Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-75-2021.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/75/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaný M. H., D.. XX.XX.XXXX S. F., H. N. G. H. XXX,
uznáva sa za vinného, že
v období od 30.06.2021 do 03.07.2021 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v byte v G. H. Č.. XXX, okres Rožňava, kde býval spoločne s družkou a maloletými deťmi, počas hospitalizácie svojej družky v nemocnici, v jednom prípade vošiel do detskej izby, kde spala maloletá S. Cs., nar. v roku 2017, spoločne so svojou sestrou, podišiel k nevlastnej dcére - maloletej S. Cs., vyzliekol jej šortky a začal sa dotýkať jej genitálií a konečníka svojím pohlavným údom, ktorý sa pokúšal zasunúť do jej konečníka so slovami, že sa jedná o „teplý teplomer“ a nebude ju to bolieť, čo však maloletú štípalo a bolelo, následne od svojho konania upustil, pričom maloletej povedal, že o tom nesmie nikomu povedať,
teda
osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal na chránenej osobe
- blízkej osobe,
čím spáchal
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona
za to mu ukladá:
Podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona) trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Obžalovaný M. H. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.
Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora a opatrovníka poškodenej.
Z vykonaných dôkazov, konkrétne zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria, sexuológia, je zrejmé, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou. Je schopný chápať zmysel trestného konania a aj v čase spáchania skutkov bol schopný rozpoznať trestnosť svojho konania, rozpoznávacia zložka bola plne zachovaná. Sexualita obžalovaného je deviantná. V sexuálnom systéme u obžalovaného chýba koordinácia, kam sa radí exibicionizmus aj sexuálna agresivita. Vyšetrením obžalovaného znalkyňa taktiež zistila, že v čase spáchania skutku bola ovládacia schopnosť podstatne znížená na polovicu.
Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný má jeden záznam v registri priestupkov a to za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Doposiaľ bol 4x súdne trestaný. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 2T/25/2016 zo dňa 21.12.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To/7/2017 zo dňa 23.02.2017 bol uznaný vinným zo spáchania prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. e/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zo skutku v uvedenej veci vyplýva, že obžalovaný mal okrem iného vybrať z nohavíc svoj pohlavný úd, začať onanovať a vzdychať.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zároveň súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný spáchal prejednávanú trestnú činnosť v stave podstatne zmenšenej príčetnosti.
Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie vyhodnotil súd ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.).
Pokiaľ ide druh a výšku uložených trestov ako aj uloženého ochranného opatrenia, tak súd má za to, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňa- tia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom za súčasného uloženia ochranné- ho liečenia podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.
Podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanove- nej zákonom vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochran- ného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obme- dzeniami uvedenými v § 39 ods. 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Pri posudzovaní príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutku možno vzhľadom na závery znaleckého posudku nepochybne vylúčiť nepríčetnosť obžalovaného v čase spáchania skutku, ako aj jeho „plnú“ príčetnosť. Znalkyňou zistené podstatné zníženie ovládacích schopností u obžalovaného v čase spáchania skutku možno charakterizovať ako jeho zmenšenú príčetnosť, ktorá v zásade nevylu- čuje trestnú zodpovednosť páchateľa a nemá vplyv ani na existenciu jeho trestnej zodpovednosti za stí- hané konanie, ale voči takémuto páchateľovi odôvodňuje osobitný postup vo vzťahu k jeho trestaniu. V tomto smere je potrebné uviesť, že zmenšená príčetnosť je priestor medzi príčetnosťou a nepríčetnos- ťou, v ktorom môže byť ovládacia alebo rozpoznávacia zložka znížená rôznou mierou. Aj odborná psy- chiatrická literatúra uvádza, že medzi príčetnosťou a zmenšenou príčetnosťou leží široký medzipries- tor a osoby, ktoré doň spadajú, buď plne nechápu protiprávnosť svojho konania, alebo nemajú potreb- né zábrany proti protiprávnemu konaniu, alebo oboje. Sú síce z právneho hľadiska zodpovedné, ale ich vina v porovnaní s úplne zdravým človekom je menšia.
Uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú zákonom stanovenú hranicu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona v spojení s ústavným ochranným sexuologickým liečením považoval súd za plne opodstatnené, keďže obžalovaný sa dopustil prejednávanej trestnej činnosti v stave zmenšenej príčetnosti, pričom je nepochybné, že práve jeho sexuálna deviácia mala podstatný vplyv na jeho protiprávne konanie. V nadväznosti na uvedené súd dodáva, že stav páchateľa so zmenšenou príčetnosťou (to sa týka aj ob- žalovaného), býva často taký, že táto osoba nie je plne spôsobilým objektom výkonu trestu, ako je tomu v prípade iných (zdravých) páchateľov. Preto je namieste, najmä s prihliadnutím na sexuálnu deviáciu obžalovaného, voliť také prostriedky, ktoré by čo najlepšie viedli k cieľu, ktorým je hlavne účinná ochra- na ostatných pred možnými protiprávnymi činmi obžalovaného do budúcnosti. Tento osobitný postup pri trestaní takýchto páchateľov, ktorý odôvodňuje zmenšená príčetnosť, je v súlade so zásadou, pod- ľa ktorej stav zmenšenej príčetnosti neznamená trestať menej, ale znamená trestať inak. Závažnosť a spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného, ktorý sa dopustil trestnej činnosti v stave zmenšenej príčetnosti, je tu vyvažovaná povinným uložením ochranného liečenia, pričom takýto postup je odôvod- nený zdravotným stavom obžalovaného. Súd sa pri tom plne stotožňuje so závermi znaleckého doka- zovania, v zmysle ktorých stav obžalovaného vyžaduje uloženie ochranného sexuologického liečenia v ústavnej forme. Vzhľadom k uvedenému musí byť pri sankcionovaní obžalovaného dominantné uloženie ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou, ktoré tu do určitej miery nahrádza aj trest odňa- tia slobody, pretože práve liečebným prístupom možno dosiahnuť ochranu spoločnosti účinnejšie, než výkonom trestu odňatia slobody. Uloženie trestu odňatia slobody kratšieho trvania a nahradenie časti tohto trestu ochranným liečením pokladá súd u obžalovaného za žiadúce, pretože sexuálnu deviáciu obžalovaného nie je možné pozitívne a účelne ovplyvniť výkonom trestu odňatia slobody, pričom práve ochranné ústavné sexuologické liečenie by malo byť schopné, čo najúčinnejšie eliminovať hrozbu opa- kovania trestnej činnosti zo strany obžalovaného v budúcnosti.
Opätovne možno zvýrazniť, že ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona je špeciálnym ustanovením, týkajúcim sa ukladania trestu zmenšene príčetnému páchateľovi, ktorý viac ako uloženie trestu odňa- tia slobody potrebuje liečenie, ktorého uloženie je v takomto prípade povinné. Vzhľadom k uvedenému je logická aj právna úprava, ktorá pri výmere trestu odňatia slobody zmenšene príčetnému páchateľo- vi nestanovuje žiadne hranice. Jedinou zákonnou požiadavkou podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona je to, aby súd okrem trestu odňatia slobody uložil aj ochranné liečenie. Výmeru trestu od- ňatia slobody zákon ponecháva na úvahu súdu, pretože tá bude závisieť najmä od zdravotného stavu zmenšene príčetného páchateľa.
S poukazom na uvedené má teda súd za to, že okrem uloženia ochranného ústavného sexuologického liečenia obžalovanému, ktoré musí byť v prípade obžalovaného dominantné, bude u neho pri použití ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona postačujúce uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov. Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia zodpovedá skutočnosti, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Pri uložení ochranného sexuologického liečenia v ústavnej forme súd postupoval podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže ide o prípad uvedený v § 39 ods. 2 písm. c/ a taktiež obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti.
Takto uložený trest odňatia slobody spolu s uloženým ochranným sexuologickým liečením v ústavnej forme podľa názoru súdu plne zodpovedajú zásade primeranosti a individualizácie trestných sankcií, mali
by byť postačujúce z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie (vrátane dostatočnej ochrany spoločnosti), a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.