Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/189/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: R. K. - VK & spol., so sídlom Kacvinská 2, 085 01 Bardejov, IČO: 30 632 668, zastúpený: BAKO LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: -640, číslo záznamu: 11272/2021 zo dňa 19.05.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.07.2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27.07.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 27.07.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: -640, číslo záznamu: 11272/2021 zo dňa 19.05.2021, ktorým žalovaný, podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 33685/2021/630-021 zo dňa 01.02.2021 (ďalej len ako „ rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým platobná agentúra rozhodla o povinnosti žalobcu vrátiť neoprávnenú platbu v sume 741.317,44 eur a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

2. Žalobným návrhom sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

3. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

- Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.8430/2021-640 zo dňa 19.05.2021, doručené žalobcovi dňa 28.05.2021, ako aj Rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 33685/2021/630-021 zo dňa 01.02.2021, by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda ako aj iný nenapraviteľný následok, nakoľko na základe uvádzaného napádaného rozhodnutia žalovaného, ako aj na základe predchádzajúceho vyššie uvádzaného rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa došlo k úkonu „jednostrannému započítaniu“ zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry a žalobcovi neboli vyplatené žiadne nárokovateľné finančné prostriedky za rok 2020 (zrejme ani 2021). Ďalej svoj návrh odôvodnil tým, že sa preukázateľne dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko približne tretinu z obvyklého objemu príjmov mu neoprávnene zadržiava žalovaný, resp. orgán verejnej správy nižšieho stupňa - Pôdohospodárska platobná agentúra. Argumentoval tým, že práve iba na základe účinkov napádaného

rozhodnutia žalovaného - Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. -640 zo dňa 19.05.2021 a predchádzajúceho rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry č.33685/2021/630-021 zo dňa 01.02.2021 došlo k uvádzanému jednostrannému započítaniu zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry a nevyplateniu žalobcovi žiadnych nárokovateľných finančných prostriedkov za rok 2020, pričom pokiaľ by nebol priznaný odkladný účinok podanej správnej žalobe, v dôsledku napádaného rozhodnutia žalovaného č. -640 zo dňa 19.05.2021 a predchádzajúceho rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry č.33685/2021/630-021 zo dňa 01.02.2021, takáto závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda hrozí žalobcovi aj ďalej v nasledujúcich obdobiach, kedy mu jeho ďalšie nasl. preukázateľne nárokovateľné platby za obhospodarovanie poľn. plôch budú ďalej zo strany žalovaného, resp. Pôdohospodárskej platobnej agentúry obdobne zadržiavané.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 05.10.2021, osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 08.10.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ani nepredložil v žalobe žiaden relevantný dôkaz o existencii reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy orgánom verejnej správy žalobcovi, resp. návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný zastával názor, že návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti je daný účelovo, z dôvodu dosiahnutia prieťahov v súdnom konaní, vedenom OS Trebišov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, evidovaným v k. ú. Viničky na LV 302, pričom reálna hrozba vzniku závažnej ujmy by v danom prípade hrozila KSK, súčasnému vlastníkovi predmetných nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie, publikované v časopise Soudní judikatura ve vecech správních č. 398/1999, v ktorom je citovaný názor Vrchního soudu v Prahe nasl. cit.: “K tomu, aby soud mohl rozhodnout, zda jsou dány duvody pro odklad vykonatelnosti rozhodnutí správního orgánu podle § 250c vety druhé OSR nestačí, že žalobce v návrhu na odklad vykonatelnosti pouze cituje znení zákona s poukazem na výši částky, která by na nem mohla být vymáháná. Žalobce musí konkretizovat, jaká závažná ujma mu neprodleným výkonem rozhodnutí hrozí a z jakých konkrétních okolností takovou obavu vyvozuje. Pokud pres poučení soudu svuj návrh ani dodatečne neoduvodní, rozhoduje soud o návrhu podle dosavadního obsahu spisu.“ Na základe vyššie uvedeného žalovaný skonštatoval, že nevidí žiaden právny dôvod, pre ktorý by mal byť inštitút odkladu vykonateľnosti v danom prípade uplatnený a žiadal, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

7. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia a .

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody a iným vážnym nenapraviteľným následkom. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozia žalobcovi ním tvrdené následky nepredložil. Zo samotného konštatovania žalobcu, že „okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k druhotnej platobnej neschopnosti žalobcu“ či konštatovania o hrozbe závažnej ujmy či značnej finančnej škody na strane žalobcu, bez bližšieho zdôvodnenia, preukázania tohto tvrdenia a súvislostí (predovšetkým predložením príslušných listinných dôkazov atď.) zo strany žalobcu, tvrdená hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody resp. iného nenapraviteľného následku na strane žalobcu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, nevyplýva.

12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia

bez náležitého osvedčenia tvrdených následkov, len s poukazom na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných následkov, nepostačuje.

13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.

14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných následkov na strane žalobcu, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Hoci neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v , pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .