Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-494-2024.pdf
PDF · 76.59 KB
Case nature
Subarea
27Ek/494/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Oravský Podzámok, Oravský Podzámok 61, 027 41 Oravský Podzámok, IČO: 00 314 731, zast.: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO:36 865 044, proti povinnému: A. B., nar: 21.6.1994, Dolný Koniec 805/7, 029 52 Hruštín, o vymoženie 5 000,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová, so sídlom exekútorského úradu: Moyzesova 49, 01001 Žilina, IČO: 42 222 656, pod číslom 383EX 110/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.03.2024, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 5 000,00 Eur spolu s prísl. na základe rozhodnutie Obce Oravský Podzámok sp. zn.: 339/2021/574-30/2022-rozh. Zo dňa 21.06.2022, ktorý sa stal vykonateľným dňa 16.01.2024 (ďalej len „exekučný titul“) . 2. Poverením zo dňa 14.03.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová, so sídlom exekútorského úradu: Moyzesova 49, 01001 Žilina, IČO: 42 222 656 (ďalej len „súdny exekútor“). 3. Súdny exekútor dňa 10.05.2024 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na „Návrh na odklad a zastavenie exekúcie“. Z doručenky obsiahnutej v spisovom materiály vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.04.2024, pričom povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 21.04.2024. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 4. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že v danej veci má prebiehať súdne konanie, v ktorom povinný žiada o zrušenie exekučného titulu. 5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasí. Podľa jeho názoru v návrhu povinného absentujú akékoľvek relevantné dôvody zastavenia exekúcie. K argumentu povinného uviedol, že exekučný titul nebol doposiaľ zrušený. Záverom oprávnený dodal, že vzhľadom na označenie podania povinného samotného – (o.i.) odklad exekúcie, nie sú taktiež dané ani dôvody za odklad exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd žiadal o zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 13. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. 14. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučného titulu nesplnil. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 15. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 16. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je podanie (správnej) žaloby na súd, resp. vedenie súdneho konania o zrušení exekučného titulu. Súd v predmetnej veci konštatuje, že podanie správnej žaloby o preskúmanie a zrušenie exekučného titulu – rozhodnutia správneho orgánu nemá suspenzívny účinok,
a teda ipso facto vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že správny súd vykonateľnosť na návrh odloží v súlade s § 184 a nasl. správneho poriadku. Súd by však pri ďalšom postupe musel prihliadať aj nato, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie, ale len skutočnosťou spôsobujúcou odklad exekúcie v zmysle § 61h Exekučného poriadku. V tejto súvislosti súd uvádza, že v exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Súd zároveň poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (57 ods. 1 písm. b) EP zastaviť len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. V exekučnom konaní súd teda nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). 17. V neposlednom rade súd prihliadol aj na označenie podania povinného, kedy okrem jeho označenia ako návrhu na zastavenie exekúcie povinný taktiež uviedol – odklad exekúcie. Súd sa v predmetnej veci obmedzí len na krátke konštatovanie a síce, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 sa do exekučného konania a Exekučného poriadku ako celku zaviedla koncentračná zásada princíp legálneho poriadku. Exekučné konanie sa v súlade s uvedeným sústreďuje do určitých časových úsekov, a to konania pred súdom a konania pred povereným súdnym exekútorom. V systematickom rozčlenené Exekučného poriadku nachádzame normatívne vyjadrenie oprávnení a povinnosti súdu a súdneho exekútora, pričom exekučné konanie po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ovláda súdny exekútor. Uvedenému tak zodpovedaná aj samotné ustanovenie § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, kedy je to práve exekútor, ktorý vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak nastane jeden z dôvodov výslovne vymenovaných v Exekučnom poriadku. 18. Na základe preskúmania namietaných skutočností, exekučného titulu, príloh a návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.