Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/471/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: MIKULTEX TRADE, s. r. o. so sídlom 1. mája 1962/111, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 409 359, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO 47 237 406 proti žalovanej: Ľ. Y., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. F. XX, právne zastúpená: CHOCHOĽAK & ČESLA s. r. o. so sídlom Krmanova 6, Košice, IČO: 36 857 416, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu s prísl., t a k t o

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 30. 12. 2015 sa právny predchodca žalobcu (ďalej „žalobca“) domáhal určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 05. 02. 2012, uzatvorená medzi žalovanou Ľ. Y. a spoločnosťou PINGUIN, s. r. o. v zmysle ktorej vzniklo záložné právo k zálohu - motorovému vozidlu Volvo XC60 T6 Summum dňa 29. 03. 2014, je odporovateľným právnym úkonom, ktorý je voči žalobcovi právne neúčinný. Taktiež sa domáhal aj náhrady trov konania.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Pinguin, s. r. o. je na základe rozhodnutia

- platobného rozkazu OS Košice I, sp. zn. zo dňa 25. 02. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. 04. 2014 povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.253,24 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8.422,44 eur od 04. 10. 2012 do 07. 10. 2012, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.253,24 eur od 08. 10. 2012 do zaplatenia, náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 315,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 453,53 eur. Pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1726/2014 súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, ktorý dňa 12. 06. 2014 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Žalobca preukázal existenciu svojej vymáhateľnej pohľadávky - právoplatne určenej a priznanej súdom Rozhodnutím - platobným rozkazom OS KE I, sp. zn. zo dňa 25. 02. 2014. Dlžník dňa 05. 02. 20212 uzavrel so Žalovanou zmluvu o zriadení záložného práva ku hnuteľnej veci, na základe ktorej zriadil dlžník v prospech žalovanej záložné právo k predmetu zálohu - motorovému vozidlu Volvo XC60 T6 Summum. Záloh bol žalovanej odovzdaný dňa 29. 03. 2014, čím k zálohu vzniklo záložné právo. Záložné právo k zálohu bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv až dňa 17. 12. 2014. Žalobca má za to, že dlžník uzavrel so žalovanou zmluvu výlučne za účelom ukrátiť dlžníkových veriteľov, nakoľko žalovanej ako spoločníčke dlžníka v čase uzavretia zmluvy musel byť známy úmysel ukrátiť dlžníkových veriteľov. Žalobca taktiež uvádza, že žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy ako aj v čase vzniku záložného práva blízkou osobou dlžníka. V zmysle vyššie

uvedeného a vzhľadom ku skutočnosti, že záložné právo k zálohu vzniklo dňa 29. 03. 2014, čo potvrdzuje aj protokol o odovzdaní hnuteľnej veci zo dňa 29. 03. 2014 je splnená podmienka, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch.

3. K žalobe sa vyjadril právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že žalovaný považuje žalobu zo dňa 30. 12. 2015 za nedôvodnú a navrhuje konajúcemu súdu, aby ju v celom rozsahu zamietol, a to vzhľadom na nasledovné: Zmluva bola uzavretá ako zabezpečovací úkon k zmluve o pôžičke, nie ako úkon scudzovací. Záložná zmluva ako odporovaný právny úkon bola urobená viac ako osem mesiacov pred splatnosťou pohľadávky žalobcu, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalobcu záložnou zmluvou ukrátená, čo vyplýva zo samotného znenia žalobcom predloženého platobného rozkazu, to znamená pohľadávka žalobcu ani zmluvný vzťah na základe ktorého pohľadávka žalobcu vznikla, v čase uzavretia záložnej zmluvy neexistovali. V zmysle ustálenej súdnej praxe v rámci záložných práv platí, že nie je možné odporovať záložnú zmluvu (R (ČR) 18/2014). Pre účely odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle paragrafu 42a nie je rozhodné kedy došlo k plneniu povinností zo záložnej zmluvy, ale to kedy bola záložná zmluva uzatvorená, tzn. od uzavretia záložnej zmluvy ku dňu podania žaloby uplynulo viac ako tri roky, vzhľadom k čomu je právo žalobcu odporovať záložnú zmluvu prekludované. Žalobca nepreukázal že dlžník uzavretím záložnej zmluvy ukrátil žalobcu, keďže uzavretím záložnej zmluvy bolo iba zriadené záložné právo na motorové vozidlo, to znamená uzavretím záložnej zmluvy sa majetok dlžníka nezmenšil a motorové vozidlo mohlo byť pri uspokojení pohľadávky žalobcu postihnuté exekúcii, a to za podmienky vyžiadania si súhlasu záložného veriteľa s vedením exekúcie na motorové vozidlo, ktoré si však konajúci exekútor v exekúcii od žalovaného nevyžiadal. Žalobca nepreukázal, že v rámci uspokojenia svojej pohľadávky sa nemohol uspokojiť z iného majetku dlžníka. Konanie ktorým by uprednostnil veriteľ (žalobca), ktorého pohľadávka vznikla a stala sa splatnou neskôr ako pohľadávka žalovaného (zmluva o pôžičke), by napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu zvýhodňovania veriteľa zmysle . Zároveň si žalovaný dovoľuje konajúcemu súdu oznámiť že voči dlžníkovi je vedená exekúcia 2, voči ktorej platí, že bola začatá pred vyššie spomínanou exekúciou, žalovaný ako záložný veriteľ dlžníka udelil konajúcemu súdnemu exekútorovi súhlas na vedenie exekúcie na motorové vozidlo.

4. Následne sa podaním zo dňa 29. 11. 2016 vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá uviedla, že žalobca má za to, že v žalobe uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti a preukázal splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právnemu úkonu žalovaného, t. j. pohľadávka žalobcu je vymáhateľná čo žalobca preukázal rozhodnutím - platobným rozkazom okresného súdu Košice 1. Žalovaný vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu vo vyjadrení nenamietal, jeho tvrdenie, že pohľadávka žalobcu ani zmluvný vzťah na základe ktorého pohľadávka žalobcu vznikla, v čase uzavretia záložnej zmluvy neexistovali a následný odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod číslom 63/2004, v ktorom súd po zhodnotení stavu kedy síce odporovaný právny úkon bol urobený skôr ako bol uzatvorený právny úkon medzi dlžníkom a žalujúcim veriteľom, avšak už čase urobenia právneho úkonu bola zrejmá existencia iných veriteľov, zhodne s českou judikatúrou a názorom žalobcu uviedol, že pri výklade ustanovenia paragrafu 42a je podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu aj keď veriteľ v čase uzatvárania takéhoto právneho úkonu nebol s darcom v právnom vzťahu a takýto nárok uplatnil v lehote troch rokov od uzavretia odporovateľného úkonu a je objektívne preukázané, že obdarovaný takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať. V súlade s vyššie uvedeným pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu nie je rozhodujúca skutočnosť, či bol žalobca dlžníkovým veriteľom v čase kedy bol odporovaný právny úkon urobený. Právny úkon na základe ktorého vzniklo záložné právo bol urobený v posledných troch rokoch, keďže k samotnému vzniku záložného práva došlo dňa 29. 03. 2014 na základe odovzdania zálohu žalobcovi čo potvrdili aj zmluvné strany v protokole o odovzdaní hnuteľnej veci zo dňa 29. 03. 2014. Nakoľko odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch je zrejmé že dlžník so žalovaným uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 05. 02. 2012 ktorá síce nadobudla platnosť 05. 02. 2012, ale účinnosť nadobudla až dňom 29. 03. 2014, keď došlo k odovzdaniu zálohu žalovanému v súlade s protokolom. V súlade s vyššie uvedeným a súlade so zmluvou a protokolom jednoznačne vyplýva že účinnosť zmluvy nastala dňa 29. 03. 2014 čím došlo k platnému vzniku záložného práva a tým k reálnemu uskutočneniu odporovateľného právneho úkonu. Žalovaný a dlžník priamo v protokole uviedli, že za účelom dosiahnutia vzniku záložného práva platí že záložca odovzdáva záloh záložnému veriteľovi a záložný veriteľ týmto záloh od záložcu prijíma do svojej držby, čím potvrdili vznik záložného práva a začiatok plynutia lehoty na odporovateľnosť právneho úkonu ku dňu 29. 03. 2014. Súdna prax sa

prikláňa k názoru, že vznik záložného práva odovzdaním veci záložnému veriteľovi vyžaduje fyzické odovzdanie predmetu zálohu NS ČR sp. zn. . Dlžník uzavrel so žalovaným zmluvu výlučne za účelom ukrátiť dlžníkových veriteľov. Zmluvou došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, keďže dlžník na zabezpečenie pohľadávky žalovaného podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 05. 02. 2012 - pôžička 4.000,- eur, zriadil záložné právo k zálohu oveľa vyššou hodnotou čo podľa názoru žalobcu predstavuje neekvivalentné protiplnenia čím je jednoznačne preukázané že k zmenšeniu majetku dlžníka došlo a tým došlo k ukráteniu žalobcu. Jediným speňažiteľným majetkom dlžníka bolo predmetné motorové vozidlo - záloh. Žalovaným uvedené R 18/2014 vychádza zo skutočnosti, že zmluva o zriadení záložného práva nevedie k zmenšeniu majetku dlžníka, pričom v prípade uzatvorenia zmluvy došlo k presnému opaku, keď uzatvorením zmluvy k zmenšeniu majetku dlžníka došlo, nakoľko dlžník zriadil záložné právo k zálohu, ktorý nebol ekvivalentný zabezpečovanej pohľadávke. Tým má žalobca za to, že tvrdenie žalovaného, že nie je možné odporovať záložnú zmluvu je v danom prípade bezpredmetné rovnako aj tvrdenie žalovaného, že zmluva bola uzavretá ako zabezpečovací úkon a nie ako úkon scudzovací.

5. Podaním doručeným súdu dňa 01. 06. 2017 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu Konomet s. r. o. na Q.. B. S., nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky a nový žalobca so vstupom do konania na strane žalobcu súhlasí. Pripojil aj súhlas zo dňa 26. 05. 2017.

6. Uznesením č. k. -79 zo dňa 19. 01. 2018 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil Konomet s. r. o. a na jeho miesto do konania vstúpil Q.. B.E. S..

7. Súd vo veci pojednával dňa 26. 06. 2018, kde právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná má za to, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná a z toho dôvodu má byť zamietnutá. Žalovaná žiada náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná je presvedčená o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a to tým že nepreukázal o čo malo byť uspokojenie jeho pohľadávky ukrátené uzavretím záložnej zmluvy. Taktiež nepreukázal že žalovaná je osobou blízkou dlžníkovi a nepreukázal ani vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka skrátiť svojich veriteľov. Žalovaná navyše podotýka, že žalobca v čase uzavretia záložnej zmluvy nebol veriteľom dlžníka spoločnosti Pinguin s. r. o., hoci žalobca predložil rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré umožňuje aby aj v takom prípade bolo prípustné odporovanie právnemu úkonu. Toto rozhodnutie sa vzťahuje len na prípady keď žalobca preukáže že dlžník v tomto prípade spoločnosť Pinguin s. r. o. mala viacerých veriteľov a to v čase uzavretia záložnej zmluvy. Túto skutočnosť žalobca rovnako nepreukázal. Žalovaná navyše s poukazom na predloženú judikatúru najvyššieho súdu, ktorú uviedla aj v písomných vyjadreniach, poukazuje na to že nemožno odporovať zriadeniu záložného práva, ale až jeho výkonu. Ak by aj bolo možné odporovať zriadeniu záložného práva, znamenalo by to, že prekluzívna lehota 3 rokov začína plynúť už od uzavretia záložnej zmluvy. V takom prípade by nárok žalobcu zanikol uplynutím prekluzívnej doby. Z toho dôvodu žalovaná navrhuje aby súd rozhodol tak ako uviedla v predošlých vyjadreniach a teda žalobu zamietol a priznal žalovanej plnú náhradu trov konania. K tomu právny zástupca žalovanej na podporu svojich tvrdení predložil rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. zo dňa 27. 08. 2013, ktorý súd založil do súdneho spisu. Žalovaná ďalej uviedla, že nikdy nebola spoločníčkou spoločnosti PINGUIN tak ako to žalobca uvádza v žalobe. O tejto skutočnosti žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že žalobca neodporuje vzniku záložného práva, ale zriadeniu záložného práva. Z toho dôvodu je nutné počítať prekluzívnu dobu už od momentu zriadenia záložného práva.

8. Podaním doručeným súdu dňa 31. 08. 2018 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobcu z Q.. B.E. S. na Adek group, s. r. o., nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky a nový žalobca so vstupom do konania na strane žalobcu súhlasí. Pripojil aj súhlas zo dňa 13. 08. 2018.

9. Uznesením č. k. -137 zo dňa 05. 11. 2018 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil Q.. B. S. a na jeho miesto do konania vstúpil Adek group, s. r. o.

10. Podaním doručeným súdu dňa 03. 12. 2018 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobcu z Adek group, s. r. o. na Mikultex trade, s. r. o., nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky a nový žalobca so vstupom do konania na strane žalobcu súhlasí. Pripojil aj súhlas zo dňa 27. 11. 2019.

11. Uznesením č. k. -196 zo dňa 10. 06. 2020 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil Adek group, s. r. o. a na jeho miesto do konania vstúpil Mikultex trade, s. r. o.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä zmluvou o zriadení záložného práva z 05. 02. 2012, protokolom o odovzdaní hnuteľnej veci z 29. 03. 2014, potvrdením o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv, vyjadreniami žalobcu, žalovanej, ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Spoločnosť Pinguin, s. r. o. je na základe rozhodnutia - platobného rozkazu OS Košice I, sp. zn. zo dňa 25. 02. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. 04. 2014 povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.253,24 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8.422,44 eur od 04. 10. 2012 do 07. 10. 2012, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.253,24 eur od 08. 10. 2012 do zaplatenia, náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 315,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 453,53 eur. Pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom pod spis. zn. EX 1726/2014 súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, ktorý dňa 12. 06. 2014 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Dlžník žalobcu, spoločnosť Pinguin, s. r. o. dňa 05. 02. 2012 uzavrel so žalovanou zmluvu o zriadení záložného práva ku hnuteľnej veci, na základe ktorej zriadil dlžník v prospech žalovanej záložné právo k predmetu zálohu - motorovému vozidlu Volvo XC60 T6 Summum. Záloh bol žalovanej odovzdaný dňa 29. 03. 2014 čím k zálohu vzniklo záložné právo. Záložné právo k zálohu bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv až dňa 17. 12. 2014. Žalobca žiada súd, aby rozhodol, že Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 05. 02. 2012, uzatvorená medzi žalovanou Ľ. Y. a spoločnosťou PINGUIN, s. r. o., v zmysle ktorej vzniklo záložné právo k zálohu - motorovému vozidlu Volvo XC60 T6 Summum dňa 29. 03. 2014, je odporovateľným právnym úkonom, ktorý je voči žalobcovi právne neúčinný, nakoľko má za to, že dlžník uzavrel so žalovanou zmluvu výlučne za účelom ukrátiť dlžníkových veriteľov, nakoľko žalovanej ako spoločníčke dlžníka v čase uzavretia zmluvy musel byť známy úmysel ukrátiť dlžníkových veriteľov. Žalobca taktiež uviedol, že žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy ako aj v čase vzniku záložného práva blízkou osobou dlžníka.

14. Podľa , ods. 1 (ďalej „“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

15. Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

16. Podľa , ods. 1 právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

17. Podľa , ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

18. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

19. Podľa záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

20. Podľa , ods. 1 na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak

21. Podľa , ods. 5 záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné

právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.

22. V sporovom civilnom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom civilnom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ).

24. Žalobca sa tzv. odporovacou žalobou domáhal učenia, že záložná zmluva uzatvorená medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou ako záložným veriteľom je voči nemu neúčinná, pretože ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. Účelom odporovacej žaloby je umožniť veriteľovi, aby mohol v rámci exekučného konania uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi aj z majetku, ktorý odporovateľným úkonom ušiel z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech ( ). Tento účel napĺňa ustanovenie , ktoré poskytuje veriteľovi právo domáhať sa, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Z toho je zrejmé jednak to, že právna neúčinnosť zmluvy je právnou skutočnosťou, a tiež to, že žalobcom podaná žaloba spĺňa kritériá prípustnosti podľa , pretože žalobcom požadované určenie vyplýva z osobitného zákona, ktorým je . Úspech odporovacej žaloby závisí podľa v prvom rade od toho, či veriteľ uplatní svoje právo včas. Odporovať totiž možno v zásade len právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Podľa tvrdenia žalobcu, lehota začala plynúť od vzniku záložného práva, t. j. od odovzdania hnuteľnej veci, ktoré podľa preberacieho protokolu uzavretého medzi dlžníkom, spoločnosťou Pinguin, s. r. o. a záložným veriteľom - žalovanou vzniklo 29. 03. 2014. Podľa tvrdenia žalovanej pre účely odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle paragrafu 42a nie je rozhodné kedy došlo k plneniu povinností zo záložnej zmluvy, ale to kedy bola záložná zmluva uzatvorená, tzn. od uzavretia záložnej zmluvy ku dňu podania žaloby uplynulo viac ako tri roky, vzhľadom k čomu je právo žalobcu odporovať záložnú zmluvu prekludované. „Záložná zmluva je právnym dôvodom záložného práva. Záložné právo však nevzniká už uzavretím (resp. účinnosťou) záložnej zmluvy. Na vznik záložného práva je potrebné, aby k záložnej zmluve pristúpila ďalšia právna skutočnosť, a to a) zápis do príslušného registra záložných práv alebo b) odovzdanie zálohu - hnuteľnej veci. Táto právna konštrukcia je vlastná pre celú právnu úpravu vecných práv, ak ide o vznik alebo prevod vecného práva na základe zmluvy. Rozlišujeme medzi zmluvou ako právnym titulom (titulus) a ďalšou právnou skutočnosťou (modus acquirendi), ktorá je úkonom plnenia zmluvnej povinnosti (odovzdanie veci) alebo úkonom, ktorým sa splnenie zmluvnej povinnosti zavŕši (registrácia v príslušnom registri záložných práv). Túto dvojfázovosť zákonodarca terminologicky rozlišuje pojmami „zriadenie záložného práva“ (zmluvou) a „vznik záložného práva“ (registráciou, odovzdaním hnuteľnej veci). Právny titul a modus spolu predstavujú zloženú právnu skutočnosť, na základe ktorej vecné právo vzniká.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1258). Keďže skutočnosť, ktorou malo dôjsť k ukráteniu veriteľov dlžníka, malo byť záložné právo k zálohu - motorovému vozidlu, a toto vzniklo odovzdaním dňa 29. 03. 2014, pričom žaloba

voči žalovanej bola podaná 30. 12. 2015, súd je toho názoru, že žaloba bola podaná počas plynutia 3 ročnej prekluzívnej lehoty, a teda včas.

25. Ďalšou podmienkou úspechu odporovacej žaloby je, že právny úkon, ktorému žalobca ako veriteľ pohľadávky voči dlžníkovi odporuje, ukracuje uspokojenie tejto pohľadávky. O ukrátení uspokojenia pohľadávky možno hovoriť najmä vtedy, keď právny úkon vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má zároveň za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka ani čiastočne. V prejednávanej veci bolo rozhodujúce posúdenie, či právny úkon v podobe zriadenia záložného práva na záloh záložnou zmluvou je právnym úkonom, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená ( ). Záložné právo možno zriadiť okrem iného ( ) aj na hnuteľnú vec. Záložné právo k hnuteľnej veci vzniká odovzdaním alebo registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv (, ). Tým sa ale vlastnícke právo neprevádza ani neprechádza na záložného veriteľa. Záložca neprestáva byť vlastníkom zálohu, čo je zrejmé z toho, že záložný veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku len výkonom záložného práva, v rámci ktorého dôjde k scudzeniu zálohu ( ). Rovnako to plynie aj zo zákonného zákazu tzv. prepadného zálohu ( ), ktorý by bol nadbytočný, pokiaľ by mal byť záložný veriteľ vlastníkom zálohu. Zároveň záložné právo na rozdiel od zabezpečovacieho prevodu práva ( ) nespôsobuje ani dočasnú zmenu vlastníka. Záložné právo plní v prvom rade zabezpečovaciu funkciu, pretože poskytuje záložnému veriteľovi istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Pokiaľ dlžník dobrovoľne nesplní zabezpečenú pohľadávku riadne a včas, záložné právo oprávňuje záložného veriteľa výkonom záložného práva dosiahnuť speňaženie zálohu a následné uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku ( a ). Až keď záložný veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva, sa prejavuje druhá, uhradzovacia funkcia záložného práva. Z koncepcie záložného práva je tak zjavné, že uzatvorením záložnej zmluvy, ktorou sa záložné právo zriaďuje, sa majetok dlžníka nijako nezmenšuje a ani vznik záložného práva po jeho zápise do katastra nehnuteľností nevedie k takémuto následku (pozri tiež rozsudky Najvyššieho súdu ČR z 05. 03. 2018, sp. zn. a z 27. 08. 2013, sp. zn. , uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČR pod č. 18/2014). Dlžník zostáva naďalej vlastníkom zálohu, pretože záložné právo plní zatiaľ len zabezpečovaciu, nie uhradzovaciu funkciu. Aj nezabezpečený veriteľ má preto naďalej možnosť na základe vykonateľného rozhodnutia domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v rámci exekúcie voči dlžníkovi aj zo zálohu, ktorý dlžník zaťažil záložným právom v prospech tretej osoby (záložného veriteľa). Ak záložný veriteľ nevykonal žiadne kroky smerujúce k tomu, aby sa uspokojil zo zálohu (čo žalobca v danej veci netvrdil, a takéto úkony ani nevyšli najavo) a dlžník je naďalej vlastníkom zálohu, k zmenšeniu majetku dlžníka nedošlo, a odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Keďže záložná zmluva sama o sebe nemohla spôsobiť zmenšenie majetku dlžníka, nemôže ani ukracovať uspokojenie pohľadávky žalobcu voči nemu. Žaloba o určenie právnej neúčinnosti záložnej zmluvy voči žalobcovi tak nemôže obstáť ani v prípade, že by žalobca preukázal, že dlžník ju uzatvoril v úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa a že tento úmysel musel byť dlžníkovi známy ( ). Pričom len pre úplnosť súd dodáva, že žalobca nepreukázal ani úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu a ani skutočnosť, že žalovaná je blízkou osobou dlžníka. Vzhľadom na tieto závery je žaloba žalobcu voči žalovanej nedôvodná, a preto ju súd zamietol.

26. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. tak, že úspešná žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.