Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-2-2020.pdf
PDF · 115.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: RUNE, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 386 383, zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanému: HOLLSTAV, s. r. o., so sídlom Horná Skotňa 2945, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 43 823 734, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10,000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- eur od 01.10.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 26.02.2018 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- eur od 01.10.2017 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tým, že dňa 18.05.2015 bola vo Vestníku verejného obstarávania č. XX/XXXX vyhlásená súťaž na realizáciu zákazky s názvom „Z. O. L. - Q. O. O. V.“, ktorej predmetom bolo uskutočnenie rekonštrukčných prác na historickom objekte národnej kultúrnej pamiatky O. L., potrebných na zabezpečenie sprístupnenia O. O.. Verejným obstarávateľom tejto zákazky bol Generálny investor Bratislavy, so sídlom Záporožská 5, Bratislava. Dňa 23.07.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bol záväzok zmluvných strán po splnení podmienok dohodnutých v Zmluve, uzatvoriť zmluvu o dielo, na podklade ktorej žalobca mal pre žalovaného realizovať práce na predmetnej zákazke. Podmienkami, za splnenia ktorých bolo možné požadovať od druhej zmluvnej strany uzatvorenie zmluvy o dielo, boli podľa čl. II Zmluvy o budúcej zmluve podpis zmluvy o dielo medzi žalovaným a Generálnym investorom Bratislavy v súťaži na realizáciu zákazky a dohodnutie obsahu zmluvy o dielo v Zmluve o budúcej zmluve.
2. Zmluvné strany sa zaviazali uzatvoriť zmluvu o dielo do 7 dní od splnenia podmienok dohodnutých v Zmluve o budúcej zmluve. Podľa čl. I Zmluvy o budúcej zmluve bol žalovaný povinný vyzvať žalobcu na uzavretie zmluvy o dielo najneskôr 3 dni pred posledným dňom na podpísanie zmluvy o dielo, t. j. najneskôr do 4 dní od podpisu zmluvy o dielo medzi žalovaným a Generálnym investorom Bratislavy. Zmluvné strany si vzájomne dohodli pre prípad neuzatvorenia zmluvy o dielo, zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur, ktorú bola povinná uhradiť tá zmluvná strana, ktorá k podpísaniu zmluvy o dielo podľa
Zmluvy o budúcej zmluve nepristúpila. Žalovaný sa stal úspešným uchádzačom v súťaži na realizáciu zákazky. Následne bola dňa 25.11.2015 uzatvorená Zmluva o dielo medzi žalovaným a Generálnym investorom Bratislavy, predmetom ktorej bola realizácia rekonštrukčných prác na stavbe „Z. O. L. - Q. O.O. O. V.“. Informácia o uzavretí Zmluvy bola oznámená dňa 30.11.2015 vo Vestníku verejného obstarávania č. XXX/XXXX.
3. Na základe uvedených skutočností bol žalovaný povinný vyzvať žalobcu na uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve, najneskôr do 29.11.2015, ktorú povinnosť si však žalovaný nesplnil a žalobcu na uzavretie zmluvy nevyzval. Tým žalovaný zmaril uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom, čím vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur podľa čl. IV Zmluvy o budúcej zmluve.
4. Dňa 25.09.2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur s poskytnutím dodatočnej lehoty 5 dní odo dňa odoslania výzvy na zaplatenie. Na výzvu žalobcu žalovaný nereagoval a zmluvnú pokutu nezaplatil. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu ku dňu podania žaloby nesplnil, žalobca uplatnil svoj nárok na príslušnom súde. Žalobca uplatňuje okrem nároku na zaplatenie istiny úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- eur od 01.10.2017 vo väzbe na výzvu odoslanú žalovanému dňa 25.09.2017, keď prvým dňom omeškania bol deň po márnom uplynutí 5-dňovej lehoty na zaplatenie dlhu. Súčasne uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok viaže na citované zákonné ustanovenia § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 324 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
5. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil a k nej vo fotokópii pripojil Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o dielo zo dňa 23.07.2015, Zmluvu o dielo č. F. XXXXXXX, výzvu zo dňa 21.09.2017, potvrdenie o doručení.
6. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 14.03.2018. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal včasný a vecne odôvodnený odpor. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na spochybnení pravosti listiny, z ktorej žalobca uplatňuje predmetný nárok, a to Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo, a to z dôvodu, že žalovaný so žalobcom žiadnu zmluvu neuzavrel, medzi žalobcom a žalovaným nevznikol žiaden zmluvný vzťah a teda žalovaný sa nemohol zaviazať k podpísaniu riadnej zmluvy o dielo so žalobcom. Pochybnosť o pravosti listiny žalovaný opiera o skutočnosť, že podpis žalovaného sa nachádza na samostatnej strane údajnej zmluvy, pričom prax žalovaného pri podpisovaní listín a zmlúv je taká, že žalovaný ako zmluvná strana podpisuje každú stranu zmluvy, resp. listiny osobitne. Na predmetnej zmluve je každý list zmluvy podpísaný len zo strany žalobcu, z čoho žalovaný dovodzuje pochybnosti o pravosti podpisu žalovaného. Uvádza, že sporové strany nie sú zmluvnými partnermi v akýchkoľvek iných obchodoch, neexistuje medzi stranami sporu ani iný zmluvný vzťah. Žalovaný má za to, že podpis žalovaného sa na Zmluvu dostal podvodným postupom, resp. spôsobom, a to najmä s poukazom na podpisovú prax žalovaného pri uzatváraní zmlúv. Rovnako umiestnenie podpisov označuje žalovaný za absolútne nelogické a za nelogické označuje aj skutočnosť, že by len jedna zo zmluvných strán podpisovala predmetnú zmluvu na každom liste jednotlivo. Žalovaný uvádza, že zmluva vytvára dojem „dopasovania“ podpisu žalovaného na Zmluvu. Akcentuje, že pri podpise žalovaného chýba dátum a miesto podpisu zmluvy, pričom pri mene žalobcu je miesto aj dátum uvedené. Žalovaný spochybňuje predloženú zmluvu, na základe ktorej bol vydaný platobný rozkaz, popiera existenciu akéhokoľvek právneho nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej úhrady sa žalobca v konaní domáha. Na základe uvedeného žalovaný navrhol platobný rozkaz zrušiť a nariadiť pojednávanie.
7. Na základe včasného a vecne odôvodneného odporu a súčasne súhlasu žalobcu s pokračovaním v konaní na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, na prejednanie Okresnému súdu Žilina.
8. V reakcii na odpor žalovaného žalobca označil tvrdenia žalovaného za nepravdivé, nelogické a zavádzajúce. Uviedol, že pokiaľ medzi žalobcom a žalovaným neexistuje iný zmluvný vzťah, je vylúčená
možnosť sfalšovania podpisu žalovaného a jeho pečiatky na predmetnej zmluve. Žalobca zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zmluvným stranám povinnosť parafovať každú stranu zmluvy. To, že oprávnenie podpísať každú stranu zmluvy strana nevyužije, nemá žiadne právne dôsledky. Označil za bežné v zmluvách uvádzať miesto a dátum podpisu iba jedenkrát. Nakoľko medzi stranami neexistuje iný zmluvný vzťah, nie je možné sa v danom prípade odvolávať na zmluvnú prax medzi stranami, ktorá medzi žalobcom a žalovaným neexistovala. Tvrdenie žalovaného o tzv. „dopasovanom“ podpise spochybňuje skutočnosť, že podpisy oboch zmluvných strán sú umiestnené na tej istej strane to znamená, že predmetný list bol nesporne podpísaný oboma zmluvnými stranami pri ich spoločnom právnom úkone. Nakoľko medzi stranami neexistuje iný zmluvný vzťah, nemohol byť predmetný list či podpis do zmluvy „dopasovaný“ ani z inej existujúcej zmluvy. Žalobca má za to, že dokumenty uložené v Zbierke listín jednoznačne vylučujú akékoľvek pochybnosti a špekulácie žalovaného o pravosti podpisu bývalého konateľa žalovaného V. O.. Ak by existovali naďalej pochybnosti o pravosti zmluvy alebo podpisu bývalého konateľa žalovaného na tomto právnom úkone, ktorý v porovnaní voľným okom s podpisom žalovaného na listinách uložených v Zbierke listín Okresného súdu Žilina vykazuje zhodu, žalobca navrhol vykonanie znaleckého dokazovania znalcom zapísaným v príslušnom odbore. Žalobca má za to, že žalovaný v odpore uvádza iba tvrdenia a domnienky, ktoré nepodporil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by jednoznačne spochybnili pravosť jeho podpisu. Takúto obranu označil za nekvalifikovanú a tvrdenia žalovaného za účelovo vyfabulované v snahe vyhnúť sa splneniu svojich zmluvných povinností, ku ktorým sa žalovaný v Zmluve zaviazal. Má za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 23.07.2015 uzatvorená Zmluva, ktorá bola žalovaným slobodne a vážne podpísaná a predmetný úkon je platný a účinný.
9. Žalovaný napriek vyjadreniu žalobcu zotrváva na uplatnenej procesnej obrane s poukazom na prax žalovaného pri podpisovaní zmluvy a naďalej trvá na tom, že podpis, ktorým je opatrená Zmluva o budúcej zmluve, je pochybný, za podozrivý označuje aj znak, že na predmetnej zmluve je každý list podpísaný len zo strany žalobcu. Zdôrazňuje, že posúdenie pravosti podpisu nemožno vykonať voľným okom, a to ani renomovaným súdnym znalcom. Žalovaný vyslovil súhlas so znaleckým dokazovaním znalcom z odboru Grafológie v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 27.12.2019. Súčasne navrhol vykonať znalecké dokazovanie Kriminalistickým expertíznym ústavom policajného zboru Bratislava, či vzhľadom na umiestnenie podpisu nedošlo k jeho doplneniu technickým spôsobom z inej listiny pomocou technických pomôcok. Vzhľadom na uvedené okolnosti považuje nárok žalobcu za pochybný, nepreukázaný a vzhľadom na námietky žalovaného považuje zmluvu za neúčinnú a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti právnych zástupcov procesných strán. Po prednesoch právnych zástupcov súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a na základe procesného návrhu strán znaleckým posudkom znalcom - grafológom k posúdeniu pravosti podpisu žalovaného na Zmluve o budúcej zmluve so záverom dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.
11. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah medzi procesnými stranami ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
14. Podľa §300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
15. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
17. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
19. Z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcu je nesporné, že žalobca sa domáha voči žalovanému peňažného nároku právnym titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, pričom žalobca svoj nárok odvodzuje z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného vyzvať žalobcu na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve, a to v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu o dielo medzi žalovaným a Generálnym investorom Bratislavy a dohodnutý obsah Zmluvy o dielo v Zmluve o budúcej zmluve.
20. Zmluvná pokuta predstavuje sankciu za porušenie zabezpečenej povinnosti. Predpokladom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje základnú úpravu právneho inštitútu zmluvnej pokuty, je dohoda o zmluvnej pokute, ktorá vzniká na základe konsenzuálneho právneho úkonu ( t. j. zmluvy) a existencia hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, čo vyplýva z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka pri právnej úprave zmluvnej pokuty je založený na objektívnom princípe, t. j. upravuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť). Z dikcie ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka vyplýva, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť, na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, nemajú vplyv. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka nie je vylúčené, aby účastníci zmluvy objektívnu zodpovednosť dohodou vylúčili alebo zmiernili. V posudzovanom prípade však k tomu nedošlo.
21. Medzi stranami základnou spornou skutočnosťou je existencia záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 23.07.2015, keď žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že predmetnú zmluvu so žalobcom neuzavrel, medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden záväzkovo-právny vzťah, a preto nedošlo ani k platnej dohode o zmluvnej pokute, na základe ktorej by vznikol žalobcovi žalovaný nárok.
22. Súd zameral dokazovanie na existenciu a platnosť Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo, ktorá je obsahom súdneho spisu na č. l. 11 - 12. Z textu Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo vyplýva, že žalovaný v postavení budúceho objednávateľa uzavrel so žalobcom v postavení zhotoviteľa zmluvu o budúcej zmluve o dielo, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli na tom, že po uplynutí podmienok vymedzených v čl. II tejto Zmluvy a do 7 dní od podpisu Zmluvy o dielo medzi obstarávateľom, t. j. žalovaným a budúcim objednávateľom, to znamená v nadväznosti na hlavnú zmluvu o dielo, v súťaži na
zhotovenie projektu, ktorá bola vyhlásená obstarávateľom, strany uzatvorenia zmluvu o dielo, v ktorej budúci zhotoviteľ, t. j. žalobca bude mať pozíciu podzhotoviteľa, ktorý bude realizovať dielo všeobecne definované v čl. II tejto Zmluvy a v súlade s prílohou č. 1 - Výkazom výmer s rozpočtom. Žalovaný ako budúci objednávateľ mal podľa čl. I bod 3 Zmluvy vyzvať budúceho zhotoviteľa na uzatvorenie zmluvy o dielo, a to najneskôr do 3 dní pred posledným dňom na podpísanie zmluvy o dielo s obsahom aspoň všeobecne definovaným touto zmluvou. Podmienky uzavretia zmluvy o dielo a základný obsah zmluvy o dielo je vymedzený čl. II Zmluvy, pričom povinnosť uzatvorenia zmluvy o dielo či už zo strany budúceho objednávateľa, ako aj zhotoviteľa, zmluvné strany zabezpečili dohodou o zmluvnej pokute vo výške 10.000,- eur bez DPH, ktorú druhej zmluvnej strane je povinná uhradiť tá zmluvná strana, ktorá v čase platnosti tejto zmluvy k podpísaniu zmluvy o dielo nepristúpila.
23. Napriek tomu, že nesporne k uzavretiu Zmluvy o dielo medzi objednávateľom - hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a zhotoviteľom - HOLLSTAV, s.r.o. t. j. žalovaným došlo dňa 25.11.2015 a súčasne žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyzval žalovaného dňa 21.09.2017 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur najneskôr v lehote do 5 dní odo dňa odoslania tejto výzvy žalovanému, žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil.
24. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na námietke neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve o dielo zo dňa 23.07.2015, namietajúc pravosť podpisu, ktorým je opatrená predmetná zmluva za spoločnosť HOLLSTAV, s.r.o., t. j. žalovaného.
25. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvával na uplatnenej procesnej obrane, pričom spôsob podpisu na zmluve označil za neštandardný s postupom konateľa žalovaného v iných obchodných prípadoch a s poukazom na iné skutočnosti uvedené žalovaným v rámci uplatnenej procesnej obrany, z ktorých dovodzuje neexistenciu nároku žalobcu, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáha. Žalovaný má za to, že medzi procesnými stranami nevznikol žiaden zmluvný vzťah, zmluvu, z ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok, žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný rozporuje v celom rozsahu pravosť žalobcom predloženej listiny tzv. „zmluvy o budúcej zmluve o dielo“ najmä s poukazom na rozloženie podpisov a skutočnosť, že údajný podpis žalovaného sa nachádza len na samostatnej strane bez akéhokoľvek textu, ktorý by žalovaného akýmkoľvek spôsobom spájal s obsahom zmluvy. Spochybňujúc podpis žalovaného na predmetnej zmluve žalovaný žiadal vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti tohto podpisu.
26. Po zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania žalobcom dňa 09.10.2020 súd rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania za účelom posúdenia pravosti podpisu bývalého konateľa žalovaného V. O. na žalobcom predloženej zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o dielo zo dňa 23.07.2015, nakoľko ide o otázku v konaní právne významnú, na posúdenie ktorej sú potrebné odborné znalosti. Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 10Cb/2/2020-200 zo dňa 03.11.2020 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo a za znalca ustanovil F.. F. A., trvale bytom Z. O., B..
27. Z obsahu predloženého znaleckého posudku evidovaného pod číslom úkonu X/XXXX zo dňa 18.06.2021 vyplýva, že podpis V. O. na Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o dielo zo dňa 23.07.2015 je pravým podpisom V. O..
28. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku vypracovanému súdom ustanoveným znalcom v podaní zo dňa 15.07.2021 označil znalecký posudok za nepresvedčivý s poukazom na jeho odôvodnenie. Uviedol, že zmluva vzbudzuje pochybnosti a nie je vedená v účtovníctve ani v spisových dokladoch žalovaného. Žalovaný duplikuje, že ide o pravú zmluvu s doplnením podpisu konateľa žalovaného podozrivým spôsobom, keď podpis konateľa žalovaného je uvedený na samostatnej strane, bez toho, aby zmluva bola zviazaná a navrhol, aby bol pribratý Kriminalistický expertízny ústav Bratislava za znalca v tomto konaní, a aby takýto znalec zodpovedal na otázky, či podpis na samostatnej listine je skopírovaný z iného dokumentu, či sa dá určiť doba podpisu, teda žalovaného na tejto samostatnej listine, a či sa zhoduje s dobou podpisu, či podpisy vykonané na zmluve dňa 23.07.2015 zo strany konateľa žalovaného a konateľa žalobcu sú tým istým perom, prípadne nech znalec uvedie ďalšie vlastné zistenia.
29. Pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania z odboru Grafológia súd nevzhliadol dôvod. Súd poznamenáva, že na posúdenie zásadnej otázky pre rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o budúcej zmluve o dielo, a teda na zistenie, či túto zmluvu podpísal vlastnoručne konateľ žalovaného, súd ustanovil znalca, ktorého závery v znaleckom posudku sú jednoznačné, logické, pričom znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo na posúdenie predložené. Zásadne súd nie je oprávnený hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože tak procesné strany, ako aj súd, nedisponuje potrebnými a náležitými odbornými znalosťami. Pri znaleckom dôkaze súd hodnotí vierohodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré súdu podáva. Zo znaleckého posudku súd hodnotí tento dôkaz len tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, a či jeho odôvodnenie je logické, a či zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádza zo zistených skutočností.
30. Napriek stanovisku žalovaného na strane súdu nevznikli pochybnosti, ktoré by bolo potrebné odstrániť tým, že by znalcovi uložil vec riadne objasniť, alebo ktoré by vyvolali potrebu ustanovenia nového znalca. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že súdny znalec sporný podpis žalovaného posudzoval vo vzťahu k porovnávacím podpisom v jednotlivých rovinách skúmania z hľadiska podobnosti, zhodnosti a rozdielnosti znakov so záverom znalca, že porovnaním sporného podpisu a porovnávacích podpisov boli zistené identifikačné znaky zhodné s konečným záverom pravosti podpisu. Súd prvej inštancie hodnotí znalecký posudok za vierohodný a to najmä z hľadiska kvantitatívneho získania a použitia porovnávacích materiálov. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že „pri analýze sporného podpisu pomocou technických prostriedkov neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu. V okolí podpisu som nezistil stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napríklad gumovaní). To znamená, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu“. Na inom mieste znalec konštatuje, že v rámci vykonávanej analýzy a použitých metód pri skúmaní spornej a porovnávacích písomností sa v znaleckom posudku používa termín „zhoda, zhodnosť“, pričom je nutné uviesť, že sa nejedná o absolútnu zhodu, zhodnosť, nakoľko by išlo o technické falšovanie, pretože nie je možné dokonale napodobniť podpis, resp. písmo inej osoby a ani žiadna osoba nie je schopná absolútne zhodne vyhotoviť svoje písmo, podpis. Závery v písmoznalectve podľa stanoviska znalca nemajú kvantitatívny charakter, čo znamená, že ich nie je možné vyjadriť matematicky (napríklad v percentách).
31. S poukazom na vyššie uvedené závery a konštatovania súdom ustanoveného znalca súd dospel k záveru, že žalovaným navrhovaný dôkaz vypracovania kontrolného znaleckého posudku by bol neúčelný, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a to s prihliadnutím na žalobcom predložený originál zmluvy o budúcej zmluve o dielo, jeho celistvosť, kedy podpis zmluvných strán je na rube listiny, ktorej líc obsahuje dohodu o zmluvnej pokute.
32. Závery znaleckého posudku poskytujú odpoveď na otázku autentičnosti prejavu strán na zmluve a znalecký posudok súd hodnotí ako racionálne odôvodnený a logický. Skutočnosť, že pri podpise konateľa žalovaného na zmluve nie je uvedený dátum a miesto podpísania zmluvy, rozdielne ako je táto skutočnosť uvedená pri podpise žalobcu na zmluve, nezakladá bez ďalšieho relevantnú pochybnosť k autentičnosti a pravosti predloženej listiny. Táto pochybnosť nie je založená ani skutočnosťou, že každý list predmetnej zmluvy je opatrený výlučne podpisom konateľa žalobcu bez toho, že by rovnaký postup bol pi podpísaní zmluvy zvolený konateľom žalovaného. Vzhľadom na to, že medzi žalobcom a žalovaným do momentu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve o dielo neexistovali iné zmluvné vzťahy, nemožno hovoriť o zaužívanej obchodnej praxi strán a uvedená skutočnosť aj spochybňuje možnosti žalobcu zneužitia iných dokumentov pre falšovanie podpisu žalovaného.
33. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil procesnú obranu ako nedôvodnú. Keďže v konaní boli nesporne tvrdenia žalobcu k naplneniu podmienok pre uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalovaným a Generálnym investorom Bratislava v rámci verejnej súťaže a dohodnutie obsahu zmluvy o dielo v zmluve o budúcej zmluve a súčasne nesplnenie povinnosti žalovaného vyzvať žalobcu na uzavretie zmluvy o dielo, súd priznal žalobcovi právnym titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorou zmluvné strany zabezpečili splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu, nárok na zaplatenie sumy 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka vo výške fixnej sadzby 9% ročne počítanej odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s obsahom výzvy žalobcu odoslanej žalobcovi dňa 21.09.2017, doručenej žalovanému dňa 25.09.2017, t. j. od
01.10.2017 do zaplatenia. Tým, že žalovaný riadne nesplnil svoj peňažný záväzok a dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, okrem istiny a úrokov z omeškania súd priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím ust. § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., a to jednorazovo vo výške 40,- eur bez ohľadu na dĺžku omeškania žalovaného.
34. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že žalobcovi ako procesnej strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t. j. vo výške 100% proti žalovanému ako neúspešnej procesnej strane s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).