Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/65/2021

Zmenené rozhodnutím 8P/146/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, C. D., E. F. G. H. H., B. XXX, XXX XX H., dieťa rodičov - matky I. D. H. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX a otca H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. E., B. XXXX/XX, na návrh matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Okresný súd Rožňava m e n í Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7 P 28/2020 – 127 zo dňa 29. 03. 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP 65/2021 – 173 zo dňa 26. 10. 2021 vo výroku I o výživnom a to tak, že vyživovacia povinnosť otca maloletej H. B., nar. XX. XX. XXXX sa z v y š u j e na maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 80,- eur na sumu 120,- eur, ktorú sumu výživného je otec maloletého dieťaťa povinný hradiť k rukám matky I. D., nar. XX. XX. XXXX, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, od právoplatnosti rozsudku do budúcna. II. Súd v prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e . III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. P., nar. X.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťa rodičov matky T. L., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v I. XX a otca G. P., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v J. U. na P. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.3.2021 č.k. -127 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu po 80,- Eur mesačne od 1.2.2020 vopred, vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 1.2.2020 do 31.3.2021 v úhrnnej sume 270,- Eur zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur, splatných spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. - 53 zo dňa 29.6.2017 v odseku II. o výške výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namieta právne posúdenie otázok výšky jeho príjmov a schopnosti prispievania na výživu maloletej. Aj keď sa súd prvej inštancie držal pri rozhodovaní o výške výživného koncepcie potencionality príjmov, ktorá má prednosť pred princípom fakticity, podľa neho sa žiadnym preskúmateľným spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou o tom, že jeho terajšia partnerka, s ktorou má ďalšie dve maloleté deti, trpí závažnými zdravotnými problémami. Zdôraznil, že na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Zároveň uviedol, že zo Zákona o rodine, ako aj z dikcie Dohovoru o ochrane dieťaťa vyplýva, že okrem vyživovacej povinnosti vykonávajú rodičia o deti osobnú starostlivosť, to znamená sú povinní starať sa o rozvoj a základné potreby dieťaťa, ak s týmto žijú v jednej domácnosti. Nakoľko sú toho času maloleté dcéry U. a S., o ktoré sa stará s terajšou partnerkou, nedokážu sa postarať ani o základné veci, to znamená, že je nutné, aby pri nich bol aspoň jeden z rodičov. Jeho partnerka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, však nie je schopná sa o deti starať sama 24 hodín denne. Podľa lekárskych správ trpí silnými bolesťami hlavy, zvracaním, máva závrate točivého charakteru a pociťuje silné bolesti v oblasti chrbtice a drieku. V danej veci súd nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by vylučovalo uplatnenie princípu potencionality pri určovaní výšky výživného. Zdôraznil, že stav jeho partnerky sa neustále zhoršuje, a tak nemá možnosť nájsť si inú a lepšie platenú prácu na pracovnej pozícii vodič, ktorá by vyžadovala dlhšie pracovné cesty. Ako dôkaz predložil lekársku správu - nález zo dňa 12.3.2021 o zdravotnom stave partnerky T. P.. Zároveň poukazuje na to, že jeho celková

vyživovacia povinnosť smeruje k štyrom maloletým deťom, nakoľko okrem mal. B. a dcér U. a S. má aj maloletého syna G. z prvého manželstva, ktorému prispieva na výživu sumou 80,- Eur mesačne. Napadnutý rozsudok teda považuje z vyššie uvedených dôvodov za nepreskúmateľný, pričom súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že neprimeraným zvýšením výživného na jedno maloleté dieťa dôjde automaticky k zmene schopností prispievať na výživu ostatných troch maloletých detí, ktoré majú tiež rovnaké právo na plnenie výživného. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní v zmysle ust. , alternatívne .

3. Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodina Rožňava vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil v plnom rozsahu napadnutý rozsudok, nakoľko vychádzal z aktuálnych potrieb maloletého dieťaťa a zvýšenie výživného sleduje najlepší záujem dieťaťa s prihliadnutím na jeho ďalší zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Je presvedčená o tom, že otec úmyselným konaním nechce platiť zvýšené výživné a túto skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu dieťaťa. Zároveň žiada, aby odvolací súd nezohľadnil tú skutočnosť, že sa mu narodilo druhé dieťa, a to len z dôvodu, že sa slobodne a dobrovoľne rozhodol mať druhé dieťa a je teda na ňom ako rodičovi, aby si zhodnotil, či má prostriedky na to, aby toto dieťa aj živil. Zároveň uviedla, že neprichádza do úvahy žiadna dohoda s otcom, nakoľko nedokáže s ňou vzájomne komunikovať a preukázať svoje finančné možnosti pre potreby dieťaťa.

5. Otec v odvolacej replike naďalej trval na svojom odvolaní.

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý síce v jeho v odôvodnení necitoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ale zjavne z neho vychádzal, odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú, a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Súdna prax ustálila, že zmenou pomerov dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa spravidla zásadným spôsobom prejavuje v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ako aj samotné plynutie doby, v dôsledku ktorej dochádza k nárastu odôvodnených potrieb detí v súvislosti s ich vekom a rastom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej B. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. -63 zo dňa 29.6.2017 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že matka pôvodne v návrhu podanom 15.3.2017 žiadala výživné vo výške 60 eur mesačne, bola zamestnaná v spoločnosti Badinotti, s.r.o. s príjmom 450 eur mesačne. Zo správy kolízneho opatrovníka z 28.3.2017 vyplýva, že otec už vtedy žil v Dunajskej Strede s novou partnerkou, s ktorou očakávali narodenie spoločného dieťaťa (mal. U. P., nar. XX.X.XXXX - pozn. odvolacieho súdu), bývali v prenajatom jednoizbovom byte, za ktorý uhrádzali 300 eur mesačne. Otec vtedy nebol zamestnaný a nebol ani v evidencii ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, rovnako nebola zamestnaná ani jeho partnerka. V čase vyhlásenia rozsudku dňa 29.6.2017 bol otec zamestnaný ako vodič v spoločnosti T - biznis, s.r.o. so sídlom na Vajnorskej 103/a v Bratislave na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.4.2017 s príjmom vo výške minimálnej mzdy, pracovný pomer mal uzavretý na dobu neurčitú, s pracovným časom maximálne 60 hodín týždenne. T. B. vtedy navštevovala materskú školu v W. J. I..

XX. V súčasnosti maloletá B. navštevuje základnú školu v G., kam nastúpila v septembri 2019, v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bola žiačkou 2. ročníka. Matka maloletej je naďalej zamestnaná v spoločnosti Badinotti s.r.o. s príjmom vo výške cca 655 eur mesačne v čistom.

12. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, naďalej je zamestnaný ako vodič. V tomto prejednávanom prípade bol v čase začatia konania o návrhu matky na zvýšenie výživného dňa 28.1.2020 zamestnaný ako vodič na dohodu v spoločnosti Mallard s.r.o. so sídlom na Majerníkovej 23 v Bratislave (pracoval tam od 1.2.2019), kde dosahoval za obdobie od 02/2019 do 01/2020 príjem vo výške 276,44 eur mesačne v čistom, v mesiaci 03/2019 vo výške 437,83 eur (na účet mu bolo poukázaných 588,75 eur), v mesiaci 01/2020 vo výške 308,33 eur. Mesačne odpracoval 20 - 23 dní. Z vyjadrenia zamestnávateľa doručeného dňa 4.11.2019 je zrejmé, že je s ním spokojný, jeho pracovnú morálku hodnotil ako veľmi dobrú, je dochvíľny, spoľahlivý, počíta s ním aj v budúcnosti. Otec na výsluchu na Okresnom súde Rožňava dňa 4.3.2021 uviedol, že jeho príjem v spoločnosti Mallard s.r.o. bol do 500 eur mesačne, jazdil v zahraničí, ale žiadne diéty nemal, pracoval tam do júna alebo júla 2020, kedy sa mu narodilo ďalšie dieťa, maloletá S.N., nar. XX.X.XXXX. Pracovný pomer údajne ukončil z toho dôvodu, že pre neho nemali prácu. Otec v podaní doručenom konajúcemu súdu 10.8.2020 (č.l. 71) uviedol, že v období od 05/2020 do konca 06/2020 bol bez práce, pričom od 1.7.2020 sa zamestnal ako vodič v spoločnosti Agrico Slovakia spol. s r.o. V tomto podaní zároveň konštatoval, že kvôli zdravotnému stavu svojej družky nie je schopný sa zamestnať na plný pracovný úväzok. Z ním predloženej pracovnej zmluvy z 1.7.2020 so spoločnosťou Agrico Slovakia spol. s r.o. so sídlom na Malotedejskej 588/96 v Dunajskej Strede vyplýva, že ide o pracovný pomer na dobu neurčitú, mesačný príjem 580 eur mesačne brutto (486,13 eur netto), týždenný pracovný čas 37,5 - 42,5 hodín týždenne. Otec na výsluchu dňa 4.3.2021 uviedol, že u zamestnávateľa Agrico Slovakia spol. s r.o. dosahuje príjem v čistom 420 - 460 eur, nepoberá žiadne diéty, nemá ani nadčasy, začína ráno o 6.00 hod.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného pre maloletú B., nakoľko jej nástupom na základnú školu sa výrazne zvýšili jej odôvodnené výdavky, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že potreby každého dieťaťa sa v súvislosti s jeho vekom a školskou dochádzkou nevyhnutne zvyšujú. Na základe týchto skutočností konajúci súd správne zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 50 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne ( t.j. o 1 euro denne) počnúc 1.2.2020. K odvolacej argumentácii otca, že zo svojho príjmu nie je schopný uhrádzať zvýšené výživné, je potrebné upriamiť pozornosť na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu,

či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa, preto len samotné zvýšenie počtu vyživovacích povinností nemôže samo osebe znamenať, že doteraz určené výživné na jeho maloleté dieťa nemožno zvýšiť. Rodičom, ktorí už majú existujúcu vyživovaciu povinnosť, nemožno brániť v ich vyššie uvedených aktivitách, avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. Neobstojí preto argumentácia otca, že v dôsledku pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti nie je schopný plniť si vo zvýšenej miere vyživovaciu povinnosť k maloletej B.. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Na druhej strane rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto prípade otec, prispieva na neho výživným, ktoré určil súd. Otec maloletej B. sa však absolútne nesnaží zvýšiť svoj príjem, ale dlhodobo sa uspokojí s minimálnou mzdou. Uvedené je zrejmé už z predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom z roku 2017, pričom odvtedy, napriek tomu, že viackrát zmenil zamestnávateľa a pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej dcére S., nar. XX.X.XXXX, naďalej je zamestnaný ako vodič s minimálnym príjmom. Je potrebné zdôrazniť, že aj s poukazom na pracovné hodnotenie jeho predchádzajúceho zamestnávateľa - spoločnosti Mallard s.r.o. možno konštatovať, že v prípade otca ide o skúseného vodiča s dostatočnými pracovnými skúsenosťami a pracovnou morálkou, ktorému, aj s prihliadnutím na miesto jeho bydliska, ktoré sa nachádza v regióne s vysokým počtom pracovných ponúk, nič nebráni tomu, aby si našiel zamestnanie s adekvátnym príjmom, ktorým by mohol primerane prispievať na výživu svojich maloletých detí.

14. V súvislosti s odvolacou argumentáciou otca o jeho nemožnosti dosahovať vyšší príjem z dôvodu závažných zdravotných problémov svojej družky odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že otec ničím nepreukázal, že by zdravotný stav jeho partnerky bol dlhodobo tak vážny, že nie je schopná zabezpečovať starostlivosť o ich dve maloleté deti, ale túto starostlivosť musí zabezpečovať on. Je potrebné uviesť, že zdravotné problémy družky prvýkrát spomenul vo svojom podaní z 10.8.2020, ktoré vtedy žiadnym spôsobom nešpecifikoval. V tomto podaní konštatoval, že kvôli jej zdravotnému stavu nie je schopný zamestnať sa na plný pracovný úväzok, na druhej strane z pracovnej zmluvy z 1.7.2020 so zamestnávateľom Agrico Slovakia spol. s r.o. je zrejmé, že na plný pracovný úväzok zamestnaný bol. Otec uvedené opätovne zopakoval na výsluchu na Okresnom súde Rožňava dňa 4.3.2021, kedy tvrdil, že jeho partnerka má problémy s chrbticou a on sa po práci musí starať o dve maloleté deti. V odvolaní proti napadnutému rozsudku, ktoré podal dňa 3.5.2021, zdôraznil, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou o závažných zdravotných problémoch jeho partnerky, ktorá nie je schopná starať sa o ich dve deti sama 24 hodín denne. Túto skutočnosť považuje za objektívnu príčinu, pre ktorú si nemôže nájsť lepšie platené zamestnanie, nakoľko je nútený byť doma a o deti sa starať on. Otec síce predložil súdu neurologickú správu z 12.3.2021, z ktorej možno vyvodiť, že jeho partnerka má určité zdravotné problémy, predovšetkým chronickú bolesť hlavy, migrény, závraty, problémy s chrbticou, tetanický syndróm, avšak je nepochybné, že nebola uznaná za invalidnú, pričom na základe jednej lekárskej správy nie je možné prijať definitívny záver o jej objektívnej nemožnosti postarať sa o maloleté deti. Odvolací súd preto v kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považuje odvolanie otca za účelovú obranu v snahe dosiahnuť rozhodnutie vo svoj prospech. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na to, že partnerka nie je schopná starať sa o deti 24 hodín denne, uvedené ani nie je nevyhnutné, nakoľko po ukončení pracovnej doby jej môže v starostlivosti o ne pomáhať.

15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, správne určil počiatok plnenia takto zvýšenej vyživovacej povinnosti a ustálil aj dlh na výživnom, odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).