Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/13/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: Q. Z. P. Á. G. U. Z. Á. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. K., K. Č.. XX, proti žalovanému: L. Z. P. Á. G. Q. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. K., K. Č.. XX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 23. septembra 2021, č. k. -17, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 23. septembra 2021, č. k. -17, vo výroku I., ktorým uložil žalovanému dočasne nevstupovať do bytu na Betliarskej ulici č. 12 v Bratislave, nachádzajúcom sa na 4. poschodí bytového domu, do právoplatného rozhodnutia vo veci o vypratanie bytu, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a, vo výroku II., ktorým uložil žalobkyni povinnosť v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na súd žalobu proti žalovanému podľa , z r u š u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 23.9.2021, č. k. -17, výrokom I. uložil žalovanému dočasne nevstupovať do bytu na K. ulici č. XX v Bratislave, nachádzajúcom sa na 4. poschodí bytového domu, do právoplatného rozhodnutia vo veci o vypratanie bytu, a výrokom II. uložil žalobkyni povinnosť v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na súd žalobu proti žalovanému podľa . Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami , , , veta druhá, , , , , , , , , a vecne tým, že dňa 22.9.2021 o 13:50 hod. podala žalobkyňa na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému podľa a , z dôvodu fyzického a psychického týrania a strachu o život, žiadala, aby neodkladné opatrenie trvalo až do skončenia rozvodového konania a predaja nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. K návrhu priložila lekársky záznam, trestné oznámenie, potvrdenie o vykázaní zo spoločnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že dňa 16.9.2021 o 08:30 hod. bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave V., Obvodné oddelenie Policajného zboru Petržalka - juh, súdu doručené potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K., K. XX, ktorý bol dňa 15.9.2021 o 19:20 hodine vykázaný zo sporného bytu nachádzajúceho sa v Bratislave na K. ul. č. XX. Z pripojeného úradného záznamu OR PZ Bratislava zo dňa 15.9.2021, č. k. ORPZ - 588033, mal súd preukázané, že dňa 15.9.2021 o 20:38 hod. bola prostredníctvom stálej služby OO PZ Petržalka - Juh vyslaná hliadka na K. ul. č. XX v Bratislave - Petržalke, 4. poschodie, kde mala údajne osoba mužského pohlavia biť oznamovateľku. V uvedenom byte sa skontaktovali s osobou oznamovateľky Q. Z., bytom K. XX, Bratislava a jej manželom L. Z., bytom K. XX, Bratislava. Oznamovateľka uviedla, že ju manžel zbil a to tým spôsobom, že jej mal

dať facku do oblasti tváre, pričom ju mal údajne týrať. Na mieste sa nepodarilo zistiť, akým spôsobom ju podozrivá osoba mala týrať. Taktiež bolo zistené, že medzi manželmi uvedené hádky prebiehajú pravidelne a to vzhľadom k tomu, že sa plánujú rozviesť a taktiež predať byt. Od oznamovateľky bolo zistené, že ju manžel udrel otvorenou rukou do oblasti tváre. Na miesto sa počas vykonávania preverenia dostavila posádka RPZ U-142 (BL 419 VF) za účelom poskytnutia predlekárskeho vyšetrenia, pričom uviedli, že menovanú prevezú na CP NSP Antolská za účelom vykonania ďalších vyšetrení. Podozrivá osoba, manžel menovanej, uviedol, že svoju manželku udrel otvorenou dlaňou do oblasti ľavého líca a nijako sa jej nevyhrážal, ani ju psychicky netýral. Podľa jeho slov mu oznamovateľka pravidelne opakuje, že ju týra tým, že jej nechce dať peniaze. Uvedený incident podľa neho vznikol tak, že ho oznamovateľka v čase, keď vychádzal z kúpeľne, opľula do tváre a počas toho mu nadávala, že je paroháč, buzerant a sedlák. Zo záznamu spísaného na príslušnom oddelení Policajného zboru Bratislava Petržalka - juh, Holíčska ul. č. 22 v Bratislave, dňa 15.9.2021 o 19:25 hod. o podaní vysvetlenia podľa o priestupkoch v znení , č.p.: ORP-P / BAV- OPP3-2021 Čú. , súd zistil, že bol dňa 15.9.2021 o 19:25 hod. vypočutý L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, Bratislava, k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch. Menovaný uviedol, že dňa 15.9.2021 približne o 18:00 hod. sa nachádzal u seba doma na adrese K. č. XX, Bratislava, so svojou ženou Q. Z.. Sedel na gauči a pozeral do svojho mobilného telefónu, pričom jeho žena mu nadávala, že je paroháč, buzerant, smrad, nakoľko si myslí, že má nejakú milenku alebo frajerku. K upresneniu uviedol, že nemá žiadnu milenku, ale tá osoba, o ktorej jeho žena hovorila, je jeho vzdialená rodina. Popri tom mu nadávala, pľula na zem a opakovala, že je smrad a sedlák. On sa zodvihol a išiel do kúpeľne na WC, pričom ako z neho vychádzal, tak jeho žena mu stále nadávala a opľula ho do tváre. Menovaný uviedol, že po tom ako ho opľula, sa neudržal a dal jej pravou rukou facku na ľavé líce. Následne sa jeho žena otočila, išla do spálne so slovami, že ide volať políciu. Ďalej uviedol, že jeho žena mu sústavne nadáva, myslí si, že je to z dôvodu, že ju nedotuje financiami. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodný, keďže zotrvanie žalovaného v spornom byte opodstatňuje obavu žalobkyne o jej zdravie a život a je vysoko pravdepodobné, že žalovaný bude v takomto správaní aj naďalej pokračovať. 1.2. V súlade s súd rozhodol o tom, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, t.j. vypratania žalovaného z bytu, žalobkyni zároveň uložil povinnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na súd žalobu o vypratanie žalovaného. Súd konštatoval, že pokiaľ žaloba nebude v určenej lehote podaná, podľa uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, jeho výroku I. ( ) podal odvolanie žalovaný. Dôvodil ustanovením , , , , a C.m.p. a tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V., oddelenie Policajného zboru Petržalka - juh, zo dňa 15.9.2021, č. ORPZ-58803, a z návrhu žalobkyne zo dňa 22.9. 2021, podľa ktorej dokumentácie ju mal biť a týrať. Dotknutá dokumentácia vychádza len z tvrdení, resp. argumentácie žalobkyne, bez ďalšieho bližšieho zisťovania skutočností, preukazujúcich skutočný a objektívny stav a obraz dotýkajúci sa tejto právnej veci. Podľa odvolateľa je objektívnou skutočnosťou, že ich manželský vzťah so žalobkyňou je už po istú dobu narušený, tento stav chcú v budúcnosti riešiť rozvodom. Taktiež je objektívnou skutočnosťou, že medzi odvolateľom a žalobkyňou v uplynulých obdobiach dochádzalo k viacerým verbálnym nedorozumeniam, avšak nikdy pri tom nedošlo k žiadnym vzájomným fyzickým napadnutiam, prípadne k takým, či už verbálnym alebo fyzickým, útokom, ktoré by mohli niesť akékoľvek známky týrania. Všetky konflikty sa odvolateľ vždy snažil riešiť s maximálnou rozvahou a kľudom, aby prípadne nedošlo ku konfliktu, v ktorom by prevládli emócie a afektové správanie. Odvolateľ uviedol, že v deň 15.9.2021 došlo medzi ním a žalobkyňou opätovne k verbálnemu konfliktu, avšak žalobkyňa svoje verbálne útoky voči jeho osobe poznačila emočne tvrdšími, resp. nevhodnými výrazmi, ako „paroháč“, „buzerant“, „sedlák“. Niekoľkokrát žalobkyňu upozornil, aby na neho neútočila s takými nevhodnými a nevkusnými verbálnymi útokmi, resp. výrazmi, avšak napriek niekoľkým upozorneniam sa intenzita týchto útokov voči jeho osobe zvyšovala, v súvislosti s čím sa situácia pre neho stala už neznesiteľnou. Z dôvodu, že konaním žalobkyne došlo medzi nimi k extrémne

vypätej situácii, ktorú už nedokázal ukončiť, v jeho krátkom skratovom konaní žalobkyňu udrel otvorenou dlaňou po tvári v domnení, že tento zákrok voči nej ju akosi paralyzuje a ukľudní v jej psychickom stave, poznačenom masívnymi hysterickými verbálnymi útokmi voči jeho osobe. Výsledkom takto vzniknutej situácie bolo to, že žalobkyňa okamžite privolala hliadku PZ. Z priebehu celej konfliktnej situácie odvolateľ dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa túto konfliktnú situáciu zinscenovala vopred premyslene a účelovo, za účelom získania výhodnejšej pozície pri riešení právnych problémov, dotýkajúcich sa rozvratu ich spoločného manželského života. V priebehu celého ich spoločného manželského života v minulosti nedošlo k takej vypätej situácii, ktorá by viedla k akýmkoľvek vzájomným fyzickým útokom. Dôvodil, že voči žalobkyni sa v minulosti nikdy nedopustil takého konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako týranie. Žalobkyňa nedisponuje svedeckými alebo listinnými dôkazmi, ktoré by mohli jej tvrdenia podporiť. Na preukázanie ním tvrdených skutočností, a súčasne pre získanie objektívnejšieho podkladu súdu pre jeho rozhodovanie predložil písomné prehlásenie spoločnej dcéry T. E., rodenej Z., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX P., ako i prehlásenie T.. Z. K., nar. X.XX.XXXX, bytom O. X/B, Bratislava, ktorý je blízkym rodinným priateľom. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal len z akýchsi objektívne neexistujúcich tvrdení žalobkyne, jeho rozhodnutie je neodôvodnené a vzdialené od objektívneho zistenia skutkového stavu veci ( a C.m.p.). Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevykonal, resp. nemal možnosť vykonať dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( a C.m.p.). Poukázal na to, že súd prvej inštancie, ak vychádzal len z tvrdení žalobkyne, dospel na základe len ňou predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, s porušením pravidiel formálnej logiky (podľa a C.m.p.). Podľa odvolateľa skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neobstojí, nakoľko sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, keďže „súd nevykonaním dokazovania - napr. vypočutím odvolateľa, zamedzil k priblíženiu skutkového stavu veci pravde, ako i k priblíženiu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo väčšej miere k ideálu spravodlivého rozhodnutia“ ( a ). Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol alebo aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Súd prvej inštancie doručil žalobkyni odvolanie žalovaného, žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), z obsahu spisu nezistil procesné vady súdu prvej inštancie ( ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).

6. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (2).

7. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa je, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického, pričom sa nedá vylúčiť ani násilie psychické. Zo strany žalobkyne bolo potrebné preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predložením relevantných a hodnoverných tvrdení a dôkazov deklarujúcich skutočnosť, že telesná alebo duševná stránka vykazuje stopy psychického alebo fyzického násilia. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, poukazuje na to, že v predmetnom návrhu absentuje také opísanie rozhodujúcich skutočností, na

základe ktorých by mohol súd posúdiť skutkové okolnosti prejednávaného prípadu a dospieť tak k relevantnému záveru o odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov, a teda k záveru o splnení zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Ak súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z tvrdenia žalobkyne, uvedeného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého dôvodom jej návrhu je fyzické a psychické týranie a strach o život, podľa názoru odvolacieho súdu takéto strohé tvrdenie, bez pravdivého a predovšetkým úplného opísania rozhodujúcich skutočností, nemôže viesť k záveru, že bola osvedčená okamžitá intenzita konfliktu a násilie zo strany žalovaného voči žalobkyni, ktoré by takýto okamžitý zásah súdu, naviac do garantovaných práv, vyžadovali. K uvedenému záveru dospel odvolací súd aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný pri výsluchu pred orgánmi Policajného zboru nepoprel, že žalobkyňu udrel po líci otvorenou dlaňou. Odvolací súd, berúc do úvahy túto skutočnosť ako aj to, že je nepochybné, že došlo k narušeniu vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, rešpektujúc závažnosť situácie, poukazuje na to, že nariadenie neodkladného opatrenia za každých okolností vyžaduje, aby bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pre použitie takéhoto spôsobu súdnej ochrany. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa je nevyhnutné osvedčiť, že osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky či už fyzického alebo psychického násilia. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera. V prejednávanom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, došlo, ako to uviedol vo svojom odvolaní aj žalovaný, ku ojedinelému skratovému konaniu z jeho strany, vyvolanému správaním žalobkyne. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, vyplývajúca z predloženého spisu, podľa ktorej žalobkyňa dňa 21.10.2021 doručila súdu späťvzatie návrhu na rozvod manželstva a konanie o rozvod manželstva žiadala zastaviť, z dôvodu, že po začatí konania došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k zmiereniu a dôvod rozvodu manželstva odpadol. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že neodkladné opatrenie v znení, v akom ho nariadil súd prvej inštancie, nie je vykonateľné, keďže absentuje označenie bytu, ktorého sa nariadené neodkladné opatrenie týka, jeho číslom, listom vlastníctva, v ktorom je vedený. Nepostačuje uvedenie mesta, názvu ulice, orientačného čísla vchodu a čísla poschodia, keďže takéto označenie sa môže týkať minimálne dvoch bytov na 4. poschodí dotknutého domu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, bolo potrebné, postupom podľa , výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na súd žalobu proti žalovanému podľa , zrušiť ako nadbytočný.

10. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keď ani jedna zo strán konania nepredložila súdu hodnoverné a presvedčivé dôkazy o svojich tvrdeniach.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).