Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/77/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. H., T. č. XX/XX, XXX XX F. F., zastúpeného advokátskou kanceláriou AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102367657/2018 zo dňa 27.11.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline konanie z a s t a v u j e .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.12.2018 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102367657/2018 zo dňa 27.11.2018, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101713650/2018 zo dňa 04.09.2018 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa, podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil žalobcovi úrok z omeškania vo výške 171,20 Eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.01.2015 - 31.03.2015 na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške. Vec bola do elektronického súdneho registra zapísaná pod sp. zn. .

2. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina č. zo dňa 22.12.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2018 zo dňa 02.01.2018, bol na žalobcu vyhlásený konkurz a zároveň týmto uznesením došlo aj k jeho oddlženiu. Oddlžením bol teda žalobca zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, resp. tieto dlhy sa stali nevymáhateľnými. Medzi takéto pohľadávky patrí aj pohľadávka vyrubená napádaným rozhodnutím. Pohľadávka vyrubená napádaným rozhodnutím mohla byť prihlásená do konkurzu vedeného na žalobcu prihláškou podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). V prípade, ak sa tak nestalo, v súlade s a je takáto pohľadávka nevymáhateľná, a teda žalobca nie je povinný ju zaplatiť. Žalovaný v napádanom rozhodnutí argumentuje najmä tým, že podľa sa vyhlásením konkurzu neprerušujú daňové konania, Daňový poriadok prikazuje správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania a že v zmysle Daňového poriadku je daňovým nedoplatkom až suma po lehote splatnosti, tzn. v riešenom prípade „vyrubený úrok z omeškania v zmysle citovaného nie je možné považovať za pohľadávku, nakoľko je splatný do 15 dní odo nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia“. Je potrebné uviesť, že súd o konkurze a oddlžení žalobcu rozhodol na základe 4. časti aktuálneho znenia , teda časti, na ktorú sa nepoužije . Túto skutočnosť napádané rozhodnutie v žiadnom prípade nerešpektuje, pretože uvádza, že sa použije aj na 4. časť . Tento názor je v zrejmom rozpore so znením , pretože 4. časť predstavuje komplexnú úpravu oddlženia, na ktorú sa iné predpisy, ustanovenia použijú len v prípade, ak 4. časť na tieto iné

predpisy/ustanovenia priamo odkazuje, čo vo vzťahu k neplatí. V žiadnom ustanovení 4. časti sa neuvádza, že sa na oddlženie primerane použije . Podľa platí, že orgán verejnej moci, tzn. aj správca dane/žalovaný je povinný hľadieť na žalobcu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Podľa platí, že všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom ( ), sú nevymáhateľné v prípade, ak je vyhlásený konkurz. Na žalobcu bol konkurz vyhlásený dňa 02.01.2018, tzn. všetky pohľadávky, ktoré voči žalobcovi vznikli do 31.12.2017, sa stali nevymáhateľnými, a to vrátane pohľadávok Slovenskej republiky z titulu daní. Daňové pohľadávky nie sú uvedené medzi pohľadávkami, ktoré nie sú konkurzom/oddlžením dotknuté, tzn. nepožívajú žiadnu formu zvýhodnenia, a teda je potrebné ich vnímať ako všetky ostatné pohľadávky. Pohľadávka popísaná v napádanom rozhodnutí je pohľadávkou z titulu úroku z omeškania za omeškanie s plnením daňovej povinnosti ešte v roku 2014/2015. To znamená, že nárok na tieto úroky z omeškania vznikol ešte v roku 2014/2015. Bolo teda právom správcu dane prihlásiť si pohľadávku uplatnenú v napádanom rozhodnutí do konkurzu na majetok žalobcu, pretože podľa je možné počas konkurzu uspokojiť len prihlásenú pohľadávku a neprihlásené pohľadávky, resp. v konkurze neuspokojené pohľadávky sa podľa stávajú nevymáhateľnými. Právna úprava má jednoznačne prednosť pred právnou úpravou Daňového poriadku, resp. iných daňových predpisov v prípade, ak tieto predpisy upravujú určitú otázku odlišne. obsahuje samostatnú a komplexnú úpravu oddlženia a jeho priebehu, a teda nie je možné na toto konanie aplikovať iné právne predpisy, pokiaľ to ustanovenia výslovne nepripúšťajú.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.04.2019, ktorým navrhol, aby súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú. Vo vyjadrení uviedol, že pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f) daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane. Podľa § 2 písm. b) daňového poriadku daňou sa rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania. Rozhodnutie správcu dane sa stalo právoplatným dňa 13.12.2018 a vykonateľným dňa 29.12.2018, t.j. predmetný úrok z omeškania nemohol byť do konkurzu vedené na osobu žalobcu prihlásený, keďže konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22.12.2017, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 1/2018, deň vydania 02.01.2018 (právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 03.01.2018). V danom prípade predmetom oddlženia fyzickej osoby boli správcom dane evidované daňové nedoplatky vzniknuté do rozhodujúceho dňa, t.j. daňové nedoplatky, ktoré správca dane evidoval k 31.12.2017. Žalobou napadnutý úrok z omeškania vo výške 171,20 Eur správca dane vyrubil v priebehu roka 2018, čo je v zákonom stanovenej lehote a je zrejmé, že takto vyrubený úrok z omeškania nebol daňovým nedoplatkom evidovaným správcom dane do 31.12.2017, t.j. nebol dotknutý oddlžením, a teda sa nestal nevymáhateľným. Taktiež nie je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa . Skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca v žalobnom návrhu, a to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukázal na , ktorý sa vzťahuje k druhej časti , a nie k štvrtej časti, nemá podľa žalovaného vplyv na nezákonnosť vyrubenia úroku z omeškania, nakoľko medzi zákonné účinky oddlženia uvedené v štvrtej časti nepatrí zastavenie alebo prerušenie daňového konania. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uvádzané námietky sú neopodstatnené.

4. Krajský súd v Žiline o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. -61 zo dňa 10.12.2019 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101713650/2018 zo dňa 04.09.2018, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102367657/2018 zo dňa 27.11.2018 zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.03.2021 tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 10.12.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení spisu Krajskému súdu v Žiline bola vec zapísaná do elektronického súdneho registra pod novú sp. zn. .

5. Podaním zo dňa 19.10.2021 žalovaný súdu oznámil, že Ministerstvo financií SR rozhodnutím MF/014318/2021-77 zo dňa 04.10.2021 preskúmalo rozhodnutie žalovaného č. 102367657/2018 zo dňa 27.11.2018 mimo odvolacieho konania a podľa v znení neskorších predpisov zmenilo rozhodnutie žalovaného č. 102367657/2018 zo dňa 27.11.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101713650/2018 zo dňa 04.09.2018, tak, že rozhodnutie správcu dane č. 101713650/2018 zo dňa 04.09.2018 zrušuje. Ako prílohu podania žalovaný pripojil rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/014318/2021-77 zo dňa 04.10.2021 a

doložku právoplatnosti k uvedenému rozhodnutiu, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/014318/2021-77 zo dňa 04.10.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2021.

6. Podľa (ďalej len ) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd konanie uznesením zastaví, ak preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku; ak zrušujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne na správnom súde napadnuté v inom konaní inou osobou alebo zmeňujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní tým istým žalobcom, správny súd uznesením zastaví konanie len so súhlasom žalobcu.

7. Súd mal za preukázané, že Ministerstvo financií SR, preskúmavajúc rozhodnutie žalovaného č. 102367657/2018 zo dňa 27.11.2018 mimo odvolacieho konania, vydalo rozhodnutie č. MF/014318/2021-77 zo dňa 04.10.2021, ktorým rozhodnutie č. 102367657/2018 zo dňa 27.11.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101713650/2018 zo dňa 04.09.2018 o vyrubení žalobcovi úroku z omeškania vo výške 171,20 Eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.01.2015 - 31.03.2015 na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške, zmenil tak, že rozhodnutie správcu dane č. 101713650/2018 zo dňa 04.09.2018 zrušil. Rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/014318/2021-77 zo dňa 04.10.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2021.

8. V danom prípade rozhodnutie žalovaného č. 102367657/2018 zo dňa 27.11.2018, ktorého zrušenia sa podanou žalobou žalobca domáha, bolo medzitým rozhodnutím Ministerstva financií SR č. MF/014318/2021-77 zo dňa 04.10.2021 mimo odvolacieho konania zmenené. Tým odpadol predmet súdneho prieskumu v tomto konaní. Preto správny súd konanie zastavil pri aplikácii . Zároveň správny súd uvádza, že súhlas žalobcu so zastavením konania v danom prípade nebol potrebný, nakoľko z úradnej činnosti je súdu známe, že rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/014318/2021-77 zo dňa 04.10.2021 nebolo ku dňu vydania tohto uznesenia napadnuté na Krajskom súde v Žiline ako správnom súde v inom konaní tým istým žalobcom.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , nakoľko žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. V priebehu súdneho konania Ministerstvo financií SR č. MF/014318/2021-77 zo dňa 04.10.2021 ako nadriadený orgán žalovaného mimo odvolacieho konania rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca žiadal zrušiť, zmenil tak, že rozhodnutie správcu dane č. 101713650/2018 zo dňa 04.09.2018 zrušil. Odpadol teda predmet súdneho konania bez procesného zavinenia žalobcu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa .

10. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.