Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-59-2020.pdf
PDF · 172.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu Z. K., P.: XXXXXXXX, trvale bytom XXX XX H. R. XXX, právne zastúpeného PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. júna 2018 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.06.2018 Č: XXXXXXXXX/XXXX žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 18.12.2017 Č: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým určil správca dane rozdiel v sume 4 435 Eur t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 126,73 Eur a vyrubil daň v sume 3 308,27 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2014 daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil. Poukázal na odvolanie daňového subjektu, ktoré obsahuje identické dôvody ako sú uvedené v žalobe. Prvostupňový správny orgán nevyhovel odvolaniu a preto predložil odvolanie spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.
2. Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a zistil tento skutkový stav. Správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie marec 2014 so začiatkom 23.06.2014. 3. Žalovaný poukázal na to, že kontrolou predložených daňových dokladov v nadväznosti na podané daňové priznanie k DPH správca dane zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2014 uplatnil odpočítanie dane z nákupu motorovej nafty od dodávateľa KASSIA s.r.o. Štôla na základe faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa 10.03.2014, základ dane 1 485,00 Eur, DPH 297,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.03.2014, základ dane 4 950,00 Eur, DPH 990.0 Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 21.03.2014, základ dane 5 940,00 Eur, DPH 1 188.0 Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2014, základ dane 9 800,00 Eur, DPH 1 960.0 Eur. Zamestnanci správcu dane vykonali dňa 11.07.2014 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti KASSIA s.r.o. za účelom preverenia zdaniteľných obchodov za kontrolované zdaňovacie obdobie. Pri miestnom
zisťovaní bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza penzión na ktorom sídlo spoločnosti KASSIA s.r.o. nie je označené. Penzión bol v čase miestneho zisťovania zatvorený. Po zvonení vyšli z budovy dve osoby, ktoré sa vyjadrili, že uvedená nehnuteľnosť je vo vlastníctve A. S., na ktorého zamestnancom správcu dane poskytli telefonický kontakt. A. S. sa telefonicky vyjadril, že na uvedenej adrese prenajíma nebytový priestor spoločnosti KASSIA s.r.o., avšak Q. Y., konateľ uvedenej spoločnosti, sa tam už dlhodobo nezdržiava. V rámci miestneho zisťovania dňa 11.07.2014 zamestnanci správcu dane preverili trvalý pobyt konateľa spoločnosti KASSIA s.r.o. Q. Y. na adrese R.. Na poštových schránkach bytového domu sa meno Q. Y. nenašlo, pričom náhodná okoloidúca obyvateľka uvedeného bytového domu sa vyjadrila, že nie je jej známa osoba s uvedeným menom a priezviskom a takáto osoba v tomto obytnom dome nebýva (Úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Guz zo dňa 14.07.2014). 4. Pri ústnom pojednávaní dňa 18.07.2014 (Zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Guz) sa daňový subjekt Z. K. vyjadril, že na spoločnosť KASSIA s.r.o. ho kontaktoval konateľ spoločnosti JUNA DS s.r.o., Stará Ľubovňa, ktorý mu poskytol telefonický kontakt. Motorová nafta bola objednávaná telefonicky u A. S. a následne bola odvezená na adresu prevádzky. O akú spoločnosť ide, sa daňový subjekt nedozvedel, až keď došla faktúra na adresu prevádzky. A. S. sa vyjadril, že je sprostredkovateľom obchodu, jeho identifikácia nebola overená a taktiež nebolo zo strany daňového subjektu požadované od A. S. predloženie splnomocnenia od spoločnosti KASSIA s.r.o. Zmluva so spoločnosťou KASSIA s.r.o. nebola uzatvorená. Daňový subjekt nepozná konateľa spoločnosti KASSIA s.r.o. Q. Y.. Dodávka motorovej nafty bola realizovaná tak, že cisternu s motorovou naftou prevzali zamestnanci daňového subjektu. Úhrady za tovar boli realizované bankovým prevodom. 5. Dňa 22.09.2014 sa s konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o. Q. Y. uskutočnili ústne pojednávania, o čom boli spísané Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/XXXXXXXX/XXXX/Guz a č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/SMo. Q. Y. sa vyjadril, že je konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o. asi rok, presný dátum si nepamätá. Prišiel za ním A. S. (spoločnosť KASSIA s.r.o. prenajíma nebytové priestory na adrese N. XX), ktorý mu predložil zmluvu o prevode obchodného podielu od predchádzajúceho konateľa. Podpísal potrebné dokumenty a dostal províziu 50 Eur. Q. Y. sa nevedel vyjadriť k činnosti spoločnosti KASSIA s.r.o. nevedel uviesť, kto za spoločnosť KASSIA s.r.o. preberá poštové zásielky, vraj splnomocnil A. S., aby zastupoval spoločnosť KASSIA s.r.o., avšak žiadne splnomocnenie nevedel predložiť a ani si nepamätá, či takýto dokument vôbec podpisoval. Konateľ spoločnosti KASSIA s.r.o. Q. Y. sa vyjadril, že nevystavoval žiadne faktúry s predajom motorovej nafty a ani ich nepodpisoval. Podpisy na faktúrach nie sú jeho. A. S. ho nikdy neinformoval, či spoločnosť vykonáva obchodnú činnosť. O obchodných aktivitách spoločnosti KASSIA s.r.o. sa dozvedel, až keď bol vypočúvaný Kriminálnym úradom finančnej správy v Košiciach. Pri vypočúvaní sa dozvedel, že objednávky tovaru zabezpečovali manželia S., taktiež, že zabezpečovali predaj tovaru s účtom č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je vedený na meno spoločnosti KASSIA s.r.o., disponoval A. S.. On ako konateľ spoločnosti KASSIA s.r.o., nikdy nebol v kontakte s inými podnikateľskými subjektmi. Ďalej sa Q. Y. vyjadril, že keby vedel o nekalej činnosti A. S., nikdy by nesúhlasil s tým, aby sa stal konateľom spoločnosti. Bolo mu povedané, že A. S. potrebuje spoločnosť KASSIA s.r.o. na prevádzku penziónu a on bude konateľom spoločnosti a že bude prevádzkovať penzión. Daňovému subjektu Z. K. nepredával žiadnu motorovú naftu, nevystavoval pre neho faktúry a ani ho nepozná. V súčasnosti je konateľ spoločnosti Q. Y. zamestnaný v spoločnosti Treves Slovakia s.r.o, Veľká Lomnica, kde pracuje ako operátor výroby. 6. Dňa 27.05.2015 sa uskutočnilo ústne prejednanie pripomienok daňového subjektu, v ktorých namietal, že nebol vypočutý A. S. a konateľ spoločnosti KASSIA s.r.o. Správca dane i napriek tomu zotrval na tom, že zo strany spoločnosti KASSIA s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu motorovej nafty, nakoľko nebola jej vlastníkom. Správca dane nespochybnil dodanie tovaru, ale spochybnil jeho dodanie spoločnosťou KASSIA s.r.o. Skonštatoval, že A. S. konal za spoločnosť KASSIA s.r.o. neoprávnene, nepredložil plnomocenstvo, ktoré by ho oprávňovalo konať za uvedenú spoločnosť. Faktúry za dodanú naftu neboli vyhotovené ani podpísané konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o. Q. Y.. 7. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že preukázal porušenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH daňovým subjektom a vydal rozhodnutie 09.06.2015 a neuznal právo na odpočítanie DPH vo výške 4 435,00 Eur. Daňový subjekt podal voči rozhodnutiu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 21.08.2015 a rozhodnutie správcu dane zrušil, pretože bolo potrebné v súvislosti so zastupovaním spoločnosti KASSIA s.r.o. vypočuť A. S.. Zamestnancom správcu dane bolo umožnené Kriminálnym úradom finančnej správy, pobočka Východ
- Prešov, pracovisko Košice nazrieť do vyšetrovacieho spisu čvs: E.-XX-XXXX-V, pričom bol spísaný
záznam z uvedeného nazretia z 24.09.2014. Zároveň správca dane uviedol, že dňa 15.06.2016 mu bola zaslaná vyšetrovateľom KÚFS Košice obžaloba podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku, medzi ktorými je obžalovaný pán A. S. vo veci predaja pohonných hmôt, resp. ľahkého vykurovacieho oleja, ktorého predaj zabezpečoval cez spoločnosť KASSIA s.r.o. 8. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že 20.10.2015 sa zúčastnil pán A. S. svedeckej výpovede, z ktorej bola spísaná zápisnica k predaju tovaru spoločnosťou KASSIA s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2014. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že svedok A. S. v rámci výsluchu svedka sa vyjadril, že pozná spoločnosť KASSIA s.r.o. a jej konateľa Q. Y.. Spoločnosť KASSIA s.r.o. v období rokoch 2013, 2014 vykonávala obchodnú činnosť, t. j. predaj pohonných hmôt a vedel to preto, lebo spoločnosť KASSIA s.r.o. zastupoval. Pracoval ako obchodný zástupca na základe mandátnej zmluvy. Keď sa správca dane pýtal, či to vie podložiť aj dôkazom, svedok odpovedal, že dňa 01.06.2014 boli zadržané všetky dokumenty spoločnosti KASSIA s.r.o. a tiež dokumenty fyzickej osoby A. S. KÚFS- om a tam sa nachádza mandátna zmluva, preto ju nemohol predložiť. Na otázku, kde, kým a kedy bola podpísaná a uzatvorená vyššie uvedená mandátna zmluva svedok uviedol, že mandátna zmluva bola podpísaná v roku 2013, ale dátum spísania zmluvy si nepamätal. Podpísal ju p. Q. Y., konateľ spoločnosti, ale nevedel, či ju podpísal aj on. Podpísaná bola na Mestskom úrade v Poprade. Kým bola spísaná nevedel, pretože ju p. Y. na matriku doniesol osobne (oslovil ho na spoluprácu). 9. Správca dane oznámil svedkovi, že p. Q. Y. sa vyjadril správcovi dane v ZÚP zo dňa 22.09.2014, že ho p. A. S. oslovil s tým, že sa stane konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o., ak podpíše dokumenty, ktoré mu pripravili a predložili na podpis. Svedok odpovedal, že to nie je pravda, nikoho vraj nenútil a ani neoslovoval, aby podpísal vyššie uvedené dokumenty. Správca dane sa ho spýtal, za akých okolností a prečo sa stal splnomocneným zástupcom spoločnosti KASSIA s.r.o. a či ho splnomocnil konateľ spoločnosti p. Q. Y., aby konal v jeho mene - nech predloží originál plnej moci. P. A. S. sa vyjadril, že je to vlastne mandátna zmluva, ktorú už skôr spomenul a má názov plná moc a je zadržaná KÚFS - om. P. S. podľa jeho slov prenajímal spoločnosti KASSIA s.r.o. nebytový priestor vo svojom penzióne. Na otázku, či vie predložiť zmluvu o prenájme, povedal, že ju nemôže predložiť, lebo bola iba ústna dohoda. Ďalšie otázky sa týkali toho, kto vystavoval a aj podpisoval faktúry za spoločnosti KASSIA s.r.o. (predaj motorovej nafty), ktoré boli opatrené pečiatkou spoločnosti a či je presvedčený, že na faktúrach bol podpis p. Q. Y.. Svedok v tejto súvislosti odpovedal, že faktúry dostával do ruky od p. R. Y. a ani ich nepodpisoval, len ich odovzdal osobne odberateľom. Na otázku správcu dane, odkiaľ nakupovala spoločnosť motorovú naftu, sa svedok vyjadril, že motorová nafta bola nakúpená od spoločnosti EURÓPA HILL, kft. a objednával ju telefonicky. Vždy dal požiadavku na spoločnosť EURÓPA HILL, kft. a uviedol, kde má byť tovar prevezený. Pri prevzatí tovaru bol niekedy osobne a niekedy nie. Keď bol pri vykládke, tak aj hneď odovzdal faktúru a keď nebol, tak ju doniesol neskôr, po dodaní tovaru. Spoločnosť KASSIA s.r.o. obchodovala aj s inými spoločnosťami v lete roku 2013, ale spôsob obchodovania bol ten istý ako so spoločnosťou EURÓPA HILL, kft. So spoločnosťou EURÓPA HILL, kft. rokoval o dodávkach nafty s R. F.. Objednávky sa uskutočnili telefonicky a tovar bol zaplatený bankovým prevodom, avšak faktúry od spoločnosti EURÓPA HILL, kft. spoločnosť KASSIA s.r.o. nikdy neobdržala s odôvodnením, že ich dostane neskôr. Za dodanú motorovú naftu však platil. Na otázku, ako vedel, koľko má zaplatiť spoločnosti EURÓPA HILL, kft. za dodaný tovar, svedok odpovedal, že telefonicky mu bolo nahlásené, koľko peňazí má zaslať na bankový účet spoločnosti. P. A. S. sa vyjadril, že účtovníctvo neviedol on, on iba evidoval do počítača. Daňové priznania neboli podávané z dôvodu, že chýbali dodávateľské faktúry. Na otázku správcu dane, či konateľ spoločnosti - p. Q. Y. ho splnomocnil, aby mohol disponovať s bankovým účtom spoločnosti KASSIA s.r.o. a či ho môže správcovi dane predložiť k nahliadnutiu, svedok odpovedal, že ho splnomocnil p. Y. a je to uvedené v tej plnej moci (mandátna zmluva), ktorá sa nachádza na KÚFS-e. Na otázku správcu dane, kde sa nachádzali účtovné doklady spoločnosti KASSIA s.r.o., svedok odpovedal, že sa nachádzali u neho doma a boli zadržané KÚFS- om, sú to všetky doklady, p. Y. doklady v roku 2013 a 2014 nemal. 10. K vyjadreniu p. Q. Y., že mu mal p. A. S. vyplácať províziu za to, že podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu od predchádzajúceho konateľa spoločnosti KASSIA s.r.o. svedok vypovedal, že tvrdenia p. Y. sú nepravdivé, on jemu mal vyplácať províziu v hotovosti, ale doklady k nahliadnutiu nemá. Provízia bola nízka cca 300 až 400 Eur. Zvyšok odmeny nebol zaplatený z dôvodov nezaplatenia za motorovú naftu odberateľmi spoločnosti KASSIA s.r.o. Provízia bola dohodnutá s p. Y. ústne cca 30% zo zisku. Úhrady medzi dodávateľmi spoločnosti KASSIA s.r.o. a odberateľmi prebiehali tak, že niektorí odberatelia uhrádzali za tovar ešte pred dodaním tovaru, niektorí v deň dodania tovaru a ostatní po dodaní tovaru a následne bolo zaplatené spoločnosti EURÓPA HILL, kft. Toho času odberatelia dlhovali spoločnosti KASSIA s.r.o. 100 000 Eur.
11. Tvrdenia daňového subjektu, že bol sprostredkovateľom spoločnosti KASSIA s.r.o. A. S. potvrdil. Správa dane vykonal opätovne miestne zisťovanie, z ktorého bola vyhotovená zápisnica zo dňa 11.11.2015 vo veci preverenia tvrdenia pána A. S., že splnomocnenie za spoločnosť KASSIA s.r.o. sa nachádza medzi dokladmi, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke. Miestnym zisťovaním sa tvrdenia pána A. S. nepotvrdili. Žiadne splnomocnenie za spoločnosť KASSIA s.r.o. sa pri domovej prehliadke zo dňa 01.06.2014 nenašlo, ani neprevzalo o čom svedčí predmetná zápisnica z vykonanej domovej prehliadky. Pri miestnom zisťovaní boli predložené aj znalecké posudky, z ktorých vyplýva, že faktúry spoločnosti KASSIA s.r.o. sa nachádzali v počítači pána A. S.. Správca dane v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na to, že podľa zákona č. 98/2001 Z.z. nepožiadala spoločnosť KASSIA s.r.o. colný úrad o vydanie povolenia na distribúciu minerálneho oleja. Spoločnosť KASSIA s.r.o. takéto povolenie nemala a ani sa nenachádzalo v dokladov KÚFS. 12. Dňa 05.04.2017 sa uskutočnilo vypočutie svedka A. S., o čom bola spísaná ZÚP č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 05.04.2017. Kontrolovaný daňový subjekt sa v uvedený deň na výsluch svedka nedostavil. Po vykonanom poučení a vyjadrení svedka (svedok odmietol vypovedať) bolo ústne pojednávanie ukončené. Svedok sa konkrétne vyjadril, že poučeniu porozumel, odmietol vypovedať z dôvodu, že by si spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe. V danom čase prebiehalo súdne konanie, ktoré nebolo právoplatne ukončené. V predmetnej veci bol uznaný vinným na špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici, kde bolo podané odvolanie na NS SR a do ukončenia súdneho procesu v predmetnej veci aj v ostatných súvisiacich veciach s predajom motorovej nafty nebude vypovedať ako svedok. 13. Na základe oznámenia zo dňa 11.05.2017 sa uskutočnilo 30.05.2017 ústne pojednávanie, na ktorom správca dane oboznámil daňový subjekt s priebehom dokazovania vo vyrubovacom konaní a vydal následne 09.06.2017 rozhodnutie, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 4 435,00 Eur, ktoré bolo žalovaným na základe podaného odvolania daňovým subjektom zrušené rozhodnutím zo dňa 07.09.2017 a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie. Správca dane dňa 31.10.2017 uskutočnil ústne pojednávanie, na ktorom svedok A. S. odmietol vypovedať z dôvodu, že by si spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Vyjadril sa, že v súčasnosti prebieha na špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici súdne konanie, v ktorom bol uznaný vinným z trestného činu podvodu. Zatiaľ nie je právoplatne ukončené predmetné konanie. Prítomný právny zástupca po oboznámení sa so správcom dane so všetkými zisteniami v rámci vyrubovacieho konania opätovne namietal nevykonanie konfrontácie daňového subjektu so svedkom. Navrhol preveriť skutočnosti ohľadom založenia účtu v banke. 14. Dňa 15.12.2017 na ústnom pojednávaní správca dane oboznámil daňový subjekt s tým, že akceptoval rozhodnutie odvolacieho orgánu, svedka S. 3 krát predvolal, tohto sa nepodarilo vypočuť, pretože odmietol vypovedať. Správca dane argumentoval judikatúrou NS SR, ako aj rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ. Na základe uvedených skutočností správca dane v rozhodnutí vyslovil, že pán S. konal v mene spoločnosti KASSIA s.r.o. neoprávnene, nepredložil splnomocnenie, ktoré by ho oprávňovalo konať za uvedenú spoločnosť a tiež nebol ani zamestnancom spoločnosti, za ktorú by smel konať. Faktúry za dodanú motorovú naftu neboli vystavené a ani podpísané konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o. pánom Q. Y.. Zamestnanci správcu dane ďalej konštatovali, že zo strany spoločnosti KASSIA s.r.o. za týchto okolnosti nemohlo dôjsť k dodaniu motorovej nafty, pretože spoločnosť nebola vlastníkom uvedeného tovaru a neobchodovala s uvedeným tovarom. Správca dane nespochybnil, že daňovému subjektu bol dodaný tovar, ale pri výkone daňovej kontroly bolo spochybnené, že tovar bol dodaný spoločnosťou KASSIA s.r.o. 15. Správca dane na základe vykonaného preverovania a vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že spoločnosť KASSIA s.r.o.nevykonávala ekonomickú činnosť, pričom dodávateľské faktúry vystavené v mene tejto spoločnosti vyhodnotil ako formálne doklady, neodrážajúce reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Zároveň vyslovil názor, že spoločnosť KASSIA s.r.o.bola vytvorená a členená do obchodného reťazca z dôvodu vystavovania faktúr s daňou pre nasledujúceho tuzemského odberateľa v reťazci - daňový subjekt, ktorý si na základe takto vystavených faktúr uplatňuje odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok. Tým, že deklarovanému dodávateľovi - spoločnosti KASSIA s.r.o.nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, nebola následne splnená podmienka pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 citovaného zákona zo strany daňového subjektu. Šetrením správcu dane, z dožiadania, pojednávania s konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o., ako aj po nazretí do vyšetrovacieho spisu čvs: KUFS-XX/XXX/V-XXXX, z vypočutia svedka A. S. a tvrdenia daňového subjektu sa nepotvrdilo, lebo nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný spoločnosťou KASSIA s.r.o. - nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Správca dane dospel k záveru, že vykonal všetky možné dôkazy v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku a vydal opätovne rozhodnutie, ktorým určil DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014, pričom neuznal
daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH a vydal dňa 18.12.2017 rozhodnutie, voči ktorému sa daňový subjekt odvolal. 16. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH, konkrétne § 2 ods. 1, § 19 ods. 1, § 22 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) a citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku, konkrétne § 3 ods. 1,2,3, § 24 ods. 1, § 63 ods. 5 a 2, § 46 ods. 5 a § 65 ods. 5 a poukázal v odôvodnení rozhodnutia na podmienky v súvislosti s uplatnenými nárokmi daňového subjektu na odpočet DPH s dôrazom na ustanovenie § 49 a nasledujúcich zákona o DPH, ako aj s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný sa ako odvolací orgán vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu uvedené v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane. Pritom argumentoval aj tým, že správca dane v rámci odvolacieho konania na základe pokynu odvolacieho orgánu dňa 24.05.2018 vypočul za prítomnosti daňového subjektu svedka A. S.. 17. Žalovaný ďalej poukázal v odôvodnení rozhodnutia na podmienky v súvislosti s uplatnenými nárokmi daňového subjektu na odpočet DPH s dôrazom na ustanovenie § 49 a nasledujúcich zákona o DPH, ako aj s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V súlade s uplatnenými nárokmi daňového subjektu na odpočet DPH žalovaný uviedol, že bolo potrebné podmienky uvedené v § 49 a nasl. Zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy, na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, splniť. V danom odvolaní daňový subjekt poukázal na skutočnosť, že svedkovia Q. Y. a A. S. neboli vypočutí v tomto správnom konaní a zastáva názor, že správca dane porušil zákon, pričom na uvedený nedostatok postupu správcu dane v predmetnom správnom konaní viackrát poukázal. Odvolací orgán k tomuto uviedol, že správca dane využil pri uvedených zisteniach svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku a ako vyplýva z citovaného ustanovenia samotný Daňový poriadok predpokladá, že správca dane použije písomnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nie je ani zrejmé, že by postup správcu dane pri nahliadnutí do spisu spoločnosti KASSIA s.r.o. bol kompetentným orgánom vyhodnotený ako nesprávny. Pokiaľ daňový subjekt spomenul nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2011 ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžo/1/2014 žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetnú vec, lebo majú iný skutkový stav. 18. Žalovaný ďalej konštatoval, že v podanom odvolaním žalobca dôvodil okrem iného aj tým, že bola spoločnosť KASSIA s.r.o. dňa 10.06.2014 zrušená ku dňu 30.06., teda jej registrácia pre DPH, pričom jeho účtovník pred zaúčtovaním každej faktúry zisťoval na stránke www.financnasprava.sk, či dodávateľ je vedený v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, avšak menovaná spoločnosť nebola v uvedenom zozname. Odvolací orgán zdôraznil, že spomenutá informácia o zrušení registrácie pre DPH mala iba všeobecný charakter a rozhodnutie o zrušení registrácie nasledovalo až po deklarovanej realizácii sporného zdaniteľného obchodu v septembri 2013. 19. Námietka daňového subjektu, že správca dane sa v napadnutom rozhodnutí opiera o neprávoplatné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, z ktorého vyvodzuje záver, že štatutárny orgán spoločnosti KASSIA s.r.o. sa dopustil trestného činu, poukazuje pritom žalovaný na ustanovenie § 114 ods. 7 Trestného poriadku a dôvodí ďalej tým, že z ktorého vyplýva zásadný zákaz použitia obrazového, zvukového záznamu získaného v rámci konkrétneho trestného konania v inom trestnom konaní, pričom to považuje uvedený nález Ústavného súdu SR za nemožný akceptovať na danú vec. Pokiaľ ide o preukázanie sporného zdaniteľného obchodu deklarovaných dodávok motorovej nafty len písomnými dokladmi t. j. faktúrou, dodacím listom žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku NS SR 8Sžf/136/2013. V závere rozhodnutia žalovaný argumentoval tým, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v súlade so zákonom a preto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
II.
Žalobné dôvody
20. Včas podanou žalobou sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. V žalobe najskôr poukázal na skutkový stav, na rozhodnutie správcu dane, ako aj dôvody odvolania a rozhodnutie žalovaného a citoval príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku, ako aj ustanovenie § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku.
21. Žalobca argumentoval ďalej tým, že predložil správcovi dane faktúry, vrátane dodacích listov k faktúram, ktoré sú podpísané dodávateľom a zároveň preukázal správcovi dane úhradu daných faktúr s variabilným symbolom faktúr. Z uvedených predložených dokladov nesporne vyplýva, že žalobcovi vznikol zákonný nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu. Vyslovil právny názor, že žalobca prejednávanej veci splnil všetky podmienky na odpočet DPH po formálnej stránke a preto z uvedených dôvodov skutočnosť že spoločnosť KASSIA s.r.o. nemala skladové priestory, nevlastnila žiadne autá
- cisterny na prepravu takéhoto druhu tovaru a v roku 2013 nemala vlastných zamestnancov ešte neznamená, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní. Taktiež poukázal na to, že na dodacích listoch nie je podpis konateľa, avšak táto skutočnosť nespochybňovala jeho dobrú vieru, že ide o poctivý obchod. Podotkol, že faktúra je len účtovným dokladom a nezakladá právny vzťah, preto podľa jeho názoru faktúru nemusí podpísať konateľ spoločnosti. Z dodacích listov je zrejmé, že objednaný tovar priviezlo auto, na dodacích listoch je uvedený dodávateľ KASSIA s.r.o. skutočnosť, že pri dodaní tovaru sa nezúčastňoval nikto zo spoločnosti dodávateľa nespochybňuje dobrú vieru žalobcu, že tovar skutočne dodala spoločnosť u ktorej bol tovar objednaný, t.j. spoločnosť KASSIA s.r.o. Zákon podľa žalobcu nevyžaduje, aby tovar dodal konateľ spoločnosti, tovar môže dodať jeho zamestnanec, ba dokonca si dodávateľ môže objednať dopravu prostredníctvom tretej obchodnej spoločnosti. Žalobca si tovar objednával u dodávateľa, ktorý je platcom DPH a DPH bola riadne uvedená na vystavených faktúrach a žalobcom zaplatená. Všetky skutočnosti ohľadom nákupu si žalobca preveroval pred zaúčtovaním každej faktúry a nového dodávateľa osobne prostredníctvom svojho účtovníka na stránke www.financnasprava.sk. 22. Žalobca ďalej trval natom, že žiadne zo skutočností, ktoré zistil správca dane pri kontrole nepreukázali vedomosť žalobcu o podvodnom konaní spoločnosti KASSIA s.r.o. Tieto tvrdenia správcu dane hodnoverným spôsobom nepotvrdili podozrenie žalobcu o jeho zapojení do akéhokoľvek podvodu, pričom treba rešpektovať závery Európskeho súdneho dvora vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C- 80/11 a C-142/11, pričom citoval príslušné state z uvedených rozsudkov. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia NS SR 4Sžf/73/2015 z 01.12.2016 ako aj rozhodnutie 4Sžf/60/2016. Zdôraznil, že v predmetnom konaní správny orgán vypočul iba svedka - konateľa spoločnosti, nevykonal konfrontáciu A. S., ktorý podľa svedeckej výpovede konateľa spoločnosti Q. Y. zabezpečoval obchod s motorovou naftou. Správny orgán následne nahliadol do vyšetrovacieho spisu z výsluchu svedka Q. Y., do zápisnice obvineného Z. S. a zápisnice o vydaní veci. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že takto získaný dôkaz trestného spisu, ktorý nie je právoplatne skončený je v hlbokom rozpore s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 5/2011-77 a rozsudkom NS SR, sp. zn. 7Sžo1/2014. 23. Podľa názoru žalobcu, ako daňový subjekt v danom prípade neporušil svoje povinnosti, nie je preukázané, že tovar neprevzal, práve naopak, samotný správca dane uznáva, že tovar bol dodaný žalobcovi za ktorý aj žalobca zaplatil. To, či tovar - motorová nafta patrila spoločnosti KASSIA s.r.o. nie je povinnosťou žalobcu skúmať, pretože žalobca je obyčajný živnostník prevádzkujúci betonáreň, nemá a nemôže mať prístup k účtovníctvu spoločnosti KASSIA s.r.o., takisto nemá právo požadovať od spoločnosti KASSIA s.r.o., aby preukázala od akej spoločnosti nadobudla uvedený tovar a za akú cenu. Nie je orgánom činným v trestnom konaní aby mal informácie, či daný tovar- motorová nafta nepochádza z trestnej činnosti. Zo strany žalobcu išlo o obyčajný obchod a daný obchod nejavil žiadne známky podozrenia nezákonnosti. Zároveň žalobca spolu so žalobným návrhom žiadal o priznanie odkladného účinku žalobe.
III.
Vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu 24. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu k podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným stanoviskom zo dňa 25.10.2018 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach daňových orgánov. 25. K vyjadreniu žalovaného poskytol písomné stanovisko právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 03.12.2018 pričom zotrval na žalobných námietkach a žiadal rozhodnutia, ktoré boli napadnuté správnou žalobou zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania, pričom zotrval na žalobných námietkach.
IV.
Závery správneho súdu
26. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), podľa ktorého správny súd v predmetnom konaní konal. 27. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, Daňového úradu Prešov pobočka Stará Ľubovňa, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4 435,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014. 28. Z ustanovenia § 2 ods. 1 S.s.p. vyplýva, že správny súd poskytuje ochranu právam alebo právam chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý kto tvrdí že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na Správnom súde. 30. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 31. Správny súd ako vecne a miestne príslušný preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného, ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pričom vychádzal zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a bol viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe. Po zistení správnosti postupu v rámci procesných podmienok ako už uviedol správny súd vytýčil pojednávanie, na ktorom rozhodol vo veci samej. Z administratívneho spisu mal preukázané všetky skutočnosti, ktoré boli uvádzané v rozhodnutiach tak správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného. 32. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Dodaním tovaru je v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
34. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. 35. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie DPH podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 38. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 41. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 42. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 43. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 44. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 45. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. 46. Podľa § 74 ods. 2 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri odvolaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 47. Podľa § 74 ods. 4 citovaného zákona, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. 48. Pri svojej úvahe vychádzal správny súd z obsahu vykonaného dokazovania správcom dane, teda z jeho postupu, ako aj z rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti musí správny súd konštatovať, že jeho úlohou v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu podľa S.s.p. bolo posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda musel skúmať namietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, hlavne či uvedené pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 49. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže uznanie práva na odpočítanie DPH ako v tomto prípade na základe sporných faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa 10.03.2014, základ dane 1 485,00 Eur DPH 297,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.03.2014, základ dane 4 950,00 Eur, DPH 990,00 Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 21.03.2014, základ dane 5 940.0 Eur, DPH 1188,00 Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2014, základ dane 9 800.0 Eur, DPH 1 960,00 Eur. Žalobca na preukázanie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH predložil správcovi okrem samotných faktúr aj dodacie listy a doklady o zaplatení faktúr. 50. Z obsahu námietok žalobcu v žalobe je zrejmé, že žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočívajúcu v nesprávnom vyhodnotení dôkazov daňovými orgánmi, v prenášaní dôkazného bremena na žalobcu, ďalej namieta nedostatočné zohľadnenie obchodných zvyklostí v oblasti obchodovania s motorovou naftou a tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
51. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Boj proti podvodným daňovým únikom, resp. prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ. Prináleží teda vnútroštátnym súdom a predtým správnym orgánom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa preukáže jeho uplatnenie na základe podvodu. Vnútroštátna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom EÚ a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnym predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH. Základnou zásadou spoločného systému DPH je zásada neutrality, ktorej výklad vyplýva z judikatúry ESD, napr. spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcurum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak vo svetle objektívnych skutočností sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom- ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej - rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében Kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11.
52. Ako vyplýva z rozhodnutí daňových orgánov tieto v prejednávanej veci nespochybnili samotnú existenciu dodávaného tovaru - motorovej nafty a s tým spojený reálny základ deklarovaný na zdaniteľnosť, ale plne spochybnili dodanie tovaru spoločnosťou uvádzanou na faktúrach a to spoločnosťou KASSIA s.r.o.
53. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach SD EÚ, z ktorých majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry SD EÚ. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že aj NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 01.12.2016). 54. V prejednávanej veci žalobca splnil všetky podmienky na odpočet DPH po formálnej stránke - preukázal dodanie tovaru faktúrou, ktorá spĺňa náležitosti podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, ako aj ďalšími dokladmi - dodacím listom a príjemkou tovaru. Zdaniteľné plnenie teda materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa, keď dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, ako dodaný tovar obstaral a následne ho reálne dodal žalobcovi a naviac, že nedisponoval v čase obchodu priestormi, ani zamestnancami. 55. Správca dane nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi z dodávateľských faktúr od spoločnosti KASSIA s.r.o. odôvodnil tým, že dodanie tovaru tak, ako deklaroval žalobca predloženými faktúrami, sa reálne neuskutočnilo, a tým pri odpočítaní platiteľ porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Žalovaný sa s rozhodnutím správcu dane stotožnil, jeho odôvodnenie považoval za logické, jasné a zrozumiteľné, pričom v rozhodnutí nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. 56. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to, že obchod bol uskutočnený v deklarovanom rozsahu a aj uskutočnený osobou uvedenou na faktúrach č. XXXXXXXXX zo dňa 10.03.2014, základ dane 1 485,00 Eur, DPH 297,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.03.2014, základ dane 4 950,00 Eur, DPH 990.0 Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 21.03.2014, základ dane 5 940,00 Eur, DPH
1 188.0 Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2014, základ dane 9 800,00 Eur, DPH 1 960.0 Eur. Pokiaľ sa týka deklarovaného rozsahu obchodu, tento však správca dane nespochybnil. 57. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov teda vyplýva, že tieto nespochybňujú samotnú existenciu tovaru - motorovej nafty a skutočnosť, že žalobca nadobudol motorovú naftu na účely ďalšej svojej podnikateľskej činnosti. Sporným ale zostalo to, či spoločnosť KASSIA s.r.o., ktorá vystavila daňovými orgánmi spochybňované faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 10.03.2014, základ dane 1 485,00 Eur DPH 297,00 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.03.2014, základ dane 4 950,00 Eur, DPH 990,00 Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 21.03.2014, základ dane 5 940,00 Eur, DPH 1 188,00 Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2014, základ dane 9 800,00 Eur, DPH 1 960,00 Eur, bola aj skutočným dodávateľom motorovej nafty. 58. Rozsudkom č.k. 2S/68/2018-120 zo dňa 08.10.2019 krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. júna 2018 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutie prvostupňového orgánu Daňového úradu Prešov pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 18.12.2017 č.: XXXXXXXXX/XXXX a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 59. Krajský súd mal za to, že zistený skutkový stav je nedostačujúci na správne posúdenie veci, a to najmä vzhľadom na konštatovanie žalovaného, že žalobca nemohol nevedieť, na akých obchodoch s motorovou naftou sa zúčastňuje. Ďalej mal za to, že dokazovanie je potrebné doplniť aj s ohľadom na vysporiadanie sa s príslušnou judikatúrou NS SR a SD EÚ, ako aj s poukazom žalobcu na to, že prepravu motorovej nafty zabezpečoval dodávateľ (spoločnosť KASSIA s.r.o. ), ktorý je aj uvedený na dodacom liste, pričom zo zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť KASSIA s.r.o. nedisponovala zamestnancami, ani skladovými priestormi. Z toho vyplýva, že spoločnosť KASSIA s.r.o.. prepravu tovaru nevykonávala. Bol toho názoru, že daňový úrad dostatočne nevypočul svedka A. S., ktorý vystupoval ako zástupca dodávateľa (spoločnosti KASSIA s.r.o.), ale oznámil len skutočnosti, ktoré boli zistené pri daňovej kontrole, resp. odmietal vypovedať. 60. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžfk/16/2020 zo dňa 20.05.2020 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/68/2018-120 zo dňa 8. októbra 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 61. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku v bodoch 10., 13., 14., 15. a 16. konštatoval: ,,Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že kľúčovým aspektom v prejednávanej veci je posúdenie otázky, či v kontexte skutkového základu, zisteného správcom dane, žalobca prijal opatrenia, ktoré od neho, ako od podnikateľského subjektu pôsobiaceho v bežnom obchodnom styku možno rozumne vyžadovať. Uvedené je relevantné aj z pohľadu posudzovania otázky miery zaťaženia resp. obsahového determinovania dôkazného bremena, ktoré znáša žalobca, obzvlášť v prípade kedy z vykonaného dokazovania vyplynula vážna pochybnosť o reálnom priebehu obchodu s poukazom na osobu dodávateľa. Kasačný súd ma za preukázaný skutkový stav, zistený daňovými orgánmi, z ktorého vyplýva, že žalobca neprijal žiadne opatrenia na účely preverenia toho, či osoba, s ktorou realizuje obchodnú transakciu je oprávnená konať za dodávateľa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť najmä skutočnosť, že žalobca nepoznal a ani nemal prípadnú skúsenosť v oblasti obchodovania s dodávateľom a teda nemal bližšie vedomosti ani ohľadom osoby A. S., pričom kontakt na tohto získal len prostredníctvom tretej osoby. O akú spoločnosť ide sa dozvedel, až momentom dodania faktúry na adresu prevádzky. Nepoznal konateľa dodávateľa a od Juraja Petruša si pred realizáciou obchodu nežiadal plnomocenstvo na zastupovanie dodávateľa a ani neoveroval jeho totožnosť. Okrem uvedeného, s dodávateľom neuzatvoril žiadnu zmluvu. V tomto smere je potrebné poukázať aj na špecifický druh tovaru, ktorého dodanie bolo predmetom obchodnej transakcie, pričom týmto bola motorová nafta, ktorej predaj podlieha povoleniu, čo by samo o sebe malo podmieňovať zvlášť rozvážny resp. opatrný prístup odberateľa za účelom ubezpečenia sa, že nedochádza v súvislosti s predajom takého tovaru k nejakému protiprávnemu konaniu, ktorého súčasťou by sa mohol, hoci nechcene, stať. Zodpovedá obvyklému postupu primerane zodpovedného podnikateľa, konajúceho s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby v prípade kedy plánuje realizovať uskutočnenie zdaniteľného obchodu s neznámym dodávateľom resp. neznámou osobou, ktorá má byť údajne jeho zástupcom, vyžadoval minimálne preukázanie sa prostredníctvom plnej moci zo strany takejto osoby, prípadne, aby vykonal kroky k zisteniu totožnosti štatutárnych orgánov dodávateľa, ak ide o právnickú osobu. Tieto údaje sú bez akýchkoľvek ťažkostí prístupné k nahliadnutiu vo verejných registroch, ako napr. Obchodný register SR. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu by teda neobstálo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty, prípadne tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany iného daňového
subjektu zúčastneného v obchodnom reťazci, ktorého je žalobca súčasťou. Bolo potrebné, aby sám žalobca automaticky preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené s ohľadom na osobu dodávateľa. Určiť exaktnú hranicu, po ktorú dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a hranicu, od ktorej ho už nezaťažuje, býva spravidla náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade však daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu vykonať aspoň také opatrenia, ktoré možno považovať za rozumné a štandardné pri realizácii akejkoľvek obchodnej transakcie. Za takéto opatrenie možno jednoznačne považovať aj preverenie skutočnosti, či je subjekt, s ktorým jedná, či priamo uzatvára obchod, na takéto konanie oprávnený. V tejto súvislosti je v jeho vlastnom záujme, aby na účely takého preverenia vyžiadal od dotknutého subjektu napr. plnomocenstvo, ktoré môže následne slúžiť ako dôkaz o tom, že obchod bol realizovaný s tou osobou, ktorá predmetné plnomocenstvo predložila. S poukazom na svoj predchádzajúci rozsudok sp. zn. 3 Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010. bod 14 kde kasačnv súd uvádza, že sťažovateľovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov, ale daňový subjekt musí pri vstupe do obchodných vzťahov dodržiavať štandardnú odbornú starostlivosť v tom, že si overí oprávnenie konať v mene subjektu u osoby, s ktorou uzatvára obchodný záväzkový vzťah. V danom prípade nešlo o právny úkon v prevádzkarni podnikateľa. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu a to aj vo vzťahu k osobe dodávateľa žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.“ 62. Podľa § 469 Správneho súdneho poriadku ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
63. Po zrušení rozsudku krajského súdu kasačným súdom bolo povinnosťou krajského súdu opätovne vec prejednať a rozhodnúť, pričom pri svojom rozhodovaní bol viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom.
64. Kasačný súd vyslovil právny názor, že dôkazné bremeno v prejednávanej veci znáša žalobca, pretože v danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynula vážna pochybnosť o reálnom priebehu obchodu s poukazom na osobu dodávateľa. Žalobca neprijal opatrenia, ktoré od neho ako od podnikateľského subjektu pôsobiaceho v bežnom obchodnom styku možno rozumne vyžadovať. Žalobca neprijal žiadne opatrenia na účely preverenia osoby, s ktorou realizoval obchodnú transakciu, či bola oprávnená konať za dodávateľa. Žalobca nepoznal dodávateľa ani nemal skúsenosť v obchodovaní s ním, bližšie nepoznal ani A. S.. Nepoznal konateľa dodávateľa, napriek tomu od A. S. nežiadal plnomocenstvo, ktoré by preukazovalo oprávnenie konať za dodávateľa ani si neoveril jeho totožnosť. S dodávateľom nemal uzavretú žiadnu zmluvu.
65. Najvyšší súd poukázal na špecifický druh tovaru - motorová nafta, ktorý bol predmetom obchodu, ktorej predaj podlieha povoleniu. Práve táto skutočnosť by mala byť dôvodom na opatrný prístup odberateľa, z dôvodu ubezpečenia sa, či sa nezúčastňuje na protiprávnom konaní.
66. V prípade, ak žalobca plánoval uskutočniť zdaniteľný obchod, mal konať s odbornou starostlivosťou priemerne zodpovedného podnikateľa a pokiaľ obchodoval s neznámym dodávateľom, vyžadovať minimálne preukázanie oprávnenia konať za dodávateľa, napr. zistiť štatutárny orgán, resp. vyžadovať predloženie splnomocnenia. 67. Daňový subjekt je povinný pri vstupe do obchodných vzťahov dodržiavať odbornú starostlivosť a overiť si oprávnenie konať v mene subjektu u osoby, s ktorou uzatvára obchodný záväzkový vzťah. 68. Správca dane bol teda oprávnený od žalobcu daňového subjektu vyžadovať, aby preukázal, že vynaložil opatrenia na overenie subjektu, s ktorým realizoval obchodný vzťah. 69. S poukazom na právny záver vyslovený kasačným súdom, ktorým je krajský súd viazaný, a to že správca dane bol oprávnený vyžadovať od žalobcu, s poukazom na pochybnosti o reálnom priebehu obchodu, z dôvodu osoby dodávateľa, preukázanie vynaloženia odbornej starostlivosti priemerného podnikateľa pri uskutočnení zdaniteľného obchodu, pričom žalobca nepreukázal, aby s takouto odbornou starostlivosťou v obchodnom styku postupoval, keď si napriek tomu, že nepoznal osobu dodávateľa, neoveril oprávnenosť osoby, s ktorou obchodoval, konať za dodávateľa, napr. predložením
splnomocnenia, neuniesol teda dôkazné bremeno, o priebehu daňového obchodu, t.j. že tovar mu bol dodaný od spol. KASSIA s.r.o., musel súd žalobu zamietnuť. 70. Na základe vyššie uvedeného s poukazom na viazanosť krajského súdu právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 Správneho súdneho poriadku, po opätovnom preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto je zamietol.
71. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že predložil správcovi dane faktúry, dodacie listy, preukázal uhradenie faktúr, nevznikol ešte žalobcovi nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu, pretože splnenie formálnych podmienok na odpočet DPH nie je postačujúce. Základná podmienka potrebná na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary, ktoré daňovému subjektu boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri skúmaní opodstatnenosti nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nie len z predložených faktúr a iných dokladov, ale aj zo zistení, ktoré vykonáva v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré preukazujú, že absentuje materiálny podklad pre vyhotovené faktúry. V danom prípade dôkazy, ktoré predložil žalobca, nepreukazujú splnenie materiálnej podmienky na odpočítanie DPH, teda nepreukazujú tú skutočnosť, že tovar bol žalobcovi skutočne dodaný dodávateľom KASSIA s.r.o. Žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia materiálnych podmienok nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty.
72. Nemusel žalobca mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní (preto ani správca dane nebol povinný preukázať túto skutočnosť), avšak v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu, mal vykonať potrebné opatrenia na zistenie oprávnenosti osoby, s ktorou obchodoval, konať za dodávateľa, čo však nepreukázal, aby vykonal. To, či konal v dobrej viere, že ide o poctivý obchod a že tovar skutočne dodala spol. KASSIA s.r.o., s poukazom na právny názor najvyššieho súdu, ho neospravedlňuje, pokiaľ nebol obozretný a nevykonal potrebné opatrenia, ktorými by mohol nadobudnúť pochybnosti o dodávateľovi a uskutočnenom obchode.
73. Žalobca v žalobe namietal procesný postup správcu dane, že nevykonal konfrontáciu A. S. s konateľom spoločnosti. V pôvodnom rozhodnutí krajský súd uviedol, že správca dane svedka A. S. dostatočne nevypočul. Najvyšší súd sa k tejto skutočnosti nevyjadril, avšak vzhľadom na zrušenie rozhodnutia krajského súdu najvyšším súdom a právny názor najvyššieho súdu, možno implicitne vyvodiť, že najvyšší súd nepovažoval za potrebné, aby bol opätovne vypočutý svedok A. S., vzhľadom k tomu, že žalobca porušil povinnosť konať obozretne pokiaľ si uplatňoval odpočet DPH a bolo práve povinnosťou žalobcu vyžadovať od A. S. splnomocnenie na preukázanie oprávnenia konať za dodávateľa.
74. Nie je postačujúce, pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočet DPH, preukázanie dodania tovaru a zaplatenia zaň. Musí byť preukázané aj to, že tovar bol skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. V danom prípade nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočet DPH pretože nepreukázal, že tovar mu bol dodaný spol. KASSIA s.r.o., nebolo mu vytýkané, že neskúmal, či tovar patril spol. KASSIA s.r.o. ani to, od akej spoločnosti dodávateľ nadobudol tovar.
75. K predloženému uzneseniu Súdneho dvora z 3. septembra 2020 vo veci C-61/19, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný Správnym a pracovným súdom v Budapešti z 5. júla 2019 a doručený Súdnemu dvoru 13. augusta 2019 v konaní: Vikingo Fövallalkozó Kft. Proti Nemzeti Adó-es Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága rozhodol takto: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátnej právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá
vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z predmetného rozhodnutia ESD vyplývajú závery, ktoré nemožno aplikovať na predmetnú vec, nakoľko v konaní 2S/59/2020 ide o preukázanie kľúčového aspektu a to, či žalobca prijal opatrenia, ktoré od neho ako podnikateľského subjektu pôsobiaceho v bežnom obchodnom styku možno rozumne vyžadovať a v tom kontexte o posúdenie otázky miery zaťaženia, resp. znášanie dôkazného bremena žalobcom a určenia hranice, po ktorú dôkazné bremeno zaťažilo žalobcu. Nešlo o preukázanie nehodnovernosti faktúr, ani porušenie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, ani ekonomická opodstatnenosť, či nezrovnalosti samotnej transakcie, či podvodné konanie predchádzajúcich subjektov v dodávateľskom reťazci. V danej veci správca dane nenamietal materiálne plnenie, ale mal pochybnosti o osobe dodávateľa a teda vyslovil pochybnosť o reálnom dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom. Správny súd zároveň konštatuje, že uvedený listinný dôkaz predložil žalobca až na pojednávaní po zrušenom prvotnom rozhodnutí súdu vo veci.
76. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 Správneho súdneho poriadku. Žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania. 77. O trovách kasačného konania rozhodol súd podľa § 467 ods. 1 a 3 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Žalobcovi nepriznal náhradu trov kasačného konania, pretože v konaní o kasačnej sťažnosti nebol úspešný. 78. Predmetné rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.