Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-81-2020.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/81/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcov: X/ I. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. G., V. Č.. X, M. X/ E. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. G., V. Č.. X, zastúpeným Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radvanská č. 21, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00603481, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. decembra 2019 č. k. 26C/32/18-370, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcami podľa bytového zákona zmluvu o prevode vlastníctva k bytu v dome na V. W.. Č.. X I. G.. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že v zmysle uznesenie mestského zastupiteľstva žalovaného č. 681/12 súhlas s predajom bytov v dome na V. W.. Č.. X I. G. sa vzťahoval na tých nájomcov, ktorí majú so žalovaným uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Zásah súdu do tvorby súkromnoprávnych zmlúv formou nahradenia prejavu vôle je podľa záverov súdu výnimka zo zásady rešpektovania autonómie vôle subjektov súkromného práva, ktorá prichádza do úvahy len v prípadoch v zákone výslovne uvedených. Výkladom ustanovenia § 16 a § 29a zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov i s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu SR II ÚS 51/97 zo dňa 03.02.1998 uprednostnenie výkladom e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom dospel k záveru, že ustanovenie § 29a bytového zákona sa nevzťahuje na nájomcov s nájmom na dobu určitú, ako je to i v prípade žalobcov, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v spornom dome požiadalo o prevod vlastníctva k bytu viac ako 50 % nájomcov bytov a byt nespadá pod kategóriu bytov podľa § 29a ods. 1 veta druhá. Ak ustanovenie § 16 ods. 1 sa dotýka ako nájomcu fyzickej osoby, s ktorou nebol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, a v ďalších ustanoveniach sa pojem nájomca používa bez bližšieho vymedzenia, či ide o nájomcu na čas určitý alebo neurčitý, v kontexte ustanovenia § 16 je potrebné pojem nájomcu vykladať ako nájomcu na dobu neurčitú i v ustanovení § 29a a na okruh oprávnených osôb tak, ako to vyplýva z § 16. Žalobcovia podľa nájomnej zmluvy zo dňa 02.10.2015, ako aj skorších nájomných zmlúv (od 01. 10. 2013) uzavreli so žalovaným v čase podania žiadosti nájomnú zmluvu na dobu určitú.
3.Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcov, že v ich prípade je potrebné nájom považovať za uzavretý na dobu neurčitú. Zo žiadneho ustanovenia bytového zákona a ani z iných právnych predpisov nevyplýva povinnosť žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Takúto povinnosť nemožno vyvodiť
ani zo všeobecne záväzných nariadení žalovaného, ktoré síce umožňovali žalovanému uzatvoriť nájomnú zmluvu i na dobu neurčitú, avšak takúto možnosť žalovaného nemožno zamieňať s jeho povinnosťou.
4. Postup žalovaného, ktorý neakceptoval žiadosť žalobcov o odpredaj bytu, nepovažoval za rozporný s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ s poukazom na jeho postup s inou nájomníčkou v tom istom bytovom dome, s ktorou bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú a následne byt bol prevedený do jej vlastníctva. Žiaden právny predpis totiž neukladá žalovanému povinnosť zmeniť nájomné zmluvy na dobu určitú na nájomné zmluvy na dobu neurčitú. Takýto postup nemožno považovať ani za rozporný s princípom zákazu diskriminácie podľa zák. č. 365/04 Z.z., keď zo skutkových tvrdení žalobcov nevyplýva, že príčinou neuzatvorenia nájomnej zmluvy na dobu neurčitú bol niektorý z dôvodov, predvídaných antidiskriminačným zákonom.
5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie rozsudku žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný so žalobcami uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu za kúpnu cenu 1125,21 €. Tvrdili, že súd dospel k nesprávnym záverom v rozhodujúcej otázke, či povinnému prevodu do osobného vlastníctva nájomcu z majetku obce postačuje nájom na dobu určitú i v otázke, že žalovaný nekonal v súlade s dobrými mravmi, resp. obchádzal zákon, ak s ohľadom na okolnosti tohto prípadu so žalobcami neuzatvoril nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Tvrdili, že z ustanovenia § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 bytového zákona vyplýva, že ak je nájom dohodnutý na dobu neurčitú a ak nie sú splnené podmienky podľa § 29 ods. 1, vlastník nemusí previesť vlastnícke právo k bytu, ale ak by sa rozhodol previesť vlastnícke právo k bytu, tak ho môže previesť len na nájomcu bytu. Ak sú splnené podmienky podľa § 29a ods. 1 vlastník musí previesť vlastnícke právo k bytu na tohto nájomcu. Zároveň, ak je nájom dohodnutý na dobu určitú, a ak nie sú splnené podmienky podľa § 29 ods. 1, vlastník môže previesť vlastnícke právo k bytu nielen na tohto nájomcu, ale na ktorúkoľvek inú osobu a ak sú splnené podmienky podľa § 29a ods. 1 musí previesť vlastnícke právo na tohto nájomcu. Súd prvej inštancie dospel teda k nesprávnemu názoru o tom, že za nájomcu v ustanovení § 29a ods. 1 je potrebné považovať nájomcu v zmysle ustanovenia § 16 bytového zákona.
6. Ďalej tvrdili, že nájomné zmluvy, uzatvorené medzi stranami sporu na dobu určitú, je potrebné v zmysle § 39 OZ a § 686 ods. 2 OZ považovať za nájomné zmluvy na dobu neurčitú. Žalovaný je totiž obec, ktorá sa má starať o potreby svojich obyvateľov a je povinná konať hospodárne. Argument hospodárnosti pre udržiavanie nájmu na dobu určitú neobstojí, keď žalovaný sa o bytový dom nestará, necháva ho chátrať. Žalovaný so žalobcami trikrát uzatvoril nájomnú zmluvu na dobu určitú a umožňoval im užívať byt aj po uplynutí dojednanej doby. Žalovaný sa týmto postupom snaží vyhnúť predaju bytu podľa § 29a ods. 1 bytového zákona. Za nepredlžovaním zmlúv na dobu neurčitú je len ekonomický záujem žalovaného, teda jeho záujem o odpredaj bytu za trhovú cenu, a nie regulovanú. Tento postoj žalovaného je teda v rozpore s § 39 OZ a je obchádzaním zákona OZ (§ 686 ods. 2), ako aj bytového zákona (§ 16 ods. 1 a § 29a ods. 1). Vytkli súdu prvej inštancie, že sa dostatočne nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný i po prijatí uznesenia mestského zastupiteľstva č. 681/12 s niektorými nájomcami (preukázateľne s nájomníčkou Novákovou) zmenil nájom z doby určitej na dobu neurčitú, vo vzťahu k žalobcom ide teda o rozdielne zaobchádzanie a konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Napokon poukázal na charakter ust. § 29a ako intertemporálneho, majúce za cieľ zabezpečiť privatizáciu bytov v bytových domoch, ktoré štát zveril za týmto účelom samospráve, naproti tomu ustanovenie § 16 ods. 1 je svojim účelom smerované ako ochrana nájomcu s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú v trhovom hospodárstve.
7. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že výklad ustanovení § 29a a § 16 ods. 1 bytového zákona, uskutočnený žalobcami, je nad rámec tohto zákona, účelový, v snahe prispôsobiť skutkovú situáciu žalobcov zákonným podmienkam. Pri uzatvorení nájomnej zmluvy s pani J. z doby určitej na neurčitú ( ktorý nevedela vo svojej výpovedi objasniť samotná svedkyňa J.) došlo k porušeniu vlastného uznesenia hlavným mestom; z tohto porušenia práva žalobcovia nemôžu vyvodzovať žiadne svoje práva. Uviedol tiež, že so žalobkyňou uzatvoril nájomnú zmluvu na dobu určitú po tom, ako odišla z reštituovaného domu na X.H. W., hoci v tom čase nebol morálne ani inak viazaný prideliť žalobkyni akýkoľvek byt. Poukaz na jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi preto považoval za nenáležité. Poukázal i na skutočnosť, že uzavretím nájomnej zmluvy na dobu neurčitú by došlo k porušeniu zákona o prideľovaní sociálnych bytov. Nesúhlasil ani s konštrukciou žalobcov, že nájomnú
zmluvu je potrebné považovať podľa § 686 ods. 2 OZ za nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, keď nebolo preukázané, že ide o neplatný právny úkon a § 686 ods. 2 OZ sa na byty nevzťahuje. 8.Žalobcovia v replike zopakovali, že žalovaný opakovaným krátkodobým predlžovaním nájomnej zmluvy na dobu určitú sa snaží vyhnúť aplikácii § 29a ods. 1 bytového zákona. Potvrdil, že žalobkyňa dostala výpoveď z nájmu v reštituovanom dome ešte pred prijatím zák. č. 260/11 Z. z. Za novú skutočnosť, resp. dôkaz o tom, že nájom na dobu určitú nemôže predstavovať právnu istotu bývania porovnateľnú s nájmom na dobu neurčitú, predložil v odvolacom konaní vyjadrenie nesúhlasu komisie sociálnych vecí, zdravotníctva a rozvoja bývania s obnovením nájmu P. X. na dobu určitú v tom istom bytovom dome. Išlo o nájomcu v súdnom spore o nahradenie prejavu vôle žalovaného; žalobcom zostáva dúfať, že takýto postoj komisie nie je odvetou za vedené súdne konanie.
9. Žalovaný v duplike uviedol, že žalovaný ani z morálneho hľadiska nemá participovať na záväzkoch štátu vo vzťahu k osobám, ktoré užívali byty v reštituovaných domoch pred prijatím zák. č. 260/11 Z. z., ktorý sa na žalobcov nevzťahuje. Od prijatia uznesenia č. 681/12 žalovaný byty na dobu neurčitú neprenajíma. Žalobcovia vedeli, že sa im byt na dobu neurčitú nemôže prenajať, preto ak cítili neistotu pri prenájme na dobu určitú, mohli pristúpiť k riešeniu svojej bytovej situácie iným spôsobom. Žalobkyňa v prenájme bývala minimálne od roku 2003, teda mala zrejme dostatok časového priestoru na riešenie svojej bytovej situácie iným spôsobom, ako nájmom. Od prijatia uznesenia č. 681/12 prenajatie bytu na dobu neurčitú len pre jednu osobu neodôvodňuje záver o tom, že žalovaný uzatváraním nájomných zmlúv na dobu určitú postupuje v rozpore s dobrými mravmi, alebo že všetkých nájomcov neposudzuje rovnako, keďže išlo o jeden prípad, ktorého okolnosti nie sú známe a preukázané. Komisia nesúhlasila s obnovením nájmu u P. X., keďže bolo na podnet susedov zistené, že sa v prenajatom byte nezdržuje, je partnerom F.. J., u ktorej býva, resp. obaja sa zdržiavajú v dome v G. S. a v byte sú ubytovávané tretie osoby.
9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je neopodstatnené.
10. Zo skutkového stavu, ustáleného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa 1/ užívala byt v reštituovanom dome na X. W. v mestskej časti N. S.. Po skončení nájmu (pred prijatím zák. č. 260/11 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom) žalovaný so žalobkyňou 1/ uzatvoril nájomnú zmluvu najskôr k jednoizbovému bytu na S. W. (zmluva zo dňa 13.11.2007) a od 1.10.2013 vo veku 65 rokov žalobkyne 1/ a 64 rokov žalobcu 2/ nájomnú zmluvu na dobu určitú k bytu (dvojgarsónke) v bytovom dome na V. Č.. X I. G., na užívanie v súlade so štatútom Domu pre starších občanov. Nájom sa opakovane obnovoval, žiadosti žalobcov o odkúpenie bytu z decembra 2015 žalovaný nevyhovel s ohľadom na dojednanie nájmu len na určitú dobu.
11. Ak za tohto stavu žalovaný v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva č. 681/12 uzatvoril so žalobcami v roku 2013 nájom na dobu určitú v Dome pre starších občanov, a tento obnovoval, nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo byť hodnotené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) alebo obchádzajúce povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle § 29a ods. 1 bytového zákona (§ 39 OZ), vyvolávajúce neplatnosť nájomnej zmluvy na dobu určitú. Práve naopak. Obec je povinná starať sa o predovšetkým o sociálne slabšie skupiny svojich obyvateľov, medzi ktoré nesporne patria i seniori. Žalovaný preto celkom správne byt v dome pre seniorov neprenajal žalobcom na dobu neurčitú a následne ani neuzatvoril zmluvu o prevode vlastníctva bytu v prospech žalobcov, aby byt bol k dispozícií príp. ďalším odkázaným seniorom. Žalobkyňa užívala byt v reštituovanom dome, mala vedomosť o tom, že nájom v takomto dome je neistý, od jeho skončenia v roku 2007 mala dostatočný časový priestor, aby svoje bývanie riešila, dokonca neskôr uzatvorila manželstvo, čiže na riešenie bytovej otázky už nebola ďalej sama. Poukaz žalobcov na nedostatočnú istotu bývania pri nájme na dobu neurčitú je za tohto stavu celkom nenáležitý, v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt.
12. Ak by mala byť nájomná zmluva, uzavretá na dobu určitú neplatne podľa § 39 OZ, neznamená to, že bola uzavretá platne na dobu neurčitú, resp., že doba nájmu nie je v zmluve dohodnutá. Žalobcovia v konaní ani nepreukázali ich diskrimináciu, keď správne uviedol i súd prvej inštancie, že nebol naplnený žiaden z predpokladov diskriminácie, s ktorým počíta antidiskriminačný zákon (§ 2 zák. č. 365/2004 Z. z.). Na správnosti týchto záverov nemení nič ani skutočnosť, že v ojedinelom prípade (F.. J.) bola zmenená nájomná zmluva z doby určitej na neurčitú.
13. Správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že povinnosť prenajímateľa previesť byt do vlastníctva fyzickej osoby vzniká len v prípade, ak ide o nájom bytu na dobu neurčitú v zmysle § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 bytového zákona, žalobcovia nevyvrátili žiadnou relevantnou argumentáciou alebo judikatúrou súdov. Záver súdu v tejto otázke je v súlade s účelom bytového zákona, ktorým bola privatizácia bytového fondu, vybudovaného zo spoločných prostriedkov pred r. 1989 v prospech fyzických osôb, ktoré byty trvale užívali na realizáciu svojich bytových potrieb. Nájom na dobu neurčitú je i podľa odbornej spisby predpokladom pre oprávnenie nájomcu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa bytového zákona (porovnaj napr. Aspi komentár ku § 16 ods. 1 bytového zákona; Valachovič, M. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2012, 1013 s.).
13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
14. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu nevznikli žiadne.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).