s obavou vyjadrenou žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúcou sa potenciálnych zmien v spoločnosti a potenciálneho konkurzu. Žalobcovia ale neosvedčili skutočnosť, že obdobná situácia by sa mala týkať viacerých poškodených, pričom ani samotná táto skutočnosť nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade ich existencie, ak by každý z takto označených osôb žiadal zložiť peňažné prostriedky do úschovy, takýmto spôsobom by mohlo dôjsť k obmedzeniu aj základnej činnosti obchodnej spoločnosti ako takej s negatívnym dopadom na jej podnikanie a následne s možným s negatívnym dopadom práve na uspokojenie všetkých nárokov oprávnených osôb. Žalobcovia taktiež neosvedčili tvrdenie, že si nechali vypracovať znalecký posudok na zistenie kvality diela (znalecký posudok k návrhu nepripojili) a že dielo doposiaľ nebolo zrealizované alebo čiastočne zhotovené alebo naďalej nie je realizované (napríklad fotografickými snímkami stavby a podobne). Poukázali síce na pasivitu žalovaných, čo osvedčili neprevzatými poštovými zásielkami (výzvy na plnenie, odstúpenie od zmluvy), čo však samo osebe nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Neosvedčili tiež, kedy a proti komu (či len proti žalovanému 1/ alebo aj žalovanému 2/) podali návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 87.110 eur s príslušenstvom na Okresný súd Banská Bystrica. V tejto súvislosti súd v rámci svojej činnosti síce zistil, že predmetný návrh bol naozaj podaný, avšak len voči žalovanému 1/ a konanie je vedené v rámci tzv. upomínacieho konania. V tejto súvislosti preto súd poukazuje na to, že na Okresný súd Banská Bystrica, ako tzv. upomínací súd sa podávajú návrhy v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov na rozhodnutie sporov o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona, pričom návrh sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky. Je teda zrejmé, že žalobcovia disponujú možnosťami elektronickej komunikácie. Súdu je tiež v rámci jeho činnosti známa skutočnosť, že rovnako tak žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ majú aktivovanú elektronickú schránku v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-Governmente). Žalobcovia síce poukazujú na "pasivitu žalovaných, že s nimi nekomunikujú, že nepreberajú zásielky, ktoré žalobcovia žalovaným adresovali, čo podľa nich vyvoláva pochybnosť o dobrovoľnosti splnenia povinnosti vrátenia žalobcami zaplatenej ceny diela" ale neosvedčili, že by žalovaných vyzývali prípadne aj elektronickým spôsobom, teda neprevzatie poštových zásielok za situácie, že žalovaní majú zriadené aktívne elektronické schránky, nemôže bez ďalšieho odôvodňovať pasivitu žalovaných. Preto sa možno len domnievať, z akého dôvodu žalobcovia odôvodňovali pasivitu žalovaných nedoručením len poštových zásielok, keď súdu ani len neosvedčili, že by sa pokúšali kontaktovať žalovaných prípadne aj prostredníctvom elektronickej komunikácie zjavne aktívnej na oboch stranách. Samotná skutočnosť, že žalobcovia vstúpili do možno nevýhodného zmluvného vzťahu so žalovanými, ktorí sa mali dostať do omeškania s riadnym plnením, neodôvodňuje opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Čo sa týka návrhu vo vzťahu k žalovanému 2/, samotní žalobcovia poukazujú na možnosť využitia inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k jeho (a nie jednému) obchodnému podielu. Uviedli, že žalovaný 2/ je majiteľom obchodného podielu nielen v spoločnosti žalovaného 1/, ale aj v spoločnosti Prestige HOME s.r.o. a DKM company s.r.o. Mylne však uviedli, že výška obchodného podielu v každej spoločnosti prestavuje á 5.000 eur. Obchodný podiel totiž nie je možné stotožňovať so základným imaním obchodnej spoločnosti a ani s výškou splateného vkladu spoločníka. Základné imanie obchodnej spoločnosti, vklad spoločníka, ktorým sa na ňom podieľa a obchodný podiel predstavujú tak pojmovo ako aj obsahovo odlišné právne inštitúty, ktoré nemožno zamieňať. Obchodný podiel spoločníka tak môže prestavovať násobne vyššiu peňažnú hodnotu ako samotný jeho vklad či základné imanie spoločnosti tvoriace súhrn týchto vkladov. V tejto súvislosti zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Nesprávne sa len domnievali, že jeho výška zodpovedá vkladu spoločníka do spoločnosti vo výške 5.000 eur, čo je podľa nich neúmerné hodnote ich pohľadávky. Poukázal na rozpornosť samotného petitu návrhu, v ktorom žalobcovia navrhli, aby neodkladné opatrenie, ktorým by súd nariadil žalovaným povinnosť zložiť do úschovy cenu diela vo výroku I. petitu bolo nariadené až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej (pritom sami ani len neosvedčili podanie takého návrhu vo veci samej) a vo výroku II. petitu
navrhli, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené až do úplného zaplatenia ceny diela vo výške 87.110 eur. Cenu diela uhrádzali, ale žalobcovia ako objednávatelia žalovanej strane - zhotoviteľovi diela, teda titul ich nároku je v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmätočný. Ani samotné omeškanie s plnením zo zmluvného vzťahu a ani pocit žalobcov, neosvedčený žiadnymi relevantnými skutočnosťami, ktorí tvrdia, že "majú dôvodnú obavu, že do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej môže žalovaný 1/ s odkazom na skutkovú situáciu jeho právneho predchodcu vykonať právne kroky, ktoré znemožnia žalobcom uspokojiť ich nárok na zaplatenie ceny diela, na ktorý im po odstúpení od zmluvy vznikol nárok" ale nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je výnimočným prostriedkom na ochranu subjektívnych práv. Pokiaľ ide o návrh na zdržanie sa nakladania s obchodným podielom žalovaného 2/, až do času úplného zaplatenia ceny diela, tento návrh je zmätočný z dôvodu uplatneného nároku zo strany žalobcov. Každopádne, tento návrh žalobcovia ničím neosvedčili. Uviedli, že majú za to, že "nariadením neodkladného opatrenia sa predíde vzniku priestoru pre vytvorenie nezvratného stavu, a to vylúčenie faktickej dispozície žalobcov s finančnými prostriedkami poukázanými právnemu predchodcovi žalovaného 1/ titulom zmluvy o dielo, a teda by sa predišlo rozširovaniu majetkovej ujmy žalobcov". Žalobcovia si zjavne pri tejto formulácii neuvedomili vnútornú rozpornosť daného tvrdenia, čo napokon sami aj osvedčili, že dotknuté peňažné prostriedky už poukázali druhej zmluvnej strane, a teda fakticky nimi už nedisponujú. V obsahu návrhu tiež uviedli, že chcú, aby sa "žalovanému 1/ zabránilo vykonať akékoľvek personálne a majetkové zmeny v spoločnosti, ktoré by mohli do budúcna znemožniť vymoženie pohľadávky žalobcov titulom zmluvy o dielo". Toto tvrdenie je rovnako v rozpore so samotným petitom, v ktorom navrhujú nariadiť povinnosť zdržať sa obdobného konania, ale proti žalovanému 2/. Pričom aj slovné spojenie "do budúcna" je rozporné s potrebou bezodkladne upraviť pomery strán. Rovnako je rozporný návrh v tom, že navrhli nariadenie neodkladného opatrenia (aj v texte návrhu aj v petite) jednak do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a jednak do úplného zaplatenia ceny diela. Právoplatnosť skončenia súdneho konania sa ale nerovná zaplateniu žalobou uplatneného nároku, navyše v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, k zaplateniu by nikdy nemuselo dôjsť (napríklad z dôvodu neúspechu žalobcov v konaní, alebo napríklad z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky a podobne), teda neodkladné opatrenie by nebolo nariadené len dočasne ale v zásade už natrvalo, čo je v rozpore so samotným účelom neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, keďže žalobcovia síce niektoré skutočnosti osvedčili (napríklad vznik zmluvného vzťahu medzi stranami), ale tieto skutočnosti bez ďalšieho neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné omeškanie s plnením či už peňažného alebo nepeňažného, ani napríklad existencia viacerých potenciálnych veriteľov, ani subjektívna obava žalobcov z uvedených dôvodov o budúce vymoženie pohľadávky, nie sú bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, aby bolo ich návrhu v celom rozsahu vyhovené, z dôvodu, že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že v podanom návrhu uviedli, že nemajú vedomosť o majetkových pomeroch žalovaných a jedine lustráciou z verejne dostupných registrov nadobudli vedomosť, že žalovaný 2/ je majetkovo a personálne prepojený s troma obchodnými spoločnosťami, a to R., K..Q..X.., Prestige HOME s.r.o. a DKM Company s.r.o. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že výška vkladu žalovaného 2/ v jednotlivých spoločnostiach je v rozsahu 5.000,- eur, keďže tak ako žalobcovia uviedli, nemajú objektívne možnosť zistiť skutočné majetkové pomery predmetných spoločností, a teda ani skutočnú výšku obchodného podielu, vychádzali z výšky vkladu z verejne dostupných zdrojov. V tejto súvislosti poukázali na tú skutočnosť, že pokiaľ by v súlade s argumentáciou súdu prvej inštancie využili na dosiahnutie nimi sledovaného účelu inštitút zabezpečovacieho opatrenia bez reálnej vedomosti o skutočnej výške obchodného podielu, vystavili by sa riziku, že výška obchodného podielu nebude dostatočná na pokrytie sumy pohľadávky vzniknutej titulom neuhradenej ceny diela. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal samotnou efektívnosťou zabezpečovacieho opatrenia titulom zriadenia záložného práva na obchodné podiely žalovaného 2/ v obchodných spoločnostiach. Už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, s odkazom na objektívnu nevedomosť o majetkových pomeroch žalovaných, nie je možné dospieť k záveru, že existuje majetok, resp. iné majetkové práva a hodnoty žalovaných vo vzťahu, ku ktorým by sa mohlo nariadiť zabezpečovacie opatrenie, a ktorého výška zabezpečenia by bola skutočne
vhodným a účinným nástrojom na dosiahnutie ochrany ohrozeného práva žalobcov. Z uvedeného dôvodu mali za to, že bola splnená podmienka predpokladaná § 324 ods. 3 C.s.p., a teda že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Nespochybňujú trvanie ručiteľského záväzku aj po zániku právnickej osoby, avšak majú za to, že vzhľadom na majetkové a personálne prepojenie žalovaného 2/ so žalovaným 1/ vrátane právneho predchodcu žalovaného 1/ ako aj s odkazom na pasivitu žalovaného 2/ vrátane nevedomosti o existencii postihnuteľného majetku žalovaného 2/ by v prípade zániku alebo iných zmien v žalovanom 1/ ako v obchodnej spoločnosti nebol ručiteľský záväzok garanciou pre uspokojenie nároku žalobcov titulom zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa však žiadnym spôsobom nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného 2/, ktorý prevzal ručiteľský záväzok, napriek tomu že poukazovali na majetkové pomery žalovaného 2/, a teda sa nevyporiadal so skutočnosťou, že či prípadné zabezpečenie pohľadávky žalobcom ručiteľským záväzkom bude aj objektívne účelným nástrojom na uspokojenie pohľadávky žalobcov. Zastávali názor, že nemožno ručenie fyzickej osoby, ktorá vystupovala pri uzatváraní zmluvy o dielo v postavení štatutárneho orgánu a ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou už v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu nemala reálne vôľu slniť predmet záväzku, považovať za objektívne efektívny zabezpečovací prostriedok najmä s odkazom na nepreukázanú existenciu postihnuteľného majetku žalovaného 2/. Rovnako nie je pravdivý ani skutkový záver súdu prvej inštancie ohľadne tej skutočnosti, že podali návrh na vydanie platobného rozkazu výlučne vo vzťahu ku žalovanému 1/, a preto nie je opodstatnené aby sa vydalo neodkladné opatrenie aj vo vzťahu ku žalovanému 2/. Podali návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému 1/ ako aj voči žalovanému 2/, pričom po vydaní napadnutého Uznesenia Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.08.2021 platobný rozkaz sp. zn. 8Up/1180/2021, ktorý bol vydaný voči tak žalovanému 1/ ako aj voči žalovanému 2/. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli odkaz na verejne dostupnú reportáž prostredníctvom webového portálu Y..R..sk, kde vystupovalo viacero poškodených subjektov, ktorí podrobne popísali skutkový stav aj zodpovedné subjekty, t.j. žalovaného 1/ resp. jeho právneho predchodcu spoločnosť Tophouse Gemer Stred s.r.o. Túto skutočnosť však súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec nevzal v úvahu a žiadnym spôsobom sa so skutkovými tvrdeniami v predmetnej reportáži nevyporiadal. Skutkové tvrdenia obsiahnuté v danej reportáži sú významným faktorom pre posúdenie úmyslu žalovaných a zároveň aj otázky potreby neodkladnej úpravy pomerov. Zo skutkových tvrdení obsiahnutých v predmetnej reportáži vrátane skutkových okolností, na podklade ktorých žalobcovia uplatňovali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia možno dôvodne predpokladať, že žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca už v čase uzatvárania zmluvného vzťahu konal v rozpore so zásadou obchodného styku a dobrými mravmi, keď od žalobcov vylákal finančné prostriedky, pričom pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemal vôľu skutočne dielo vyhotoviť. S ohľadom na skutočnosť, že sa v kontexte vyššie uvedenej reportáže predmetné správanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ako bývalého konateľa právneho predchodcu žalovaného 1/ opakovalo obdobným spôsobom vo vzťahu ku viacerým subjektom možno dôvodne predpokladať, že žalovaný 1/ uskutočnil, resp. uskutoční právne kroky aby sa vyhol vymožiteľnosti existujúcich záväzkov titulom ním resp. jeho právnym predchodcom uzatvorených zmlúv o dielo. Súd prvej inštancie sa však žiadnym spôsobom nezaoberal rozsahom a následkami konania žalovaného 1/, ako ani skutočnosťou, že pri viacerých poškodených subjektoch sa prípadné vymoženie pohľadávky žalobcov, ktorá nie je v zanedbateľnej výške, môže podstatne alebo úplne zmariť. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neuviedol, ako sa vyporiadal so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v predmetnej reportáži a z akého dôvodu nemal za preukázané tvrdenie, že sa žalovaní dopustili obdobného správania titulom zmluvy o dielo vo vzťahu ku viacerým poškodeným. Nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemožno hodnotiť neprevzatie poštovej zásielky adresovanej žalobcami žalovaným ako pasivitu žalovaných, keď nevyužili možnosť doručenia podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Govermente, nakoľko obaja žalovaní majú zriadené elektronické schránky podľa predmetného zákona. V prvom rade sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou či žalobcovia ako fyzické osoby majú zriadené elektronické schránky podľa zákona o e- Govermente, keďže pre fyzické osoby nevyplýva povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku. Nie je im ani jasné akým spôsobom mali zaslať zásielky adresované žalovaným do ich elektronickej schránky, keďže prostredníctvom portálu Y..K..sk je možnosť odosielania podaní výlučne orgánom verejnej moci. Hoci sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou elektronického doručovania, ktoré však vo vzťahu k fyzickým osobám nevyplýva zo žiadneho predpisu žiadnym spôsobom sa nezaoberal skutočnosťou, že obaja žalovaní zodpovedajú za preberania zásielok na adrese sídla ako aj trvalého pobytu. Žalovaní si neplnia žiadne zo zmluvných povinností sú pasívni, nevykazujú žiadnu snahu o riešenie vzniknutého stavu. Vo vzťahu k navrhovanému výroku I. petitu, a teda povinnosti zložiť sumu diela vo výške 87.110,- eur do úschovy na súde, zastal súd prvej inštancie názor, že samotné omeškanie s plnením záväzku
nemožno považovať za splnenie podmienok podľa § 325 ods. 1 C.s.p. Uložením žalovaným povinnosť zloženia dlžnej sumy do úschovy na súde sa predíde zmareniu výkonu exekúcie a zároveň sa odstráni ohrozené právo žalobcov, nakoľko do vydania právoplatného exekučného titulu môžu žalovaní podniknúť právne kroky smerujúce k absolútnemu znemožneniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcov titulom zmluvy o dielo. Vo vzťahu k navrhovanému výroku II. petitu, a teda povinnosti zdržania sa nakladania s obchodným podielom spoločníka R. K. v spoločnosti R. s.r.o. súd prvej inštancie namietal opätovne nepreukázanie dôvodnosti tohto návrhu a zároveň rozpornosť návrhu vo vzťahu k dĺžke trvania navrhovaného výroku neodkladného opatrenia. Predmetným navrhovaným výrokom sa snažili dosiahnuť aby nemohol žalovaný 2/ vykonať právne úkony, ktorými by zmenšil svoj majetok, čím by sa zvýšilo ohrozenie výkonu exekúcie vo vzťahu a zároveň aby sa neohrozilo samotné fungovanie resp. existencia žalovaného 1/, keďže žalovaný 2/ je jediným konateľom a spoločníkom žalovaného 1/, a teda by vykonaním personálnych zmien v spoločnosti mohol ohroziť jej existenciu a tým aj vymožiteľnosť pohľadávky žalobcov. K namietanému rozporu alternatívne navrhnutej dĺžky trvania neodkladného opatrenia uviedli, že nestotožňujú okamih zaplatenia ceny diela s okamihom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ako uviedol súd prvej inštancie, ale alternatívu vo vzťahu trvania neodkladného opatrenia do okamihu právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej žalobcovia navrhli z dôvodu, že na základe právoplatného rozhodnutia vo veci samej môžu vymáhať neuspokojenú pohľadávku v exekučnom konaní, kedy môže byť zriadené exekučné záložné právo na obchodný podiel a predíde sa hrozbe znemožnenia vymožiteľnosti pohľadávky.
3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.
4. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
5. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
6. V preskúmavanej veci možno považovať na základe obsahu spisu za osvedčené, že žalobcovia dňa 04.11.2019 uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa postaviť hrubú stavbu rodinného domu v D. C. a povinnosť žalobcov ako objednávateľov zaplatiť cenu za dielo v sume 127.293,- eur. Z dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020 vyplýval termín záväzného ukončenia diela dňa 30.04.2021 zo strany žalovaného 1/ ako zhotoviteľa diela v spojení s dohodou o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo zo dňa 31.08.2020. Žalobcovia; v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami; odstúpili od zmluvy z dôvodu, že zhotoviteľ vykonal dielo v rozpore s touto zmluvou ako i z dôvodu nedodržania termínu ukončenia diela. Žalobcovia zaplatili zhotoviteľovi celkom sumu 106.310,- eur platbami zo dňa 18.02.2019 v sume 6.000,- eur, dňa 04.11.2019 v sume 36.000,- eur a dňa 07.04.2020 v sume 64.310,- eur. Podľa tvrdení žalobcov reálna hodnota diela ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavovala 19.200,- eur. Žalobcovia taktiež osvedčili existenciu ručiteľského záväzku žalovaného 2/ za peňažné záväzky žalovaného 1/ zo zmluvy o dielo, a to až do výšky ceny diela v sume 127.293,- eur. Žalobcovia tak na základe nimi tvrdených relevantných skutočností a listinných dôkazov hodnoverne osvedčili existenciu a výšku peňažného nároku zo záväzkovoprávneho vzťahu voči žalovaným, poskytnutia ochrany ktorého sa nariadením neodkladného opatrenia domáhajú.
7. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že samotný dlh a ani omeškanie s jeho splnením nemôžu bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Ohrozenie exekúcie je
potrebné preukázať predovšetkým takým konaním dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo konaním, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
8. V danom prípade žalobcovia osvedčili, že žalovaní 1/ a 2/ nevlastnia žiaden taký hodnotný majetok, zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ku ktorému by bolo efektívnym a účinným nástrojom na dosiahnutie náležitej ochrany ich porušeného práva. Za situácie, keď podľa verejných registrov žalovaní žiadny majetok nevlastnia, nemožno od žalobcov spravodlivo požadovať preukázanie znižovania hodnoty majetku žalovaných ako zákonný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia v prípade ohrozenia exekúcie.
9. Je však zrejmé, že zhotoviteľ sa zaviazal vybudovať hrubú stavbu rodinného domu, doposiaľ však boli vybudované len jej základy, a to právnym predchodcom žalovaného 1/, ktorý prevzal cenu za dielo v sume 106.310,- eur. Možno usudzovať, že žalovaný 1/ po tom, ako vstúpil do práv a povinností pôvodného zhotoviteľa, nevykonával na diele žiadne stavebné práce, a možno predpokladať, že vstupom do právneho postavenia zhotoviteľa prevzal aj peňažné prostriedky na dokončenie diela, zaplatené jeho právnemu predchodcovi žalobcami na vykonanie diela. Je teda zrejmé, že zhotoviteľ peniaze od žalobcov prevzal, avšak tieto už nevynaložil v celom rozsahu na riadne vykonanie (dokončenie) diela. Žalovaný 2/ za splnenie záväzku zhotoviteľom ručí. Žalovaní so žalobcami nekomunikujú a po prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo zostali nečinní a medzičasom uplynul už aj dohodnutý termín dokončenia diela.
10. Podmienka, ktorou je v tomto prípade obava z ohrozenia exekúcie, je tak daná objektívne existujúcim stavom právnej neistoty v právnom postavení žalobcov vzniknutého takými majetkovými a personálnymi pomermi žalovaného 1/ a jeho správaním, ktoré vyvolávajú presvedčenie, že žalobcom hrozí, že v prípade priznania im proti žalovaným žalovanej pohľadávky nebudú sa môcť efektívne domáhať jej uspokojenia exekúciou vedenou na majetok žalovaného 1/ a 2/.
11. Bezprostredné ohrozenie vymožiteľnosti pohľadávky v predmetnej veci nebolo síce podložené tvrdeniami o tom, že by žalovaný 1/ mal v úmysle scudziť majetok prevodom na tretie osoby, avšak vzhľadom na majetkové a personálne pomery žalovaného 1/ a správanie žalovaných považuje odvolací súd za nevyhnutne potrebné, z hľadiska zabezpečenia účinnej ochrany ohrozených práv žalobcov, uložiť neodkladným, opatrením žalovaným zložiť sumu vo výške žalovanej istiny do úschovy súdu, aby tak bol zabezpečený nerušený priebeh ďalšieho postupu konania smerujúceho k vymoženiu pohľadávky žalobcov z tohto majetku dlžníka.
12. V tomto prípade prevážil záujem žalobcov dosiahnuť rýchlu a účinnú vymožiteľnosť svojej pohľadávky v prípade úspechu v konaní vo veci samej, ktorý sa tu dostáva do kolízie s výkonom podnikateľskej činnosti žalovaným 1/. Žalobcom je potrebné garantovať právnu istotu v tom, že v prípade, ak sa zákonnými prostriedkami úspešne domôžu vysúdenia svojej peňažnej pohľadávky, budú môcť nerušene pristúpiť k uspokojeniu svojej peňažnej pohľadávky zákonom predpokladaným spôsobom. Jedným z atribútov právneho štátu je efektívna vymožiteľnosť práva, a je preto povinnosťou štátnych orgánov zabezpečiť účelnú právnu ochranu pred reálnou hrozbou zmarenia realizácie výkonu rozhodnutí takými právnymi prostriedkami, ktoré zákon oprávneným osobám na takúto ochranu priznáva, a teda aj formou neodkladného opatrenia. Obmedzením nakladania s peňažnými prostriedkami nedôjde k neprimeranému zásahu do výkonu práv žalovaného 1/; ide o zásah v miere nevyhnutne zodpovedajúcej výsledku a predmetu základného konania vo veci samej.
13. Za daného právneho a skutkového stavu z hľadiska zabezpečenia právnej istoty žalobcov je potrebné zamedziť zhoršovaniu ich právneho postavenia v základnom konaní ďalším nakladaním žalovaným 1/ s peňažnými prostriedkami určenými na vykonanie diela, ktoré by prípadnú realizáciu výkonu práv žalobcov, v prípade úspechu vo veci samej, obmedzovalo a sťažovalo. V tomto prípade prevážil záujem žalobcov dosiahnuť rýchlu a efektívnu ochranu ich postavenia v základnom súdnom konaní nad plnohodnotnou realizáciu práv žalovaného 1/.
14. Po vecnom a právnom posúdení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalobcovia dostatočne preukázali v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadením neodkladného opatrenia
obmedziť výkon práv žalovaného 1/ k majetku, vzhľadom na bezprostredne hroziace konkrétne nebezpečenstvo reálnej obavy z budúceho výkonu rozhodnutia na zaplatenie peňažnej pohľadávky vydaného v základom konaní, a preto v tejto časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. a návrhu vyhovel.
15. Vzhľadom na to, že odvolací súd vyhovel návrhu žalobcov a nariadil žalovaným zložiť dlžnú sumu do súdnej úschovy, považoval žalobný petit, ktorým sa žalobcovia domáhali uložiť žalovanému 2/ zdržať sa nakladania s obchodným podielom u žalovaného 1/, za nadbytočný vzhľadom na to, že nariadeným neodkladným opatrením bola ochrana ohrozených práv žalobcov dostatočne zabezpečená, a preto v tejto časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
16. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).