Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27Csp-51-2021.pdf
PDF · 89.27 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobkyne: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: A. X., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: X. Y. Č.. XXX, o zaplatenie 140 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 140 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 16,94 € od 20. 3. 2018 do zaplatenia, zo sumy 16,94 € od 19. 4. 2018 do zaplatenia, zo sumy 16,94 € od 19. 5. 2018 do zaplatenia, zo sumy 16,94 € od 19. 6. 2018 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 19. 7. 2021 z Okresného súdu Banská Bystrica, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 140 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 16,94 € od 20. 3. 2018 do zaplatenia, zo sumy 16,94 € od 19. 4. 2018 do zaplatenia, zo sumy 16,94 € od 19. 5. 2018 do zaplatenia, zo sumy 16,94 € od 19. 6. 2018 do zaplatenia a trovy konania. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby preukazovala z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávok z 22. 7. 2020, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa ako postupník uzavrela 8. 7. 2020 s pôvodným veriteľom spoločnosťou Slovak Telekom a. s., Bajkalská 28, Bratislava (ďalej len „pôvodný veriteľ“), zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanej. Žalobkyňa predložila aj prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, obsahujúcu presnú špecifikáciu postúpenej pohľadávky voči žalovanej.
2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 13. 4. 2017, ktorú uzavrel pôvodný veriteľ so žalovanou spolu s dodatkom z 5. 6. 2017, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanej, ktorá sa za tieto služby zaviazala platiť cenu stanovenú v zmluve a v platnom cenníku. Pôvodný veriteľ sa so žalovanou dohodli na pravidelnom mesačnom uhrádzaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Žalovanej boli vystavené faktúry za používanie telekomunikačných služieb (č. XXXXXXXXXX na sumu 16,94 € splatnú 19. 3. 2018, č. XXXXXXXXXX na sumu 16,94 € splatnú 18. 4. 2018, č. XXXXXXXXXX na sumu 16,94 € splatnú dňa 18. 5. 2018, č. XXXXXXXXXX na sumu 16,94 € splatnú 18. 6. 2018), ktoré však doposiaľ neuhradila napriek výzve žalobkyne. Žalobkyňa si uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 72,24 €, vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX, vypočítanou degresívnym spôsobom dohodnutým v zmluve o poskytovaní verejných služieb (jej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje). Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr, žalobkyňa si preto uplatňuje aj nárok na zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy.
3. Žalobkyňa ako prílohu k žalobe predložila jednotlivé faktúry, zmluvu o poskytovaní verejných služieb z 13. 4. 2017, spolu s dodatkom k zmluve z 5. 6. 2017 a 21. 7. 2017, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb pôvodným veriteľom v znení účinnom od 28. 12. 2015, oznámenie o postúpení pohľadávky z 22. 7. 2020 spolu s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, predžalobná výzva žalobkyne na úhradu dlžnej sumy z 22. 2. 2021 s dokladom o doručovaní žalovanej. Žalobkyňa predložila aj ďalšie zmluvné dokumenty uzatvorené medzi žalovanou a pôvodným veriteľom, ktoré sa však netýkali uplatneného nároku.
4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom z 29. 3. 2021, sp. zn. 33Up/173/2021, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 140 €, vrátane zákonného úroku z omeškania a náhradu trov konania. Pretože nebolo možné doručiť žalovanej platobný rozkaz do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) postúpil 13. 7. 2021 vec miestne príslušnému okresnému súdu na základe návrhu žalobkyne na pokračovaní v konaní, a tým došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
5. Žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrila k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaná bola v konaní pasívna a k žalobe sa nevyjadrila.
6. Podľa § 219 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Okresný súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 CSP dňa 26. 10. 2021 bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 297 písm. b) CSP.
8. Pri posúdení skutkových okolností prípadu, okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listín uvedených v bode 3. odôvodnenia, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti.
9. Pôvodný veriteľ uzatvoril 13. 4. 2017 so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb - balík služieb podľa § 44 zákona č. 531/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len “ZoEK“) vrátane dodatkov z 13. 4. 2017 a 5. 6. 2017. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie Magio Televízie (identifikácia TV: 1EQH6Q1EK), vrátane prenájmu zariadenia Magio Sat Box bez HDD s mesačným nájomným podľa platného cenníka. Zmluva bola uzatvorená s dobou viazanosti 24 mesiacov.
10. Z pôvodným veriteľom vystavených faktúr vyplýva, že faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanej sumu za poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej výške 102,53 €, v ktorej bola zahrnutá aj suma za upomienky, či náklady na vymáhanie, ktoré si však žalobkyňa v tomto konaní neuplatňuje. Faktúrou č. XXXXXXXXXX si pôvodný veriteľ vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 72,24 € za porušenie záväzku viazanosti žalovanou, ktorá bola splatná 18. 12. 2018. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy výzvou z 22. 2. 2021, žalovaná na výzvu nereagovala a doposiaľ nehradila dlžnú sumu.
11. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16. Okresný súd považoval za nesporné, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytoval telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu a žalovaná sa mu zaviazala platiť cenu podľa platného cenníka, ktorý je súčasťou predmetnej zmluvy. Z výpisu z obchodného registra pôvodného veriteľa vyplýva, že pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Súd preto pristúpil aj ku kontrole zmluvných podmienok, či neobsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku neobsahuje. Žalobkyňa si uplatňuje len úhradu ceny za preukázateľne poskytnuté telekomunikačné služby za jednotlivé mesiace (od 1. 3. 2018
- 30. 6. 2018). Žalovaná bola povinná uhradiť predmetné faktúry, pričom nepreukázala zánik svojich záväzkov voči žalobkyni, preto súd považoval žalobu za dôvodnú a priznal žalobkyni právo na zaplatenie sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
17. Napokon si žalobkyňa uplatňuje aj časť zmluvnej pokuty, na ktorú jej vznikol nárok na základe porušenia zmluvného záväzku dohodnutého v zmluve a dodatku tým, že žalovaná neplatila svoje záväzky riadne a včas počas doby viazanosti. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že žalovaná neplnila svoje záväzky ani čiastočne, pričom od zmluvy neodstúpila, ani nevrátila telekomunikačné zariadenie pôvodnému veriteľovi. Zmluvnú pokutu vo výške 72,24 € za porušenie záväzku viazanosti pôvodný veriteľ pomerne skrátil z jej základu 120 € o počet dní, ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy do porušenia záväzku viazanosti žalovanou. Súd považoval výšku uplatnenej zmluvnej pokuty za primeranú vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti a aj v tejto časti považoval nárok žalobkyne za dôvodný.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých záväzkov (platná od 16. 3. 2016, údaje zverejnené na webovej stránke www.nbs.sk) bola 0,00 %. Úrok z omeškania preto predstavuje výšku 5 % p. a., a v tejto výške si ho uplatňuje žalobkyňa z jednotlivých dlžných súm.
21. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj žalobkyňou uplatnená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5
% p. a. z dlžnej sumy. Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr vystavených pôvodným veriteľom, kedy sa žalovaná po prvý raz dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy.
22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, okresný súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú chybu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má chybu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto chyba mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.