Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/148/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Lekáreň POLIKLINIKA BYTČA s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 29F, IČO: 44 222 840, právne zast.: Karkó s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Žilina, Y. na Y. č. XXXX/XX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101312241/2020 zo dňa 13.08.2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca rozhodnutím Číslo: 100800033/2020 zo dňa 23.04.2020 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel v sume 7 684,80 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2011, nadmerný odpočet nepriznal v sume 6 990,23 EUR a vyrubil daň v sume 694,57 EUR. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2011. Daňová kontrola začala dňa 17.05.2012 na základe oznámenia zo dňa 02.05.2012. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 9510401/5/382641/2013 z 30.01.2013, ktorý bol spolu s Výzvou č. 9510401/5/382689/2013 z 30.01.2013 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený 31.01.2013. Na základe výsledku daňovej kontroly vydal správca dane pôvodne rozhodnutie č. 9510401/5/851966/2013 z 05.03.2013. Na základe odvolania žalobcu voči označenému rozhodnutiu správcu dane žalovaný rozhodnutím č. 1100308/1/298986/2013 z 21.06.2013 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe výsledku daňovej kontroly a výsledku vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie č. 9510401/5/4850379/2013 z 29.10.2013. Žalovaný rozhodnutím č. 1100308/1/71568/2014 z 06.02.2014 potvrdil označené rozhodnutie správcu dane. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -81 zo dňa 24.05.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/71568/2014 z 06.02.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. z 27.02.2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -81 z 24.05.2017 a rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. z 27.02.2019 žalovaný rozhodnutím č. 538773/2019 z 29.10.2019 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 9510401/5/4850379/2013 z 29.10.2013 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Kasačný súd mal preukázané, že správca dane daňovú transakciu žalobcu hodnotil súbežne ako porušenie ust. § 49 ods. 2, 5 zákona o DPH (pre nedostatok vecnej súvislosti uplatnenej dane s použitím na dodávky jeho tovarov a služieb) a súčasne ako zneužitie práva. Kasačný súd poukázal na skutočnosť, že podkladom aplikácie inštitútu zneužitia práva je formálny súlad daňovej transakcie s ustanoveniami zákona o DPH. To vylučuje, aby zneužitiu práva predchádzalo zistenie porušenia konkrétnych ustanovení zákona o DPH (v danom prípade ust. § 49 ods. 2, 5 zákona o DPH). V prípade explicitného porušenia zákona o DPH zneužitie práva nenastupuje a vec sa musí posúdiť ako rozpor s konkrétnym ustanovením zákona. Kasačný súd uložil správcovi dane v ďalšom konaní prijať jednoznačný záver, či došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 2, 5 zákona o DPH. Kasačný súd konštatoval, že v prípade zneužitia práva umelými konštrukciami ide spravidla o opakujúce sa komplexné daňové schémy. V danom prípade takáto schéma podľa názoru kasačného súdu absentuje. Skôr sa javí ako problém preukazovanie vecnej súvislosti podľa § 49 ods. 2, 5 zákona o DPH tak, ako ho pôvodne správca dane zistil. Ústredným sporným bodom podľa správcu dane je Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve z 06.08.2009. Kasačný súd dodal, že nájomná zmluva je konsenzuálny kontrakt zmluvných strán. Vytvára iba potenciálnu možnosť pre realizáciu daňových plnení. Nedostatok vecnej súvislosti má skutkový nie právny charakter. Nemôže preto spočívať v právnom úkone samotnom ale v reálnom plnení a jeho súvislosti s predmetom podnikania daňového subjektu. Pri uplatňovaní daňových predpisov sa berie do úvahy vždy skutočný obsah úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane. Zneužitie práva vo svojej podstate je obchádzaním zákona a je dôkazným bremenom správcu dane. S poukazom na vyslovený záväzný právny názor kasačného súdu správca dane uviedol, že v novom vyrubovacom opätovne zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k nasledovným záverom. Daňový subjekt si uplatnil nárok na odpočítanie dane z došlej faktúry č. 2011120024 zo dňa 30.12.2011 od dodávateľa PARMA EXIM, s.r.o., Andrusovova 9/B, 851 01 Bratislava (ďalej „PARMA EXIM, s.r.o.“), DIČ: 2021720008, IČ DPH: SK2021720008 (interné č. DF 30110022) predmet fakturácie, na základe článku V. Zmluvy o nájme za obdobie 01/2011 - 12/2011.

- nájomné a služby obchodné priestory v sume 24 480,00 EUR, DPH 20% 4 896,00 EUR - neoprávnené odpočítanie dane,

- nájomné a služby skladové priestory v sume 13 944,00 EUR, DPH 20% 2 788,00 EUR - neoprávnené odpočítanie dane,

- nájomné a služby kancelárske priestory v sume základ dane 11 525,60 EUR, DPH 20% 2 325,12 EUR

- uznané odpočítanie dane. Správca dane konštatuje, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo na odpočítanie dane má platiteľ dane, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe. Správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal použitie prenajatých obchodných a skladových priestorov na účely svojho podnikania v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane konštatuje, že k predmetnej faktúre bola doložená zmluva o podnájme zo dňa 30.12.2010, uzatvorená s nájomcom PARMA EXIM, s.r.o. (zmluva č. 1). Podľa čl. II. tejto zmluvy predmetom zmluvy sú nebytové priestory v Bratislave na Račianskej ulici č. 155 v budove súp. č. XXXX, ktoré pozostávajú z kancelárskych priestorov o výmere 56 m2, obchodných priestorov o výmere 102 m2 a skladových priestorov o výmere 140 m2. Nájomca je užívateľom uvedených priestorov na základe Zmluvy o nájme uzatvorenej dňa 10.10.2006 medzi prenajímateľom REX-PRO, s.r.o., Bratislava a nájomcom PARMA EXIM, s.r.o.. Správca dane k oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z uvedenej faktúry žiadal preukázať použitie nákupu tejto služby (nájomné a služby za obchodné, skladové a kancelárske priestory) na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Kontrolovaný daňový subjekt k otázke využitia predmetných prenajatých priestorov doručil správcovi dane dňa 29.03.2012 písomné vyjadrenie (Vyjadrenie č. 1). Vo vyjadrení je uvedené: „tieto priestory prenajíma naša firma firme AK REAL, s.r.o., Horná 1073, 022 01 Čadca na základe dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 31.12.2010, ktorá ďalej využíva tento priestor na reexport liekov a zdravotníckeho materiálu, kancelárske priestory využíva naša firma na obchodné stretnutia a rokovania“. K vyjadreniu bola priložená fotokópia Dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2010 (Dodatok zmluvy) k Nájomnej zmluve zo dňa 06.08.2009 medzi MVCH GROUP, s.r.o. a AK REAL, s.r.o. (Zmluva č. 2). Dodatkom zmluvy sa doterajší text v čl. I, (Predmet a účel zmluvy), bode 2 mení: Prenajímateľ touto zmluvou dáva do dočasného užívania nájomcovi tento majetok:

- Nehnuteľnosť zap. na LV XXXX k.ú. A. ako budov č.s. XXXX na KNC 1207/14 a KNC 1207/14 zast.pl. o výmere 199 m2 nahrádza textom:

2.1. Nehnuteľnosť zap. na LV XXXX k. ú. A. ako budova č.s. XXXX na KNC, a KNC 1207/14 zast.pl. o výmere 199 m2 2.2. nebytové priestory v Bratislave, Račianska 155, budova č.s. XXXX za účelom: prechodný sklad, reexport liekov a zdravotníckeho materiálu, ktoré prenajímateľ užíva na základe podnájomnej zmluvy so spoločnosťou R. EXIM, s.r.o.. Dodatok nadobúda účinnosť dňom 1.1.2011. Ostatné dojednania nájomnej zmluvy zostávajú bezo zmien. Správca dane uvádza, že v spoločnosti AK REAL, s.r.o. boli v rozhodnom čase spoločníkmi a konateľmi tie isté osoby ako v spoločnosti MVCH GROUP, s.r.o.. Ďalej poukázal na rozpory v deklarovanom nájme spoločnosti AK REAL, s.r.o. na základe dodatku zmluvy: Zmluva č. 2 - t. j. nájomná zmluva medzi MVCH GROUP, s.r.o. a AK REAL, s.r.o. bola uzatvorená dňa 06.08.2009. Predmetom nájmu bola nehnuteľnosť v Čadci vo vlastníctve MVCH GROUP, s.r.o., ktorú nájomca AK REAL, s.r.o. reálne využíva na svoju hlavnú činnosť - prevádzkovanie lekárne. Podľa čl. IV. zmluvy sa nájom začína dňom 06.08.2009 a je dojednaný na dobu určitú do 31.12.2020. Podľa čl. II. zmluvy sa výška nájomného dojednala vo výške 50 000 EUR + DPH ročne, nájomné za obdobie od 06.08.2009 do 31.12.2012 vo výške 170 000 EUR bolo splatné do 31.12.2009, z tejto sumy na každý rok pripadá 50 000 EUR a na obdobie do konca roka 2009 20 000 EUR. Dodatkom zmluvy sa zmenil iba predmet nájmu, resp. sa predmet nájmu pôvodnej zmluvy rozšíril. Ostatné dojednania nájomnej zmluvy zostali bezo zmien. Dodatok zmluvy nadobudol účinnosť dňom 1.1.2011. Predmet nájmu, o ktorý sa zmluva rozšírila nie je presne špecifikovaný - o aké konkrétne priestory ide, s akou rozlohou, uvádza sa, že ide o nebytové priestory v Bratislave, Račianska 155, budova č.s. XXXX, ktoré prenajímateľ MVCH GROUP, s.r.o. užíva na základe podnájomnej zmluvy so spoločnosťou PARMA EXIM, s.r.o. Na základe tejto podnájomnej zmluvy MVCH GROUP, s.r.o. užívala kancelárske, obchodné a skladové priestory. Všetky tieto priestory teda na základe Dodatku zmluvy (rozšírenia predmetu Zmluvy č.2 ) mali byť prenajaté spoločnosti AK REAL, s.r.o.. Avšak vo Vyjadrení č.1 sa uvádza, že kancelárske priestory využíva firma MVCH GROUP, s.r.o. na svoje obchodné stretnutia a rokovania. Z Dodatku zmluvy teda vyplýva rozpor - tie isté kancelárske priestory mali byť využívané firmou MVCH GROUP, s.r.o. na svoje obchodné stretnutia a rokovania a súčasne mali byť prenajaté spoločnosti AK REAL, s.r.o.. na základe znenia Dodatku zmluvy. Z uvedeného vyplýva nejednoznačnosť, čo bolo vlastne predmetom nájmu, o ktorý sa Zmluva č.2 Dodatkom zmluvy rozšírila. Spoločnosť MVCH GROUP, s.r.o. zmluvne spojila a prenajala priestor, ku ktorému má vlastnícky vzťah s priestorom, ku ktorému má podnájomný vzťah. Dodatkami meniť, resp. rozširovať samotný predmet zmluvy a zmluvne spájať priestory s rôznym vlastníckym vzťahom, z čoho logicky vyplývajú odlišné zmluvné dojednania a rôzne špecifiká je neobvyklé a neštandardné. Taktiež vzťah podnájomníka (MVCH GROUP s.r.o.) a ďalšieho podnájomníka (AK REAL, s.r.o.) má byť štandardne podľa zákonných úprav riešený zmluvou o podnájme a nie zmluvou o nájme. Dodatkom zmluvy zostali ostatné dojednania nájomnej zmluvy bezo zmien. V dodatku sa nerieši výška a úhrada nájomného, náklady za služby, ktoré sa s nájmom poskytujú, doba a skončenie nájmu. Podľa čl. IV. zmluvy sa nájom začína dňom 06.08.2009 a je dojednaný na dobu určitú do 31.12.2020. Táto doba nájmu, ktorá Dodatkom zmluvy ostala nezmenená je v rozpore s dobou nájmu, dojednanou v Zmluve č. 1 ( uzatvorenej s nájomcom PARMA EXIM, s.r.o. ). V čl. v bode 1. Zmluvy č.1 sa uvádza: „ Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, s účinnosťou od 01.01.2011 do 31.12.2011“, v bode 3 sa uvádza: „ Pri skončení nájmu sa podnájomník zaväzuje vyrovnať svoje finančné záväzky, ktoré mu vznikli počas nájomného vzťahu voči nájomcovi a protokolárne odovzdať nájomcovi nebytové priestory v stave, v akom ich prebral, s prihliadnutím na ich obvyklé opotrebovanie a prípadné odsúhlasené úpravy.“ Z uvedeného vyplýva, že podľa Zmluvy č. 1 dojednala spoločnosť MVCH GROUP, s.r.o, so spoločnosťou PARMA EXIM, s.r.o. dobu nájmu od 01.01.2011 do 31.12.2011 a následne dojednala Dodatkom zmluvy s AK REAL, s.r.o. dobu nájmu do 31.12.2020, keďže ostatné dojednania Zmluvy č. 2 ostali nezmenené. Ak ostatné podmienky nájomnej zmluvy zostali v platnosti, potom by malo byť garantované aj trvanie podnájomného vzťahu do 31.12.2020. Vzhľadom na dojednania Zmluvy č. 1 (doba nájmu do 31.12.2011) však Zmluva č. 2 s Dodatkom zmluvy nemohla byť naplnená v dojednanom rozsahu (doba nájmu do 31.12.2020). Rovnako sa Dodatkom zmluvy nerieši výška a úhrada nájomného za nové prenajaté priestory v Bratislave. Nájomné za nehnuteľnosť v Čadci ( pôvodný predmet Zmluvy o nájme ) bolo v zmysle tejto zmluvy zaplatené za obdobie od 6.8.2009 do 31.12.2012 v termíne do 31.12.2009. Dodatok zmluvy bol podpísaný 31.12.2010, t.j. už po úhrade nájomného ( aj za rok 2011 ), t. j. bez zmeny výšky nájomného, z čoho vyplýva, že dodanie služby bolo dohodnuté bezodplatne. O bezodplatnom dodaní služby nasvedčuje aj skutočnosť, že o deklarovanom dodaní služby (prenájom spoločnosti AK REAL s.r.o.) nebola vyhotovená faktúra v zmysle § 71 zákona o DPH. Správca dane na základe uvedených skutočnosti nadobudol pochybnosť, či Dodatok zmluvy nebol medzi závislými osobami vypracovaný účelovo, keď správca dane požadoval od daňového subjektu vyjadrenie k využitiu

uvedených prenajatých priestorov v Bratislave. Správca dane poukazuje tiež na nasledovný rozpor. V článku VII. b) zmluvy o podnájme, uzatvorenej s nájomcom PARMA EXIM, s.r.o. sa uvádza, že podnájomník sa zaväzuje využívať nebytové priestory len na dohodnutý účel, neprenechať nebytové priestory, alebo ich časť do podnájmu iným osobám bez súhlasu nájomcu. Pri miestnom zisťovaní, ktoré uskutočnil Daňový úrad Bratislava na základe dožiadania správcu dane sa konateľ spoločnosti PARMA EXIM, s.r.o Ing. U. E. vyjadril, že súhlas na ďalší prenájom si spoločnosť MVCH GROUP, s.r.o. nežiadala, nebol jej daný žiadny súhlas na ďalší prenájom. V rozpore s uvedeným vyjadrením Ing. E. zo dňa 2.7.2012 za nájomcu PARMA EXIM, s.r.o. bol dodatočne správcovi dane dňa 7.9.2012 predložený súhlas od spoločnosti PARMA EXIM, s.r.o. zo dňa 31.12.2010 s prenechaním nebytových priestorov - obchodných a skladových spoločnosti AK REAL, s.r.o., ktorý je podpísaný Ing. U. E.. Správca dane poukazuje na rozpor - súhlas mal byť podpísaný Ing. U. E. dňa 31.12.2010, dňa 02.07.2012 sa Z.. U. E. vyjadril, že súhlas na ďalší prenájom neexistuje a dňa 07.09.2012 bol predložený súhlas podpísaný Ing. U. E. s dátumom podpisu 31.12.2010. Dodatočné predloženie písomného súhlasu hodnotí správca dane ako účelové, v rozpore so zmluvným dojednaním, ako aj v rozpore s pôvodným vyjadrením Ing. U. E., konateľa spol. PARMA EXIM, s.r.o.. Správca dane skúmal dožiadaním na DÚ Bratislava a miestnym zisťovaním v spoločnosti AK REAL, s.r.o. okrem iných skutočností aj možné využitie priestorov v súvislosti s činnosťou spoločnosti AK REAL, s.r.o. - poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Výsledky preverovania dožiadaním a vyjadrenia konateľa spoločnosti AK REAL, s.r.o. pri miestnom zisťovaní poukazujú na skutočnosť, že priestory nespĺňajú požiadavky na skladovanie zdravotníckeho materiálu, ktorý podlieha prísnym bezpečnostným a hygienickým predpisom. Použitie prenajatých priestorov, ktoré uviedol konateľ spoločnosti AK REAL, s.r.o., nebolo preukázané ani skladovou evidenciou zásob, ktoré mali byť umiestnené v tomto sklade. V zápisnici o miestnom zisťovaní konateľ spoločnosti AK REAL, s.r.o. uvádza, že skladové a obchodné priestory sa využívali na skladovanie zdravotníckeho materiálu a prekládku liekov, v obchodných priestoroch ponúkali zdravotnícky materiál - priestory slúžili ako vzorková predajňa pre odberateľov. Skladová evidencia za sklad v Bratislave nebola vedená. K deklarovanému skladovaniu zdravotníckeho materiálu v prenajatom sklade v Bratislave boli predložené za celý rok 2011 iba 2 došlé faktúry za zdravotnícky materiál od dodávateľa GYNOTERMAL - Nefro LM s.r.o., Čadca a k tomuto tovaru faktúra vystavená pre odberateľa Waren Transport s.r.o. Praha. K dokladom sa konateľ spoločnosti vyjadril, že predmetný zdravotnícky materiál bol prevzatý v sklade Okružná 236, Čadca, odkiaľ bol prevezený do skladu v Bratislave, kde bol uskladnený 2 dni a následne bol prevezený späť do Čadce, kde tovar prevzala prepravná spoločnosť DYMON STEEL, s.r.o., Kunčice pod Ondrejníkem, ktorá ho odviezla do Frýdku - Místku v ČR. Z vyjadrenia vyplýva, že tovar - zdravotnícky materiál bol prepravovaný zo skladu v Čadci do skladu v Bratislave, kde bol uskladnený 2 dni, následne bol prevezený späť do Čadce, kde tovar prevzala prepravná spoločnosť, ktorá ho odviezla do Frýdku - Místku v ČR. Zmysel deklarovaného skladovania tovaru v Bratislave nebol vysvetlený, takýto priebeh prepravy a skladovania nemá logické opodstatnenie. Navyše skladová evidencia za sklad v Bratislave nebola vedená a pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že deklarované skladové priestory nespĺňajú požiadavky na skladovanie zdravotníckeho materiálu, ktorý podlieha prísnym bezpečnostným a hygienickým predpisom. K prekládke liekov sa konateľ spoločnosti vyjadril, že sa jednalo o lieky, určené na dialýzu, ktoré dodávateľská spoločnosť ARTMED spol. s r.o. Banská Bystrica doviezla do priestorov skladu spoločnosti AK REAL, s.r.o. v Čadci, po telefonickej objednávke od spoločnosti Dialyzačné centrum LOGMAN, a.s. sa tovar vyskladnil, prepravil do skladu v Bratislave za účelom prekládky, t. j. tovar sa preložil distribútorovi liekov, ktorý ich doručil konečnému odberateľovi

- dialyzačným centrám. Tovar v sklade v Bratislave nebol uložený, skladové priestory slúžili len ako prekladacie miesto (t. j. vyloženie tovaru z jedného vozidla a naloženie do druhého vozidla). Z vyjadrenia vyplýva, že tovar - lieky pre dialyzačné centrá bol prepravovaný z Banskej Bystrice do skladu v Čadci, odtiaľ sa prepravil do Bratislavy, kde sa uskutočnila prekládka do iného vozidla a z Bratislavy šiel tovar do jednotlivých dialyzačných centier (Žilina, Prešov...). Zmysel deklarovanej prekládky v Bratislave nebol vysvetlený, takýto priebeh prepravy nemá logické opodstatnenie. Využitie skladových a obchodných priestorov spoločnosťou AK REAL, s.r.o. na základe uvedených skutočností nepovažuje správca dane za preukázané. Skutočná existencia nájomného vzťahu a použitia predmetu nájmu v podnikateľskej činnosti spoločnosti AK REAL, s.r.o. nebola preukázaná. Samotné zmluvné dojednanie ešte nie je dôkazom jeho reálneho plnenia a jeho súvislosti s predmetom podnikania. Správca dane nevykonával pri daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia zdaniteľných plnení. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov a dokumentov, resp. údajov v nich uvedených ako fakty, pretože ak správca dane na základe informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti dokladov dokumentov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný

daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal. Správca dane ďalej poukazuje na skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt síce zmluvne Dodatkom zmluvy poskytol priestor na prenájom pre nájomcu AK REAL, ale nedohodol zmluvne a ani nežiadal žiadnu protihodnotu, nevyhotovil faktúru, čím poskytol priestor bezodplatne. Protihodnota takéhoto plnenia nebola ani dohodnutá, ani požadovaná faktúrou a ani uhradená, pretože plnenie, ktorým bolo poskytnutie služby nájmu ohraničené obdobím roku 2011 pre AK REAL nemohlo byť predmetom platby splatnej aj uhradenej dňa 31.12.2009, keďže táto sa viazala k poskytnutému nájomnému vzťahujúcemu sa len k priestorom budovy č.s. XXXX v Čadci. V prípade, že by išlo o štandardnú zmluvu s bezodplatným plnením, došlo by v zmysle § 9 ods. 3 zákona o DPH k bezodplatnému dodaniu služby na iný účel ako na podnikanie a táto služba by sa v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH považovala za dodanie služby za protihodnotu. Dodanie služby by bolo potom predmetom dane v zmysle § 19 ods. 2 cit. zákona, pričom základom dane by boli náklady na službu (§ 22 ods. 5 zákona). Záverom správca dane konštatoval, že nájomné a služby za obchodné a skladové priestory deklarované na preverovanej faktúre č. 2011120024 z 30.12.2011 od dodávateľa PARMA EXIM, s.r.o., Bratislava, z ktorej si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane, neboli na základe zistení správcu dane použité na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Platiteľ je zdaniteľnou osobou, ktorá podľa § 3 zákona o DPH vykonáva ekonomickú činnosť, ktorou je potrebné rozumieť každú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Správca dane uzatvoril, že prenájom označených priestorov spoločnosti AK REAL, s.r.o. bol poskytnutý bezodplatne a bez vyhotovenia faktúry pri dodaní služby v zmysle § 71 ods. 1 zákona o DPH. Neoprávnene bola daňovým subjektom odpočítaná daň vo výške 7 684,80 EUR a došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH.

2. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 100800033/2020 z 23.04.2020 rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 101312241/2020 z 13.08.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa pritom so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v odvolaním napadnutom rozhodnutí správcu dane. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne dôvody, ktoré v odvolaním napadnutom rozhodnutí obsiahol správca dane (bližšie tak ako sú podrobne rozvedené v bode 1 tohto rozsudku). Na záver opakovane udáva, že predmetom Zmluvy o nájme z 06.08.2009, pred dodatkom č. 1, bol nájom nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. A. ako budova č. s. XXXX na KNC 1207/14 a KNC 1207/14 zast. pl. o výmere 199 m2 (Čl. I ods. 2 zmluvy o nájme zo dňa 06.08.2009). Nájomné sa dohodlo vo výške 50 000,00 EUR + DPH ročne (Čl. II. ods. 1 zmluvy o nájme zo dňa 06.08.2009). Splatnosť nájomného sa dohodla ročne vždy do 30.06. príslušného kalendárneho roka nasledujúceho po 31.12.2012. Splatnosť nájomného za obdobie od 06.08.2009 do 31.12.2012 vo výške 170 000,00 EUR sa dohodla do 31.12.2009 (Čl. II. ods. 5 zmluvy o nájme zo dňa 06.08.2009). Podľa zistení správcu dane bolo nájomné za obdobie od 06.08.2009 do 31.12.2012 aj uhradené do 31.12.2009. Žalovaný poukazuje na ust. § 19 zákona o DPH, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká v deň dodania tovaru alebo služby alebo v deň prijatia platby. Ďalej cituje ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH, v zmysle ktorého, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Žalovaný zdôrazňuje, že tým, že platba za nájom na obdobie od 06.08.2009 do 31.12.2012 bola prijatá do 31.12.2009, daňová povinnosť, ktorá mala väzbu k nájomnej zmluve zo dňa 06.08.2009 (bez dodatku č. 1), vznikla do 31.12.2009. V tom čase predmetom nájmu bola iba nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX k. ú. A. ako budova č. s. XXXX na KNC 1207/14 a KNC 1207/14 zast. pl. o výmere 199 m2. Z titulu rozšírenia predmetu nájomnej zmluvy zo dňa 06.08.2009 o nebytové priestory v Bratislave, Račianska 155, budova č. s. XXXX na základe dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2010 nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti a to ani na základe platby a ani na základe poskytnutia služby. Správca dane preveril využitie predmetných nebytových priestorov v Bratislave, Račianska 155, budova č. s. XXXX, spoločnosťou AK REAL, s. r. o. Z miestneho zisťovania, ktoré vykonali dňa 02.07.2012 zamestnanci Daňového úradu Bratislava (zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9102405/5/1414487/2012/Nov) vyplynulo, že miesto, kde sa mal zdravotnícky materiál skladovať tvorila ohradená časť haly bez regálov a iného vybavenia. Hala bola bez kúrenia a klimatizácie. Skladovanie zdravotníckeho materiálu a liekov kladie zvýšené bezpečnostné a hygienické nároky na skladovacie priestory, aby nedošlo k znehodnoteniu, resp. kontaminácii zdravotníckeho materiálu a liekov. Podľa úsudku zamestnancov správcu dane, ktorí vykonali miestne zisťovanie bol predmetný priestor vhodný na skladovanie priemyselného tovaru. O nižšej hygienickej úrovni skladovacích priestorov svedčí aj skutočnosť, že v danom priestore malo podľa tvrdenia konateľa spoločnosti AK REAL, s. r. o. dochádzať k prekládke tovaru z auta do auta, čo by znamenalo fyzickú prítomnosť automobilov na danom mieste. Podľa dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 06.08.2009 mala spoločnosť AK REAL, s. r. o. využívať nebytové priestory v Bratislave, Račianska

155, budova č. s. XXXX na prechodný sklad, reexport liekov a zdravotníckeho materiálu. V zápisnici o miestnom zisťovaní č. 9510401/5/2834520/2012 zo dňa 05.10.2012 pán J. T. - konateľ spoločnosti Lekáreň pri nemocnici - Čadca, s.r.o., (do 24.10.2011 AK REAL, s. r. o.) zase uviedol, že skladové a obchodné priestory sa mali využívať na skladovanie zdravotníckeho materiálu a prekládku liekov, v obchodných priestoroch mali ponúkať zdravotnícky materiál - priestory mali slúžiť ako vzorková predajňa pre odberateľov. Skladová evidencia za sklad v nebytových priestoroch v Bratislave však nebola vedená. Nebolo preto možné preveriť pohyby tovarov na sklade. K deklarovanému skladovaniu zdravotníckeho materiálu v sklade v Bratislave boli predložené za celý rok 2011 iba 2 došlé faktúry za zdravotnícky materiál od dodávateľa GYNOTERMAL - Nefro LM s.r.o., Čadca a k tomuto tovaru faktúra vystavená pre odberateľa Waren Transport s.r.o. Praha. K dokladom sa konateľ spoločnosti vyjadril, že predmetný zdravotnícky materiál bol prevzatý v sklade Okružná 236. Čadca, odkiaľ bol prevezený do skladu v Bratislave, kde bol uskladnený a následne bol prevezený späť do Čadce, kde tovar prevzala prepravná spoločnosť DYMON STEEL, s.r.o. Kunčice pod Ondrejníkem, ktorá ho odviezla do Frýdku - Místku v ČR. Zmysel takto deklarovaného skladovania tovaru v Bratislave nebol vysvetlený, takýto priebeh prepravy a skladovania nemá logické opodstatnenie a je zbavený hospodárskej reality. K prekládke liekov sa konateľ spoločnosti vyjadril, že sa jednalo o lieky, určené na dialýzu, ktoré dodávateľská spoločnosť ARTMED spol. s r.o. Banská Bystrica doviezla do priestorov skladu spoločnosti AK REAL, s.r.o. v Čadci, po telefonickej objednávke od spoločnosti Dialyzačné centrum LOGMAN, a.s. sa tovar vyskladnil, prepravil do skladu v Bratislave za účelom prekládky, t. j. tovar sa preložil distributérovi liekov, ktorý ich doručil konečnému odberateľovi - dialyzačným centrám. Tovar v sklade v Bratislave nebol uložený, skladové priestory slúžili len ako prekladacie miesto (t.j. vyloženie tovaru z jedného vozidla a naloženie do druhého vozidla). Podľa vyjadrenia bol tovar - lieky pre dialyzačné centrá prepravovaný z Banskej Bystrice do skladu v Čadci odtiaľ sa prepravil do Bratislavy, kde sa uskutočnila prekládka do iného vozidla a z U. šiel tovar do jednotlivých dialyzačných centier (napr. Žilina, Prešov...). Malo sa pritom jednať o veľké množstvo odoslaných faktúr. Takže ciest do skladu v Bratislave za účelom prekládky tovaru za týchto okolnosti by muselo byť veľa. Zmysel deklarovanej prekládky v Bratislave nebol vysvetlený, takýto priebeh prepravy nemá logické opodstatnenie a je taktiež zbavený hospodárskej reality. Využitie skladových a obchodných priestorov spoločnosťou AK REAL, s.r.o. na základe uvedených skutočností opodstatnene považoval správca dane za nepreukázané. Skutočnosť, že správca dane skúmal, akým spôsobom mala spoločnosť AK REAL, s.r.o. využívať predmetné obchodné a skladové priestory bola opodstatnená aj toho dôvodu, že v prípade odvolávajúceho a spoločnosti AK REAL, s.r.o. sa jednalo o personálne prepojené osoby. Samotné zmluvné dojednanie ešte nie je dôkazom jeho reálneho plnenia. Správca dane nevykonával pri daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa aj na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia zdaniteľných plnení a dospel k záveru, ktorý považuje odvolací orgán za dôvodný, že odvolávajúci porušil ustanovenie , nakoľko sa nepreukázalo, že odvolávajúci použil podnajaté obchodné a skladové priestory a k ním prislúchajúce prijaté služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, t. j. nepreukázalo sa reálne naplnenie nájomného vzťahu medzi odvolávajúcim a spoločnosťou AK REAL, s.r.o. v zmysle dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 06.08.2009 a to vo vzťahu k nebytovým priestorom v Bratislave, Račianska 155, budova č. s. XXXX.

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca v prvom rade namieta, že žalovaný bez akéhokoľvek dôvodu a dôkazu dospel k opačnému záveru, než prijal v rozhodnutí z 21.06.2013, kde konštatoval, že zo Zmluvy o nájme zo dňa 06.08.2009 vrátane Dodatku č. 1 z 31.12.2010 vyplýva, že prijatú službu žalobca použil na svoje zdaniteľné plnenia v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Naproti tomu v preskúmavanom rozhodnutí takýto záver neprijal. Neexistuje žiaden dôvod na takúto „totálnu“ zmenu názoru, neexistuje pre to žiaden dôkazný prostriedok vrátiť sa späť k verzii o neexistencii nároku na odpočet očividne preto, lebo argumentácia prostredníctvom ESD C-255/02 Halifax bola zjavne neopodstatnená a nik v danom prípade žiadnu daňovú výhodu nezískal. Žalobca nemal v daňovom konaní garantovanú právnu istotu ohľadom postupu daňového úradu a jeho rozhodovania, nakoľko daňové úrady striedavo rozhodujú za nezmenených okolností úplne opačne. Takýto postup predstavuje vo svojich dôsledkoch pre žalobcu odňatie možnosti konať pred daňovým orgánom a brániť svoje práva. Pokiaľ už raz žalovaný vo svojom rozhodnutí definitívne uvedie, že nárok na odpočet DPH vznikol (a toto rozhodnutie nebolo napadnuté a ani zrušené), tak nemôže o 9 rokov neskôr tvrdiť žalobcovi opak. K meritu veci žalobca uvádza, že nie sú relevantné závery žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorých nemá mať žalobca právo na odpočítanie DPH, nakoľko spoločnosť AK REAL, s.r.o. ako jeho nájomca nevyužíval dostatočne intenzívne ním

„podnajaté“ skladové a obchodné priestory. Žalobca nerozumie, z akého dôvodu vôbec daňové orgány vidia v uvedenom akýkoľvek právny/skutkový problém, zvlášť v situácii, keď spol. PARMA EXIM, s.r.o., vystavila žalobcovi faktúru za poskytnutý nájom, ktorú žalobca riadne zaplatil, spol. PARMA EXIM, s.r.o. z tejto faktúry zaplatila štátu DPH a žalobca si zasa uplatnil z nej odpočet. Rovnako tak vystavil žalobca spoločnosti AK REAL, s.r.o. faktúru ako podnájomníkovi, AK REAL, s.r.o. túto faktúru zaplatila, žalobca z nej zaplatil riadne DPH a AK REAL, s.r.o. uplatnila odpočet DPH. Žalobca tak vôbec nechápe, ako mohla u kohokoľvek vzniknúť daňová výhoda. Sú irelevantné závery žalovaného o vhodnosti a výhodnosti prenajatia predmetných priestorov, t. j. že sklady neboli využívané dostatočne intenzívne, že dané miesto slúžilo najmä na prekládku liekov a zdravotníckych pomôcok, atď.. Žalobca zdôrazňuje, že predmetom konania je predsa nárok na odpočet z faktúry, ktorú vystavila žalobcovi spol. PARMA EXIM, s.r.o.. Predmetom tohto konania nie je odpočet DPH zo strany AK REAL, s.r.o.. Je preto irelevantné, za akým účelom použila predmetné priestory AK REAL, s.r.o., to vôbec nie je vecou žalobcu. Žalobca priestory v zmysle nájomnej zmluvy, resp. dodatku k existujúcej nájomnej zmluve prenechal do užívania AK REAL, s.r.o. a je celkom irelevantné vo vzťahu k žalobcovi a jeho nároku na odpočet DPH, či a ako AK REAL, s.r.o. tieto priestory využívala. Podnikateľské subjekty si bežne zaobstarávajú výrobné prostriedky iba s určitým predpokladom (víziou) ich využitia, pričom k plnému ich využitiu vôbec nemusí dôjsť (menej zákaziek ako bolo predpokladané, menšia potreba ich využitia ako bol pôvodný predpoklad, atď.). Žalovaný a daňový úrad nevysvetlili, v čom konkrétne mal získať žalobca výhodu v uplatnení si odpočtu. Konajúce súdy uložili daňovým orgánom prešetriť, či v danom prípade malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 2, 5 zákona o DPH, a to v zmysle „zneužitia práva“, čo by mohlo nastať iba z dôvodu nedostatku vecnej (skutkovej) súvislosti medzi predmetom podnikania daňového subjektu a reálnymi plneniami, ktoré si daňový subjekt uplatňoval ako náklady použité na dodávky tovarov a služieb.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opakuje skutkové a právne dôvody, ktoré obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach, tak ako je rozvedené 2 tohto rozsudku).

5. Žalobca v súdom stanovenej lehote repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

6. Krajský súd v Žiline na nariadenom pojednávaní 26.10.2021 podľa (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v plnom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa č. o DPH v znení účinnom ku dňu 30. apríla 2011 (ďalej len „zákon o DPH“) predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (t. j. ku dňu 19.08.2020) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

8. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že vzhľadom na výsledky dokazovania či už v rámci výkonu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania správca dane dospel k správnemu záveru, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca použil obchodné a skladové priestory a k nim prislúchajúce prijaté služby, ktoré mu boli prenechané do podnájmu spoločnosťou PARMA EXIM, s.r.o. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, t. j. nepreukázalo sa reálne naplnenie nájomného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou AK REAL, s.r.o.

v zmysle Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 06.08.2009, a to vo vzťahu k nebytovým priestorom v Bratislave, Račianska 155, budova č. s. XXXX.

9. Z citovaného ust. § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH plynie, že platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Platiteľ dane si môže odpočítať daň, ak daň voči nemu uplatnil jeho dodávateľ

- platiteľ dane v tuzemsku, dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (dňom dodania tovaru alebo dňom dodania služby) a prijatý tovar alebo službu platiteľ dane použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. V prejednávanej veci bol žalobcovi zamietnutý nárok na priznanie odpočtu z DPH z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutkovej okolnosti relevantnej z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, a to že prijatý tovar alebo službu použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o tejto právne relevantnej okolnosti predložil správcovi dane Zmluvu o nájme zo dňa 06.08.2009 uzatvorenú medzi AK REAL, s.r.o. a MVCH GROUP, s.r.o. a Dodatok č. 1 zo dňa 31.12.2010. V prospech žalobcu mala svedčiť aj výpoveď konateľa AK REAL, s.r.o. J. T. (ktorý bol v rozhodnom čase nielen konateľom a spoločníkom spoločnosti AK REAL, s.r.o. ale aj konateľom a spoločníkom žalobcu). Správca dane však spochybnil žalobcom označené dôkazy (zmluvu a dodatok č. 1 k uvedenej zmluve), resp. v prospech žalobcu svedčiace dôkazy (výpoveď svedka T.), ktoré mali preukázať, že žalobca použil obchodné a skladové priestory v Bratislave, ktoré mu boli poskytnuté do podnájmu spoločnosťou PARMA EXIM, s.r.o. a k nim prislúchajúce prijaté služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Že tieto pochybnosti boli celkom oprávnené, o tom svedčia nasledovné správcom dane zistené skutkové okolnosti:

- K preverovanej faktúre doložil žalobca Zmluvu o podnájme z 30.12.2011 uzatvorenú s nájomcom PARMA EXIM, s.r.o. (ďalej len „zmluva č. 1“). V zmysle čl. II. tejto zmluvy predmetom zmluvy sú nebytové priestory v Bratislave na Račianskej ulici č. 155 v budove súp. č. XXXX pozostávajúce z kancelárskych priestorov o výmere 56 m2, obchodných priestorov o výmere 102 m2 a skladových priestorov o výmere 140 m2. Nájomca je užívateľom označených priestorov na základe Zmluvy o nájme z 10.10.2006 uzatvorenej medzi prenajímateľom REX-PRO, s.r.o., Bratislava a nájomcom PARMA EXIM, s.r.o.. Žalobca k otázke správcu dane ohľadne využitia uvedených prenajatých priestorov doručil správcovi dane 29.03.2012 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dané priestory prenajíma žalobca firme AK REAL, s.r.o. na základe Dodatku k nájomnej zmluve z 31.12.2010, ktorá spoločnosť ďalej využila tento priestor na reexport liekov a zdravotníckeho materiálu, pričom kancelárske priestory využíva žalobca na obchodné stretnutia a rokovania. K vyjadreniu žalobca priložil fotokópiu Dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2010 (ďalej len „Dodatok zmluvy“) k Nájomnej zmluve zo dňa 06.08.2009 medzi MVCH GROUP, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) a AK REAL, s.r.o. (ďalej len „zmluva č. 2“). Predmetom nájmu podľa Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a AK REAL, s.r.o. z 06.08.2009 bol prenájom nehnuteľnosti v časti vo vlastníctve MVCH GROUP, s.r.o., ktorú nájomca AK REAL, s.r.o. reálne využíva na svoju hlavnú činnosť - prevádzkovanie lekárne. Podľa čl. IV. zmluvy sa nájom začína dňom 06.08.2009 a je dojednaný na dobu určitú do 31.12.2020. Podľa čl. II. zmluvy sa výška nájomného dojednáva vo výške 50 000 EUR + DPH ročne, nájomné za obdobie od 06.08.2009 do 31.12.2012 vo výške 170 000 EUR bolo splatné do 31.12.2009, z tejto sumy na každý rok pripadá 50 000 EUR a na obdobie do konca roka 2009 20 000 EUR. Správca dane správne ustálil, že dodatkom zmluvy sa menil iba predmet nájmu, resp. sa predmet nájmu pôvodne zmluvy rozšíril. Ostatné dojednania nájomnej zmluvy zostali bezo zmien. Predmet nájmu, o ktorý sa zmluva rozšírila, nie je presne špecifikovaný - nie sú špecifikované priestory, o ktoré ide, akú majú rozlohu, je uvedené len, že ide o nebytové priestory v Bratislave, Račianska 155, budova č. s. XXXX, ktoré prenajímateľ MVCH GROUP, s.r.o. užíva na základe podnájomnej zmluvy so spoločnosťou PARMA EXIM, s.r.o.. Na základe tejto podnájomnej zmluvy MVCH GROUP, s.r.o. užívala kancelárske, obchodné a skladové priestory. Všetky tieto priestory teda na základe dodatku zmluvy (rozšírenia predmetu zmluvy č. 2) mali byť prenajaté spoločnosti AK REAL, s.r.o., avšak vo vyjadrení doručenom 29.03.2012 kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že kancelárske priestory užíva firma MVCH GROUP, s.r.o. na svoje obchodné stretnutia a rokovania. Z dodatku zmluvy teda vyplynul rozpor - tie isté kancelárske priestory mali byť využívané firmou MVCH GROUP, s.r.o. na obchodné stretnutia a rokovania a súčasne mali byť prenajaté spoločnosti AK REAL, s.r.o. na základe dodatku zmluvy č. 2. Z uvedeného teda vyplýva nejednoznačnosť, čo vlastne bolo predmetom nájmu, o ktorý sa zmluva č. 2 dodatkom zmluvy rozšírila.

- Dodatkom zmluvy zostali ostatné dojednania nájomnej zmluvy č. 2 bezo zmien. V dodatku nie je osobitne upravená výška ani úhrada nájomného či nákladov za služby, ktoré sa s nájmom poskytujú, nie je osobitné dojednanie ohľadne doby či skončenia nájmu. Podľa čl. IV. zmluvy č. 2 nájom sa začína dňom 06.08.2009 a dojednaný je na dobu určitú do 31.12.2020. Táto doba nájmu, ktorá dodatkom zmluvy

zostala nezmenená, je v rozpore s dobou nájmu dojednanou v zmluve č. 1 (uzatvorenej s nájomcom PARMA EXIM, s.r.o.). V čl. V. v bode 1 zmluvy č. 1 sa uvádza: „Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú s účinnosťou od 01.01.2011 do 31.12.2011“, v bode 3 sa uvádza: „Pri skončení nájmu sa podnájomník zaväzuje vyrovnať svoje finančné záväzky, ktoré mu vznikli počas nájomného vzťahu voči nájomcovi a protokolárne odovzdať nájomcovi nebytové priestory v stave, v akom ich prebral s prihliadnutím na ich obvyklé opotrebovanie a prípadné odsúhlasené opravy“. Z uvedeného vyplynula pre správcu dane ďalšia nezrovnalosť. Podľa zmluvy č. 1 dojednala spoločnosť MVCH GROUP, s.r.o. so spoločnosťou PARMA EXIM, s.r.o. dobu nájmu od 01.01.2011 do 31.12.2011 a následne dojednala dodatkom zmluvy č. 2 s AK REAL, s.r.o. dobu nájmu do 31.12.2020, keďže ostatné dojednania zmluvy č. 2 ostali nedotknuté. Ak ostatné podmienky nájomnej zmluvy ostali bezo zmien, potom by mal trvať aj podnájomný vzťah do 31.12.2020, avšak vzhľadom na dojednanie zmluvy č. 1 (doba nájmu do 31.12.2011) zmluva č. 2 s dodatkom nemohla byť naplnená v dojednanom rozsahu (doba nájmu do 31.12.2020).

- Rovnako dodatkom zmluvy č. 2 nie je osobitne upravovaná výška a úhrada nájomného za nové prenajaté priestory v Bratislave. Nájomné za nehnuteľnosť v Čadci (pôvodný predmet zmluvy o nájme č. 2) bolo v zmysle tejto zmluvy zaplatené za obdobie od 06.08.2009 do 31.12.2012 v termíne do 31.12.2009. Dodatok zmluvy č. 2 bol podpísaný 31.12.2010, teda až po úhrade nájomného (aj za rok 2011), teda bez zmeny výšky nájomného, z čoho vyplynula odôvodnená pochybnosť správcu dane o odplatnosti daného záväzku. Keďže žalobca žiadne ďalšie dôkazy nepredložil, správca dane dôvodne vyvodil z označeného skutkového zistenia záver, že dodanie služby bolo dohodnuté bezodplatne. Záver správcu dane o bezodplatnom dodaní služby podporuje aj skutočnosť, že o deklarovanom dodaní služby (prenájom spoločnosti AK REAL, s.r.o.) nebola vyhotovená faktúra v zmysle § 71 zákona o DPH.

- Pochybnosti správcu dane o účelovom konaní medzi závislými osobami (právnym predchodcom žalobcu MVCH GROUP, s.r.o. a AK REAL, s.r.o.) boli podporené aj ďalšími zisteniami správcu dane. Podľa čl. VII. b) zmluvy o podnájme č. 1 (uzatvorenej medzi PARMA EXIM, s.r.o. a MVCH GROUP, s.r.o.) sa podnájomník (MVCH GROUP, s.r.o.) zaviazal využívať nebytové priestory len na dohodnutý účel, neprenechať nebytové priestory alebo ich časť do podnájmu iným osobám bez súhlasu nájomcu. Pri miestnom zisťovaní dožiadaným správcom dane dňa 09.07.2012 sa konateľ spoločnosti PARMA EXIM, s.r.o. Ing. U. E. vyjadril, že súhlas na ďalší prenájom si spoločnosť MVCH GROUP, s.r.o. nežiadala, nebol jej daný žiaden súhlas na ďalší prenájom. V rozpore s uvedeným vyjadrením Ing. E. bol však dodatočne správcovi dane dňa 07.09.2012 predložený súhlas od spoločnosti PARMA EXIM, s.r.o. zo dňa 31.12.2010 s prenechaním nebytových priestorov - obchodných a skladových priestorov spoločnosti AK REAL, s.r.o., ktorý je podpísaný Ing. U. E.. Rovnako označená nezrovnalosť podporuje pochybnosti správcu dane.

- Pochybnosti správcu dane podporili aj výsledky miestneho zisťovania spoločnosti AK REAL, s.r.o. ohľadne využitia priestorov v súvislosti s činnosťou spoločnosti AK REAL, s.r.o. - poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Z výsledkov preverovania správca dane zistil, že priestory nespĺňajú požiadavky na skladovanie zdravotníckeho materiálu, ktorý podlieha prísnym bezpečnostným a hygienickým predpisom. Použitie prenajatých priestorov, ktoré uviedol konateľ spoločnosti AK REAL, s.r.o. naviac nebolo preukázané ani skladovou evidenciou zásob, ktoré mali byť umiestnené v danom sklade.

- V zápisnici o miestnom zisťovaní konateľ spoločnosti AK REAL, s.r.o. uvádza, že skladové a obchodné priestory sa využívali na skladovanie zdravotníckeho materiálu a prekládku liekov. V obchodných priestoroch ponúkali zdravotnícky materiál - priestory slúžili ako vzorková predajňa pre odberateľov. Skladová evidencia za sklad v Bratislave nebola vedená. K deklarovanému skladovaniu zdravotníckeho materiálu v prenajatom sklade v Bratislave boli predložené za celý rok 2011 iba 2 došlé faktúry za zdravotnícky materiál od dodávateľa GYNOTERMAL - Nefro LM s.r.o., Čadca a k tomuto tovaru faktúra vystavená pre odberateľa Waren Transport s.r.o., Praha. K dokladom sa konateľ spoločnosti vyjadril, že predmetný zdravotnícky materiál bol prevzatý v sklade Okružná 236, Čadca, odkiaľ bol prevezený späť do Čadce, kde tovar prevzala prepravná spoločnosť DYMON STEEL, s.r.o., Kunčice pod Ondrejníkem, ktorá ho odviezla do Frýdku - Místku v ČR. Z vyjadrenia vyplýva, že tovar - zdravotnícky materiál bol prepravovaný zo skladu v Čadci do skladu v Bratislave, kde bol uskladnený 2 dni, následne bol prevezený späť do Čadce, kde tovar prevzala prepravná spoločnosť, ktorá ho odviezla do Frýdku - Místku v ČR. Zmysel deklarovaného skladovania tovaru v Bratislave nebol vysvetlený, takýto priebeh prepravy a skladovania nemá logické opodstatnenie. Navyše skladová evidencia za sklad v Bratislave nebola vedená a pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že deklarované skladové priestory nespĺňajú požiadavky na skladovanie zdravotníckeho materiálu, ktorý podlieha prísnym bezpečnostným a hygienickým predpisom. K prekládke liekov sa konateľ spoločnosti vyjadril, že sa jednalo o lieky určené na dialýzu, ktoré dodávateľská spoločnosť ARTMED spol. s r.o., Banská Bystrica doviezla do priestorov

skladu spoločnosti AK REAL, s.r.o. v Čadci, po telefonickej objednávke od spoločnosti Dialyzačné centrum LOGMAN, a.s. sa tovar vyskladnil, prepravil do skladu v Bratislave za účelom prekládky, t. j. tovar sa preložil distribútorovi liekov, ktorý ich doručil konečnému odberateľovi - dialyzačným centrám. Tovar v sklade v Bratislave nebol uložený, skladové priestory slúžili len ako prekladacie miesto (t. j. vyloženie tovaru z jedného vozidla a naloženie do druhého vozidla). Z vyjadrenia vyplýva, že tovar - lieky pre dialyzačné centrá bol prepravovaný z Banskej Bystrice do skladu v Čadci, odtiaľ sa prepravil do Bratislavy, kde sa uskutočnila prekládka do iného vozidla a z Bratislavy šiel tovar do jednotlivých dialyzačných centier (Žilina, Prešov...). Zmysel deklarovanej prekládky v Bratislave nebol vysvetlený, takýto priebeh prepravy nemá logické opodstatnenie.

10. Po spochybnení žalobcom označených dôkazov správcom dane, ktorá skutočnosť musela byť žalobcovi zrejmá už z Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 30.01.2013, v ktorom správca dane vyššie označené pochybnosti obsiahol, bolo na žalobcovi, na ktorého prešlo dôkazné bremeno, aby označil ďalšie dôkazy spôsobilé preukázať existenciu reálneho plnenia spoločnosti AK REAL, s.r.o. a súvislosti tohto reálneho plnenia s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Žalobcovi bol protokol doručený dňa 31.01.2013 (kedy ho osobne prevzal konateľ žalobcu J. T.). Správca dane vyzval žalobcu Výzvou zo dňa 30.01.2013 na vyjadrenie sa k protokolu a označenie prípadných dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu. Žalobca výzvu prevzal dňa 31.01.2013, pričom v lehote určenej správcom dane sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril a dôkazné návrhy nevzniesol. Žiadne dôkazné návrhy žalobca nevzniesol ani v následnom vyrubovacom konaní. V prejednávanej veci nie nevýznamnou je skutková okolnosť - personálne prepojenie žalobcu a spoločnosti AK REAL, s.r.o. (majúcich v rozhodnom období totožné štatutárne orgány, totožných spoločníkov aj totožné sídla). Táto okolnosť je významnou z toho pohľadu, že hoci sa žalobca de iure považuje za právny subjekt odlišný od spoločnosti AK REAL, s.r.o., je možné od neho spravodlivo požadovať označenie dôkazov preukazujúcich reálne užívanie prenajatých priestorov spoločnosťou AK REAL, s.r.o., ktoré pri absencii iných spoľahlivých dôkazov priamo preukazujúcich dodanie služby žalobcom spoločnosti AK REAL, s.r.o. by podporne mohli slúžiť na unesenie dôkazného bremena žalobcom.

11. Pokiaľ žalobca tvrdil, že obchodné a skladové priestory poskytol do odplatného užívania spoločnosti AK REAL, s.r.o., mohli byť dôkazom o existencii reálneho plnenia žalobcu (pochádzajúcim z oblasti mimo dispozičnej sféry samotných účastníkov právneho vzťahu), napr. svedecké výpovede prepravcov, ktorí pre AK REAL, s.r.o. do skladových, resp. obchodných priestorov v rozhodnom období prepravovali tovar, resp. ktoré v rozhodnom období tovar nakladali, vykladali a pod.. Výpoveď prepravcov (šoférov, resp. osôb zúčastnených pri nakládkach a vykládkach liečiv) mohla podporiť pre záver o existencii vecnej súvislosti plnení potrebnú okolnosť, t. j. že žalobca prenechal AK REAL, s.r.o. priestory do užívania. Je možné súhlasiť so žalobcom, že na účely uznania odpočtu žalobcovi nie je relevantné, či a na aké účely spoločnosť AK REAL, s.r.o. prenajaté priestory využívala, avšak pri absencii iných dôkazov spôsobilých preukázať reálnu existenciu dodania služby žalobcom spoločnosti AK REAL, s.r.o. (za situácie, keď správca dane pôvodne žalobcom označené dôkazy spochybnil) by aj tento dôkaz, hoc nepriamo (preukázal by užívanie obchodných a skladových priestorov v rozhodnom období), mohol tak prispieť k uneseniu dôkazného bremena žalobcom o skutočnostiach rozhodných pre priznanie odpočtu DPH. Ďalej z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 49 ods. 2 veta prvá zákona o DPH bolo potrebné súčasne uniesť dôkazné bremeno o prenechaní priestorov do „odplatného užívania“, keďže v zmysle judikatúry ESD existencia vecnej súvislosti predpokladá, že náklady na uskutočnenie plnenia na vstupe sú zahrnuté do ceny služieb dodaných zdaniteľnou osobou na výstupe v rámci jej ekonomickej činnosti. Žalobca žiaden takýto dôkaz správcovi dane nepredložil, resp. neoznačil. Zmienený Dodatok č. 1 nie je dôkazom o tejto právne relevantnej skutočnosti. Jednak z dôvodu, že samotná zmluva o nájme (podnájme) je de iure kontraktom konsenzuálnym, k plneniu z ktorého dôjsť môže ale aj nemusí, ale, a to je vo veci zásadné, aj z dôvodu, že samotný Dodatok č. 1 v spojení so Zmluvou zo dňa 06.08.2009 nenasvedčuje dojednaniu „odplatnosti“ záväzku v časti týkajúcej sa prenajatých priestorov v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že platba za nájom na obdobie od 06.08.2009 do 31.12.2012 bola prijatá do 31.12.2009, daňová povinnosť, ktorá mala väzbu k uvedenej Nájomnej zmluve zo dňa 06.08.2009 (bez Dodatku č. 1), vznikla v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH do 31.12.2009. V tom čase predmetom nájmu bola iba nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX k. ú. A. ako budova č. s. XXXX na KN-C 1207/14 a KN-C 1207/14 zast. plocha o výmere 199 m2. Z titulu rozšírenia predmetu Nájomnej zmluvy z 06.08.2009 o nebytové priestory v Bratislave na základe Dodatku č. 1 z 31.12.2010 nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti, a to ani na základe platby a ani na základe poskytnutia samotnej služby. Je potrebné prisvedčiť záveru správcu dane, že žalobca v tejto časti nepreukázal poskytnutie

služby na účely podnikania. Platiteľ je zdaniteľnou osobou, ktorá v intenciách ust. § 3 zákona o DPH vykonáva ekonomickú činnosť. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej zdaniteľná osoba dosahuje príjem.

12. Je potrebné na záver zdôrazniť, že existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe predpokladá, že náklady na uskutočnenie plnení na vstupe sú zahrnuté buď do ceny konkrétnych plnení na výstupe alebo do ceny tovarov a služieb dodávaných alebo poskytovaných zdaniteľnou osobou v rámci jej ekonomickej činnosti. Naopak, keď tovary alebo služby prijaté zdaniteľnou osobou súvisia s transakciami oslobodenými od dane alebo nepatriacimi do pôsobnosti DPH, nemožno ani vybrať daň na výstupe a ani odpočítať daň zaplatenú na vstupe. Z uvedeného plynie, že existencia práva na odpočítanie dane sa určuje v závislosti od transakcií na výstupe, ktorých sa týkajú transakcie na vstupe.

13. Len pre úplnosť správny súd poznamenáva, že existenciu vecnej súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu nemožno mať preukázanú samotnou skutočnosťou, že do obsahu predmetu podnikateľskej činnosti žalobcu, ako je zrejmé z výpisu z obchodného registra, v rozhodnom období patril aj prenájom nebytových priestorov. Podstatným pojmovým znakom „prenájmu“ okrem prenechania individuálne určenej veci do užívania je totiž odplatnosť záväzku. V prejednávanej veci správca dane spochybnil nielen odplatnosť dojednaného záväzku ale v časti prenechania obchodných a skladových priestorov v Bratislave do užívania spoločnosti AK REAL, s.r.o. ale aj reálnosť samotného prenechania týchto priestorov do užívania spoločnosti AK REAL, s.r.o.. Celkovo teda správny súd musí konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdeniach relevantných z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH pre priznanie nároku na odpočet, keď nepreukázal, že dodaná služba spoločnosťou PARMA EXIM, s.r.o. (prenajaté obchodné a skladové priestory a k nim sa viažuce služby) použil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, t. j. nepreukázalo sa reálne naplnenie nájomného vzťahu žalobcu a spoločnosti AK REAL, s.r.o.. Naopak, správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o použití prijatej služby žalobcom ako platiteľom na účely jeho podnikania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky -17 z 16.12.2007, v zmysle ktorých daňový subjekt má v konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa . Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( vtedy účinného zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatnenia zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V danom prípade teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. Žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne naplnenie nájomného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou AK REAL, s.r.o. v zmysle Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 06.08.2009, a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku. Žalobca namieta, že podľa názoru žalovaného žalobca nemá mať právo na odpočet preto, lebo AK REAL, s.r.o. ako jeho nájomca nevyužíval dostatočne intenzívne žalobcom do podnájmu poskytnuté skladové a obchodné priestory. Správny súd uvedenú námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. Dôvodom neuznania práva žalobcu na odpočet žalovaným bol záver žalovaného, že žalobca nepreukázal, že použil prenajaté obchodné a skladové priestory a k nim prislúchajúce služby (od spoločnosti PARMA EXIM, s.r.o.) na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, t. j. nepreukázal reálne dodanie služby AK REAL, s.r.o. v zmysle Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 06.08.2009. Pokiaľ žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach prijímajú závery k absencii hospodárskej reality konateľom AK REAL, s.r.o. popísaného toku tovarov v obchodných a skladových priestoroch v Bratislave, tieto neboli samé o sebe dôvodom pre neuznanie odpočtu žalobcovi. Správca dane len verifikoval výpoveď konateľa AK REAL, s.r.o. v nadväznosti na ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli

zo správcom dane z úradnej moci vykonaného dokazovania. Tieto závery správny súd vníma ako závery spochybňujúce vierohodnosť výpovede konateľa AK REAL, s.r.o., t. j. vykonaného dôkazu, ktorý mal svedčiť v prospech tvrdení žalobcu (s totožným konateľom), keďže vo svojej výpovedi potvrdil reálne plnenie z nájomnej zmluvy. Správny súd súhlasí s postupom správcu dane, ktorý neprevzal nekriticky výpoveď konateľa AK REAL, s.r.o. - T. do svojich skutkových záverov, ale túto výpoveď, nepochybne vzhľadom na objektívnu skutočnosť (označená fyzická osoba bola v rozhodnom čase aj konateľom žalobcu) podrobil posúdeniu jej hodnovernosti vo svetle skutočností, ktoré vyplynuli z ďalšieho dokazovania, a ktoré posúdenie ho oprávnene viedlo k záveru, že T. opísaný tok tovarov v prenajatých priestoroch postráda akékoľvek logické opodstatnenie a je zbavené hospodárskej reality. Pre úplnosť je potrebné dodať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť či dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

14. Žalobca ďalej namieta, že nezískal žiadnu daňovú výhodu. Poukazuje na skutočnosť, že kasačný súd a Krajský súd v Bratislave uložili daňovým orgánom prešetriť, či v danom prípade malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 2, 5 zákona o DPH, a to v zmysle „zneužitia práva“, čo by mohlo nastať iba z dôvodu nedostatku vecnej (skutkovej) súvislosti medzi predmetom podnikania daňového subjektu a reálnymi plneniami, ktoré si daňový subjekt uplatňoval ako náklady použité na dodávky tovarov a služieb.

15. Správny súd aj uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd totiž vytkol správcovi dane, že predmetnú daňovú transakciu hodnotil súbežne ako porušenie ust. § 49 ods. 2, 5 zákona o DPH a súčasne ako zneužitie práva. Kasačný súd zdôraznil, že predpokladom aplikácie inštitútu zneužitia práva je formálny súlad daňovej transakcie s ustanoveniami zákona o DPH. To vylučuje, aby zneužitiu práva predchádzalo zistenie porušenia konkrétnych ustanovení zákona o DPH. V prípade explicitného porušenia zákona o DPH zneužitie práva nenastupuje a vec sa musí posúdiť ako rozpor s konkrétnym ustanovením zákona. Kasačný súd konštatoval, že v prípade zneužitia práva umelými konštrukciami ide spravidla o opakujúce sa komplexné daňové schémy, pričom v prejednávanom prípade takáto schéma absentuje. Skôr sa javí problémom preukazovanie vecnej súvislosti v zmysle § 49 ods. 2, 5 zákona o DPH, tak ako ho pôvodne správca dane zistil. Kasačný súd ďalej uviedol, že ústredným sporným bodom pre správcu dane je Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve z 06.08.2009. Súčasne pripomenul, že nájomná zmluva je konsenzuálnym kontraktom a vytvára iba potenciálnu možnosť pre realizáciu daňových plnení. Nedostatok vecnej súvislosti má skutkový a nie právny charakter. K uvedenej námietke správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci správca dane zamietol právo žalobcu na odpočet DPH nie z dôvodu zistenia zneužitia práva žalobcom ale z dôvodu porušenia citovaného ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH. Pre uvedený záver správcu dane tak nebolo relevantné, či žalobca získal alebo nezískal svojim konaním daňovú výhodu, nakoľko táto je pojmovým znakom zneužitia práva.

16. Žalobca ďalej namieta nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorú vidí v porušení právnej istoty žalobcu. Žalovaný v rozhodnutí z roku 2013 (č. 1100308/1/298986/2013 z 21.06.2013) konštatoval, že zo Zmluvy o nájme z 06.08.2009 vrátane Dodatku č. 1 z 31.12.2010 so spoločnosťou AK REAL, s.r.o. vyplýva, že prijatú službu žalobca použil na svoje zdaniteľné plnenia v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca preto splnil zákonné predpoklady pre uplatnenie odpočtu DPH z prijatej služby. Žalobca ďalej podotýka, že v preskúmavanom rozhodnutí, t. j. po deviatich rokoch naproti tomu na základe toho istého skutkového stavu, ktorý existoval už v roku 2013, dospel žalovaný k záveru, že k nároku žalobcu na odpočet DPH nedošlo. Žalobca v danej súvislosti namieta, že takýto postup daňových orgánov vo svojich dôsledkoch predstavuje odňatie možnosti konať pred daňovým orgánom a brániť svoje práva. Správny súd označenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. V prípade žalobcom označeného konštatovania v rozhodnutí žalovaného z roku 2013, že žalobca použil prijatú službu na svoje zdaniteľné plnenia, vychádzal žalovaný z existencie Zmluvy o nájme z 06.08.2009 a Dodatku č. 1 k uvedenej zmluve zo dňa 31.12.2010, t. j. zo žalobcom predložených dôkazov. Správny súd uvedenú konštatáciu žalovaného vníma skôr ako konštatáciu o naplnení formálnych predpokladov, ktoré mali nasvedčovať tomu, že žalobca mal prijatú službu použiť na svoje zdaniteľné plnenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočet DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Žalovaný v citovanom rozhodnutí v nadväznosti na potrebu skúmania uvedeného materiálneho podkladu formálne (Zmluvou z 06.08.2009 a Dodatkom z 31.12.2010) deklarovaného dodania vyslovil potrebu v ďalšom konaní skúmať deklarovaný prípad z vecnej stránky. O vecnom naplnení existovali závažné pochybnosti, ktoré žalovaný vyjadril v odôvodnení žalobcom citovaného rozhodnutia, v ktorom žalobcom citovaný text rozhodnutia žalovaného pokračuje nasledovne: „Napriek tomu súbor dôkazov, ktorý doteraz získal správca dane, zakladá pochybnosť o tom, či konanie odvolávajúceho nebolo v tejto veci iba účelové a s hlavným cieľom získania daňovej výhody, tzn. či nedošlo zo strany odvolávajúceho k zneužitiu práva“. Ďalej považuje správny súd za potrebné dodať, že samotné právne posúdenie veci žalovaným v správnym súdom preskúmavanom rozhodnutí (zo dňa 13.08.2020) bolo ovplyvnené vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu, v ktorom kasačný súd ozrejmil žalovanému potrebu rozlíšenia medzi inštitútom zneužitia práva, ktorý predpokladá formálny súlad daňovej transakcie s ustanoveniami zákona o DPH a porušením ust. § 49 ods. 2, 5 zákona o DPH. V nadväznosti na vyslovený záväzný právny názor kasačného súdu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vyslovil: „Samotné zmluvné dojednanie ešte nie je dôkazom jeho reálneho plnenia. Správca dane nevykonával pri daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa aj na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia zdaniteľných plnení a dospel k záveru, ktorý považuje odvolací orgán za dôvodný, že odvolávajúci porušil ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko sa nepreukázalo, že odvolávajúci použil podnajaté obchodné a skladové priestory a k nim prislúchajúce prenajaté služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, t. j. nepreukázalo sa reálne naplnenie nájomného vzťahu medzi odvolávajúcim a spoločnosťou AK REAL, s.r.o. v zmysle Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 06.08.2009, a to vo vzťahu k nebytovým priestorom v Bratislave, Račianska 155, budova č. s. XXXX“. Žalovaný teda vzhľadom na vyslovený záväzný právny názor kasačného súdu, v zmysle ktorého zmluva o prenájme je konsenzuálnym kontraktom a nie je dôkazom o vecnom plnení, skúmal ďalej, či došlo k reálnemu plneniu z danej zmluvy a či je daná súvislosť tohto plnenia s predmetom podnikania žalobcu. Žalobca teda nemohol nadobudnúť z rozhodnutia žalovaného z 21.06.2013 legitímne očakávanie, že jeho nárok na odpočet DPH je daný a zákonný. V opačnom prípade by žalovaný nezaväzoval správcu dane ďalším preverovaním uvedenej veci žalobcu. Žalovaný neprezentoval teda názor, že žalobcovi vznikol nárok na odpočet DPH, ale že boli splnené predpoklady (formálne) pre uplatnenie nároku na odpočet DPH. Pre úplnosť správny súd podotýka, že princíp právnej istoty, porušenie ktorého žalobca namieta, je v právnom poriadku SR implicitne zakotvený v SR a vyjadruje požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci, ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity právnych noriem. Osobitnou kategóriou tohto princípu je doktrína legitímneho očakávania. Túto kategóriu judikatúra Slovenskej republiky definuje ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). V zmysle judikatúry totiž môže štát (aj prostredníctvom svojich orgánov) vertikálnym mocenským zásahom, napr. náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali, porušiť legitímne očakávania účastníkov (nález Ústavného súdu SR sp. zn. -27). Orgán verejnej moci musí teda vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom, a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. Očakávania účastníkov musia byť opodstatnené, a to buď vzhľadom na platnú právnu úpravu alebo na postup orgánov verejnej moci v podobných prípadoch. S ohľadom na vyššie uvedené právnoteoretické postuláty vyhodnotil správny súd námietku žalobcu o porušení právnej istoty za nedôvodnú. Očakávanie žalobcu na priznanie odpočtu DPH, ktoré vyvodil zo záverov rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.06.2013, nebolo opodstatnené vzhľadom na platnú právnu úpravu ani vzhľadom na postup daňových orgánov v podobných veciach. K priznaniu nároku na odpočet DPH podľa platnej právnej úpravy, judikatúry (ako aj postupu daňových orgánov v obdobných veciach) nie je postačujúce splniť predpoklady pre uplatnenie odpočtu DPH po formálnej stránke - predložením daňového priznania a písomných dokladov, ktoré je podľa zákona povinný viesť (najčastejšie ide o účtovné doklady podľa ). Pre priznanie odpočtu DPH je totiž nevyhnutné splnenie aj materiálnej podmienky, t. j. daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prípadne iné listiny, na ktorých základe si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že existujú okolnosti nasvedčujúce tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladajú) uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či

rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov ako tomu bolo v prejednávanom prípade, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že si správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

17. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v medziobdobí medzi vydaním prvého rozhodnutia žalovaného a žalobou preskúmavaného rozhodnutia došlo k zmene spoločníka obchodného mena, konateľa a žalobcu a k zmenám došlo aj v preverovanej spoločnosti AK REAL, s.r.o., preto žalobca nemá objektívnu možnosť vyvrátiť dôkazmi opätovne tvrdenú neexistenciu nároku žalobcu na odpočet, správny súd aj uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade je potrebné opätovne zopakovať, že svoje pochybnosti k žalobcom označeným dôkazom vyjadril správca dane už v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 30.01.2013, a preto bolo na žalobcovi, aby označil ďalšie dôkazy spôsobilé preukázať existenciu reálneho plnenia spoločnosti AK REAL, s.r.o. a súvislosti tohto plnenia s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Žalobcovi bol protokol doručený dňa 31.01.2013 (kedy ho osobne prevzal konateľ žalobcu J. T.). Správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 30.01.2013 na vyjadrenie sa k protokolu a označenie prípadných dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu. Žalobca výzvu prevzal dňa 31.01.2013, pričom v lehote určenej správcom dane sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril a dôkazné návrhy nevzniesol. Žiadne relevantné dôkazné návrhy žalobca nevzniesol ani v následnom vyrubovacom konaní. Pochybnosti správcu dane o reálnom plnení - dodaní služby spoločnosti AK REAL, s.r.o. (teda použití spoločnosťou PARMA EXIM, s.r.o. dodaných služieb na dodávky služby ako platiteľ spoločnosti AK REAL, s.r.o.) sú známe už od roku 2013. Žalobca, ako už bolo uvedené v bode 16 tohto rozsudku, nemohol z ďalšieho postupu žalovaného (a to ani z rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.06.2013) nadobudnúť legitímne očakávanie, že mu bude nárok na odpočet DPH priznaný, t. j. že splnil všetky formálne aj materiálne podmienky pre priznanie odpočtu DPH. Pokiaľ medzičasom došlo k zmenám spoločníka, konateľa aj obchodného mena žalobcu (resp. došlo aj k zmenám v spoločnosti AK REAL, s.r.o.), táto skutočnosť je v danej veci irelevantná. Zmena spoločníka či konateľa (resp. obchodného mena) nijako žalobcu nezbavuje dôkaznej povinnosti. Nový spoločník (konateľ) žalobcu si vzhľadom na skutočnosť, že sa stáva spoločníkom (konateľom) existujúcej spoločnosti, musí byť vedomý, že táto spoločnosť je súčasťou existujúcich či už súkromnoprávnych, resp. verejnoprávnych vzťahov, z ktorých pre spoločnosť plynú rôzne práva ale i povinnosti hmotnoprávneho, resp. procesnoprávneho charakteru. Súčasťou bežnej opatrnosti by malo byť, aby sa potenciálny spoločník (konateľ) vopred so „stavom“ spoločnosti oboznámil a dôsledne zvážil svoje rozhodnutie pôsobiť v personálnom substráte spoločnosti.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na citované ust. zamietol. Správny súd mal preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane sa snažil úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie zistenie potrebných skutočností vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

19. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.