Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/ X, XXX XX P., zastúpeného spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou so sídlom Škultétyho 6, 955 01 Topoľčany, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -267 zo dňa 03.07.2020 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k bytu č. X, vchod or. č. X, nachádzajúcemu sa na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku „C" T. parc. č. XXXX, s garážou prislúchajúcou k bytu, k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX prislúchajúcemu k bytu o veľkosti 1/4 k celku, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre k. ú. P., k spoluvlastníckemu podielu na pozemku zastavaného domom súp. č. XXXX evidovanom na LV č. XXXX pre k. ú. P. ako pozemok „C" T. parc. č. XXXX o výmere 208 m2 - zastavaná plocha a nádvorie prislúchajúcemu k bytu o veľkosti 1/4 k celku, k spoluvlastníckemu podielu na priľahlých pozemkoch evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. P. ako pozemky „C" T. parc. č. XXXX/X o výmere 1157 m2 - záhrada a parc. č. XXXX/X o výmere 591 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, prislúchajúcich k bytu o veľkosti 1/8 k celku a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za prikázané nehnuteľnosti v sume 54.000 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca preberá záväzok v nesplatenom rozsahu splatiť úver zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkmi na jednej strane a E. Z. J., S.. D.., C. L. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX ako veriteľom na druhej strane dňa XX.XX.XXXX vo výške 31.258,29 eura. Titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 18.597,75 eura, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle zamietol. Rovnako zamietol žalobu o vypratanie vyporiadavaných nehnuteľností. Žalobcovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 250,30 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému - D. G., S.. D.., W.: XX XXX XXX, G. Q. X, XXX XX J. J.. Žalobcovi v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Žalovanej v časti nároku o vypratanie nehnuteľností nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil odkazom na ustanovenia , , a . V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom rozsahu z dôvodu, že so žalovanou sa nedohodli na vyporiadaní spoluvlastníctva, pričom žiadal nehnuteľnosti prikázať do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty podielu žalovanej s tým, že zároveň preberie záväzok splatenia úveru na bývanie a žalovaná mu vyplatí podiel v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalovaná uviedla, že má záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu, avšak nesúhlasila s výškou podielov, ktoré si strany mali v rámci vyporiadania vyplatiť.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že žaloba je dôvodná, pretože strany sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, každý v podiele 1-ice, a medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení spoluvlastníctva. Skúmal, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné a či ďalej bude možné vec účelne využívať. Prijal záver, že rozdelenie veci nie je možné vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby rodinného domu podľa výšky spoluvlastníckych podielov, a preto bolo potrebné pristúpiť k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, v danom prípade žalobcovi, ktorý takýto spôsob vyporiadania navrhol a žalovaná s tým súhlasila. Pokiaľ ide o primeranú finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej, súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca W.. G. T., ktorým boli nehnuteľnosti ocenené na sumu 108.000 eur, a tak súd zaviazal žalobcu na zaplatenie polovice, t. j. sumy 54.000 eur žalovanej do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

4. V rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd v zmysle návrhu žalobcu určil, že záväzok nesplateného úveru na bývanie ku dňu XX.XX.XXXX v sume 31.258,29 eura preberá žalobca, pričom polovicu z tejto sumy vo výške 15.629,15 eura zohľadnil pri vyporiadaní podielov strán sporu. Rovnako prihliadol na úhradu polovice poplatkov predstavujúcich sumu 1.004,06 eura zo strany žalobcu za obdobie od júna XXXX do konca roka XXXX spojených s vlastníctvom bytu a jeho užívaním. Tiež zohľadnil žalobcom uplatnený nárok voči žalovanej na úhradu sumy 506,13 eura, ako polovice nákladov za dodanie a montáž novej brány na garáž, ako aj sumy 37,50 eura ako polovice výdavkov spojených s výmenou termostatu. Súd ustálil trvanie spolužitia strán sporu do septembra XXXX a následne zohľadnil mesačné splátky vo výške 171,56 eura za úver, ktoré boli uhradené zo strany žalobcu od septembra XXXX do júna XXXX, čo spolu predstavovalo sumu 3.774,32 eura, pričom polovica z tejto sumy je 1.887,16 eura. Spolu tieto sumy predstavujú 19.064 eur.

5. Na strane žalovanej súd zohľadnil jej úhrady za elektrinu a plyn, z ktorých polovica predstavuje sumu 232 eur, za vodu a fond opráv v polovici vo výške 157,50 eura a za káblovú televíziu v polovici vo výške 76,75 eura, čo spolu predstavuje 466,25 eura.

6. Zohľadniac jednotlivé úhrady strán sporu, zaviazal súd žalovanú v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu 18.597,75 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 19.064 eur a sumou 466,25 eura.

7. Súd nemal za preukázané, že výlučne žalobca zaplatil kúpnu cenu za prevod nehnuteľností. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudli strany sporu v rovnakých podieloch a spoločne sa podieľali aj na investíciách. Ako pravdivé sa javilo súdu tvrdenie žalovanej, že spolu so žalobcom spoločne žili, hospodárili, mali medzi sebou dohodu, kto bude čo platiť, a skutočnosť, že žalobca poslal finančné prostriedky na účet žalovanej, len potvrdzuje, že nehnuteľnosti nadobúdali zo spoločných prostriedkov ako podieloví spoluvlastníci. Z uvedeného dôvodu nemohol súd v rámci širšieho vyporiadania zohľadniť žalobcom požadovanú sumu v jeho prospech, preto v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

8. Pri spornom tvrdení strán v otázke ukončenia ich spolužitia vychádzal súd z čestných prehlásení pani J., P. a I., z ktorých vyplynulo, že žalovanú a žalobcu vnímali ako pár žijúci a fungujúci v jednej domácnosti ešte počas leta XXXX. Uvedenú skutočnosť podľa súdu potvrdzuje aj postup samotného žalobcu, ktorý následne listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovanú na zahájenie rokovaní o mimosúdnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

9. V časti vypratania nehnuteľností nepovažoval súd žalobu za dôvodnú, vyhodnotil ju ako predčasne podanú, keďže tak žalobca ako aj žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a žalobca sa stane výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností až právoplatnosťou rozsudku. Tiež poukázal na to, že žalovaná nehnuteľnosti od februára XXXX neužíva.

10. Záverom súd rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi v sume 250,30 eura v súlade s , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien. O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „") tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, keďže je spravodlivé, aby sa obe strany podieľali na nákladoch, ktoré vznikli so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. V prípade náhrady trov konania o nároku žalobcu na vypratanie nehnuteľností rozhodol tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal, keďže si ju v tejto časti predmetu konania neuplatnila.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd prikáže predmetné nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva a zaviaže ho titulom finančného vyporiadania zaplatiť žalovanej sumu 42.850 eur, zároveň určí, že preberie záväzok nesplatného úveru vo výške 31.258,29 eura a žalovanú zaviaže vyplatiť mu titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 37.894,28 eura. Žalovanej uloží povinnosť vypratať nehnuteľnosti a jemu prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd nezohľadnil jeho finančnú situáciu a fixáciu úveru k XX.XX.XXXX. Hodnota nehnuteľností vo výške 108.000 eur je podľa neho nereálna. Znalec posudzoval hodnotu nehnuteľností pred vypuknutím pandémie COVID-19, ktorá značne ovplyvní ceny nehnuteľností negatívnym spôsobom. Po kríze sa zvýši nezamestnanosť a klesne kúpyschopnosť, budú sa zvyšovať úrokové sadzby hypotekárnych úverov a sprísňovať podmienky ich poskytovania, pričom toto všetko bude znamenať znížený dopyt po nehnuteľnostiach a tým aj zníženie cien nehnuteľností. Poukázal na to, že môže získať finančné prostriedky na vyplatenie žalovanej až predajom bytu, ktorý je viazaný na hypotéku s fixačným obdobím k XX.XX.XXXX. Namietal dátum ustálenia rozchodu so žalovanou. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že so žalovanou sa rozišiel v lete XXXX. Súd nemal vychádzať z čestných vyhlásení známych žalovanej, ale z objektívneho dôkazu, ktorým je žiadosť žalovanej o pridelenie bytu zo dňa XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX. Vyjadrenie žalovanej, že podpis na listine nie je jej a že listinu nepísala, je neúčinné a súd by naň nemal prihliadať. Nestotožňuje sa ani s názorom súdu o neunesení dôkazného bremena ohľadom toho, že časť kúpnej ceny zaplatil iba on, keďže preukázal finančné toky a ich účel. Suma 34.000 eur bola prevedená z jeho účtu na účet žalovanej na účely úhrady kúpnej ceny nehnuteľností. Uhradil aj sumu 2.000 eur, čo žalovaná nespochybnila. Samotná skutočnosť, že nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva vo veľkosti podielov 1-ice, nemení nič na tom, že v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle mu patrí náhrada, resp. vrátenie jeho investície. Súd mal podľa neho zohľadniť aj splácanie úveru výlučne ním v období od júla XXXX do júna XXXX, pričom polovica úhrad predstavuje 4.117,44 eura. Voči III. výroku podal odvolanie z dôvodu, že tento výrok je závislý na prvých dvoch výrokoch. Vo vzťahu k V. výroku argumentoval doterajším správaním žalovanej, z ktorého je viac ako pravdepodobné, že žalovaná mu bude prekážať v nerušenom užívaní nehnuteľnosti, a preto je dôvodné, aby súd vyhovel aj žalobe o vypratanie bytu. Odvolanie voči výrokom o súdnych poplatkoch (VII.) a trovách konania (VIII.) odôvodnil ich závislosťou na odvolaním napadnutých výrokoch.

12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, dôkladne objasnil všetky okolnosti súvisiace s nadobudnutím nehnuteľnosti spoločným financovaním, ako aj nákladov súvisiacich s chodom domácnosti. Znalecký posudok odzrkadľuje cenu nehnuteľností v danej lokalite, ktorá zodpovedá aj odhadom realitnej kancelárie. Na cenu nehnuteľností nemá vplyv ani kríza. Tvrdenia žalobcu o údajnej žiadosti o pridelenie bytu nie sú pravdivé, pretože ona žiadnu žiadosť nepísala a ani nepodala. Ide o žalobcom predložený dôkaz následne po tom, čo súdu predložila čestné prehlásenia svedkov, a preto sa domnieva, že ide o umelo žalobcom vytvorený dôkaz s cieľom znegovať ňou predložené prehlásenia. Namietala, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal pravosť listiny. Je pravdou, že požiadala mesto P. o pridelenie mestského bytu, ale žiadosť bola zaevidovaná až začiatkom roka XXXX, kedy sa v byte nedalo existovať pre pokazený termostat. Zotrvala na doterajších vyjadreniach o nadobudnutí nehnuteľností a poukázala aj na rekonštrukciu bytu, ktorú znášala v prevažnej miere

ona. Žalobca doteraz nevysvetlil, prečo previedol sumu 34.000 eur na jej účet za účelom kúpu bytu, ak nie preto, že išlo o vrátenie financií ňou poskytnutých, aby sa mohli obaja podieľať na spoločnej kúpe nehnuteľností. Je v rozpore s logikou posielať peniaze na cudzí účet, ak ich chcel žalobca použiť na kúpu vlastnej nehnuteľnosti, a rovnako je nelogické, aby žalobca kupoval nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva (za predpokladu pravdivosti jeho tvrdení o financovaní). Vo vzťahu k námietkam žalobcu o výške zostatku úveru uviedla, že s ním boli v priebehu konania oboznámení a námietky voči nemu nemali. Záverom dodala, že byt od XX.XX.XXXX a dokonca aj skôr neobýva, avšak až od uvedeného dátumu si prenajíma inú nehnuteľnosť, v ktorej aj býva. Nemá vôbec záujem obmedzovať žalobcu v užívaní bytu.

13. Žalovaný v následnej reakcii v podstate zopakoval už namietané skutočnosti z odvolania spočívajúce v jeho nesúhlase s hodnotou nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku; ďalej namietal pravdivosť tvrdení uvedených v čestných prehláseniach a zároveň poukázal na pravosť ním predloženej listiny, čo žalovaná nespochybnila. Nie je pravdou, že neozrejmil dôvod prevedenia sumy 34.000 eur na účet žalovanej, pretože v konaní preukázal, že peniaze poukázal za účelom zaplatenia kúpnej ceny bytu, čo nebolo spochybnené. Aj v samotnom potvrdení o zrealizovaní transakcie je v správe pre prijímateľa uvedené, že prevod je uskutočnený za účelom kúpy bytu. Nič nebráni vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle tak, že sa vyporiadajú aj finančné vzťahy medzi spoluvlastníkmi, pričom dôjde ku kompenzácii investícií vynaložených výlučne jediným spoluvlastníkom.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v celom rozsahu podľa ako vecne správne potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v nadväznosti na dôvody odvolania žalobcu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

15. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len , ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci, až do rozhodnutia súdu. Pri posudzovaní dôvodov, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť, sa vychádza z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, resp. len s nepomerne nákladnými úpravami, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, s prihliadnutím na tri kritériá (prihliadnutie na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom). Predmetom zrušenia a vyporiadania je vždy celá vec, nie jej podiel, a tak sa do vlastníctva vec prikazuje vždy ako celok niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Dikcia zákona ukladajúca povinnosť prikázať vec za náhradu je iba deklarovaním zásady poskytnúť majetkový ekvivalent zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej

veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v bode 1., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, a to každého v podiele 1-ica. Keďže medzi podielovými spoluvlastníkmi k uzatvoreniu dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní nedošlo, domáhal sa jeho zrušenia a vyporiadania prostredníctvom súdu. Súd prvej inštancie považoval žalobu za opodstatnenú, a tak podielové spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti prikázal žalobcovi s povinnosťou vyplatenia náhrady žalovanej v sume 54.000 eur.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval, že daný spôsob vyporiadania súd presvedčivo odôvodnil postupujúc pri rozhodovaní správne podľa zákonom ustanoveného poradia vyporiadania sporných nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal možnosťou reálnej deľby sporných nehnuteľností a po prijatí záveru, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná, pristúpil k prikázaniu sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou zaplatenia primeranej finančnej náhrady žalovanej. Obe strany sa zhodli na tomto spôsobe vyporiadania a obe strany súhlasili, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu.

18. Sporná bola hodnota vyporiadavaných nehnuteľností, a preto bol súdom ustanovený znalec W.. G. T., ktorý dňa XX.XX.XXXX vyhotovil znalecký posudok č. XX/XXXX a vyčíslil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 108.000 eur. Žalobca v odvolaní hodnotu nehnuteľností spochybnil a poukázal na situáciu, ktorá vznikne v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 a bude mať za následok pokles ceny nehnuteľností. Odvolací súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu musel konštatovať, že žalobcom predpokladaný vývoj poklesu cien nehnuteľností nenastal, práve naopak, ceny nehnuteľností dokonca vzrástli. Súd prvej inštancie pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľností správne vychádzal z aktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej znalcom a nemožno preto prijať záver, že žalovanej by bola zo strany žalobcu vyplatená nereálna suma za jej spoluvlastnícky podiel, ako to namietal žalobca v odvolaní. Zároveň je potrebné k žalobcom namietanej fixácii úveru k XX.XX.XXXX uviesť, že táto už uplynula, a preto sa ňou odvolací súd v rámci odvolania nezaoberal.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v otázke ustálenia spolužitia podielových spoluvlastníkov správne zhodnotil aj jednotlivé skutkové tvrdenia strán sporu ako aj nimi predložené dôkazy. Podľa žalobcu trval vzťah so žalovanou do júna XXXX, avšak podľa žalovanej trval až do septembra XXXX. Súd prvej inštancie ustálil trvanie spolužitia strán sporu do septembra XXXX, čo mal preukázané z viacerých čestných prehlásení. Uvedený záver súdu o ukončení spolužitia spoluvlastníkov sa javil správny aj odvolaciemu súdu, pretože takýto záver podporujú aj viaceré skutkové tvrdenia strán sporu ako aj vykonané dôkazy, ktoré je potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa XX.XX.XXXX, následne prebiehala rekonštrukcia bytu, do ktorého sa strany nasťahovali na jar XXXX, konkrétne v S., ako vyplynulo aj z vyjadrenia žalobcu (v spise na č. l. 175). Podľa žalobcu tvorili so žalovanou pár do júna XXXX, čo by znamenalo, že K. mesiace od nasťahovania sa do spoločnej nehnuteľnosti, ktorú takmer O. spoločne rekonštruovali, nastal rozpad ich vzťahu a rozchod. Žalobca sa však odsťahoval z nehnuteľnosti až v apríli XXXX, čo by zase znamenalo, že napriek rozpadu vzťahu v júni XXXX, zotrval so žalovanou a jej dvoma deťmi bývať v danej nehnuteľnosti ešte takmer K. roky a zároveň uhrádzal aj všetky platby spojené s užívaním bytu a hypotekárnym úverom. Tieto skutočnosti vzbudzujú pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu o ich rozchode a svedčia skôr v prospech tvrdení žalovanej, že vzťah trval ešte aj v lete XXXX. Na to zároveň nadväzuje aj výzva právnej zástupkyne žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX adresovaná žalovanej na vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

20. Žalobca svoje tvrdenia o ukončení vzťahu so žalovanou opieral len o jej žiadosť o pridelenie bytu, avšak žalovaná žiadosť spochybnila, pričom uviedla, že žiadosť nepísala a ani nepodpísala. Žalobca však nenavrhol žiadny dôkaz na preukázanie pravosti listiny, ktorá bola žalovanou spochybnená. Navyše sa v spise nachádzajú až tri žiadosti (č. l. 178 až 180 spisu), z toho dve zo dňa XX.XX.XXXX sú písané rukou a jedna žiadosť zo dňa XX.XX.XXXX je písaná na počítači, pričom je na prvý pohľad zrejmé, že podpisy, ktoré by mali patriť žalovanej, sa od seba líšia a nie sú rovnaké. Zo žiadostí vôbec nie je zrejmé, komu mali byť adresované. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností sa aj odvolaciemu

súdu javil názor súdu prvej inštancie, ktorý ustálil dátum spolužitia do septembra XXXX, ako správny, pričom od tohto dátumu následne súd zohľadnil aj splátky uhradené žalobcom tak, ako je uvedené v bode 21.3. odôvodnenia rozsudku.

21. Poukázanie sumy 34.000 eur žalobcom na účet žalovanej, aby následne ona mohla vyplatiť kúpnu cenu nehnuteľností, nesvedčí o tom, že išlo o peniaze patriace žalobcovi, ako sa on mylne domnieva. Práveže je nelogické, aby žalobca, pokiaľ boli peniaze v jeho výlučnom vlastníctve, tieto poukazoval žalovanej za účelom následného vyplatenia kúpnej ceny z jej strany, keďže kúpnu cenu mohol žalobca uhradiť priamo zo svojho účtu. Takýto postup skôr svedčí o dohode ohľadom poukázania peňazí žalovanej, aby v budúcnosti nedošlo k spochybneniu spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti a k spochybneniu miery akou sa spoluvlastníci podieľali na finančnom zaobstaraní nehnuteľností. Spoločne sa obaja podieľali aj na financovaní rekonštrukcie bytu, pričom sa dohodli aj na uhrádzaní poplatkov spojených s užívaním bytu ako aj úveru. Vychádzajúc z jednotlivých skutkových tvrdení strán sporu ako aj z vykonaných dôkazov je nutné prijať záver, že strany sa na nadobudnutí nehnuteľností podieľali rovnakou mierou, následne nehnuteľnosti spoločne rekonštruovali, preto súd pri vyporiadaní spoluvlastníctva v širšom zmysle správne vychádzal zo záveru, že podiely oboch podielových spoluvlastníkov sú rovnaké. Pokiaľ žalobca tvrdil, že kúpna cena bola hradená výlučne z jeho finančných prostriedkov, tak rovnako aj odvolací súd musel konštatovať, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno svedčiace v jeho prospech.

22. Proti výroku o zamietnutí vypratania nehnuteľností žalovanou žalobca argumentoval tým, že je viac ako pravdepodobné, že žalovaná mu bude prekážať v nerušenom užívaní nehnuteľností, a preto je dôvodné žalobe aj v tejto časti vyhovieť. Odvolací súd musel konštatovať rovnako ako súd prvej inštancie, že žaloba je v časti vypratania nehnuteľností podaná predčasne a domnienky žalobcu ohľadom toho, čo by mohlo nastať v budúcnosti, nie sú dôvodom na podanie takejto žaloby a ani dôvodom na jej vyhovenie. Obe strany navyše v konaní potvrdili, že žalovaná nehnuteľnosti neužíva.

23. Voči výroku III. podal žalobca odvolanie s odôvodnením, že tento výrok je závislý na výrokoch I. a II. Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, tak sa bližšie týmto výrokom v rámci odvolacieho konania nezaoberal a rovnako aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Rovnaký dôvod závislosti na odvolaním napadnutých výrokoch uviedol žalobca aj pri výrokoch VII. a VIII., preto sa ani týmito výrokmi odvolací súd bližšie nezaoberal, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaná sa voči výroku VIII. o trovách konania neodvolala, a tiež sa neodvolala ani voči výroku IX., ktorým jej súd náhradu trov konania nepriznal, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v týchto výrokoch ako vecne správny potvrdil.

24. V súlade so zákonnými podmienkami súd prvej inštancie v nadväznosti na zistený skutkový stav a stanoviská strán sporu vo veci správne rozhodol, keďže s ohľadom na opísané okolnosti tohto prípadu rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1. odôvodnenia. Odvolací súd na základe toho odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

25. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle , a tak, že jej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov, vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).