Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti E.: B. nar. XX.X.XXXX a P. nar. X.X.XXXX bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava deti rodičov: R. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na O. ul. č. X v I. právne zastúpenej JUDr. Attilom Elekom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Jovickej ul. č. 2 v Rožňave a B. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. J. D. č. XXX/X v Q. A. v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 26.4.2021 č.k. -212 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného od otca pre mal. B. a pre mal. P. od 8.8.2019 do 31.12.2020 na 50 Eur mesačne pre každé mal. dieťa, od 1.1.2021 do budúcna na 120 Eur mesačne pre mal. B. a na 80 Eur mesačne pre mal. P. a o trovách prvostupňového konania.

Mení rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od 1.4.2019 do 7.8.2019 tak, že zamieta návrh matky na určenie výživného od otca pre mal. deti.

Mení rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom od otca pre mal. B. tak, že dlžné výživné 688,70 Eur, ktoré vzniklo za obdobie od 8.8.2019 do 30.4.2021 povoľuje otcovi splácať s bežným výživným po 10 Eur mesačne pod následkom zročnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky od právoplatnosti tohto rozsudku.

Mení rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom od otca pre mal. P. tak, že dlžné výživné 528,70 Eur, ktoré vzniklo za obdobie od 8.8.2019 do 30.4.2021 povoľuje otcovi splácať s bežným výživným po 10 Eur mesačne pod následkom zročnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky od právoplatnosti tohto rozsudku.

Nepriznáva matke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorú aj poveril zastupovaním a spravovaním ich majetku. Otca zaviazal prispievať matke mal. detí výživné po 50 Eur mesačne na každé mal. dieťa od 1.4.2019 do 1.1.2021 a od 1.1.2021 do budúcna ho zaviazal prispievať na výživu mal. B. 120 Eur mesačne a na výživu mal. P. 80 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2019 do 30.4.2021 pre mal. B. vo výške 790 Eur a pre mal. P. vo výške 630 Eur, v úhrnnej výške 1.420,- Eur povolil otcovi splácať po 20 Eur mesačne s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky.

Ponechal neobmedzený styk otca s mal. deťmi, ktorý sa bude realizovať na základe dohody rodičov, v ostatnej časti zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výrokom o výživnom a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie alebo rozhodnutie, alternatívne, aby ich zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu po 30 Eur mesačne na každé mal. dieťa a neurčí mu dlžné výživné. Má za to, že určené výživné nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam, zárobkovým a majetkovým pomerom. Súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil, že v meste, kde žije, nie sú pracovné príležitosti, neovláda slovenský jazyk, nevie sa uplatniť v zamestnaní, kde sa vyžaduje slovenský jazyk a môže vykonávať len manuálnu prácu. Zamestnávatelia s ním nechcú uzatvoriť trvalý pracovný pomer, pretože nepotrebujú takých zamestnancov ako on. Poukázal na záväzok, ktorý si zobral s matkou mal. detí, a ktorý musí splácať po 140 Eur mesačne aj keď nemá z čoho. V podstate zopakoval to, čo uviedol aj v priebehu konania na súde prvého stupňa o svojej práci a výške zárobkov. Nestotožnil sa so záverom súdu, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, pretože prácu mu už nemohli poskytovať. Robil na čiastočný úväzok a kto pozná reálny život, dobre vie, že nemal na výber. Pracovné príležitosti v jeho okolí nie sú, dochádzať do Trebišova by musel denne 3 hodiny, čo nie je reálne. Namietal, že súd nezohľadnil, že aj matka mal. detí sa môže zamestnať, pretože rodičovská dovolenka jej skončila uplynutím 3 rokov veku mal. P.. Určené výživné nie je primerané odôvodneným potrebám mal. detí, ktoré ešte ani nie sú školopovinné. Tvrdí, že okrem 70 Eur mesačne nemá iný príjem a nemá z čoho platiť určené výživné. Uviedol, že síce súhlasil so splácaním dlhu na výživnom po 20 Eur mesačne, ale nie vo výške 1.420 Eur. Vyjadril obavy, že ho manželka vyhodí pre tieto problémy z bytu a ocitne sa na ulici, pretože nie je ochotná platiť za neho výživné.

3. Matka mal. detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne a priznať jej náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Súd prvej inštancie správne zohľadnil odôvodnené potreby mal. detí, ako aj to, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na mal. deti. Zdôraznila, že otec počas 2 rokov trvajúceho konania ani raz neprejavil záujem navštíviť mal. deti, telefonicky sa o nich neinformoval a nespomenul si dokonca ani na ich narodeniny, Vianoce a iné sviatky. Mal. P. svojho otca ani nepozná. Aj takýto postoj otca podľa jej názoru plne opodstatňuje rozsah určeného výživného. Otec za posledné roky nielenže nevyvíjal žiadne úsilie nájsť si nejaké zamestnanie, ale práve naopak, robil všetko preto, aby si nemohol žiadne ani nájsť. Pre úplnosť poukázala na aktuálnu ponuku voľných pracovných miest, kedy len v Košickom kraji je na pozíciu murára 71 voľných pracovných miest, na pozíciu pomocné stavebné práce je 13 voľných pracovných miest. Je presvedčená, že aj v mieste bydliska otca alebo v jeho bezprostrednom okolí je značný dopyt zamestnávateľov po pracovníkoch ako otec. Otcovi ešte zrejme unikla aj možnosť požiadať o Dotáciu na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu (tzv. SOS dotácia) dokonca aj spätne vo výške 300 Eur za každý mesiac, za ktorý sú splnené podmienky jeho poskytnutia. Zdôraznila, že plnenie vyživovacej povinnosti je základnou povinnosťou každého rodiča a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Má za to, že otec zavádza ohľadom svojho skutočného príjmu a je prinajmenšom na zamyslenie sa, ako môže byť niekto zamestnaný na 2 hodinový pracovný čas v oblasti stavebníctva. Aj na základe toho, že bývali v spoločnej domácnosti tvrdí, že príjem otca je v skutočnosti oveľa vyšší ako ho prezentuje. V samotných vyjadreniach otca vznikali rozpory ohľadne jeho príjmov. Aj bývalý zamestnávateľ otca uviedol na pojednávaní inú výšku príjmov otca a tieto rozpory len potvrdzujú snahu otca zavádzať konajúci súd ohľadom jeho skutočného príjmu. Vzhľadom k tomu, že otec zvládal vykonávať prácu šoféra taxislužby a vykonávať práce na stavbách, je zrejmé, že jeho danosti sú tak rozsiahle, že sa vie uplatniť v rôznych odvetviach na trhu práce a to bez ohľadu na jeho jazykové znalosti, či ukončené vzdelanie. Otec nijakým spôsobom nepreukázal, že vyvíjal snahu niekde sa zamestnať, aby si vedel plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Ak by odvolací súd vyhovel jeho odvolaciemu návrhu, už by vôbec nevyvíjal snahu zamestnať sa a podieľať sa aspoň finančne na starostlivosti o mal. deti vo výške, ktorá im môže zabezpečiť podmienky približujúce sa ich rovesníkom. Poukázala na list vlastníctva č. XXX, k. ú. T., z ktorého je zrejmé, že manželka otca nadobudla na základe kúpnej zmluvy z 21.4.2021 do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom, sklad a hospodársku budovu. Týmto zistením sú podľa jej názoru dostatočne vyvrátené tvrdenia otca a jeho manželky o ich nepriaznivej finančnej situácii.

4. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

5. Výroky rozsudku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky, o ich zastupovaní a správe majetku, o styku otca s mal. deťmi a o zastavení konania v prevyšujúcej časti neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ). 6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“). 7. Podľa CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení výživného od 8.8.2019, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie o určení výživného od 8.8.2019, pričom jeho odvolacia argumentácia je takmer totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd už v napadnutom rozsudku vysporiadal. Súd prvej inštancie súčasne správne aplikoval vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Otec nepreukázal, že by mu bránili vo využití jeho schopností objektívne prekážky a za riadne využívanie jeho schopností rozhodne nemožno akceptovať situáciu, keď bol u predchádzajúceho zamestnávateľa zamestnaný na 2 hodinový pracovný úväzok denne s hrubým príjmom vo výške 160 Eur mesačne, respektíve keď je aktuálne nezamestnaný a poberá len 70 Eur mesačne za situácie, keď je v produktívnom veku bez zdravotných ťažkostí a má pracovné skúsenosti v odboroch, po ktorých je neustále dopyt. V danej veci otec predloženou argumentáciou o svojom základnom vzdelaní, neovládaní slovenského jazyka a slabého regiónu na pracovné ponuky nepresvedčil odvolací súd, že by tieto mali podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám svojich mal. detí. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec v minulosti pracoval ako taxikár alebo pomocný robotník na stavbe s oficiálnymi príjmami okolo 150 Eur mesačne, pričom tak ako matka správne upozornila v odvolacom konaní, aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo v týchto oblastiach niekoľko voľných pracovných ponúk. Napríklad na webovom portáli www.profesia.sk <http:// www.profesia.sk>, spoločnosť SKY EVENTS s.r.o. ponúkala prácu vodiča Taxislužby na plný úväzok za 1.000 Eur brutto, s tým, že od záujemcov nevyžadovala iné ako základné vzdelanie, ani ovládanie slovenského jazyka. Takto ponúkaný plat je navyše v súlade s vyjadreniami matky, že keď žila s otcom v spoločnej domácnosti, otec pracoval ako taxikár s príjmami od 670 Eur do 800 Eur v čistom (č.l. 74 spisu). O tom, že otec má v skutočnosti aj iný ako oficiálny príjem od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny svedčí aj výpoveď jeho manželky na pojednávaní (č.l. 169 spisu), v ktorej vyčíslila len ich výdavky na bývanie na 500 Eur mesačne a na stravu 300-400 Eur mesačne, ako aj aktuálne majetkové pomery manželky (kúpa rodinného domu v roku 2021, druhého auta za 2.700 Eur v roku 2020), pretože prevyšujú oficiálny príjem manželky otca zistený zo správy jej zamestnávateľa OTP banka a deklarovaný príjem otca vo výške 70 Eur mesačne. Zákon o rodine v zakotvuje výslovne povinnosť živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v dostatočnej miere. Otec pritom nemá mal. deti zverené do osobnej starostlivosti, žiadnym spôsobom sa o ne nezaujíma, nemá zdravotné problémy a má skúsenosti s rôznymi prácami, preto odvolací súd nevidí žiadnu objektívnu prekážku, pre ktorú by sa nemohol uchádzať o zamestnanie aj mimo svojho regiónu, ak o ňom tvrdí, že tam pre neho nie je žiadna vhodná pracovná ponuka. Preto aj odvolací súd vychádzal z potenciálnych schopností otca, z jeho možností uplatniť sa na širšom trhu práce pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové a majetkové pomery.

10. Odvolací súd konštatuje, že matkou požadované výživné 50 Eur mesačne na každé mal. dieťa od podania návrhu 8.8.2019 do 31.12.2020 a na 120 Eur mesačne pre mal. B. a 80 Eur mesačne pre mal. P. od 1.1.2021 do budúcna zohľadňuje iba minimálnu časť nevyhnutných potrieb mal. detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj. Pokiaľ sa otcovi zdali matkou vyčíslené výdavky na mal. deti nadhodnotené so zreteľom na to, že nie sú ešte školopovinné, odvolací súd uvádza, že aj deti, ktoré nechodia do školy majú výdavky na škôlku, bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogériu, zdravotnú starostlivosť, prepravu, poplatky, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním ich vzdelania, rozvoj ich záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením všetkých odôvodnených potrieb mal. detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, odvolací súd ich vníma skôr ako podhodnotené, preto o ich výške nemal pochybnosti a nepovažoval za potrebné ich podrobne dokazovať. Argumentácia otca, respektíve jeho manželky rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov na bývanie, stravu a chod dvoch osobných motorových vozidiel pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. detí. Určením výživného na otcom navrhovaných 30 Eur mesačne na každé dieťa a požadovaním, aby sa matka zamestnala ak jej táto suma nestačí, by sa presunula zodpovednosť za zdravie a život mal. detí na matku, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne nielen v peňažnej forme, ale aj formou osobnej starostlivosti o mal. deti a takáto situácia by nepochybne bola v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca zarobiť si prácou aspoň 670 Eur mesačne, ako zarobil ešte v čase keď s matkou zdieľal spoločnú domácnosť, pričom táto čiastka je zároveň v súlade s hrubým príjmom, ktoré ponúkajú v priemere aktuálne taxislužby, prípadne stavebné spoločnosti pre pomocných robotníkov na riadny pracovný čas. Takýto plat mu umožňuje prispievať na potreby mal. detí v matkou požadovanom rozsahu 100 Eur mesačne od 8.8.2019 do 31.12.2020 a aj 200 Eur mesačne od 1.1.2021 do budúcna. K odvolacím námietkam otca týkajúcim sa jeho výdavkov odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od podania návrhu 8.8.2019 do budúcna ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie len zrejme nedopatrením diferencoval výživné od otca pre mal. deti tak, že otca zaviazal prispievať na výživu mal. detí po 50 Eur mesačne do 1.1.2021 a od rovnakého termínu ho zaviazal prispievať vyššou sumou, pretože v takomto prípade sa jednotlivé úpravy prelínajú a nie je možné presne určiť, či mal otec zaplatiť matke na výživu mal. detí dňa 1.1.2021 dokopy 100 Eur mesačne alebo 200 Eur mesačne. Z uvedených dôvodov odvolací súd formuloval potvrdzujúci výrok tohto rozsudku tak, že prvé obdobie, za ktoré si mal otec plniť svoju vyživovaciu povinnosť po 50 Eur mesačne na každé mal. dieťa potvrdil od 8.8.2019 do 31.12.2020 a druhé obdobie, kedy si mal otec plniť svoju vyživovaciu povinnosť po 120 Eur mesačne pre mal. B. a po 80 Eur mesačne pre mal. P. potvrdil od 1.1.2021 do budúcna.

12. Podľa (ďalej len „“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak určil výživné od otca pre mal. deti od 1.4.2019 do 7.8.2019 bez toho, aby tento svoj postup riadne odôvodnil a mal preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú priznanie výživného spätne odo dňa začatia konania podľa tretej vety § 77 Zák. o rodine. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvodom, pre ktorý bola do normatívneho textu Zákona o rodine zavedená podmienka, že priznať výživné spätne pred podaním návrhu možno len vtedy, ak sú to dôvody hodné osobitného zreteľa

bola úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania inštitútu výživného pre maloleté dieťa. Táto sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu po naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie), aj finančná tieseň oprávnenej osoby v spojení s účelovým správaním sa povinného, ale nie skutočnosť, že otec sa odsťahoval, nezaujímal sa o mal. deti a svoju vyživovaciu povinnosť si odvtedy plnil len čiastočne vo výške 100 Eur mesačne v apríli 2019 a po 60 Eur mesačne od mája 2019. Vzhľadom k tomu, že tieto skutočnosti nespĺňajú charakter výnimočnosti podľa tretej vety Zák. o rodine, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v tejto časti podľa tak, že zamietol návrh matky na určenie výživného od 1.4.2019 do 7.8.2019 a výživné určil až od podania návrhu dňa 8.8.2019.

15. Vzhľadom k tejto zmene bolo potrebné znovu sa zaoberať vznikom eventuálneho dlhu na výživnom a jeho konkrétnym rozsahom za obdobie od 8.8.2019 do konca mesiaca v ktorom rozhodoval súd prvej inštancie 30.4.2021. Otec mal za toto obdobie zaplatiť na výživu mal. B. dokopy 1.318,70 Eur (alikvotná časť z 50 Eur - 38,70 Eur za 24 dní augusta 2019, 200 Eur od septembra do decembra 2019, 600 Eur za rok 2020 a 480 Eur za rok 2021) a keďže zaplatil 630 Eur (platil 30 Eur mesačne počas celých 21 mesiacov), vznikol mu dlh na výživnom vo výške 688,70 Eur. Na výživu mal. P. mal otec zaplatiť dokopy 1.158,70 Eur (alikvotná časť z 50 Eur - 38,70 Eur za 24 dní augusta 2019, 200 Eur od septembra do decembra 2019, 600 Eur za rok 2020 a 320 Eur za rok 2021) a keďže zaplatil 630 Eur (platil 30 Eur mesačne počas celých 21 mesiacov), vznikol mu dlh na výživnom vo výške 528,70 Eur.

16. Odvolací súd povolil otcovi splácať takto vypočítané dlžné výživné po 10 Eur mesačne na každé mal. dieťa s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod hrozbou zročnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Takto upravená splatnosť je v súlade s návrhom matky a umožní splatenie dlhu v primeranej lehote. Odvolací súd záverom dodáva, že otec sa na možnosť určenia výživného na 100 Eur mesačne, resp. na 200 Eur mesačne od 1.1.2021 a tým aj na vznik vyššieho dlhu na výživnom mohol a mal pripraviť už v priebehu konania.

17. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

19. Odvolací súd nepriznal matke nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nemá podľa žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Aj keď v danej veci bolo odvolanie otca nedôvodné, nebolo ho možné vyhodnotiť ako šikanózne, resp. účelové v takom rozsahu, aby opodstatňovalo priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa . Z uvedených dôvodov odvolací súd aj potvrdil rozsudok vo výroku o trovách prvostupňového konania.

20. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.