Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-47-2020.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný E.X. F., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom H.V. XX, okres Námestovo, bez pracovného pomeru, ženatý, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 08.07.2020 v čase okolo 10:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo taxislužby značky ŠKODA FABIA, evidenčné číslo: X.-XXXCL, po ceste číslo II/520 a to smerom od obce Štefanov nad Oravou do časti mesta Námestovo zvanej „Prístav“, pričom v obci Štefanov nad Oravou vyzdvihol zákazníka H. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý spozoroval, že vodič vozidla taxislužby je značne pod vplyvom alkoholu čo vykazoval aj jeho spôsob jazdy, nakoľko s vozidlom prechádzal do protismeru a následne do zvodidiel, čím ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky, preto, z obavy o svoj život a zdravie, zavolal na linku „158“ a následne vodiča prinútil, aby s vozidlom zastavil na autobusovej zastávke pri Priehradnom múre, kde prišla privolaná hliadka Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín, ktorou bol opakovane vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu, čo odmietol, v dôsledku toho bol poučený o možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, čo taktiež odmietol,
t e d a
pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 72 (sedemdesiatdva) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 04.05.2020 obžalobu na E. F. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o vykonanie pojednávania v neprítomnosti.
Súd preto podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku rozhodol tak, že vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Z výpovede obžalovaného z prípravného konania vyplynulo, že dňa 08.07.2020 v ranných hodinách nastúpil do zamestnania ako vodič taxislužby. V čase okolo 05:30 hod. prevzal vozidlo Škoda Fabia, EČ: X.-M.. Pričom vozidlo odparkoval na stanovisku v Námestove. Následne sa šiel naraňajkovať a ani nevie, čo ho to napadlo, ale dal si aj alkohol. V čase okolo 10:20 hod. bol privolaný zákazníkom do obce Štefanov nad Oravou. Následne o 10:45 hod. s týmto zákazníkom šiel naspäť do Námestova, kde šli v smere zo Štefanova nad Oravou smer Prístav. Uvedeného zákazníka poznal, nakoľko ho vozil často. Tento ho vyzval, aby zastavil vozilo, lebo sa mu nezdal štýl jeho jazdy. Uposlúchol ho a vozidlo zastavil pri priehradnom múre, kde už bola policajná hliadka. Policajti vo vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol, ale túto odmietol, nakoľko už jednu takúto situáciu zažil. Potom ho policajti zadržali a odviedli na policajnú stanicu. Následne ho policajti predviedli na vyšetrenie do Trstenej, kde bol hospitalizovaný od 08.07.2020 do 09.07.2020.
Vyjadril, že mu je ľúto, čoho sa dopustil, je si vedomý následkov svojho konania.
So súhlasom prokurátora súd prečítal aj zápisnicu o výsluchu svedkyne R. F., z ktorej vyplynulo, že dňa 08.07.2020 v čase od 08:00 hod. do 20:00 hod. vykonávala službu a C. L., kde v čase o 10:40 hod. boli vyslaní OS KRPZ ZA preveriť, že po ceste II/520 OD Štefanova nad Oravou smer Námestovo má viesť vozidlo taxislužby vodič pod vplyvom alkoholu a zákazník, ktorý uvedenú skutočnosť zistil čaká pri Priehradnom múre. Po príchode na miesto zistili, že vodič taxislužby E. F. viedol dňa 08.07.2020 v čase od 10:45 hod. osobné motorové vozidlo taxislužby po ceste II/520 v smere zo Štefanova nad Oravou na Námestovo, pričom v čase 10:45 hod. bral zo Štefanova nad Oravou zákazníka H. L.. Uvedený zákazník spozoroval, že vodič E. F. je zjavne pod vplyvom alkoholu, nakoľko to vykazoval aj štýl jeho jazdy, keďže s vozidlom prechádzal do protismeru a následne do zvodidiel, čím ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Z tohto dôvodu privolal políciu, nakoľko mal obavu o svoj život a zdravie a vodiča E. F. prinútil vozidlo taxislužby odstaviť. Po príchode hliadky ho táto vyzvala na predloženie dokladov potrebných na prevádzku a vedenie motorového vozidla a následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol prístrojom AlcoQuant 6020, nakoľko javil známy požitia alkoholických nápojov, čo menovaný v čase 10:59 hod. odmietol. Menovaný bol následne riadne poučený o možnosti zistenia prítomnosti alkoholu lekárskym vyšetrením, čo taktiež odmietol, čím sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa 289 ods. 2 Trestného zákona. Na základe uvedeného bola E. F. obmedzená osobná slobody a po doplnení príslušných informácií a spracovaní záznamu o skutku bol E. F. odovzdaný na ďalšiu realizáciu poverenému príslušníkovi OOPZ Tvrdošín.
So súhlasom prokurátora bola prečítaná aj výpoveď svedka H. L., ktorý sa vyjadril, že dňa 08.07.2020 v čase od 10:30 hod. do 11:00 hod. prišiel pre neho taxík, ktorý si objednal. Nastúpil do taxíka a ako šli po ceste II/520 v smere zo Štefanova nad Oravou smer Prístav spozoroval, že vodič je pod vplyvom alkoholu. Vozidlom prechádzal do protismeru a do zvodidiel, čím ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Z tohto dôvodu zavolal na 158, nakoľko mal obavy o svoj život a zdravie a prinútil vodiča vozidlo odstaviť na autobusovej zastávke na Priehradnom múre, kde ich už čakala policajná hliadka. Pre neho prišiel majiteľ taxislužby a odviezol ho do Námestova.
Súd na hlavnom pojednávaní čítal aj listinný dôkazy a to úradný záznam o podaní vysvetlenia, úradný záznam hliadky polície, záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, doklad o zdravotnej spôsobilosti a osvedčenie, pracovnú zmluvu, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpis RT, evidenčnú kartu vozidla, EKV, vyjadrenie obžalovaného, správu OO PZ Zákamenné, spisový materiál OS Námestovo sp. zn. 0T/66/2017, najmä trestný rozkaz OS Námestovo sp. zn. 0T/66/2017 zo dňa 27.12.2017.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe. Obžalovaný sa v rámci prípravného konania priznal a svoje konanie oľutoval. Okrem toho bol usvedčený aj priamym svedkom, ktorý bezprostredne videl jazdu obžalovaného a to H. L. a nakoniec aj príslušníčkou polície R. F., ktorá bola taktiež svedkyňou správania sa obžalovaného pod vplyvom alkoholu.
Na základe týchto skutočností potom súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a uznal ho za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.
U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (pred spáchaním trestného činu viedol riadny život). U obžalovaného nebola zistená ani jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.
S poukazom na osobu obžalovaného súd dospel k záveru, že v danom prípade je pre obžalovaného adekvátnym trestom, trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 24 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona (1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. (3) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.
S poukazom na trest uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/66/2017 zo dňa 27.12.2017, kde mu okrem iného bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 26 mesiacov, súd mu ukladal trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona, teda v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby s poukazom na odsúdenie vyššie uvedeným trestným rozkazom.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, motív jeho konania, na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákon, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.