Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Csp-47-2021.pdf
PDF · 123.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : U. O., a.s., so sídlom: T. XXX/A, XXXXX U., Z.: XX XXX XXX, práv. zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom X. 3, XXX XX U. U., proti žalovanej: J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom U. XXX/X, D. nad T., t.č. bytom R. kaštieľom XXX/XX, D. nad T., o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XX,XX € od X.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX € od X.X.XXXX do zaplatenia a zo sumy XX,XX € od X.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX na Okresný súd Banská Bystrica vrámci upomínacieho konania sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu XXX,XX eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom Y. W., a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu žalovanú pohľadávku. Telekomunikačné služby boli žalovanej poskytované na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný balík služieb a žalovaná sa zaviazala na pravidelné platenie ceny za poskytované služby. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami : faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eur splatná XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eur splatná XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eur splatná XX.XX.XXXX. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila vystavené faktúry ani napriek upomienkam. V žalobe tiež uviedol, že ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, vypočítaná bola podľa tam uvedeného vzorca, pritom má za to, že zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby, resp. poskytnuté elektronické zariadenie. Rozsah zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným denným znižovaním pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy.
3. Súd vyhovel žalobe vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pričom žalobca navrhol pokračovanie v konaní
na miestne príslušnom súde, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX.
4. Žalovaná mala žalobu s prílohami, poučením o procesných právach a výzvou na vyjadrenie k žalobe doručenú dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Žalovaná mala predvolanie na pojednávanie doručené na adresu pobytu evidovanú v registri obyvateľov, odkiaľ sa zásielka vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy dňa XX.XX.XXXX. Nad rámec toho súd doručoval predvolanie žalovanej aj na adresu aktuálneho pobytu (na ktorej si aj prevzala žalobu), avšak z tejto adresy sa zásielka s predvolaním vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote dňa XX.XX.XXXX. Zásielky sa preto považujú za riadne doručené dňom ich vrátenia na súd. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Žalobca mal predvolanie na pojednávanie doručené do rúk svojho právneho zástupcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
7. Právny predchodca žalobcu - spol. Y. W., a.s. postúpil zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX pohľadávky na žalobcu, a to vrátane pohľadávky voči žalovanej uplatnenej v tomto konaní tak, ako to vyplýva z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanej datovaného dňa XX.XX.XXXX. Žalobca je tak legitímnym právnym nástupcom svojho právneho predchodcu.
8. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb v programe F. akciová ponuka - F. L s dobou viazanosti XX mesiacov. Podľa oznámenia žalobcu dodatok k tejto zmluve uzatvorený nebol. V zmluve sa uvádza, že predmetom je tiež predaj koncového zariadenia Y. E. J5 XXXX s tým, že jeho neakciová maloobchodná cena je XXX,- eur. V zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v dôsledku porušenia záväzku viazanosti účastníkom vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti účastníkom. Paušalizovaná náhrada škody podľa predchádzajúcej vety pozostáva z celkovej sumy zľavy - zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových služieb) a/alebo - z neakciovej ceny koncového zariadenia poskytnutej účastníkovi na základe tejto zmluvy, ako benefitu za prevzatie záväzku viazanosti. Celková suma zľavy poskytnutej účastníkovi za prevzatie záväzku viazanosti na základe tejto zmluvy, je uvedená v tabuľke č. 1 (základ pre výpočet zmluvnej pokuty). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa nižšie uvedeného vzorca , ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti podľa tejto zmluvy.
9. V predchádzajúcom bode dodatku sa uvádza, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 odo dňa uzavretia zmluvy (ďalej len doba viazanosti) bude vo vzťahu k Y. karte využívať služby podniku podľa zmluvy, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu využívania služby podniku pred uplynutím doby viazanosti, a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (ďalej len záväzok viazanosti). Porušením záväzku viazanosti preto je: a/ ukončenie využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku ukončenia zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, b/ ukončenie využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku prenosu telefónneho čísla uvedeného v tejto zmluve k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií pred uplynutím doby viazanosti, c/ nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom počas doby viazanosti do XX dní po splatnosti, na základe ktorého dôjde k prerušeniu poskytovania služieb podľa všeobecných podmienok.
10. Zmluvné strany tiež uzatvorili poistnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo poistenie elektronického zariadenia Y. E. J5 XXXX, pričom pre tento typ poisteného zariadenia (podľa výšky jeho neakciovej ceny v zmysle zmluvy v sume XXX,- eur) poistné predstavovalo sumu X,XX eur mesačne.
Poistné malo byť podľa dohody účtované vždy spolu s úhradou platby za služby na základe vystavenej faktúry za dané zúčtovacie obdobie.
11. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej nasledovné faktúry za využitie služieb na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb :
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX znejúca na sumu XX,XX eur, ktorou žalovanej účtoval pravidelné mesačné poplatky za program služieb a ceny za jednotlivé služby (hlasové, nehlasové služby, dáta navyše) ako aj poistné za zariadenie v sume X,XX eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX znejúca na sumu XX,XX eur, ktorou žalovanej účtoval pravidelné mesačné poplatky za program služieb a cenu za hlasové aj nehlasové služby a dáta navyše, poistné elektronického zariadenia v sume X,XX eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume X,XX eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX znejúca na sumu XX,XX eur, ktorou žalovanej účtoval pravidelné mesačné poplatky za program služieb a cenu za hlasové a nehlasové služby, a tiež X x poplatok za vymáhanie v sume X x XX,XX eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX znejúca na sumu XXX,XX eur, ktorou žalovanej účtoval zmluvnú pokutu v sume XX,XX eur a v sume XXX,XX eur.
12. Predložené bolo tiež odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby v sume XXX,XX eur ani po XX dní po splatnosti, a to s účinnosťou k XX.XX.XXXX.
13. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od. 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z, v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. uzavretej, zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.04.2018. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ, nakoľko právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ - vrámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, nepodnikateľ, vrámci osobnej spotreby. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná nesplnila svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb titulom ceny za pravidelné, hlasové a nehlasové služby a dáta, ako aj poistné za poistenie svojho elektronického zariadenia (mobilného telefónu) v zmysle poistnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Cena za tieto služby a za poistné bola vyúčtovaná faktúrami:
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX znejúca na sumu XX,XX eur, z čoho cena za služby a poistné predstavovala sumu XX,XX eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX znejúca na sumu XX,XX eur, z čoho cena za služby a poistné predstavovala sumu XX,XX eur
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX znejúca na sumu XX,XX eur, z čoho cena za služby predstavovala sumu XX,XX eur.
15. Cena za služby a dlžné poistné za poistenie zariadenia činila sumu XXX,XX eur. Služby boli žalovanej riadne dodané, skutočnosť, že žalovaná riadne dodané telekomunikačné služby v účtovanom rozsahu využívala, nebolo v konaní sporné a využitie telekomunikačných služieb a rozsah ich využitia mal súd preukázané aj zo prehľadu prevádzky, ktorý bol súčasťou každej z faktúr. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uvedenú sumu uhradila, a to čo i len čiastočne, súd čo do tejto časti žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. Tým, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostala sa do omeškania a žalobcovi preto súd okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny, priznal aj úroky z omeškania z každej dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry, nakoľko tento deň je prvým dňom omeškania s úhradou konkrétnej faktúry. Výška úrokovej sadzby ECB k prvým dňom omeškania činila 0,00 %, preto po pričítaní 5 % v súlade s §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania pri všetkých faktúrach činí 5,00 % ročne. Úroky boli správne uplatnené, preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.
16. Okrem ceny za služby boli uvedenými faktúrami účtované aj nasledovné položky: - poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 1 x X,XX eur,
- náklady vymáhania v sume X x XX,XX eur Spolu: XX,XX eur.
17. Čo sa týka poplatku za upomienku, tento súd považoval za nedôvodný. Žalobca nepreukázal, na akom základe si voči žalovanej uplatnil poplatok za upomienku v účtovanej sume, nakoľko nedoložil žiadnu listinu, z ktorej by vyplývala dohoda účastníkov o výške poplatku za zaslanie upomienky (výška týchto poplatkov nie je zakotvená v zmluve ani vo zvyšných predložených listinách), a preto nie je zrejmé, na základe čoho si uplatnil poplatok za upomienku práve v účtovanej výške. Žalobca nepredložil žiaden cenník či tarifu, v ktorej by boli uvedené poplatky zakotvené, a preto súdu znemožnil preskúmať, či je
poplatok uplatnený v sadzbe podľa cenníka. Okrem toho súd považuje sumu účtovanú za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, možno považovať za neadekvátne predmetnému úkonu. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Doručovanie upomienok fyzicky napr. poštou, resp. iným spôsobom, z ktorého by vyplývalo, že s jeho doručovaním mal právny predchodca žalobcu akékoľvek náklady, ani nebolo preukázané. V časti poplatku za upomienku s príslušným úrokom z omeškania súd preto žalobu zamietol.
18. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia sumy 2x 19,80 eur titulom „nákladov vymáhania“. Túto položku však vôbec nezdôvodnil, nie je zrejmé o aké náklady konkrétne by sa malo jednať, z čoho tieto náklady pozostávajú a akým titulom vznikli. Nebolo ani preukázané, či a v akej konkrétnej výške boli tieto náklady vynaložené. Nie je ani zrejmé, za účelom akého vymáhania v roku 2018 boli mali byť tieto náklady vynaložené, keď z obsahu spisu nevyplýva žiaden úkon, ktorý by v danom časovom období smeroval k vymoženiu konkrétnej pohľadávky od žalovanej. Žalobca túto sumu vôbec nešpecifikoval, neposkytol ani dostatok skutkových tvrdení k tomu, aby tento čiastkový nárok súd vôbec mohol preskúmať a vyhodnotiť a rovnako tak ani nepreukázal dôvodnosť tohto nároku, vynaloženie konkrétnych výdavkov v uplatnenej sume na tvrdený účel. Z týchto dôvodov súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
19. Čo sa týka uplatnených zmluvných pokút v sume XX,XX eur a XXX,XX eur (spolu XXX,XX eur), tieto súd považoval za nedôvodné. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku.
20. Podľa žalobcu si tento uplatňuje zmluvnú pokutu vypočítanú nasledovne: zmluvná pokuta =základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). V prvom rade treba uviesť, že ako žalobca k výpočtu týchto dvoch pokút dospel, z akých údajov vychádzal, ako ich vypočítal v žalobe neuviedol a ani bližšie nešpecifikoval. Vôbec nie je súdu zrejmé, aký je dôvod uplatnenia dvoch zmluvných pokút popri sebe, keď z obsahu zmluvy o poskytnutí verejných služieb nevyplýva vôbec oprávnenie účtovať súbežne viacero zmluvných pokút, resp. nie je zrejmé, ktorá z dvoch zmluvných pokút sankcionuje aké konkrétne porušenie zmluvy (či totožné porušenie tej istej povinnosti, alebo iné porušenie). Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z predloženej faktúry, ktorou ju právny predchodca žalobcu vyfakturoval. Dodatok k zmluve podľa vyjadrenia žalobu v danej veci uzatvorený nebol, a preto je vylúčené, aby prípadná ďalšia zmluvná pokuta bola zakotvená v inom zmluvnom dokumente (dodatku) než v tom, ktorý žalobca súdu predložil (zmluvu z 16.04.2018). Žalobca len v žalobe uviedol, že výška je vypočítaná podľa vzorca, ktorý tam uviedol, výpočet však súdu nepredložil, na pojednávanie, kde by prípadne toto mohol spresniť, sa nedostavil. V žalobe nie je ani zmienka o tom, že sa účtujú až dve pokuty a tento postup nebol vôbec zdôvodnený. V konečnom dôsledku tak žalobca nepredložil súdu žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktorými by takto žalobou uplatnený nárok v časti zmluvných pokút odôvodnil, keď odôvodnenie výšky uplatnených pokút absentuje úplne a jediné, čo bolo súdu predložené ako dôkaz, je faktúra, ktorou ich (tiež bez bližšieho zdôvodnenia) žalovanej vyúčtoval. Žalobca nedosadil do vzorca použitého pre výpočet zmluvnej pokuty žiadne veličiny, a teda znemožnil súdu vôbec odkontrolovať, na základe akých „premenných“ dospel žalobca práve k výške zmluvných pokút, ktoré si uplatňuje (napr. nie je zrejmé presne koľko dní uplynutých z doby viazanosti žalobca do vzorca dosadil a či tento počet dní korešponduje so skutočným počtom dni trvania vzťahu). Podľa zmluvného dojednania, ak sa uplatňuje zmluvná pokuta z dôvodu nezaplatenia dlžnej sumy za poskytnuté služby (prípad pod bodom c/), zohľadňuje sa počet dní do prerušenia poskytovania služieb, avšak nie je zrejmé, v ktorý konkrétny deň k nemu došlo, a teda koľko dní z dojednanej doby viazanosti sa reálne „vyčerpalo“ a nie je tak jasný spôsob výpočtu pokút. Neunesenie tohto bremena, teda povinnosti tvrdiť a preukázať podstatné skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňuje opodstatnenosť žalovaného nároku, je pritom samo osobe dôvodom pre zamietnutie žaloby v dotknutej časti.
21. Súd však napriek vyššie uvedenému, posúdiac zmluvné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty konštatuje, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty, čo je súdu známe aj z iných konaní totožného dodávateľa, kde sú predkladané zmluvy, resp. dodatky k zmluve obsahovo totožné obsahujúce zhodné ustanovenie o zmluvných pokutách ako aj spôsobe jej výpočtu (vzorca). Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Podľa názoru súdu v tomto prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch. Súd nespochybňuje fakt, že žalovaná porušila zmluvu v časti o povinnosti platiť za poskytnuté služby, avšak dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje za neprijateľné, a to z nasledujúcich dôvodov:
22. Na úvod súd uvádza ohľadne uplatnenej degresívnej zmluvnej pokuty totožného dodávateľa, resp. jeho právneho nástupcu, že táto bola už tiež opakovane súdmi v právoplatných rozhodnutiach posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka (napr. rozsudok Okresného súdu F. sp.zn. XXC/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom X. súdu v R. sp.zn. XCo/XXX/XXXX a rozhodnutím Q. súdu SR sp.zn. XCdo/ XX/XXXX; ďalej rozsudok K. súdu U. sp.zn. XO./XX/XXXX, rozsudok X. súdu v R. sp.zn. XCoCsp/ XX/XXXX, Okresného súdu T. nad W. sp.zn. XX Csp/XX/XXXX, rozsudok X. súdu v X. sp.zn. XXCo/ XXX/XXXX a iné). V tejto súvislosti nedá spomenúť aj rozsudok Krajského súdu v R. sp. zn. XXCo/ XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý sa týkal veci skutkovo právne podobnej, kde a uvádza, že nepochybne bolo právom právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu.
23. Súd konštatuje, že dodávateľ sa síce snažil v zmluvnom dojednaní zohľadniť časový aspekt porušenia povinnosti žalovanej vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia však nemôže ostať bez povšimnutia tiež výška pohľadávky vzniknutá porušením záväzku, pričom výška dlhu nie je vôbec zohľadnená pri výpočte zmluvnej pokuty tak, ako bola dojednaná. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 eur. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby výšku pohľadávky vôbec nezohľadňuje. Zmluvná pokuta tak, ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí tak zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Tieto parametre však v dojednanej zmluvnej pokute premietnuté nie sú. Spotrebiteľ, ktorý neuhradil z fakturovanej ceny za poskytnuté služby čo i len jeden cent a omeškal sa s úhradou 45 dní je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške ako spotrebiteľ, ktorý neuhradil žiadnu časť fakturovanej ceny za poskytnuté
služby a doba jeho omeškania je oveľa dlhšia, hoci je zrejmé, že závažnosť porušenia povinnosti nie je v oboch prípadoch rovnaká. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Vychádzajúc z premisy, že dojednaná degresívna zmluvná pokuta síce zohľadňuje časový aspekt porušenia povinnosti, nie však výšku dlhu, s ktorou sa spotrebiteľ ocitá v omeškaní, a teda na závažnosť porušenia povinnosti ako takej sa neprihliada, jedná sa podľa súdu (a bolo tak už opakovane judikované aj inými súdmi) o neprijateľnú, neplatnú zmluvnú podmienku, a teda žalobcovi z nej právo na plnenie neprináleží. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v OZ, a to v § 52 a nasl. ustanovení OZ a ustanovenie o zmluvnej pokute je sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu v časti uplatnených zmluvných pokút zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Úspech žalobcu predstavuje priznanie istiny XXX,XX eur s úrokmi z omeškania, čo z celku predstavuje úspech žalobcu v rozsahu XX,XX%. Úspech žalovanej čo do zamietnutia zvyšnej sumy predstavuje XX,XX %. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní bola úspešnejšia žalovaná, ktorá by tak mala proti žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú ( žalovanej nevznikli žiadne hotové výdavky a ani trovy právneho zastúpenia), súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.