Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6C/60/2021

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica, v právnej veci žalobkyne: LR COMFORT, a.s. so sídlom Sklárska 117, Lednické Rovne, IČO: 36305332, zastúpená advokátskou kanceláriou ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Staromestská 3, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47249129 proti žalovaným: I/. D. P., V.. XX. X. XXXX, P. O. XXX, S. F. P., V.. XX. X. XXXX, P. XXX XX L. J. XX, Č., S. E. P., V.. XX. X. XXXX, P. O. XXX, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyprataním bytu, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovaným I/, II/, III/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala uloženia povinnosti D. P., F. P. D. E. P. (ďalej len žalovaní) spoločne a nerozdielne vypratať byt č. XXX V. T. L. P. E. V. C.. X., K. I., N. Y., T. T. Č.T. XXX, Y. V. Y. Y.. Q. ". Č.. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 6030 m2. Uviedla, že dňa 1.11.1996 uzatvorila žalobkyňa ako vlastník bytu s p. Y. P. (ďalej len „nájomca“) zmluvu o nájme bytu (ďalej len „nájomná zmluva“), predmetnom ktorej bolo prenechanie bytu do nájmu nájomcovi za dohodnuté nájomné a na dohodnutú dobu. Dňa 26.10.2020 došlo k úmrtiu nájomcu. V zmysle nájomnej zmluvy pri vzniku nájmu Nájomca prevzal Byt do užívania sám, bez akýchkoľvek osôb, ktoré by s ním v byte žili v spoločnej domácnosti. Uvedené vyplýva aj z čl. III. ods. 2 nájomnej zmluvy, v ktorom nie sú identifikované žiadne osoby oprávnené užívať byt spolu s nájomcom (teoreticky by do úvahy prichádzali manželka a deti, avšak uvedené kolónky zostali nevyplnené, keďže nájomca zostal až do smrti slobodný a bezdetný). Žalobkyňa ani počas trvania nájmu bytu nájomcovi nedala súhlas na užívanie bytu akoukoľvek inou osobou (alebo na zriadenie trvalého či prechodného pobytu pre tretiu osobu) a nájomca v Byte počas celej doby nájmu (až do jeho smrti) žil sám. V deň smrti nájomcu teda v byte nežila s nájomcom v spoločnej domácnosti žiadna osoba a jeho smrťou nedošlo k prechodu nájmu bytu na žiadnu osobu v zmysle ust. , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Nájom Bytu, ktorý vznikol z Nájomnej zmluvy teda smrťou Nájomcu zanikol. Po smrti nájomcu zostali v Byte hnuteľné veci, ktoré boli v čase jeho smrti v jeho vlastníctve. Ide o hnuteľné veci, ktoré nájomca v Byte pred jeho smrťou užíval a ktoré po jeho smrti zostali umiestnené v byte a neboli z bytu vypratané. Smrťou nájomcu došlo v zmysle ust. k prechodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam po nájomcovi nachádzajúcim sa v byte na jeho dedičov, ktorými sú žalovaní. Dedičstvo po nájomcovi bolo z časti vyporiadané v dedičskom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. . V uvedenom dedičskom konaní však nedošlo k vyporiadaniu dedičstva vo vzťahu k hnuteľným veciam po nájomcovi nachádzajúcim sa v byte. Aj keď vlastnícke právo k hnuteľným veciam po nájomcovi nachádzajúcim sa v byte nebolo v dedičskom konaní vyporiadané, v zmysle ust. prešlo smrťou nájomcu vlastnícke právo k uvedeným hnuteľným veciam na žalovaných, ako dedičov nájomcu, a to bez ohľadu na stav vyporiadania dedičstva k uvedeným hnuteľným veciam. Z dôvodu vyššie uvedeného prechodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v byte došlo k situácii, kedy žalovaní neoprávnene zasahujú do

vlastníckeho práva žalobkyne tým, že neodstránením hnuteľných vecí v ich vlastníctve nachádzajúcich sa v byte znemožňujú žalobkyni výkon jej vlastníckeho práva k bytu. Po smrti nájomcu žalobkyňu oslovila pani J. X., V.. XX.X.XXXX, P. T. XXX/XX, XXX XX K. I. (Ď. K. „.J. X.“.), ktorá sa na žalobkyňu obrátila na základe plnomocenstva udeleného jej nájomcom dňa 6.10.2020 na zastupovanie vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa bytu (a to aj po jeho smrti). Žalobkyňa pani J. X. vyzvala na vypratanie Bytu, avšak tá byt vypratať odmietla a to aj po opakovanej výzve na vypratanie bytu od právneho zástupcu žalobkyne. Právny zástupca pani J. X. dokonca v komunikácii s právnym zástupcom žalobkyne uviedol, že jeho klientka byt nevyprace a toto naznačil aj vo vzťahu k ostatným dedičom po nájomcovi. Žalobkyňa sa neskôr dozvedela, že pani J. X. nie je dedičkou po pánovi Y. P. a po skončení dedičského konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. sa dozvedela, že časť dedičstva prejednaná v uvedenom dedičskom konaní bola dohodou dedičov prenechaná žalovanej I, ktorá zároveň uhradila dlžnú pohľadávku nájomcu z nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu žalobkyňa vyzvala dňa 27.8.2021 žalovanú I/ (ako vtedy jedinú žalobkyni známu dedičku pána Y. P.) na vypratanie bytu. Žalovaná I/ však na výzvu žalobkyne nereagovala, Byt nevypratala, a nezákonný zásah do vlastníckeho práva žalobkyne k bytu naďalej pretrváva. Žalovaní pritom nepochybne vedeli, že nájomca zanechal v byte hnuteľný majetok a že žalobkyňa žiada vypratanie bytu (najprv na základe výzvy zaslanej splnomocnenej osobe a následne na základe výzvy zaslanej nad rámec povinnosti žalobkyne dedičke po nájomcovi). Žiadny zo žalovaných pritom nikdy nenamietol, že žalobkyňa má právo od nich požadovať vypratanie bytu, ani voči žalobkyni nevzniesli žiadne námietky, ani sa voči žalobkyni nedomáhali ani nedomáhajú žiadnych nárokov a žalobkyňa je toho názoru, že žiadne takéto možné námietky alebo nároky ani neexistujú a ani nemôžu existovať. Žalobkyňa má teda za to, že povinnosť vypratať byt je nesporná a žalobkyňa ju aj takto vyššie osvedčila.

2. Žalovaní teda neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne k bytu tým, že majú v byte neoprávnene uložené hnuteľné veci v ich vlastníctve a byt odmietajú vypratať. Nečinnosťou žalovaných dochádza k neoprávanému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne k bytu, ktorej je fakticky úplne znemožnený výkon jej vlastníckeho práva k bytu. Žalobkyňa v dôsledku tohto neoprávneného zásahu nemôže byt vôbec užívať, ani ho dať do užívania inej osobe na základe nájomnej alebo inej zmluvy. Zároveň však musí znášať všetky náklady a povinnosti týkajúce sa bytu, bez toho, aby mohla byt využívať. Takýto neoprávnený zásah do svojho vlastníckeho práva, spôsobený bezdôvodnou nečinnosťou žalovaných považuje žalobkyňa za neúnosný zásah do vlastníckeho práva, ktorý má byť podľa názoru žalobkyne odstránený čo najskôr ako to je možné. Žalobkyni navyše vzniká z dôvodu nevypratania bytu škoda pozostávajúca z ušlého nájomného, na ktoré by mala žalobkyňa nárok, keby nebolo jeho užívanie bytu obmedzené. Táto škoda zároveň narastá každým dňom trvania obmedzenia užívania bytu žalovanými. Podanie žaloby podľa ust. na nasl. však žalobkyni neposkytne dostatočnú a najmä včasnú ochranu jeho práv, nakoľko súdne konanie o žalobe na vypratanie bytu môže trvať niekoľko mesiacov až rokov, pričom počas celého tohto obdobia by pretrvávalo protiprávne obmedzovanie jej vlastníckeho práva. Je otázne, či by sa pri náraste tejto škody žalobkyňa vedela vôbec domôcť náhrady tejto škody od žalovaných. Navrhované neodkladné opatrenie pritom nezasahuje do žiadnych práv žalovaných, ktorí byt vôbec osobne nevyužívajú, ani v ňom nebývajú, preto vypratanie bytu nemôže mať žiadne negatívne dôsledky, ani ich žiadnym spôsobom obmedziť na ich právach. Vyprataním sa v praxi len dosiahne prevzatie vecí vo vlastníctve žalovaných žalovanými a ich vynesenie z bytu, čo nemôže byť považované za žiadny neprimeraný zásah do ich práv. Nakoniec, aby neodkladné opatrenie dosiahlo svoj účel, nie je možné žiadať ho v menšom rozsahu, nakoľko ochranu vlastníckeho práva žalobkyne je možné dosiahnuť len vyprataním Bytu. Na základe uvedeného žiadala návrhu vyhovieť.

3. Na osvedčenie tvrdených skutočností žalobkyňa k návrhu pripojila: čiastočný výpis z K. Č.. XXXX, Q..Ú.. K. I., Zmluvu o nájme bytu zo dňa 1.11.1196, Úmrtný list Y. P., Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -57 zo dňa 14.4.2021, výzvu na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 27.8.2021, reakciu na odpoveď na výzvu na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 12.1.2021.

4. Z čiastočného výpisu z K. Č.. XXXX, Q..Ú.. K. I. mal súd za osvedčené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. 312 nachádzajúcom sa v bytovom dome na ul. X., K. I., N. Y., T. T. Č. XXX, postavenom na parc. Q. ". Č.. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 6030 m2.

5. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.11.1196 vyplýva, že predmetný byt žalobkyňa ako prenajímateľ prenechala do užívania nájomcovi p. Y. P., V.. X.X.XXXX.

6. Z úmrtného listu mal súd za osvedčené, že dňa 26.10.2020 nájomca p. Y. P. zomrel.

7. Dedičské konanie po neb. Y. P. bolo prejednané na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. .

8. Podľa (ďalej len “”) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

11. Súd sa oboznámil s podaným návrhom vrátane pripojených listinných dôkazov a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

12. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len vtedy, ak sú splnené základné podmienky podľa citovaného Tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu, keď žalobca je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu žalobcu, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je žalobca povinný osvedčiť. Základným determinantom je teda obsah samotného návrhu. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

13. Žalobkyňa potrebu bezodkladnej úpravy odôvodnila tým, že byt z dôvodu uložených vecí vo vlastníctve žalovaných nemôže užívať, ani ho dať do užívania inej osobe, tiež že musí znášať náklady súvisiace s bytom bez toho, aby tento mohla užívať, pričom jej vzniká škoda pozostávajúca z ušlého nájomného, ktorý stav pretrváva dlhodobo, od 26.10.2020 dodnes.

14. Po preskúmaní návrhu súd dospel k záveru, že žalobkyňa síce vyčerpávajúcim spôsobom opísala skutočnosti, na základe ktorých odvodzuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, avšak tieto skutkové tvrdenia riadne a presvedčivo neosvedčila, resp. tieto sami o sebe neodôvodňujú potrebu bezprostredného zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Súd síce mal za osvedčený vlastnícky vzťah žalobkyne k bytu, nemal však za osvedčené, že v byte sa nachádzajú hnuteľné veci a že tieto vlastnícky patria žalovaným. Tiež nebolo osvedčené, že žalovaní nemajú žiaden právny vzťah k predmetnému bytu (napr. aj na základe prípadného prechodu nájmu bytu v zmysle ). Navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobkyňa domáha proti žalovaným „vypratania bytu“, čo zahrňuje aj prípadné vysťahovanie žalovaných z bytu, za situácie, že by v tomto bývali, čo súd opätovne nemal za osvedčené. Žalobkyňa tvrdila, že v byte žalovaní nebývajú, pričom vychádzala z uzatvorenej nájomnej zmluvy s ich právnym predchodcom, kde nie sú identifikované žiadne osoby oprávnené užívať byt spolu s nájomcom a zároveň poukázala na to, že nikdy nedala súhlas na užívaniu bytu inou osobou. Samotné tieto skutočnosti však neosvedčujú, že v byte žalovaní nebývajú. Skutočnosť, že jedna zo žalovaných, D. P., dedička po nájomcovi, nereagovala na výzvu žalobkyne na vypratanie bytu ešte neznamená, že dôvodnosť nároku žalobkyne je daná a nesporná. Naopak, javí sa, že nárok žalobkyne je sporný, keď splnomocnená zástupkyňa právneho predchodcu žalovaných J. X. prostredníctvom právneho zástupcu prezentovala, že byt nevyprace a rovnako tak ani dedičia po nájomcovi. Napokon žalobkyňa ani neosvedčila, či skutočne výzvu dedičke D. P. doručila a či sa vôbec dostala do jej dispozičnej sféry. Za danej situácie ani skutočnosť, že žalobkyňa prichádza o príjem z nájmu nemôže byť dôvodom pre tak závažný zásah do prípadných (užívacích) práv žalovaných. V tejto súvislosti súd poukazuje na , keď žalobca je povinný k návrhu pripojiť všetky listiny, na ktoré sa odvoláva, čo bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom stanovenej lehote. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu strán. To prirodzene kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom na zodpovednosť

žalobcu za vlastnú procesnú aktivitu. Súd nemal hodnoverne osvedčené, že žalovaní nemajú žiaden právny vzťah k predmetnému bytu, že by žalobkyni konaním žalovaných vznikala škoda, resp. že by bolo bezodkladne potrebné v tomto smere upraviť pomery medzi stranami. Naopak vyhovením návrhu by hrozil neprimeraný zásah do práv žalovaných. Všetky tieto skutočnosti tak musia byť predmetom dokazovania vo veci samej.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd však považuje za potrebné dodať, že toto rozhodnutie neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, ale len o potrebe okamžitého zásahu súdu do existujúceho stavu.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže im žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v taktom počte vyhotovení, aby jedno zostalo na súde a ostatné mohli byť doručené ostatným účastníkom

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).