Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-1-2021.pdf
PDF · 130.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcov: 1/ X. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. P.. F. XXXX/X, Martin a 2/ O. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. T.. F. XX/XX, Kláštor pod Znievom, obaja právne zastúpení: Mgr. Martina Chorváthová, advokátka so sídlom v Martine, A. Kmeťa 28, proti žalovanému: Obec Kláštor pod Znievom, IČO: 00 316 733 so sídlom M. Čulena 181, Kláštor pod Znievom, právne zastúpený: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom v Banskej Bystrice, Horné Záhrady 2, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 5/2076 k celku, nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Martin, obec A. X. I., A.. Ú.. A. X. I., zapísaných na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor, na LV č. XXX, a to parcela registra „C“, parcelné číslo 1056/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2 a parcely registra „E“:
- parc. č. 783/1 - lesné pozemky o výmere 7.405 m2,
- parc. č. 783/2 - lesné pozemky o výmere 400 m2,
- parc. č. 789 - lesné pozemky o výmere 5.165 m2,
- parc. č. 818 - lesné pozemky o výmere 388 m2,
- parc. č. 825 - trvalé trávne porasty o výmere 798 m2,
- parc. č. 827 - trvalé trávne porasty o výmere 6.168 m2,
- parc. č. 830 - trvalé trávne porasty o výmere 917 m2,
- parc. č. 839 - trvalé trávne porasty o výmere 2.141 m2,
- parc. č. 841/1 - trvalé trávne porasty o výmere 69.920 m2,
- parc. č. 841/2 - trvalé trávne porasty o výmere 19.396 m2,
- parc. č. 841/3 - trvalé trávne porasty o výmere 18.814 m2,
- parc. č. 841/101 - trvalé trávne porasty o výmere 902 m2,
- parc. č. 870 - trvalé trávne porasty o výmere 611 m2,
- parc. č. 872 - lesné pozemky o výmere 2.266 m2,
- parc. č. 873 - lesné pozemky o výmere 259 m2,
- parc. č. 875 - lesné pozemky o výmere 583 m2,
- parc. č. 877 - lesné pozemky o výmere 978 m2,
- parc. č. 879 - lesné pozemky o výmere 593 m2,
- parc. č. 891/1 - trvalé trávne porasty o výmere 3.930 m2,
- parc. č. 891/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1.364 m2,
- parc. č. 906/1 - lesné pozemky o výmere 6.615 m2,
- parc. č. 906 /2 - lesné pozemky o výmere 496 m2,
- parc. č. 908 - lesné pozemky o výmere 428 m2,
- parc. č. 917 - lesné pozemky o výmere 1.989 m2,
- parc. č. 920 - lesné pozemky o výmere 15.768 m2,
- parc. č. 926 - trvalé trávne porasty o výmere 32.028 m2,
- parc. č. 927 - lesné pozemky o výmere 2.262 m2,
- parc. č. 928 - trvalé trávne porasty o výmere 3.615 m2,
- parc. č. 929 - trvalé trávne porasty o výmere 2.420 m2,
- parc. č. 945/1 - lesné pozemky o výmere 6.007.070 m2,
- parc. č. 945/2 - lesné pozemky o výmere 883 m2,
- parc. č. 945/3 - lesné pozemky o výmere 28.397 m2,
- parc. č. 945/4 - lesné pozemky o výmere 214.044 m2,
- parc. č. 945/5 - lesné pozemky o výmere 2.886 m2,
- parc. č. 945/6 - lesné pozemky o výmere 5.212 m2,
- parc. č. 945/101 - lesné pozemky o výmere 1.301.850 m2, a súčasne žalovaný v rozsahu, v akom sú žalobcovia 1/ a 2/ podielovými spoluvlastníkmi, nie je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností.
II. Žalobcom 1/ a 2/ sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2021 sa žalobcovia voči žalovanému domáhali určenia vlastníckeho práva tak, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 5/2076 k celku, nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Martin, obec Kláštor pod Znievom, k. ú. A. X. I., zapísaných na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor, na LV č. XXX, a to parcela registra „C“, parcelné číslo 1056/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2 a parcely registra „E“ parc. č. 783/1 - lesné pozemky o výmere 7.405 m2, parc. č. 783/2 - lesné pozemky o výmere 400 m2, parc. č. 789 - lesné pozemky o výmere 5.165 m2, parc. č. 818 - lesné pozemky o výmere 388 m2, parc. č. 825 - trvalé trávne porasty o výmere 798 m2, parc. č. 827 - trvalé trávne porasty o výmere 6.168 m2, parc. č. 830 - trvalé trávne porasty o výmere 917 m2, parc. č. 839 - trvalé trávne porasty o výmere 2.141 m2, parc. č. 841/1 - trvalé trávne porasty o výmere 69.920 m2, parc. č. 841/2 - trvalé trávne porasty o výmere 19.396 m2, parc. č. 841/3 - trvalé trávne porasty o výmere 18.814 m2, parc. č. 841/101 - trvalé trávne porasty o výmere 902 m2, parc. č. 870 - trvalé trávne porasty o výmere 611 m2, parc. č. 872 - lesné pozemky o výmere 2.266 m2, parc. č. 873 - lesné pozemky o výmere 259 m2, parc. č. 875 - lesné pozemky o výmere 583 m2, parc. č. 877 - lesné pozemky o výmere 978 m2, parc. č. 879
- lesné pozemky o výmere 593 m2, parc. č. 891/1 - trvalé trávne porasty o výmere 3.930 m2, parc. č. 891/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1.364 m2, parc. č. 906/1 - lesné pozemky o výmere 6.615 m2, parc. č. 906 /2 - lesné pozemky o výmere 496 m2, parc. č. 908 - lesné pozemky o výmere 428 m2, parc. č. 917 - lesné pozemky o výmere 1.989 m2, parc. č. 920 - lesné pozemky o výmere 15.768 m2, parc. č. 926 - trvalé trávne porasty o výmere 32.028 m2, parc. č. 927 - lesné pozemky o výmere 2.262 m2, parc. č. 928 - trvalé trávne porasty o výmere 3.615 m2, parc. č. 929 - trvalé trávne porasty o výmere 2.420 m2, parc. č. 945/1 - lesné pozemky o výmere 6.007.070 m2, parc. č. 945/2 - lesné pozemky o výmere 883 m2, parc. č. 945/3 - lesné pozemky o výmere 28.397 m2, parc. č. 945/4 - lesné pozemky o výmere 214.044 m2, parc. č. 945/5 - lesné pozemky o výmere 2.886 m2, parc. č. 945/6 - lesné pozemky o výmere 5.212 m2, parc. č. 945/101 - lesné pozemky o výmere 1.301.850 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Uviedli, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 77200/415200 k celku nehnuteľností, zapísaných na LV XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. A. X. I., obec A. X. I., okres Martin, a to predmetných nehnuteľností. Ako titul nadobudnutia je uvedená pozemkovoknižná vložka 285 pod B 10. Uvedené nehnuteľnosti sú spoločnou nehnuteľnosťou. Podieloví spoluvlastníci založili Mestský urbársky spolok, pozemkové spoločenstvo so sídlom Kláštor pod Znievom, ktorý zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 72/4152 k celku a nie v podiely 772/4152 k celku ako je uvedené na LV XXX. Žalovanému boli vždy vyplácané iba výnosy z podielu 72/4152. Vedomý si zrejmej nesprávnosti toto ani nikdy nenamietal. Mestský urbársky spolok podal žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte, pričom rozhodnutím Okresného úradu Martin, katastrálny odbor zo dňa 23.08.2016, č. k. X 12/2016, bolo konanie zastavené. V odôvodnení rozhodnutia Okresný úrad Martin, katastrálny odbor uviedol, že spoluvlastnícky podiel k spoločnému urbárskemu lesu zapísanému v pozemnoknižnej vložke 378 evidovaný v pozemnoknižnej vložke 285 predstavuje podiel 72/4152. Rozdiel, ktorý vzniká, je vo výške 70000/415200 k celku, a o ktorý je nevýšený spoluvlastnícky podiel žalovaného, je podielom vlastníkov s neznámym pobytom, ktorý má spravovať Slovenský pozemkový fond. Vlastníci majú stále evidované vlastníctvo v pozemnoknižnej vložke a neboli uvedení v zozname podielnikov Mestského urbárskeho spolku. Medzi týchto spoluvlastníkov patrí aj právna predchodkyňa žalobcov. Napriek tomu, že Okresný úrad, katastrálny odbor potvrdil nesprávnosť výšky podielu žalovaného, nie je jeho
právomocou rozhodnúť o oprave tejto skutočnosti na LV. Takýmto rozhodnutím o oprave chyby by de facto rozhodol o vlastníckom práve k podielom na spoločnej nehnuteľnosti. Nastal by nesúlad s listinou, na základe ktorej bola sporná výška podielu žalovaného k spoločnej nehnuteľnosti zapísaná v katastri nehnuteľností. V tomto prípade nie je možné vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte. Toto oprávnenie patrí do právomoci súdu. Žalobcovia pri podávaní návrhu na dodatočné dedičské konanie po svojej starej matke T. L., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XX, Sliač, zistili, že táto je vlastníčkou podľa pozemnoknižnej vložky 624, k. ú. A. X. I. pod A I r.č. 1 prot. č. 378, zapísaný spoločný les v čiastke 120/4152 pod B r. č. 2 v 1/6, sporných nehnuteľností, pričom poručiteľka nie je na LV doposiaľ evidovaná. Zároveň zistili, že táto je vedená ako neznámy vlastník. Okresný súd Zvolen prostredníctvom notárky JUDr. Dariny Beranovej uznesením zo dňa 05.11.2020, sp.zn. 15D/25/2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.11.2020, určil, že vlastnícke právo k vyššie uvedenému podielu nadobudli žalobcovia, každý v jednej polovici. Teda každý z nich je vlastníkom podielu vo veľkosti 5/2706 k celku, pričom týmto nadobudli vlastnícke právo ku dňu smrti poručiteľky, t. j. k XX.XX.XXXX. Uvedené uznesenie, ale v tejto časti nie je listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľnosti, nakoľko poručiteľka nie je vedená ako vlastník na LV. Z uvedeného vyplýva, že spoluvlastnícky podiel žalobcov je bez právneho titulu zapísaný na LV XXX v prospech žalovaného. Vecná legitimácia je v tomto prípade daná hmotnoprávnym vzťahom, teda vecne legitimovaní sú účastníci práva, o ktoré ide v určovacej žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že pasívna legitimácia žalovaného je daná tým, že na LV je označený ako vlastník sporného podielu. Žalobcovia sú vlastníkmi sporného podielu titulom dedenia, preto sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby. Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez uvedeného určenia je ich právne postavenie neisté, keďže zápis na LV potvrdzuje len vlastnícke právo žalovaného, hoci tento právny titul nadobudnutia nemá. Určovacím výrokom sa má určiť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným na LV, preto je daný naliehavý právny záujem vždy. Žalovaný v správnom konaní uviedol, že existuje právny titul nadobudnutia sporného podielu, nakoľko nadobudol podiel vydržaním. S týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko žalovaný nemal žiaden dôvod sa dobromyseľne domnievať, že sporný podiel mu patrí. Podiel neužíval, nebral z neho úžitky a nijakým spôsobom to nenamietal. Neboli naplnené základné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva, a to oprávnená a nepretržitá držba počas zákonom stanovenej doby.
2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:
3. Písomným podaním zo dňa 09.03.2021 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že spoluvlastnícke právo žalovaného je zapísané na LV XXX pre k. ú. A. X. I.. Bolo nesporné viac ako 10 rokov. Žalovaný bol a doposiaľ je dobromyseľným a nerušeným držiteľom predmetných podielov a platí tu fikcia vydržania. Skutočnosť, či boli alebo neboli žalovanému vyplácané podiely zo zisku pozemkového spoločenstva je irelevantná. Žalovaný bol zakladajúcim členom Mestského urbárskeho spolku, pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom a jeho vlastnícke právo nebolo až do roku 2017 nijako spochybnené. Uvedeným spôsobom konal práve v zmysle dobromyseľnosti jemu náležiaceho spoluvlastníckeho podielu v zmysle zápisu na LV XXX, pričom tento i v nadväznosti na Okresnom súde Martin vedený súdny spor pod sp. zn. 17Cb/29/2017, vlastnícke právo žalobcov vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam nijako nesporí a tieto uznáva. Nechápe postup žalobcov, kedy títo prvotne nejakým spôsobom neuplatnili svoje vlastnícke práva priamo u žalovaného a neprejavili žiaden záujem o predsúdne rokovania v predmetnej veci. Predišli by nutnosti riešenia súdnou cestou. Žalovaný je obec a orgán verejnej správy, ktorý je povinný konať podľa zákona č. 138/1991 Zb. a teda akákoľvek nečinnosť žalovaného by v danej veci mohla v prípade jej neriešenia, resp. popierania daného nároku žalobcov v rozpore so zákonom, trestnoprávne následky voči osobám, ktoré v jeho mene konajú, nakoľko by mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti pri správe cudzieho majetku, teda, ak by neboli podniknuté všetky možné a relevantné právne kroky na ochranu práv a oprávnených nárokov žalovaného. Zo strany žalobcov nedošlo k naplneniu podmienky naliehavého právneho záujmu, resp. jeho preukázaniu, nakoľko žalobcovia preukázateľne nepodnikli žiadne kroky smerujúce k uplatneniu si domnelého priamo u žalovaného. Žalobu je nutné považovať za predčasnú. Je nutné poukázať na samotný charakter žaloby ako žaloby určovacej, ktorá sama o sebe predstavuje prostriedok ultima ratio, ktorého použitie sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných uplatnených a príslušných prostriedkov a možnosti riešenia, napr. ak je procesná strana výslovne neaktívna, resp. ak by takéto možnosti a prostriedky neboli dostupné. Preto považuje žalobu za nedôvodnú, nakoľko bola podaná predčasne a bez akéhokoľvek využitia prístupných a náležiacich právnych inštitútov uplatnenia si tvrdeného práva. Navrhol žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
4. V rámci repliky žalobcovia uviedli, že je pravdou, že žalovaný je viac ako 10 rokov zapísaný ako podielový spoluvlastník sporného podielu, ale táto skutočnosť sama o sebe nie je nevyvrátiteľným dôkazom jeho vlastníctva. Bol zapísaný na základe záznamovej listiny Z 3328/01, ktorá nie je právnym titulom nadobudnutia. V záznamovej listine je uvedený titul nadobudnutia PKV č. 285, k. ú. A. X. I., z ktorej vyplýva, že žalovaný nadobudol podiel zo spoločnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z roku 1929. Väčší podiel žalovanému vznikol zrejme pisárskou chybou. Žalovaný ani nemohol byť v dobrej viere, že podiel vo veľkosti 700/4152 mu patrí, nakoľko ho nikdy nenadobudol. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav a nemožno ho dokázať priamo. U subjektu ako je obec, je ale oprávnené žiadať vyššiu mieru opatrnosti a obozretnosti a len ťažko môže takýto subjekt namietať, že ako by zabudol, že mu titulom kúpy patrí iný podiel. Okolnosti, ktoré v spore preukazujú existenciu dobromyseľnosti preukazuje subjekt, ktorý o sebe tvrdí, že je dobromyseľným držiteľom. Tento musí v konaní preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav - čo by u subjektu ako obec ani nebolo možné. Žalovaný nemal žiaden dôvod domnievať sa, že zápis na LV je správny. Preto ho nemožno považovať za dobromyseľného vlastníka. Žalovaný si až do roku 2016 nikdy neuplatňoval podiel zo zisku z podielu 700/4152, ale len z podielu 72/4152, teda z podielu, ktorý skutočne nadobudol kúpnou zmluvou. Majú za to, že žalovaný si bol vedomý, že mu vec nepatrí, a preto s ňou ako vlastnou nenakladal. Dovtedy ani nehlasoval s počtom hlasov podľa spoluvlastníckeho podielu. Poukázali na rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 29.11.2019, sp. zn. 10C/9/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.09.2020, sp. zn. 8Co/51/2020, ktorý v obdobnej veci vyslovil právny názor k námietkam žalovaného a nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, kde sa stotožnil s uvedenými argumentmi. Žalobu nepovažujú za podanú predčasne. Nie je povinnosťou vyzývať žalovaného na mimosúdne rokovania. Žalovaný si protirečí, keď na jednej strane uvádza, že vlastnícke právo mal nadobudnúť vydržaním, na druhej strane namieta, že nenavrhli mimosúdne rokovania. Je zrejmé, že by to nemalo ani žiadny zmysel. Uvedený problém je so žalovaným riešený už od roku 2017 a odvtedy trvá na tom, že sporné podiely im patria. Žalovaný je v súčasnosti evidovaný na LV XXX k. ú. A. X. I. ako podielový spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2699/14532. K zníženiu podielu došlo na základe uvedeného rozsudku Okresného súdu Martin v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline.
5. Z čiastočného výpisu z LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k.ú. A. X. I., obec Kláštor pod Znievom, okres Martin, vyhotoveného cez katasterportal.sk dňa 08.01.2021 mal súd preukázané, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 2699/14532 predmetných nehnuteľností. Ako titul nadobudnutia je uvedené pozemnoknižná vložka 285 pod B 10.
6. Z čiastočného výpisu z LV č. XXX vyhotoveného cez katasterportal.sk dňa 07.11.2018 vyplýva, že žalovaný bol v uvedenom čase podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 77200/415200 k celku. Ako titul nadobudnutia je uvedená PKV 285 pod B 10.
7. Z pozemnoknižnej vložky č. 285 pre k. ú. A. X. I. vyplýva, že pod časťou A radové číslo 5 je zaznamenaná majetková podstata, a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 72/4152 k nehnuteľnostiam, zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. 378. V časti B pod poradovým číslom 10 sa nachádza zápis z 03.12.1930, v zmysle ktorého došlo na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 25.09.1930 k prevodu vlastníckeho práva na nemovitosť pod A r.č. 3 a 6 titulom kúpy pre obec Kláštor pod Znievom. V časti B poradové číslo 12 sa nachádza zápis zo 06.05.1958, v zmysle ktorého podľa vládneho nariadenia č. 110/53 Zbierky a vyhlášky Ministerstva financií č. 127/57 Úradného vestníka sa vkladá vlastnícke právo Československému štátu - Miestny národný výbor v Kláštore pod Znievom.
8. Z pozemnoknižnej vložky č. 378, ktorú súd ako dôkaz vykonal v rámci pripojenia spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/9/2019 vyplýva, že v tejto vložke sú zapísané pozemnoknižné parcely, ktoré sa číselným označením zhodujú s parcelami registra „E“, ktoré sú zapísané na LV XXX, k. ú. A. X. I. s tým, že podľa zápisu na LV niektoré boli už rozdelené na viac častí, o čom svedčí lomítko za základným číslom parcely.
9. Z pozemnoknižnej vložky č. 624 pre k. ú. A. X. I. vyplýva, že pod časťou A r.č. 1 je zaznamenaná majetková podstata, ktorú tvorí spoločná hora zapísaná v prot. č. 378 v podiele 120/4152. V časti B r. č. 2 svedčí zápis v prospech T. L. titulom daru v podiele 25/150.
10. Okresný úrad Martin, katastrálny odbor Rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 23.08.2015, sp. zn. X 12/2016, rozhodol, že konanie zastavuje. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z podnetu Mestského urbárskeho spolku, pozemkové spoločenstvo v Kláštore pod Znievom, IČO: 17 066 646, začal konanie podľa § 57 Katastrálneho zákona. V rámci prešetrovania bol zistený nesúlad výšky spoluvlastníckeho podielu písaného na LV 995, pod poradovým číslom 318 v prospech žalovaného vo výške 77200/415200 k celku s výškou spoluvlastníckeho podielu uvedeného v pozemnoknižnej vložke č. 285 pod B r. č. 10 vo výške 72004/415200. Jedná sa o spoluvlastnícky podiel v spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 - spoločný urbársky les - pozemnoknižná vložka 378. Ďalej uviedol, že vykonal prepočet všetkých spoluvlastníckych podielov z pozemnoknižnej vložky, v ktorých je evidované vlastnícke právo k spoločnému urbárskemu lesu evidovanému v pozemnoknižnej vložke 285, pričom zistil, že v pozemnoknižnej vložke 285 je na strane A okrem iných evidovaný pod r. č. 5 podiel 72/4152 k spoločnému urbárskemu lesu, zapísaného v PKV 378, na strane B je pod r. č. 10 evidovaný vlastník obec Kláštor pod Znievom so spoluvlastníckym podielom 1/1 a titulom nadobudnutia č. d. 3894/1930 - kúpnopredajná zmluva. Následne toto vlastnícke právo sa vpísalo v prospech Československého štátu
- Mestský národný výbor v Kláštore pod Znievom. Spoluvlastnícky podiel k spoločnému urbárskemu pozemku je vo výške 72/4152 k celku a nie 77200/415200. Spoluvlastnícky podiel, o ktorý je navýšený spoluvlastnícky podiel žalovaného na LV XXX pod r. č. 318 je podielom vlastníkov s neznámym pobytom, ktorý má spravovať Slovenský pozemkový fond. Vlastníci majú stále evidované vlastníctvo v PKV a neboli uvedení v zozname podielnikov Mestského urbárskeho spolku. V rámci konania sa písomne vyjadril zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že má za to, že aj v prípade, ak bol pôvodný zápis z PKV nesprávne prevzatý do katastra nehnuteľností, vlastnícke právo k predmetnému podielu nadobudli na základe vydržania, nakoľko sú nerušeným, dobromyseľným a pokojným držiteľom predmetného spoluvlastníckeho podielu po dobu dlhšiu než stanovuje právny poriadok. V prípade, ak túto skutočnosť nebude správny orgán brať na vedomie, budú sa domáhať svojich práv v súdnom konaní, nakoľko sa považujú za riadneho a zákonného spoluvlastníka v podiele 77200/415200 nehnuteľností vedených na LV XXX k. ú. A. X. I.. Okresný úrad Martin, katastrálny odbor nezistil, že ide o jeden z dôvodov uvedených v § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona. Údaje katastra nie sú v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou alebo výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, či výsledkami revízie údajov katastra. Týmto však nie je dotknuté právo na podanie určovacej žaloby na určenie vlastníckych práv neznámych vlastníkov.
11. Z uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 05.11.2020, č. k. 16D/25/2019-149, Dnot/114/2019, právoplatným dňa 05.11.2020, súd zistil, že súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke T. L., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XX, Sliač, v zmysle ktorej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným vo vložke č. 624 pod B2 v podiele 25/150 k celku zo spoločnej hory zapísanej vo vložke č. 378 v podiele 120/4152 nadobúdajú žalobcovia 1/ a 2/, každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 5/2076 k celku.
12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/9/2019 súd zistil, že Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 29.11.2019, č. k. 10C/9/2019-280, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.09.2020, č. k. 8Co/51/2020-335, právoplatným dňa 18.11.2020, určil, že žalobkyňa F. O. je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1/4844 k celku nehnuteľností s tým, že žalovaný Obec Kláštor pod Znievom v rozsahu, v akom žalobkyňa je spoluvlastníčkou nie je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností.
13. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že sú otvorení aj mimosúdnemu riešeniu sporu. Nesúhlasia s tým, aby žalobcom nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko rovnako vzniknutý stav nezavinili. Sú ochotní a aj boli ochotní uzavrieť mimosúdnu dohodu. Čo sa týka zápisu do katastra, žalovaný, teda obec vždy vedela, aký podiel zakúpila kúpnou zmluvou. To znamená, musela si byť vedomá, že ten podiel zapísaný v katastri nie je správny, a preto nie je celkom pravdou, že nejako nezavinila vzniknutý stav. Nepovažuje za správne a spravodlivé, aby trovy konania hradili žalobcovia, nakoľko sa len domáhajú skutočne toho, čo im patrí a čo malo byť dedičsky prejednané po ich predkoch, a aby znášali trovy takéhoto konania je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho konania. Nesúhlasia s tým, že by konanie zavinili, nakoľko boli a sú ochotní uzavrieť mimosúdnu dohodu, ale žalovaný tak ako uviedol aj na dnešnom pojednávaní na niečo takéto nereflektoval, nereflektuje. Zákon umožňuje žalobcom uzavrieť zmier pred alebo aj po podaní žaloby. Je irelevantné, kedy sa tak stane. Obecné zastupiteľstvo sa uvedeným mohlo zaoberať aj po podaní žaloby.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k ustanoveniam zákona o obecnom zriadení a majetku obcí nie je možné, aby obec Kláštor pod Znievom ako žalovaný schválila zmier, nakoľko by to mohlo mať trestnoprávne následky pre starostku ako aj poslancov obecného zastupiteľstva. Vzhľadom k dôkazom, ktoré boli predložené, a ktoré boli doručené až v rámci prebiehajúceho sporu však nárok žalobcov uznávajú, nakoľko je nesporné, že tento nárok im patrí. Na druhej strane zo strany žalobcov malo predchádzať podaniu žaloby mimosúdne rokovanie o vyriešení daného sporu, keďže žaloba je až poslednou možnosťou na vyriešenie sporu, a preto majú za to, že na strane žalobcov absentuje naliehavý právny záujem na tejto určovacej žaloby. Vzhľadom k uvedenému navrhujú, aby súd v prípade, že vyhovie žalobe nepriznal žalobcom trovy konania. Poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 5C/4/2021, kde súd v obdobnej veci nepriznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, kde voči výroku o trovách bolo podané odvolanie. V ostatnom rozsudok nadobudol právoplatnosť. Žalovaný sa nestal formálnym vlastníkom z vlastného zavinenia alebo z vlastnej vôle. Stalo sa to na základe chyby v katastri nehnuteľnosti. Odmieta znášať zodpovednosť a trovy konania, ktoré nezavinil. Pred podaním žaloby nijako neoslovili žalobcovia žalovaného a nijako sa nesnažili o uzavretie takejto dohody. Žalovaný opätovne deklaruje, že má za to, že sú to dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby neboli priznané žiadne trovy. Nemôže súd uložiť povinnosti obci, ktorá je vlastníkom formálnym týchto podielov a bohužiaľ zákon o obecnom zriadení, zákon o majetku obci jej neumožňuje nijakým spôsobom v tejto veci uzavrieť zmier a jediné, čo môže obec urobiť, že tie nároky uzná, nakoľko sú zákonné a ich zákonnosť nikdy obec nepopierala a keby bola tomuto konaniu predchádzala výzva, je možné túto výzvu prerokovať na obecnom zastupiteľstve a ísť zákonným postupom tak, ako to ukladá zákon o majetku obcí. O majetku obcí môže rozhodovať len obecné zastupiteľstvo. Ak by žalobcovia podali žiadosť pred podaním žaloby, obecné zastupiteľstvo by sa tým zaoberalo.
15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 134 ods. 1 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 130 ods. 1 OZ Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí Ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže,22b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/138/20190901> b) dobrovoľnou dražbou22c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> (ďalej len „dražba“) alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu.22d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20190901> Podľa § 9a ods. 8 písm. e) zák. č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel žalobe, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Nárok žalobcov na určenie vlastníckeho práva súd posúdil v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ. V rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že bol a doposiaľ je dobromyseľným a nerušeným držiteľom predmetných podielov a platí tu fikcia vydržania. Zároveň aj uznal nárok žalobcov po hmotnoprávnej stránke, nie však procesnej. Keďže žalovaný si v rámci svojich prednesov protirečí, súd nepristúpil k vyhláseniu rozsudku pre uznanie nároku a v rámci odôvodnenia považuje za potrebné vyjadriť sa k
stranám uvádzaným skutočnostiam. Žalovaný však nenavrhol a nevyprodukoval ani jeden dôkaz, ktorým by popieral nárok žalobcov na vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu po ich právnej predchodkyni.
17. Súd dospel k záveru, že žalobcovia sú právni nástupcovia po neb. T. L., ktorej svedčí zápis v PKV č. 624 pre k. ú. A. X. I. k spoločnej hore zapísanej v prot. č. 378, každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti o veľkosti 5/2076 k celku v zmysle dedičského rozhodnutia. Uznesenie o schválení dedičskej dohody však nie je spôsobilým na zápis do katastra nehnuteľností, preto je jedinou možnosťou na ochranu vlastníckeho práva žalobcov podanie určovacej žaloby, čím je aj daný naliehavý právny záujem. Žalobcovia naliehavý právny záujem odvodzovali tým, že bez uvedeného určenia je ich právne postavenie neisté, keďže zápis na LV potvrdzuje len vlastnícke právo žalovaného, hoci tento právny titul nadobudnutia nemá. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe. Naliehavý právny záujem žalobcov je daný tým, že bez uvedeného určenia je právne postavenie žalobcov neisté, keďže zápis na liste vlastníctva napriek tomu, že majú právny titul nadobudnutia, potvrdzuje len vlastnícke právo žalovaného, hoci tento právny titul nadobudnutia nemá. Len určovacou žalobou je možné nastoliť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným na liste vlastníctva. Skutočnosť, že pred podaním žaloby na súd žalobcovia nevyzvali žalovaného na mimosúdne rokovania na tom nič nemení. Z postoja žalovaného ako v správnom tak aj v tomto konaní jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by aj žalobcovia oficiálne a formálne oslovili žalovaného so svojim nárokom na im pripadajúci spoluvlastnícky podiel, tento by ich nárok mimosúdne neuspokojil. Súd pritom vychádza z jeho postoja, keď žalovaný opakovane uvádzal, že nemôže previesť vlastníctvo obce, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom o majetku obcí a mohlo by to mať trestnoprávne následky. Jeho tvrdenia súd považuje za účelové. Žalovaný si bol vedomý nesprávneho zápisu na LV, a to prinajmenšom už od roku 2015, kedy prebiehalo konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona o majetku obcí mal aj možnosť previesť majetok obce z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorých existencia je v danom prípade nepopierateľná a vyhnúť sa tak súdnym sporom.
18. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že zápis spoluvlastníckeho podielu žalovaného na LV XXX sa opiera o zápis v pozemkovej knihe č. 285 a 378, z ktorého vyplýva nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam o veľkosti 72/4152 k celku. Iný rozsah nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu súdu nebol preukázaný ani stranami tvrdený. Z uvedeného je zrejmé, že zápis spoluvlastníckeho podielu na LV XXX vo väčšom rozsahu ako vyplýva z PKV 285 a 378 je nesprávny, čo vyplýva aj z rozhodnutia Okresného úradu Martin, katastrálny odbor o oprave chyby v katastrálnom operáte. Katastrálny odbor vykonal prepočet všetkých spoluvlastníckych podielov z PKV, v ktorých je evidované vlastnícke právo k spoločnému urbárskemu lesu a pri prepočte a určení výšky spoluvlastníckeho podielu evidovaného v PKV 285, zistil, že správny podiel žalovaného by predstavoval 72/4152-ín, ktorý zodpovedá aj zapísanému titulu nadobudnutia. Spoluvlastnícky podiel 70000/415200-ín, o ktorý je navýšený spoluvlastnícky podiel žalovaného, je podielom vlastníkov s neznámym pobytom, ktorý má spravovať Slovenský pozemkový fond. Vlastníci majú stále evidované vlastníctvo v pozemnoknižných vložkách a neboli uvedení v zozname podielnikov Mestského urbárskeho spolku, pozemkového spoločenstva Kláštor pod Znievom, ktorý bol súčasťou listiny Z 3328/2001 - VZ 88/01. Preto aj súd dospel k záveru, že k navýšeniu podielu žalovaného došlo zrejme z dôvodu pisárskej chyby. S prihliadnutím na odstup času je prakticky nemožné s určitosťou zistiť, čo bolo dôvodom nesprávneho zápisu. Je potrebné uviesť, že spoluvlastnícky podiel žalovaného zapísaný na LV XXX už v súčasnej dobe nemusí byť aktuálny, keďže na Okresnom súde Martin je vedených viacero obdobných sporov a postupne dochádza k zmenám v evidencii katastra (napr. 10C/9/2019, 5C/4/2021, 6C/18/2021).
19. Ak aj žalovaný poukazoval v rámci svojho vyjadrenia na vydržanie spoluvlastníckeho podielu vo väčšom rozsahu a svoju dobromyseľnosť, súd má za to, že nebola splnená podmienka dobromyseľnosti tak, ako to uvádzali aj žalobcovia. Zákonnými predpokladmi vydržania je existencia spôsobilého subjektu a spôsobilého predmetu držby, dobrá viera, čiže dobromyseľnosť vydržateľa, oprávnená držba v prípade nehnuteľností po zákonom stanovenú dobu 10 rokov a uplynutie vydržacej doby. Pokiaľ ide o to, kto je oprávneným držiteľom, tak rozlišovanie medzi oprávnenou a neoprávnenou držbou súvisí s psychickou stránkou držiteľa, pričom pri dobromyseľnej držbe sa predpokladá dobrá viera držiteľa o tom, že so zreteľom na všetky okolnosti je oprávnený držiteľom veci alebo práva. V druhom prípade ide o tzv. zlomyseľnú držbu. Dobrá viera predstavuje vnútorný psychický stav, preto ju nikdy nemožno bezpečne preukázať. O jej existencii sa usudzuje vždy z povahy konkrétneho prípadu, ako sa prejavuje navonok. Žalovaný si až do roku 2016 nikdy neuplatňoval podiel zo zisku z podielu 700/4152, ale len z podielu
72/4152, teda z podielu, ktorý skutočne nadobudol kúpnou zmluvou. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Z tohto vyplýva, že žalovaný sa dovtedy nesprával ako dobromyseľný držiteľ. Žalovaný ako obec si musel byť vedomý právneho titulu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu a jeho rozsahu. Súd sa stotožnil s negatívnym určovacím petitom v tom znení, že spoluvlastnícky podiel žalovaného sa znižuje o spoluvlastnícky podiel žalobcov, aby nedošlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o možnej aplikácii ust. § 257 CSP. Žalovaný mal možnosť rokovať s dotknutými vlastníkmi, a to aj prostredníctvom Mestského urbárskeho spolku, pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom. Bol si vedomý chybného zápisu v katastri nehnuteľností najmenej od roku 2015. Tvrdenia o nemožnosti mimosúdne sa dohodnúť s odkazom na viazanosť zákonom o majetku obcí sú maximálne všeobecné bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Ako už súd uvádzal vyššie, žalovaný mal možnosť previesť majetok obce z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorých existencia je v danom prípade nepopierateľná a vyhnúť sa tak súdnym sporom. Súdu nebolo preukázané, že by žalovaný sporný zápis svojho spoluvlastníckeho podielu od roku 2015 prerokoval na obecnom zastupiteľstve alebo aspoň zaradil do programu. Ostal nečinný. Pokiaľ poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Martin v obdobnej veci o trovách konania, súd dáva do pozornosti aktuálne Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.10.2021, č.k. 10Co/121/2021-185, ktorým bol výrok o trovách zmenený tak, že žalobcom bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný na jednej strane uznal hmotnoprávny nárok žalobcov, na strane druhej namietal nesplnenie procesných podmienok na podanie určovacej žaloby z dôvodu, že žalobcovia nevyužili predsúdne rokovania. Vzhľadom k postoju žalovaného k tvrdenému nároku, keď aj v rámci vyjadrenia k žalobe ako aj v spomenutom správnom (katastrálnom) konaní uviedol, že došlo k vydržaniu a nemôže pristúpiť k zmiernemu vyriešeniu veci odvolávajúc sa na porušenie zákona o nakladaní s majetkom obcí, súd považuje takéto jeho vyjadrenia za účelové a nekonzistentné. Uvádza, že previesť podiel nie je možné pre porušenie zákona a s tým spojené trestnoprávne následky a zároveň spomína povinnosť žalobcov vykonať predžalobnú výzvu, ktorá by sa mohla prerokovať na obecnom zastupiteľstve. Vzhľadom k uvedenému neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 257 CSP, keďže súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.