Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-156-2021.pdf
PDF · 79.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/156/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného R. L., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.08.2021 pod sp. zn. 8PP/65/2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného R. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 Trestného poriadku a § 66 ods.1 písm. b), ods.2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného R. L. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31.07.2019 pod sp. zn. 18T/66/2019.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že odsúdený svojim správaním a plnením povinností vo výkone trestu síce preukázal polepšenie, o čom svedčí skôr pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, no nie je možné od neho očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia na slobode povedie riadny život a to s poukazom a to s poukazom na jeho trestnú minulosť, ktorej odrazom sú 4 záznamy v registri trestov a povahu trestných činov, za ktoré bol odsúdený. Odsúdený bol v minulosti tri krát vo výkone trestu odňatia slobody, pričom z každého výkonu trestu odňatia slobody bol doposiaľ podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa osvedčil. Súd je toho názoru, podmienku vedenia riadneho života v budúcnosti v prípade podmienečného prepustenia je potrebné vykladať tak, že od odsúdeného sa očakáva vedenia riadneho života nielen počas skúšobnej doby, ale aj po jej uplynutí a správanie odsúdeného bude dlhodobo spočívať vo vedení riadneho života bez páchania trestnej činnosti. Nakoľko bol odsúdený tri krát vo výkone trestu odňatia slobody, trikrát bol podmienečne prepustený, tri krát sa osvedčil, a napriek tejto skutočnosti sa opäť dopustil trestnej činnosti, okresný súd je toho názoru, že od odsúdeného nemožno očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pretože predchádzajúce odsúdenia a uložené tresty neviedli k dlhodobej náprave a prevýchove odsúdeného. Podľa názoru súdu odsúdený je schopný viesť riadny život len krátkodobo, najmä počas plynutia skúšobnej doby, a po jej uplynutí sa znova prejavia jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti, ktorou sú v negatívnom zmysle dotknuté najmä jeho blízke osoby. Odsúdenému bola daná možnosť preukázať dlhodobé vedenie riadneho života, ktorú však nevyužil. Okresný súd poukázal tiež na tú skutočnosť, že súčasný výkon trestu odňatia slobody odsúdený vykonáva za zločin spočívajúci v násilnom konaní proti blízkej osobe, teda v prípade odsúdeného došlo ku gradácii trestnej činnosti a k zvýšeniu závažnosti jeho protiprávneho konania oproti minulosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť v prospech odsúdeného. Súd má za to, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody v zmysle uloženého trestu, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený R. L., ktorú následne písomne odôvodnil samostatným písomným podaním v rozsahu č.l. 28 spisu.
Namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, keď nevzal do úvahy fakt, že má 50 rokov a doposiaľ nežil len z trestných činov ale prácou a snažil sa, aby zabezpečil svoju rodinu. Nie je agresívny typ človeka, čo potvrdzuje aj jeho znalecký posudok v ktorom sa konštatuje, že nie je nebezpečný pre spoločnosť. Uznal vinu za spáchaný skutok, lebo ho donútili okolnosti, v ktorých sa ocitol. Bol konfrontovaný s manželkinou výpoveďou a bolo mu povedané, že ak manželka klame, tak môže byť za to uložený trest a budú jej odobraté deti. Skutky, za ktoré vykonáva trest, sú nepravdivé sa vymyslené. Dohodli sa, že uzná vinu a bude mu mimoriadne znížený trest, čo sa však nestalo. Z uvedených dôvodov navrhol, aby bolo jeho žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovené, nakoľko chce pomáhať svojej rodine a spraviť všetko preto, aby boli šťastný.
Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa § 66 ods. 4 Trestného zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu (resp. postupne uložených trestov), a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, ako i podmienka riadneho správania sa vo výkone trestu, o čom svedčí skôr pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, no nebola splnená jedna z materiálnych podmienok, a to predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život.
Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 TZ je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. (R 5/2017).
Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol už v minulosti viackrát súdne trestaný a to výlučne na nepodmienečné tresty odňatia slobody z ktorých bol opakovane ( až 3 x !!!!) podmienečne prepustený a teda mal možnosť preukázať, že i podmienečné prepustenie splní u neho očakávaný účel, avšak dopustil sa opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol opakovane právoplatne odsúdený. Vzhľadom už aj na tieto skutočnosti, má sťažnostný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
V danom prípade bolo prihliadnuté s poukazom na § 66 ods.2 Tr. zákona tiež na povahu spáchanej trestnej činnosti ( zločin týrania blízkej a zverenej osoby) a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený má objektívne vykázané 4 odsúdenia), kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha (doposiaľ páchala) trestnú činnosť. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať.
Odsúdený Jozef Sipos dostal zo strany spoločnosti, resp. súdu opakovane možnosť preukázať (a to opakovaným podmienečným prepustením z výkonu trestu), že „miernejší trest“ na jeho nápravu postačuje. Žiaľ, nestalo sa a k páchaniu trestnej činnosti ( v danom prípade dokonca omnoho závažnejšej) sa odsúdený vrátil i po podmienečnom prepustení, čo nasvedčuje len tomu, že podmienečné prepustenie u neho nemalo z hľadiska resocializácie a teda i celkového polepšenia žiadny význam.
Sociálne a rodinné dôvody uvádzané v sťažnostných námietkach odsúdeného nie sú tými skutočnosťami, ktoré by sťažnostný súd presvedčili o tom, že odsúdený bude v prípade zákonom prípustného „skrátenia“ trestu odňatia slobody viesť na slobode riadny život, lebo to bola práve manželka odsúdeného, ktorej podľa odsudzujúceho rozsudku spôsoboval psychické utrpenie škrtením, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku . Už ani samotný postoj odsúdeného k spáchanému trestnému činu, ktorého spáchanie v aktuálnom čase popiera, hoci sa k nemu v základnom konaní v plnom rozsahu priznal, nenasvedčuje premene osobnosti a získaniu takých charakterových vlastností a čŕt, o ktorých by bolo možné bez dôvodných pochybností konštatovať, že odzrkadľujú v danom čase ( po zákonom predpísanom výkone trestu ) napravenú povahu osoby, ktorá sa k trestnej činnosti nevráti.
Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné
považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, ktoré však sú vzhľadom na mnohosť záznamov o jeho odsúdeniach vzhľadom na opätovné páchanie trestnej činnosti odsúdeným jasne preukázané.
Taktiež je potrebné uviesť, že k odsúdenému Jozefovi Siposovi boli súdy doposiaľ rozhodne štedré, a to aj nad obvyklé zvyklosti, keď i po viacerých odsúdeniach v minulosti a výkone trestu ho dokonca až 3 x podmienečne prepustili aj napriek tomu, že jeho protiprávna činnosť gradovala, avšak tento premárnil svoje šance dokázať spoločnosti, že sa polepšil a že išlo len o náhodilé príp. ojedinelé ľudské zlyhanie. Z histórie správania sa odsúdeného možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou žiť riadny a slušný život. Preto krajský súd konštatuje, že pravidlá normálneho spolužitia je odsúdený podľa všetkého schopný rešpektovať zrejme len pod dozorom a vo vynútených podmienkach výkonu trestu.
Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.