Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Cb-90-2021.pdf
PDF · 107.79 KB
Case nature
Subarea
30Cb/90/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: SMÍCHOVSKÁ PERLA, s.r.o. so sídlom Doležalova 15, 821 04 Bratislava, IČO: 44 284 225, právne zastúpený: Kotvan, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 561 proti odporcovi: Železnice Slovenskej republiky so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2021 sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť nenakladať s
- nebytovým priestorom č. 3 v polyfunkčnom dome na Šancovej ulici č. 5/A v Bratislave so súp. č. 5049, ktorý sa nachádza na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, v katastrálnom území Staré mesto, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,
- nebytovým priestorom č. 5 v polyfunkčnom dome na Šancovej ulici č. 5/B v Bratislave so súp. č. XXXX, ktorý sa nachádza na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, v katastrálnom území Staré mesto, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a
- s časťou stavby hromadnej garáže na Holekovej ul. č. 6 (parkovacie miesto č. 32) so súp. č. XXXX, ktorá sa nachádza na pozemku registra „C“ KN parc. Č. XXXX/X, v katastrálnom území Staré mesto, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, dané nebytové priestory a časti stavby nescudzoval tretím osobám, nenakladal s danými nebytovými priestormi a časťami stavby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je nájomcom a) nebytového priestoru č. 3 a 5 o celkovej výmere 616,21 m2 v polyfunkčnom dome na Šancovej ulici č. 5/A v Bratislave so s. č. XXXX, evidovanom na LV č. XXXX, a
b) časti stavby na Holekovej 6 (parkovacie miesto č. 32) so s. č. XXXX, evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, v katastrálnom území Staré mesto (ďalej aj ako „predmet nájmu“),
a to na základe nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX.NZNP zo dňa 27. 10. 2015 v znení Dodatku č. 1 uzatvorenej s odporcom.
3. Navrhovateľ v predmete nájmu prevádzkuje od roku 2015 reštauráciu a piváreň s názvom „Beer Arena Šancová“. Podľa uvedenej nájomnej zmluvy mal navrhovateľ predmet nájmu na dobu určitú na 10 rokov s možnosťou opcie na predĺženie nájmu a to najmä preto, aby odpísal a zhodnotil investície do komplexnej rekonštrukcie predmetu nájmu. V roku 2018 požiadal v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov odporcu, stredisko hospodárenia s majetkom, o predaj predmetu nájmu. Napriek novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá zrušila niektoré ustanovenia o prednostnom práve nájomcu nebytového priestoru, má navrhovateľ za to, že je zachované právo prednosti, ktoré má v zmysle komentovanej odbornej literatúry a judikatúry povahu predkupného práva, teda odporca v prípade záujmu o scudzenie predmetu nájmu je povinný ponúknuť navrhovateľovi predmet nájmu na kúpu. Odporca na základe žiadosti navrhovateľa dal vypracovať Znalecký posudok č. XXX/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti a stavieb za účelom odpredaja daného nebytového priestoru č. 5, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu odpredaja vo výške 775 000,- eur. Odporca začal rokovania s navrhovateľom o odpredaji predmetu nájmu, ktoré zrazu ukončil. Navrhovateľ sa domnieva, že odporca tak spravil z dôvodu mocenských zmien po voľbách a zmene vedenia u odporcu.
4. Pri prevzatí predmetu nájmu bol daný priestor v dezolátnom stave, pôvodný nájomca, všetko, čo do priestoru zabudoval, vysekal a odniesol. Priestor bol zničený a vyžadoval kompletnú rekonštrukciu, na ktorú navrhovateľ dostal súhlas od odporcu, ako aj príslušné povolenia od verejných orgánov. Na svoje vlastné náklady vykonal zhodnotenie predmetu nájmu. Hodnota investícii bola vo výške 292 448,- eur v roku 2013 a 218 778,- eur v roku 2014 eur, spoločne 511 226,- eur. Podľa navrhovateľa je nesporné, že všeobecná hodnota odpredaja predmetu nájmu podľa predloženého znaleckého posudku je tvorená aj zhodnotením navrhovateľa, preto by konečná kúpna cena predmetu nájmu voči navrhovateľovi mala túto investíciu zohľadniť. Zároveň navrhovateľ uviedol, že mu bola doručená výpoveď nájomnej zmluvy od odporcu, a že odporca voči nemu eviduje pohľadávku z titulu nájomného. Situácia, do ktorej sa navrhovateľ dostal, vznikla aj kvôli kríze Covid-19, ktorú možno pokladať za vyššiu moc. Od počiatku opatrení bol navrhovateľ nútený zavrieť reštauráciu a neprevádzkovať ju. Odvtedy rokoval s odporcom o zľave z nájmu, avšak bez úspechu. Navrhovateľ sa však domnieval, že odporca vyhodnotil predmet nájmu ako nepotrebný a chcel ho navrhovateľovi predať. Skutočnosť, že odporca s navrhovateľom rokoval o predaji predmetu nájmu a teraz dal navrhovateľovi výpoveď nájomnej zmluvy a požaduje vrátenie predmetu nájmu bez kompenzácie jeho investície je podľa navrhovateľa konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré súd nemá chrániť. Dlh z nájomného by navrhovateľovi nebol vznikol, keby mu odporca predal predmet nájmu tak, ako mu to sľuboval. Navrhovateľ si je vedomý, že pri nebytovom priestore nemá právo žiadať súd o nahradenie prejavu vôle odporcu, pretože táto možnosť je upravená v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov iba pri byte. Navrhovateľ sa teda na súde mieni domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, ktorá mu môže konaním odporcu vzniknúť. Navrhovateľ však vykonal zhodnotenie predmetu nájmu a toto považuje za dobromyseľné spracovanie cudzej veci, nehnuteľnosti odporcu. Navrhovateľ si je vedomý, že v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka, sa veci, ktoré sa spracovali, teda spojili s predmetom nájmu, resp. s predmetným bytovým domom, a ktoré nemožno účelne oddeliť, stali vlastníctvom odporcu, ten však má povinnosť uhradiť navrhovateľovi cenu za jeho majetok, ktorý bol vynaložený na predmetné zhodnotenie. Navrhovateľ podotýka, že niektoré zariadenie je možné oddeliť a preto tieto zariadenia sú naďalej v jeho vlastníctve, pričom je toho názoru, že nie je účelné odmontovať kúrenie, vzduchotechniku, klimatizáciu, ako aj iné veci, pretože tieto spĺňajú najlepšie svoj účel v danom predmete nájmu, to znamená, že oddelením stratia svoju cenu. Ak odporca bude nútiť navrhovateľa priestor vrátiť v pôvodnom stave, vzniknú navrhovateľovi s tým spojené náklady na demontáž, odvezenie materiálov, zariadení a sute, a zároveň dôjde k znehodnotenie jeho investície a aj predmetu nájmu, čo si bude uplatňovať na súde. Navrhovateľ odporcu vyzval, aby si komplexne vysporiadali záväzky a povinnosti, ktoré vznikli z nájomného vzťahu a z daných okolností, a aby predišli škode, ktorú odporca môže spôsobiť navrhovateľovi tým, že bude trvať na vyprataní predmetu nájmu, ten však písomne doteraz nereagoval. Ak by odporca navrhovateľovi predal predmet nájmu, navrhovateľ by požadoval, aby tam zostalo jeho zhodnotenie tak ako stojí a leží, aby mohol naďalej prevádzkovať svoju reštauráciu. Ak odporca prevezme od navrhovateľa predmet nájmu, bez jeho predaja v prospech navrhovateľa, tento žiada, aby mu odporca zaplatil cenu zhodnotenia, ktorú dá vypočítať znalcovi k relevantnému momentu. Podľa názoru navrhovateľa v zmysle komentovanej odbornej literatúry je následkom porušenia práva prednosti absolútna neplatnosť. Navrhovateľ podal žiadosť o kúpu a je toho názoru, že založila relevantný účinok,
teda kedykoľvek sa odporca rozhodne predmet nájmu predať tretej osobe, je povinný vyzvať ho na kúpu, pričom navrhovateľ má právo si započítať cenu zhodnotenia na predmete nájmu voči kúpnej cene predmetu nájmu. Predaj predmetu nájmu tretej osobe, bez vysporiadania sa s navrhovateľovým predkupným právom, mieni navrhovateľ napadnúť na súde. Záujmom navrhovateľa je, aby odporca nedisponoval s predmetom nájmu, t. j. aby ho nedal do nájmu tretej osobe, resp. akéhokoľvek užívania, držby, ani, aby nezničil zhodnotenie navrhovateľa, a ani aby ho nepredával tretej osobe, dokiaľ nedôjde ku komplexnému vysporiadaniu vzťahov medzi stranami. Navrhovateľ je rozhodnutý svoje práva chrániť a predmet nájmu neodovzdať odporcovi, a to až dovtedy, kým mu nezaplatí zhodnotenie predmetu nájmu, resp. kým súd právoplatne nerozhodne o vyprataní priestoru, preto žiada súd, aby nariadil, aby odporca nenakladal s predmetom nájmu, nescudzil predmet nájmu tretej osobe, aby sa zdržal konania, ktorým by znehodnotil zhodnotenie navrhovateľa v predmete nájmu, a aby nevstupoval do predmetu nájmu. V závislosti od konania odporcu, bude navrhovateľ nútený bezodkladne po tom, čo odporca neakceptuje jeho návrh na kúpu predmetu nájmu a po tom, čo znehodnotí zhodnotenie navrhovateľa v predmete nájmu bez kompenzácie, podať voči nemu žalobu, ktorou sa bude domáhať, aby súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi cenu zhodnotenia a škodu, ktorá mu vznikne (konanie vo veci samej). S ohľadom na vzniknutú situáciu navrhovateľ zastáva názor, že je najúčelnejšie, aby došlo medzi stranami k dohode o vysporiadaní vzťahov a je potrebné bezodkladne upraviť pomery, aby nedošlo k znehodnoteniu jeho investície a k škode.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Nariadenie neodkladného opatrenia bude namieste v prípadoch, kedy ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti,
nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť teda bezprostredné a konkrétne. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Okrem toho nariadené neodkladné opatrenie musí byť primerané právu, ktorému sa poskytuje ochrana. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
12. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide pritom o opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a ktoré môže byť na návrh zrušené. Neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam.
13. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (viď Sedlačko, F. In Števček, M., Ficová, S. Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s.1092).
14. Základom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiada, aby súd konkrétnej osobe obmedzil dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Ako vyplýva z ustanovenia § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a základného práva na ochranu majetku. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Pokiaľ to v individuálnom prípade neodôvodňujú špecifické okolnosti, mohol by príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami alebo právami viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Neodkladné opatrenie, ktorým navrhovateľ žiada, aby strana niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzku v zmysle § 494 OZ (z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať) a v jeho intenciách je možné interpretovať aj ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. Rovnako však ako pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného oprávnenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby (viď Sedlačko, F. In Števček, M., Ficová, S. Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s.1096-1097).
15. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom, a to: znalecký
posudok č. 180/2019, stanovisko odporcu k zmene účelu užívania, výpoveď nájomnej zmluvy odporcu navrhovateľovi, e-mailová komunikácia právneho zástupcu navrhovateľa adresovaná odporcovi ohľadne výpovede z nájomnej zmluvy, zo dňa 20.09.2021, nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX- NZNP, kniha analytickej evidencie zúžená - prehľad účtov za obdobie roku 2014, 2013, pozvánka odporcu adresovaná navrhovateľovi na odovzdanie predmetu nájmu.
16. Z Nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX- NZNP uzatvorenej v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov zo dňa 26.10.2015 uzatvorenej medzi prenajímateľom Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“ a nájomcom SMÍCHOVSKÁ PERLA, s.r.o. vyplýva, že predmetom nájmu je „priestor č. 12 - NP 3“ v polyfunkčnom dome na Šancovej ulici č. 5/A v Bratislave, „priestor č. 12
- NP 5“ a stavby hromadnej garáže na Holekovej ulici č. 6 v Bratislave. V čl. IV ods. 4.6 ak nájomca o viac ako 30 dní mešká s platením nájomného, považuje sa to za závažné porušenie zmluvy, v dôsledku čoho má prenajímateľ právo ukončiť tento nájomný vzťah výpoveďou v zmysle ods. 5.1. písm. b2/ zmluvy. V zmysle čl. 5.1 b2/ nájomný vzťah zanikne písomnou výpoveďou z dôvodu závažného porušenia povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu. Závažné porušenie povinností je také porušenie, ktoré je v zmluve výslovne označené ako závažné porušenie. Výpovedná lehota je v tomto prípade jednomesačná a začína plynúť dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede. V zmysle čl. VII ods. 7.16 sa zmluvné strany sa dohodli, že nájomca je povinný v prípade ukončenia nájomného vzťahu uviesť nebytové priestory - predmet nájmu do stavu v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, t.j. uvoľniť ho a vypratať a v takom stave ho prenajímateľovi odovzdať. V prípade, ak by uvedenie do pôvodného stavu nebolo technicky možné bez toho, aby došlo k poškodeniu, resp. znehodnoteniu predmetu nájmu, zmluvné strany berú na vedomie a výslovne súhlasia s tým, že v takom prípade nájomca nebude požadovať od prenajímateľa protihodnotu toho, o čo sa predmet nájmu zhodnotil. V čl. VIII je uvedené, že nájomca na základe Nájomnej zmluvy XXXXXXXXX-X-XXXX zo dňa 19.12.2012 a Nájomnej zmluvy XXXXXXXXX-X-XXXX zo dňa 14.12.2012 uskutočnil v roku 2013 na vlastné náklady celkovú rekonštrukciu predmet nájmu v súlade so stavebným povolením č. XXXX/ XXXX-SX/J-Sú, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.08.2013 a v súlade s rozhodnutím o zmene stavby pred jej dokončením č. XXXXX/XXXX-SX/J-Sú vydaného dňa 05.12.2013. Zrekonštruovaný predmet nájmu bol po realizácii stavebných úprav následne skolaudovaný na základe kolaudačného rozhodnutia č. XXXXX/XXXX/CXXX-SŽDD/XXXXX vydaného dňa 28.07.2014. Prenajímateľ a nájomca sa vzájomne dohodli, že nájomca po skončení nájmu nebude požadovať od prenajímateľa protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu v dôsledku vykonanej rekonštrukcie zo strany nájomcu. Z výpovede nájomnej zmluvy vyplýva, že žalovaný vypovedal žalobcovi predmetnú nájomnú zmluvu v súlade s čl. V ods. 5.1 písm. b2/ z dôvodu závažného porušenia povinnosti vyplývajúcich z nájomnej zmluvy podľa čl. IV ods. 4.6 a z listiny zo dňa 13.09.2021 vplýva, že žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie predmetu nájmu v zmysle čl. VII. ods. 7.16 predmetnej nájomnej zmluvy z dôvodu výpovede nájomnej zmluvy.
17. Po preskúmaní navrhovateľom predložených podkladov v kontexte tvrdení, ktoré sú súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru, že medzi stranami je osvedčená existencia právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou, je osvedčené vypovedanie tejto zmluvy zo strany odporcu, ako aj oprávnenie odporcu na realizáciu svojho práva v zmysle nájomnej zmluvy na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti zo strany navrhovateľa, ku ktorému malo dôjsť na základe výzvy adresovanej navrhovateľovi. Navrhovateľ sa mieni vo veci samej domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, ktorá mu môže konaním odporcu vzniknúť tým, že ak bude odporca trvať na tom, aby navrhovateľ vrátil predmet nájmu v pôvodnom stave, vzniknú mu tým náklady na demontáž, odvezenie materiálov, zariadení a sute a zároveň sa tým znehodnotí jeho investícia a aj predmet nájmu.
18. Vo vzťahu k osvedčeniu skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), vo veci konajúci súd uvádza, že navrhovateľ sa vo svojej podstate domáha, aby súd uložil odporcovi zákaz nakladania s predmetom nájmu do momentu, kým nedôjde medzi stranami k dohode o vysporiadaní vzťahov a nevyhnutnosť bezodkladne upraviť takýmto spôsobom pomery medzi stranami vidí v tom, aby sa zabránilo znehodnoteniu jeho investície a predišlo sa vzniku škody na jeho strane. Zároveň tvrdí, že mu vzniklo právo na uplatnenie predkupného práva vo vzťahu k predmetu nájmu a v prípade predaja predmetu nájmu tretej osobe, takýto predaj mieni napadnúť na súde.
19. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že prípadná existencia alebo neexistencia predkupného práva navrhovateľa vo vzťahu k predmetu nájmu je pre účely
posúdenia opodstatnenosti navrhovaného neodkladného opatrenia irelevantná. Akákoľvek existencia, či neexistencia predkupného práva by totiž aj tak bola viazaná na existenciu nájomného práva k predmetu nájmu, pričom v predmetnej veci navrhovateľ nerozporoval skutočnosť, že zo strany odporcu došlo k výpovedi z nájomného vzťahu a nenamietal neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Navyše pre samotné posúdenie, či vôbec mohlo vzniknúť predkupné právo navrhovateľ neposkytol dostatok skutkových tvrdení ani v takom rozsahu, aby svoje tvrdenie v tomto smere osvedčil. Napokon v prípade, ak sa mieni navrhovateľ domáhať zaplatenia sumy spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení na strane odporcu, či náhrady škody, je otázka existencie, či neexistencie predkupného práva absolútne právne bezvýznamná (predpoklady pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody s uvedeným nesúvisia) a aj z toho dôvodu je právne bezvýznamná aj v konaní, v ktorom súd rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré má zabrániť vzniku ujmy na strane navrhovateľa - škody, či prípadného bezdôvodného obohatenia na strane odporcu.
20. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa, že potreba neodkladnej úpravy pomerov má vyplývať zo skutočnosti, že odporca môže požadovať vrátenie predmetu nájmu v pôvodnom stave, prípadne ho prenajať alebo predať aj so zhodnotením, ktoré realizoval navrhovateľ, súd poukazuje na ustanovenie predmetnej nájomnej zmluvy čl. VII ods. 7.16, kde sa zmluvné strany sa dohodli, že nájomca je povinný v prípade ukončenia nájomného vzťahu uviesť nebytové priestory - predmet nájmu do stavu v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, t.j. uvoľniť ho a vypratať a v takom stave ho prenajímateľovi odovzdať. V prípade, ak by uvedenie do pôvodného stavu nebolo technicky možné bez toho, aby došlo k poškodeniu, resp. znehodnoteniu predmetu nájmu, zmluvné strany berú na vedomie a výslovne súhlasia s tým, že v takom prípade nájomca nebude požadovať od prenajímateľa protihodnotu toho, o čo sa predmet nájmu zhodnotil. V čl. VIII je uvedené, že nájomca na základe Nájomnej zmluvy XXXXXXXXX-X-XXXX zo dňa 19.12.2012 a Nájomnej zmluvy XXXXXXXXX-X- XXXX zo dňa 14.12.2012 uskutočnil v roku 2013 na vlastné náklady celkovú rekonštrukciu predmet nájmu v súlade so stavebným povolením č. XXXX/XXXX-SX/J-Sú, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.08.2013 a v súlade s rozhodnutím o zmene stavby pred jej dokončením č. XXXXX/XXXX-SX/J- Sú vydaného dňa 05.12.2013. Zrekonštruovaný predmet nájmu bol po realizácii stavebných úprav následne skolaudovaný na základe kolaudačného rozhodnutia č. XXXXX/XXXX/CXXX-SŽDD/XXXXX vydaného dňa 28.07.2014. Prenajímateľ a nájomca sa vzájomne dohodli, že nájomca po skončení nájmu nebude požadovať od prenajímateľa protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu v dôsledku vykonanej rekonštrukcie zo strany nájomcu. S ohľadom na uvedené, navrhovateľ neosvedčil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami (princíp opodstatnenosti), keď neosvedčil akýkoľvek zo svojich nárokov tvrdených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože z predmetnej nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva povinnosť navrhovateľa odovzdať predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal a zároveň sa strany vzájomne dohodli, že po skončení nájmu nebude navrhovateľ požadovať od odporcu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu v dôsledku vykonanej rekonštrukcie zo strany nájomcu.
21. Napokon súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ ani samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov nijak neodôvodnil ani neosvedčil, keďže vo vzťahu k nároku, ktorého sa mieni voči odporcovi domáhať (vydanie bezdôvodného obohatenia a/alebo náhrady škody) neuviedol jedinú skutočnosť, z ktorej by mala prípadne vyplývať obava z ohrozenia prípadnej exekúcie (vzhľadom na skutočnosť, že vo veci samej sa mieni domáhať peňažného nároku), tzn. navrhovateľ ani len netvrdil, že by odporca realizoval akékoľvek úkony smerujúce k tomu, aby jeho prípadný, vo veci samej uplatňovaný, peňažný nárok nemohol byť uspokojený. Rovnako tak súd nemá ani za osvedčené, že by akékoľvek právo navrhovateľa bolo zo strany odporcu porušované alebo ohrozené, a že na jeho prípadnú ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, keď v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza: „ak ma bude žalovaný nútiť priestor vrátiť v pôvodnom stave, vzniknú mi s tým náklady..“ (č.l. 8); „ v závislosti od konania žalovaného, budem nútený bezodkladne po tom, čo žalovaný neakceptuje môj návrh na kúpu predmetu nájmu a po tom, čo znehodnotí moje zhodnotenie v predmete nájmu bez kompenzácie, podať žalobu...“(č.l. 9). Zároveň súd konštatuje, že v celom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ neuviedol jediný konkrétny úkon odporcu, ktorý by osvedčoval, že akékoľvek prípadné právo navrhovateľa je postupom odporcu ohrozené, prípadne porušované.
22. S ohľadom na všetko uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie nenapĺňa princíp opodstatnenosti. Nakoľko je naplnenie princípu opodstatnenosti jednou
z podmienok, ktoré je potrebné kumulatívne splniť pre to, aby vo veci mohlo byť nariadené neodkladné opatrenie, súd ďalej neskúmal naplnenie ďalších podmienok nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd preto o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (výrok I.)
23. K trovám konania súd uvádza, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Odporcovi tak patrí nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že zo súdneho spisu vyplýva, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na R 72/2018 (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie (§ 357 písm. d/, m/ Civilného sporového poriadku) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).