Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. A., nar. X.XX.XXXX, bývajúceho v D. na L. 9, dieťa rodičov P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A. na S. 9, t.č. v V. P., zastúpenej JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom v Levoči na Štúrovej 29 a O. A., zomretého dňa XX.X.XXXX, za účasti starých rodičov A. A., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v D. na L. X a O. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v D. na L. 9, v konaní o návrhu matky na úpravu styku a informačnej povinnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2.2.2021, č.k. -97 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí návrhu matky na úpravu styku, o pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností matke voči maloletému a o určení vyživovacej povinnosti.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Návrh matky na úpravu styku zamieta.

II. Matke, P. A., nar. XX.XX.XXXX, pozastavuje výkon rodičovských práv a povinností voči maloletému O. A., nar. XX.XX.XXXX.

III. Maloletému O. A., nar. XX.XX.XXXX, ustanovuje poručníka, manželov A. A., nar. XX.XX.XXXX a O. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú povinní sa o maloletého osobne starať, zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať majetok v celom rozsahu.

IV. Poručník je povinný každý rok k 30.06. a k 31.12. predložiť súdu správu o maloletom a o nakladaní s jeho majetkom.

V. Zrušuje náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého O. A., nar. XX.XX.XXXX, nariadenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. zo dňa 06.09.2013.

VI. Matka, P. A., nar. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu maloletého O. mesačným výživným vo výške 100 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám poručníka.

VII. Poručník je povinný každý rok, vždy k 30.06. a k 31.12. písomne matku informovať o zdravotnom stave maloletého a o jeho školských výsledkoch.

2. Proti výroku o zamietnutí návrhu matky na úpravu styku ( I.), výroku o pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností matke voči maloletému ( II.) a výroku o uložení vyživovacej povinnosti matky k maloletému O. vo výške 100 Eur mesačne ( VI.) podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie matka podľa ust. , , a . V odvolaní uviedla, že o svojom maloletom synovi nemá žiadne informácie, preto podala tento návrh, nechce o svoje dieťa prísť, je presvedčená, že existuje nejaká postupnosť, aby nadviazali kontakt, chce mať so synom písomný kontakt a stretávať sa s ním elektronickou formou prostredníctvom Skypu, čo by jej bolo z ÚVTOS umožnené. Pripustila, že bola nezodpovedná, no svoj prístup prehodnotila. Starým rodičom písala každý rok jeden list, no informácie od nich nedostala a nevedela, že sa môže obrátiť so žiadosťou o informácie na kolízneho opatrovníka, na školu, alebo lekára. Právna zástupkyňa matky ako dôkaz č. 1 k odvolaniu predložila písomné podanie matky, doručené jej dňa 19.2.2021. Ako dôkaz č. 2 navrhuje zadovážiť, priložiť a preskúmať zápisnicu z pojednávania zo dňa 29.9.2020, ktorá sa nachádza v spise Okresného súdu Košice II č.k. . Matka tvrdí, že sa o svojho syna riadne starala, že starí rodičia otočili v konaní všetko proti nej a že v určitých veciach klamú. Nepovedali na súde, ako ju nebohý otec maloletého ustavične bil, ako ho tiež vyhadzovali z bytu, lebo s ním už nevládali. Maloletého O. štvú proti nej. Právna zástupkyňa matky v odvolaní poukázala na to, že priamo na pojednávaní pred súdom dňa 2.2.2021 navrhovala vykonať dôkaz vyžiadaním správy o matke od výchovného pedagóga z väznice, ako aj nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či u nej došlo k nejakej zmene osobnostnej, či sa zmenil jej reálny záujem o dieťa, ako aj to, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie u maloletého O., pretože podľa jej názoru aj z tohto konania je zrejmé, že starí rodičia sú voči matke maloletého zaujatí a kolízna opatrovníčka robí priamo na súde vyjadrenia, ktoré prislúchajú psychológovi. Okrem toho tiež na pojednávaní 2.2.2021 navrhovala priame, osobné opätovné vypočutie matky k tvrdeniam, že údajne kradla, či kontaktovala školu a lekára a podobne. Súd prvej inštancie však návrh na vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k matke a k maloletému O. zamietol. Tiež zamietol aj návrh na vypočutie matky, pričom sa ale konajúca samosudkyňa nijako nevyjadrila k návrhu na vyžiadanie si správy o matke od výchovného pedagóga z väznice. Vykonanie všetkých týchto návrhov na dokazovanie považuje právna zástupkyňa matky za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá by mohla prispieť k spravodlivému a objektívnejšiemu rozhodnutiu. Ako dôkaz č. 3 navrhuje zadovážiť, priložiť a preskúmať zápisnicu z pojednávania zo dňa 2.2.2021 v konaní , pretože vo vzťahu k súdom určenému výživnému vo výške 100 Eur mesačne sa matka odvoláva z dôvodu, že ho nemá skadiaľ platiť s poukazom na to, že ústav určuje výživné podľa životného minima a platí výživné aj na dcéru. Ako dôkaz č. 4 navrhuje preskúmať písomné podanie matky v prílohe odvolania. Aj napriek tomu, že z tohto podania matky je nepochybné, že opisuje nie najlepšie vzťahy so starými rodičmi, tak sama matka pred advokátkou pri osobnom rozhovore v ÚVTOS v Levoči dňa 15.2.2021 prehlásila, že súhlasí s tým, aby poručníkmi maloletého boli manželia A.. Na základe týchto skutočností navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a VI. a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné konanie a rozhodnutie za účelom nariadenia súdno - znaleckého psychologického dokazovania, jednak ohľadom matky, ako aj samotného maloletého. Zároveň navrhla, aby jej odvolací súd priznal trovy prvostupňového a odvolacieho konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, ktoré budú z jej strany vyčíslené v súdom stanovenej lehote. Prílohou odvolania je rukou písané písomné podanie matky doručené jej právnej zástupkyni dňa 19.2.2021.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že zo spisovej dokumentácie maloletého dieťaťa, vedeného na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyplýva, že matka listom doručeným 28.9.2012 žiadala o poskytnutie informácií o maloletom O., zasielanie fotiek a taktiež žiadala návštevy dieťaťa v ÚVV a ÚVTOS na L. XX v Košiciach, kde vykonávala výkon väzby podľa jej uvádzaných tvrdení od 12.7.2012. Dňa 19.10.2012 bola zo strany úradu matke zaslaná odpoveď, v ktorej jej boli písomne poskytnuté požadované informácie o dieťati zistené na základe vykonaného prešetrenia pomerov dňa 11.10.2012. V ďalšom prípade matka osobne kontaktovala úrad 30.10.2012, kedy uvádzala, že sa po prepustení z výkonu väzby dňa 29.10.2012 snažila skontaktovať so svojím synom, ale kontakt nebol zo strany starých rodičov umožnený. Z úradného záznamu vyplýva, že zo strany úradu bola telefonicky kontaktovaná stará matka, ktorej bolo dieťa zverené na základe uznesenia Okresného súdu Košice II v konaní . Stará matka uviedla, že je ochotná matke dieťa ukázať a úrad dohodol stretnutie matky s dieťaťom o 15.00 hod. pred bránou Krajského riaditeľstva PZ na D. X v Košiciach. Pokiaľ matka v

odvolaní uvádza, že nemala vedomosť o tom, že sa so žiadosťou o podávanie informácií môže obrátiť na kolízneho opatrovníka, resp. úrad, vzhľadom k vyššie uvádzaným skutočnostiam a predošlej komunikácii matky s úradom je jej tvrdenie o tom, že nevedela o možnosti požiadať o informácie úrad nevierohodné, nakoľko o ne v minulosti žiadala, odpoveď jej bola odoslaná a taktiež bol úrad súčinný pri dohodnutí kontaktu matky s dieťaťom. Dňa 4.7.2016 sa matka dostavila na úrad na základe predvolania z dôvodu podaného anonymného oznámenia o zanedbávaní výchovy a starostlivosti matky o maloletú P. Y., nar. XX.X.XXXX. V spísanom úradnom zázname sa nachádza aj vyjadrenie matky k maloletému O., v ktorom uviedla, že na dieťa neplatí výživné, starí rodičia jej neumožňujú kontakt a vyjadrila obavu, že sa bojí k nim prísť, aby ju nenahlásili za nestarostlivosť o dcéru. V tomto prípade matka úrad nepožiadala o súčinnosť týkajúcu sa sprostredkovania informácií o dieťati a od tohto dátumu úrad viac v tejto veci nekontaktovala. Kolízny opatrovník v súvislosti s odvolaním matky uviedol, že pozastavenie výkonu jej rodičovských práv a povinností pokladá za zákonnú možnosť, nakoľko jej vo výkone rodičovských práv bráni závažná prekážka, ktorou je objektívny dôvod dlhodobejšieho charakteru. V tomto prípade je dlhodobé odlúčenie matky od dieťaťa závažnou prekážkou práve pre jej vykonávanie trestu odňatia slobody. Aj napriek tomu, že matka nemôže svoje rodičovské práva vykonávať formálne, je naďalej ich nositeľom.

4. Starí rodičia vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Poukázali na to, že kolízna opatrovníčka vo svojich podaniach, ako aj na pojednávaniach zdôraznila, že nie je v záujme maloletého, aby bol nútený si s matkou písať a realizovať informačnú povinnosť. Dôrazne neodporučila žiadnu formu styku, a to ani elektronickú s poukazom na to, že dieťa matku nepozná, s danou situáciou sa ešte len začína oboznamovať. Zdôraznili, že klinická psychologička PhDr. D. L., na ktorú sa obrátili v súvislosti s oboznamovaním maloletého s minulosťou jeho rodičov a tragickou smrťou jeho otca spôsobenou práve matkou maloletého, im odporučila informovať dieťa o pravdivých skutočnostiach až v čase, keď sa sám začne zaujímať o svojich rodičov a o minulosť. Maloletý starých rodičov vníma ako jedinú svoju rodinu. Stále je zmätený, situácii nerozumie, o kontakt s matkou neprejavil žiadny záujem. V súvislosti s matkou napadnutým výrokom o určení vyživovacej povinnosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Konajúci súd sa podľa ich názoru dôsledne vysporiadal so skutkovým stavom, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom rozhodnutie je v prospech maloletého dieťaťa.

5. Matka v odvolacej replike prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že obsah oboch vyjadrení (vyjadrenie kolízneho opatrovníka a vyjadrenie starých rodičov) považuje za nedôvodný, nakoľko vecne, právne ani skutkovo žiadnym spôsobom nevyvrátili ňou tvrdené fakty a argumenty uvedené v odvolaní zo dňa 21.2.2021, ale všeobecným, neurčitým spôsobom opisujú a uvádzajú nepresvedčivé a nepreskúmateľné skutočnosti, ktoré v konaní a pri rozhodovaní pred odvolacím súdom nemôžu byť použiteľné, ani akceptovateľné. K replike pripája fotokópiu listu matky maloletého z 3.5.2021 a žiada, aby bol jeho obsah v rámci odvolacieho konania tiež braný do úvahy.

6. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a 66 bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku týkajúce sa napadnutých výrokov presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

9. V tomto prejednávanom prípade sa matka domáhala úpravy styku s maloletým synom, ktorý bol v čase podania jej návrhu 2.10.2019 v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov na základe rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6.9.2013 č.k. -208. Týmto rozsudkom bola zároveň určená vyživovacia povinnosť matky k dieťaťu mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima, ako aj upravený jej styk s ním každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.30 hod. do 11.30 hod. za prítomnosti starých rodičov. Maloletý O. sa v starostlivosti starých rodičov nachádza už od tragickej udalosti 12.7.2012, kedy matka usmrtila otca maloletého dieťaťa, za čo jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov. V uvedený deň bola vzatá do cely predbežného zadržania, následne do vyšetrovacej väzby. Maloletý O. mal vtedy 8 mesiacov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že styk matky s maloletým bol predbežne upravený už uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8.2.2013 č.k. -129, ktorý ex offo stanovil styk každý párny víkend v roku, v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. v prítomnosti starých rodičov zo strany neb. otca. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že odvolací súd dospel k presvedčeniu, že je v záujme maloletého predbežne začať obnovovať jeho prerušený vzťah s matkou. Z obsahu tohto preskúmavaného spisu však vyplýva, že v období medzi prepustením z väzby dňa 29.10.2012 až do nástupu na výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS P. dňa 14.12.2017 (matke sa dňa 28.6.2015 narodila dcéra P. Y. a dňa 4.8.2016 ďalšia dcéra S. A. - uvedené vyplýva z lustrácie v Registri obyvateľov na č.l. 5) napriek upravenému styku matka tento styk realizovala v minimálnom rozsahu, pričom vyživovaciu povinnosť k maloletému si neplnila. Počas tohto obdobia viackrát zmenila miesto svojho pobytu, nakoľko po prepustení z väzby v októbri 2012 sa presťahovala k svojmu otcovi a jeho družke do Bratislavy, pričom od 3.2.2014 sa prihlásila na trvalý pobyt na S. X v A.. Z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že maloletý O. si matku vôbec nepamätá, nemá k nej vybudovaný žiaden vzťah, pretože matka v období, kedy mala možnosť ešte pred nástupom na výkon trestu pravidelne sa s maloletým dieťaťom stretávať, túto možnosť nevyužívala. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že podľa správy kolízneho opatrovníka matka sa dňa 4.7.2016 dostavila na úrad ohľadom anonymného oznámenia o zanedbávaní jej starostlivosti o dcéru P., pričom vyjadrila obavu, že sa bojí prísť k starým rodičom A., aby ju nenahlásili za nestarostlivosť o dcéru. Je zrejmé, že po jej nástupe na výkon trestu od 14.12.2017 už nebolo možné z objektívnych dôvodov styk realizovať, pričom jedinou formou pokusu o kontakt zo strany matky bol jeden list ročne adresovaný starým rodičom, v ktorom ich žiadala o informácie o maloletom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že maloletý O. až do cca septembra 2020 vôbec nebol informovaný o tragickej udalosti súvisiacej so smrťou jeho otca, nevedel o existencii matky, so situáciou sa teda len začína oboznamovať, nerozumie jej a pochopiteľne je zmätený, pretože ako svoju jedinú rodinu vníma starých rodičov. Uvedený postup starých rodičov korešponduje aj s odporúčaním psychologičky PhDr. L. o tom, že dieťa je vhodné informovať až vtedy, keď sa sám začne zaujímať o svojich biologických rodičov.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Pri rozhodovaní o rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom je potrebné vychádzať z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré je vo vzťahu k úprave maloletých dominantným ustanovením. Platí, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj zo súdnej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky platí, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.

11. Na základe vyššie uvedených faktov dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na úpravu styku s maloletým dieťaťom, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s precíznym odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré nie je možné návrhu matky požadujúcej upraviť styk s maloletým vyhovieť. Je potrebné zdôrazniť, že ide o 9 - ročné dieťa, ktoré nemá možnosť spracovať danú situáciu bez odbornej psychologickej pomoci, pričom zrazu mu uložiť povinnosť navštevovať matku, ktorú vôbec nepozná a o ktorej doposiaľ nič nevedelo, vo väznici, by nepochybne ohrozovalo jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Zároveň je dôležité uviesť, že samotná matka v návrhu doručenom 2.10.2019 žiadala len to, aby starej matke bola uložená povinnosť informovať ju o maloletom dieťati, v čom jej súd prvej inštancie vyhovel vo výroku VII napadnutého rozsudku, proti ktorému výroku matka nepodala odvolanie. Na pojednávaní dňa 29.9.2020 matka žiadala, aby okrem informačnej povinnosti bol upravený aj jej styk

s maloletým, a to formou písomného kontaktu s ním, ako aj elektronického kontaktu prostredníctvom aplikácie Skype. Až na pojednávaní 2.2.2021, na ktorom matka nebola osobne prítomná, jej právna zástupkyňa navrhla, aby styk prebiehal tak, že by starí rodičia nosili dieťa za matkou do väznice jedenkrát mesačne v nedeľu od 13.00 - 15.00 hod. Odvolací súd konštatuje, že starým rodičom nemožno v súvislosti s výkonom práva matky na styk s dieťaťom ukladať povinnosti za účelom zabezpečenia prítomnosti dieťaťa na tomto styku, o to viac v situácii, kedy bolo preukázané, že takýto styk by nebol v záujme dieťaťa, rovnako nie je v jeho záujme bez akejkoľvek psychologickej prípravy, aby sa kontaktoval s matkou telefonickou alebo elektronickou formou. Je dôležité uviesť, že matka by mala rešpektovať citové rozpoloženie dieťaťa, ako aj to, že dieťa zatiaľ neprejavilo prirodzenú potrebu sa s ňou akýmkoľvek spôsobom stýkať. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd považoval za irelevantnú odvolaciu argumentáciu matky týkajúcu sa vyžiadania správy o nej od výchovného pedagóga väznice, ako aj nariadenia znaleckého dokazovania ohľadom matky a maloletého, rovnako preverovania jej tvrdenia o tom, že ju mal nebohý partner fyzicky napádať, nakoľko aj keby sa zistilo, že na strane matky došlo k osobnostnej zmene a zmenil sa jej reálny záujem o dieťa, nič by to na danej situácii nezmenilo, pretože prvoradý je v tomto prípade záujem a zdravý psychický vývin jej maloletého syna, ktorý má jednoznačne prednosť pred právom matky na styk s ním. Odvolací súd je presvedčený, že za daných okolností absolútne nie je vhodné maloleté dieťa zaťažovať akýmkoľvek znaleckým dokazovaním, naopak, potrebuje stabilné výchovné prostredie, ktoré mu poskytujú v podstate od narodenia jeho starí rodičia, a to nie z toho dôvodu, že by matke bránili v starostlivosti o dieťa, ale preto, že matka sa vlastným konaním dostala do situácie, kedy nie je objektívne schopná túto starostlivosť zabezpečovať.

12. Pokiaľ matka v odvolaní namieta výšku vyživovacej povinnosti, odvolací súd sa aj v tomto smere stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z ustálenej súdnej praxe odvolacieho súdu a je v súlade s ustálenou judikatúrou, pričom správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. z 20.2.2019, podľa ktorého obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. Preto neobstojí odvolacia námietka matky o tom, že nie je schopná vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške plniť, keď je zrejmé, že keby v súvislosti so spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, nič by jej nebránilo v tom, aby prispievala na výživu maloletého v stanovenej výške.

13. V súvislosti s napadnutým výrokom o pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností matke voči maloletému odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval podľa ust. § 38 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré upravuje zásahy do rodičovských práv a povinností. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Zákon nedefinuje, čo považuje za závažnú prekážku vo výkone rodičovských práv a povinností, pravidelne ňou však bude dlhodobé ochorenie rodiča spojené s jeho hospitalizáciou, dlhodobá neprítomnosť pri výchove dieťaťa, napríklad z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, pobytu v zahraničí, nezvestnosti a pod. Ide teda o dočasnú prekážku objektívneho charakteru, ktorá nezávisí od vôle rodiča, a teda pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností nemá sankčný charakter. K pozastaveniu výkonu rodičovských práv a povinností dochádza až právoplatnosťou rozsudku súdu o pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností, a teda nie už vznikom závažnej prekážky brániacej rodičovi vo výkone jeho rodičovských práv a povinností. Rozhodnutím súdu o pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností rodič zostáva ich nositeľom, nemôže ich však vykonávať. Ak dôjde k zániku tejto prekážky a rodič môže svoje rodičovské práva a povinnosti opäť vykonávať, zánik opatrenia uloženého podľa § 38 ods. 1 nenastáva ex lege, ale až výrokom súdu. V tomto prejednávanom prípade bolo preukázané, že matka sa od 14.12.2017 nachádza v ÚVTOS, pričom trest jej bol uložený do 28.8.2032, čo je nepochybne relevantná prekážka brániaca vo výkone jej rodičovských práv a povinností. Okrem toho je potrebné

podotknúť, že matka súhlasila s výrokom o ustanovení poručníka maloletému dieťaťu, a to starých rodičov, manželov A., pričom predpokladom ich ustanovenia za poručníka v zmysle ust. § 57 Zákona o rodine bola práve tá skutočnosť, že matke bol výkon rodičovských práv a povinností pozastavený.

14. Vzhľadom k tomu, že matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jej návrhu na úpravu styku, o pozastavení výkonu jej rodičovských práv a povinností a o určení vyživovacej povinnosti, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa potvrdil, podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

15. Pokiaľ ide o návrh právnej zástupkyne matky, ktorá v odvolaní žiada priznať trovy prvostupňového a odvolacieho konania, odvolací súd dáva do pozornosti ust. , podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh, taktiež , podľa ktorého o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa si trovy prvoinštančného konania pred súdom prvej inštancie neuplatnila, preto súd prvej inštancie o trovách nerozhodoval. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade nejde o odvolanie matky proti výroku o trovách konania, odvolací súd nemohol o trovách prvoinštančného konania rozhodovať.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov konania priznať ( ).

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).