Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté deti: F. B., nar. XX.XX.XXXX a P. B., nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, deti matky: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B., Q. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, a otca: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B., zastúpený JUDr. Danielom Drenkom, advokátom so sídlom Bratislava, Bajkalská 5/C, o zvýšenie výživného a zníženie výživného, rozhodujúc o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16. októbra 2020, č.k. -431, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného aj návrh otca na zníženie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, vecne tým, že tak návrh matky v tom čase maloletých detí na zvýšenie výživného ako aj návrh otca na zníženie výživného bol podaný nedôvodne. Matka sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 150 eur na sumu 200 eur na mal. F. a zo sumy 100 eur na sumu 150 eur na mal. P. dôvodiac nárastom výdavkov na ich výživu v súvislosti so štúdiom, a súčasne nepomerne vyšším príjmom otca než príjmom matky, ktorá navyše spláca spoločné úvery z rozvedeného manželstva. Otec sa naopak domáhal zníženia výživného, a to zo sumy 150 eur na sumu 60 eur na mal. F. a zo sumy 100 eur na sumu 40 eur na mal. P. s odôvodnením, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane otca k výraznej zmene pomerov, k súdom schválenej rodičovskej dohode bol otec nepriamo dotlačený, pričom sa spoliehal na to, že napriek jeho zárobkovým pomerom bude môcť takéto výživné uhrádzať, od jesene 2018 sa mu však zhoršil zdravotný stav a aktuálne je dlhodobo práceneschopný a bez akýchkoľvek príjmov. Aby sa vyhol exekúciám a trestnému stíhaniu, na platenie výživného si opakovane požičal od svojich rodičov.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že rozsudkom z 11.1.2018 č.k. -31 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal platiť výživné vo výške 150 eur mesačne na mal. F. a 100 eur mesačne na mal. P., vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky. Vtedy mal. F. navštevoval 1. ročník SŠ, do školy

dochádzal v týždňových intervaloch a býval na internáte, stravoval sa v škole, netrpel zdravotnými problémami a výdavky na neho predstavovali okolo 550 eur mesačne. Mal. P. navštevovala 9. ročník ZŠ v mieste bydliska, nosila okuliare, všetky výdavky na ňu matka síce nevyčíslila, je však dôvodný záver, že vzhľadom na jej vek a pravidelnú potrebu výmeny okuliarov výdavky zrejme neboli výrazne nižšie ako na mal. F., i keď v súvislosti s ňou matka nemala výdavky na cestovanie a internát. Matka v tom čase mala príjem nepresahujúci 608 eur netto mesačne. Tvrdenia otca, že k uvedenej rodičovskej dohode bol priamo či nepriamo prinútený a výživné uhrádzal z „rezervy,“ ktorá sa časom minula, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové, nakoľko dospelá osoba si i pri bežnej opatrnosti musí byť vedomá toho, k akým výdavkom sa môže zaviazať; obzvlášť v prípade, ak ide o výdavky prednostného charakteru, ku ktorým výživné patrí. Keďže otec v tom čase už dlhodobo podnikal (od r. 1992 na základe živnostenské oprávnenia a od r. 2007 aj prostredníctvom obchodnej spoločnosti), je zrejmé, že tento spôsob obživy mu musel prinášať dostatočný príjem na pokrytie všetkých jeho výdavkov, bez ohľadu na to, aké údaje uviedol v daňovom priznaní, či už ako konateľ obchodnej spoločnosti alebo SZČO.

4. Otec bol už v čase minulého rozhodovania súdu osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Od 14.1 do 1.3.2019 bol práceneschopný kvôli Crohnovej chorobe a problémom s chrbticou a od 11.3.2019 kvôli infekcii dýchacích ciest. Obchodná spoločnosť F. s.r.o., ktorej spoločníkmi sú otec i matka, je od roku 2018 neaktívna a nemajetná a otec podal návrh na jej zrušenie, o jeho návrhu zatiaľ nebolo rozhodnuté. Uznesením Okresného súdu Trnava z 27.8.2019 č.k. -21 bol na majetok otca vyhlásený konkurz. Otec dňa 2.8.2019 uzavrel pracovnú zmluvu; podľa výpisu z evidencie Sociálnej poisťovne pracovný pomer trval len do 5.9.2019, od 1.10.2019 je otec samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), pričom za r. 2019 mal otec ako SZČO podľa daňového priznania zisk 1.126,88 eur a za r. 2018 zisk 6.274,25 eur. Ďalej bolo preukázané, že vzhľadom k neplateniu výživného bolo voči otcovi dňa 13.9.2019 začaté trestné stíhanie za prečin zanedbania povinnej výživy podľa .

5. Príjem matky v roku 2019 bol priemerne 644,38 eur netto mesačne, za obdobie od januára do mája 2020 priemerne 730,30 eur netto mesačne. Výdavky na domácnosť matka vyčíslila v sume 302 eur mesačne (čo rozpočítané medzi 4 osoby, keďže v spoločnej domácnosti žije i stará matka detí, predstavuje na jedného 75,50 eur), platí si ďalej pohonné hmoty na cestu do práce, poistku a okrem toho spláca úvery celkovo v sume 570,74 eur mesačne. Výdavky na deti matka vyčíslila v sume od 73,50 do 462,05 eur na jedno dieťa a mesiac, pričom F. má pre histamínovú intoleranciu zvýšené nároky na diétne stravovanie a pravidelne užíva lieky v cene cca 60 eur mes., v roku 2018 absolvoval vodičský kurz skupiny B v cene 600 eur. P. je pacientom nefrologickej ambulancie a pri každej kontrole v neštátnej ambulancii hradí 50 eur, nefrológ jej navyše odporúčal kúpanie len v mori. Matka v tejto súvislosti predložila faktúru o zakúpení dňa 17.1.2018 zájazdu do Turecka pre seba a maloletých v hodnote 1.867,36 eur, súd prvej inštancie však poukázal na to, že zájazd bol zakúpený 10 mesiacov pred vystavením potvrdenia lekára. Viaceré z matkou predložených dokladov vrátane tých na vyššie sumy (napr. notebook a mobilný telefón v hodnote 1.206,98 eur a 489 eur) pochádzajú z obdobia ešte pred rozvodom manželstva. Okrem toho matka vyčíslila aj za október 2019 až jún 2020 také výdavky na deti, z ktorých nie všetky možno považovať za odôvodnené náklady napr. v apríli 2020 je u mal. F. deklarovaný nákup „proteínu“ v hodnote 52,80 eur s dodaním zo zahraničia, čo súd považoval za nadštandardnú položku v situácii, kedy obaja rodičia majú obmedzené finančné možnosti, podobne súd vyhodnotil výdavky na P. a to 400 eur v júni 2020 za vodičské oprávnenie na motorku a za ten istý 690 eur za vodičské oprávnenie na automobil.

6. Otec v konaní poukazoval na predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva zmena pomerov na jeho strane, spočívajúca najmä v zhoršení zdravotného stavu a v zmene okolností, za ktorých v minulosti podnikal (návrh na výmaz obchodnej spoločnosti, vyhlásenie konkurzu, daňové priznania - SZČO, z ktorých vyplýva pokles zisku o 75%), pričom znížený životný štandard by sa mal podľa neho primerane odraziť i na jeho vyživovacej povinnosti. Matka tvrdenia otca popierala, uviedla, že ani počas manželstva jeho príjmy nikdy neklesli pod 1.000 eur mesačne, hoci už trpel zdravotnými problémami a je presvedčená, že stále podniká so ziskom, čo je i dôvod, prečo doposiaľ nepožiadal o invalidný dôchodok. Dôkazom toho je aj inzerát na sociálnej sieti, ktorého predmetom je ponuka búracích prác s hydraulickým kladivom, služby s traktorbagrom, pričom ako kontakt je uvedená e-mailová adresa F. a telefónne číslo, ktoré patrí otcovi detí. Nie je tiež bez významu, že otec je PN iba v zimných mesiacoch, kedy sa stavebné práce nevykonávajú.

7. Súd prvej inštancie dôvodil, že aktuálne je F. už plnoletý, navštevuje 4. ročník rovnakej SŠ, v škole sa stravuje individuálne kvôli potravinovej intolerancii; iné zdravotné problémy nemá. P. už navštevuje strednú školu (gymnázium), avšak v mieste bydliska, naďalej nosí okuliare. Výdavky na potreby detí sa podľa vyčíslení matky v porovnaní s predchádzajúcim obdobím výraznejšie nezvýšili, resp. len v niektorých mesiacoch, kedy uhrádzala mimoriadne výdavky za vodičský kurz pre mal. P. či mobilný telefón, ktoré ale súd nepovažoval za štandardné ani hospodárne a od otca nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na nich podieľal. Bez významu nie je tiež skutočnosť, že pri šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom v domácnosti matky táto uviedla výdavky na každé z detí vo výške okolo 300 eur mesačne. Príjem matky oproti predchádzajúcemu obdobiu postupne stúpal, pričom stúpol o viac než 120 eur mesačne (t.j. o 20%), keď posledne predstavoval priemerne 730,30 eur netto mesačne. Príjem otca z podnikania podľa predložených dokladov klesol, čo zrejme súvisí i s jeho opakovanou PN v prvom štvrťroku 2019; tu však súd poznamenal, že daňové priznanie otca ako SZČO za r. 2019 (podľa ktorého dosiahol v danom roku zisk 1.126,88 eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom /6.274,25 eur/ predstavuje pokles o 5.147,27 eur, t.j. o 82%) bolo vyhotovené už v čase po podaní návrhu otca na zníženie výživného, kedy otec mohol predpokladať, že pokles jeho príjmov bude súdom hodnotený v jeho prospech. Súd konštatoval všeobecne známu prax daňových subjektov „optimalizovať“ svoje daňové priznania za účelom zníženia základu dane z príjmu. Súd ďalej konštatoval, že nemá pochybnosť o tom, že otec naďalej podniká; ktorú skutočnosť ani on sám nepoprel, a jeho telefónne číslo uvedené v inzeráte, ako aj e-mailová kontaktná adresa obsahujúca názov obchodnej spoločnosti Domian s.r.o. to len potvrdzujú, pričom je známe, že po inzerovaných službách je aktuálne vysoký dopyt. Návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti ani uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok otca nie sú podľa názoru súdu spôsobilé preukázať zníženú schopnosť otca platiť aktuálne výživné. Obchodná spoločnosť je samostatným právnym subjektom, pričom otec v návrhu na jej zrušenie uviedol dôvody, ktoré nevypovedajú o jeho osobných pomeroch. Konkurz na majetok otca bol vyhlásený na základe splnenia obsahových i formálnych náležitostí návrhu a tvrdenia otca, že je platobne neschopný, o ktorom súd nemal pochybnosti; samotný o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov však priznáva osobitné postavenie výživnému a súvisiacim pohľadávkam. Pokiaľ ide o zdravotné problémy otca, tieto sú dlhodobého charakteru; Crohnovou chorobou trpí už od r. 2015, preukaz ZŤP mu bol vydaný ešte pred rozvodom manželstva. Práceneschopný bol dvakrát ešte v prvom štvrťroku 2019, raz bola dôvodom infekcia dýchacích ciest, čo je vcelku bežné ochorenie a dôvodom druhej PN bola Crohnova choroba a bolesti chrbtice; z predložených lekárskych správ však nevyplýva, že by jedno či druhé otcovi znemožňovalo riadne pracovať. Ani odborný lekár, v ktorého ambulancii je otec pre Crohnovu chorobu dispenzarizovaný už 5 rokov, jednoznačne neuviedol, že by mu toto ochorenie bránilo pracovať; uviedol len, že ochorenie môže mať na jeho práceschopnosť vplyv, ktorý však nekonkretizoval. Ak by zdravotné problémy otca boli dlhodobého charakteru, od 14.1.2019 (kedy bol prvý raz uznaný za PN) mal dosť času zvážiť prípadné podanie návrhu na priznanie invalidného dôchodku. Pokiaľ tak doposiaľ neurobil, je si zrejme sám vedomý toho, že jeho zdravotný stav priznanie takejto dávky neodôvodňuje. Na základe vyššie uvedeného dospel prvoinštančný súd k záveru, že zmena pomerov účastníkov od ostatného rozhodnutia o výživnom nie je natoľko podstatná, aby odôvodňovala zmenu tohto rozhodnutia, preto zamietol tak návrh matky (ku ktorému sa pripojil aj plnoletý syn) na zvýšenie výživného, ako aj návrh otca na jeho zníženie. O trovách konania rozhodol súd podľa .

8. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd jeho návrh na zníženie výživného zamietol, podal odvolanie otec detí, súd sa podľa neho nevysporiadal s dôkazmi otca, tieto nesprávne vyhodnotil, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, navyše rozsudok nedostatočne odôvodnil. Z dokazovania vyplynulo, že matka so svojou rodinou žije vyšším životným štandardom ako otec, čo preukazujú nákupy na ošatenie, finančne drahšie potraviny, elektronika, dopravný prostriedok či dovolenka. Otcova životná úroveň je podstatne nižšia, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov nielen vtedy, ak je dobrá, ale aj ak je horšia. Súd nesprávne vyhodnotil otcove celkové majetkové pomery. Spoločnosť F., s.r.o. je nečinná, zároveň otec poznamenáva, že spoločníčkou a konateľkou je tiež matka, preto ak už súd má za to, že spoločnosť je aktívna a má nejaké príjmy, mal skúmať, či práve matka nevyvíjala podnikateľskú činnosť v rámci tejto spoločnosti. Otec podal návrh na výmaz spoločnosti dňa 4.3.2019 z dôvodu, že po rozvode manželov sa rodičia detí nevedeli dohodnúť na ďalšom chode tejto spoločnosti, ktorá je odvtedy nečinná (aspoň zo strany otca) a matkou predložený inzerát nepreukazuje, že by otec mal príjmy zo svojej činnosti. Keďže s ohľadom na jeho zdravotný stav je náročné nájsť si prácu na plný úväzok, snažil sa obnoviť si podľa zdravotnej situácie jeho oprávnenie na prevádzkovanie živnosti a zarobiť peniaze na výživné a prípadné

splácanie záväzkov. Súd však vyhlásený konkurz nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov, čím sa otec nestotožňuje, keďže uvedená skutočnosť potvrdzuje jeho zlú finančnú situáciu a aj dôkazy obstarané súdom potvrdili výrazný pokles jeho príjmov. Otec namieta proti úvahám súdu, že jeho daňové priznania ako SZČO za rok 2019 bolo vyhotovené v čase po podaní návrhu otca, kedy mohol predpokladať, že pokles jeho príjmov bude súdom hodnotený v jeho prospech a namieta aj poznámku súdu o všeobecnej praxi daňových subjektov optimalizovať svoje daňové priznanie za účelom zníženia základu dane z príjmu, z ktorej úvahy nemal súd pri rozhodovaní vychádza. Otec sa snažil dokladovať údaje čo najpresnejšie pre účely súdu, snažil sa tiež zaobstarať si prácu, čo mu ale vzhľadom na jeho postihnutie a zhoršený zdravotný stav je sťažené a je toho názoru, že jeho príjmy sa znížili bez jeho zavinenia. Súčasná výška výživného však presahuje jeho možnosti, sám potrebuje pomoc inej osoby na zabezpečenie vlastného živobytia a nemožno od neho žiadať, aby sa spolupodieľal na vyššej životnej úrovni matky, pričom je toho názoru, že vzhľadom na príjmy otca a matky nároky detí treba znížiť. Nemali by si dovoliť mať nadštandardné výdavky ako samoplatitelia v lekárskej ambulancii či hradiť zájazd do Turecka, nakupovať drahý proteín zo zahraničia, drahé notebooky a mobilný telefón, či absolvovať vodičské kurzy na automobil aj motorku. Tieto výdavky len potvrdzujú, že deti s matkou žijú oveľa vyšším štandardom ako si môže dovoliť otec. Matka neustále spochybňovala lekárske správy, no napokon aj odborný lekár potvrdil, že Crohnova choroba, ktorou otec trpí, môže mať vplyv na jeho schopnosť vykonávať prácu. Navyše mal otec zhoršený stav aj v súvislosti s chrbticou. Je nútený zvažovať každý výdavok, aby mu zostalo na dôstojný život, často za pomoci príbuzných a známych. Súd tiež pochybil, že pri rozhodovaní nebral do úvahy otcom predložené lekárske potvrdenia zo dňa 5.2.2019, no najmä zo dňa 29.10.2019, kde lekár uviedol, že vzhľadom na progresiu základného ochorenia neodporúča robiť otcovi na plný úväzok. Otec takisto doložil dôkazy, že jeho zdravotné problémy sa prehĺbili koncom roka 2018 a bol dlhodobo PN. o čom takisto doložil dôkazy a bol úplne bez príjmov. Pokiaľ ide o priznanie invalidného dôchodku, súd takisto má nepodložené úvahy, pretože o priznaní či nepriznaní tejto dávky je oprávnený rozhodnúť príslušný orgán na základe odborného lekárskeho posudku, čo v tomto prípade nebolo predmetom konania. Otec pripomína, že pri ponechanej súčasnej výšky výživného sa môže z neho stať recidivista pre neplatenie výživného a pri odňatí slobody nebude schopný posielať deťom výživné v rozsahu, v akom navrhuje. Navrhol, aby odvolací súd s účinnosťou od 14.1.2019, kedy bol uznaný za práceneschopného a jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil, znížil výživné na F. na 60 eur mesačne a na P. na 40 eur mesačne.

9. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť, pričom tvrdenia otca označila za účelové. Uviedla, že už v čase rozvodu manželstva otec tvrdil, že jeho podnikanie je roky stratové pre jeho nepriaznivý zdravotný stav, napriek tomu neukončil podnikanie, keď uviedol, že v letných mesiacoch nie je stratové a má záujem podnikať ďalej. Pokiaľ tvrdí, že jeho podnikanie je stratové, vzhľadom na situáciu v štáte a jeho nepriaznivý zdravotný stav, nič posledných päť rokov neučinil, aby tento stav zmenil. Od rozvodu sa o deti nezaujíma, finančne ich nepodporuje a matke s výdavkami na deti museli vypomáhať rodičia a niet dôvodu, aby otec uhrádzal iba symbolické výživné z dôvodu, že nikde nie je ochotný sa riadne zamestnať, pričom z inzerátov, ktoré v roku 2020 pod menom svojej príbuznej prezentuje otec na sociálnych sieťach, je matka presvedčená, že vo svojom podnikaní pokračuje a má príjem ako v minulosti. Aj P. je medzičasom plnoletá, navštevuje tretí ročník gymnázia v F. B., má problémy s obličkami a keďže sa nemôže nikde inde kúpať s výnimkou mora, preto s finančnou podporou starých rodičov bola matka s deťmi v Turecku, motorku dostala darom od svojej krstnej matky. F. je študentom štvrtého ročníka Strednej priemyselnej školy v Komárne, má výdavky v súvislosti s histamínovou intoleranciou, denne potrebuje čerstvé jedlo, užíva vitamíny a výživové doplnky, so sestrou chodia na futbal aj do zahraničia, športuje, navštevuje fitness centrum. Obe deti sa chystajú na štúdium do Maďarskej republiky a navštevujú doučovanie slovenského jazyka. Obe deti sa chystajú na štúdium do Maďarskej republiky, notebooky im kupovala tak, aby im slúžili na výučbu. Matka musí splácať aj spoločné úvery manželov. K predloženým lekárskym potvrdeniam otca uviedla, že tieto sú z roku 2019 a pochádzajú len od obvodného lekára nie od odborných lekárov a pokiaľ by choroba otca bola taká závažná, bol by na invalidnom dôchodku.

10. Otec v odvolacej replike sa pridržiaval podaného odvolania a dôvodov tam uvádzaných. Zopakoval, že vzhľadom na jeho zdravotný stav je náročné si nájsť prácu na plný úväzok, pokiaľ by súd bol vykonával dokazovanie k tejto otázke, nemal by otec problém predložiť potvrdenia o tom, že sa snažil zháňať prácu. Úvery vzniknuté počas manželstva matka bez jeho vedomosti nesplácala napriek tomu, že jej na tento účel dával peňažné prostriedky, ale táto nehospodárne s nimi nakladala a bez jeho vedomosti zadlžila celú rodinu, pričom o spôsobe jej hospodárenia svedčia aj výdavky, ktoré na súde prezentovala.

11. Matka v odvolacej duplike uviedla, že otec zavádza súd svojim tvrdením, že nemá žiadny príjem, keď od rozvodu manželstva si zakúpil ďalší kamión, založil novú živnosť a v obci, kde teraz žije, vykupoval ovocie a zeleninu a prevádzkoval kamión, pričom prikúpil ďalší stavebný stroj, ktorým vykonával stavebné práce. Otec sa o budúcnosť detí nestará a túto povinnosť prenechal výlučne na matku, ktorá v súčasnosti už nemá zo strany rodičov žiadnu pomoc, nakoľko obaja zomreli a otec neplatí ani súdom uložené výživné.

12. Otec v ďalšom písomnom vyjadrení poprel vyššie uvádzané tvrdenia matky ako nepodložené a nepreukázané, pričom tieto skutočnosti sú ľahko preukázateľné, napríklad dopytom na dopravnom inšpektoráte a podobne.

13. V priebehu odvolacieho konania matka oznámila, že plnoletý F. nebol prijatý na štúdium na policajnú akadémiu v Maďarsku z dôvodu nesplnenia podmienky stanovenej školou, a síce nebýval a nepracoval jeden rok v Maďarsku. Dňa 13.8.2021 preto nastúpil do zamestnania. P. počas konania dosiahla plnoletosť a toho času študuje stále na gymnáziu v F. B..

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a , ďalej len ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako aj závislý výrok o trovách konania.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle . Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli vzaté do úvahy už súdom prvej inštancie, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia k odvolacím námietkam otca dopĺňa nasledovné:

17. V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine, pričom je povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na to, v akej miere sa každý z oboch rodičov osobne stará o svoje deti a tento podiel by sa mal vždy zohľadňovať pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti.

18. Podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 vety prvej Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa ods. 5 rovnakého ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Odvolacími námietkami tu boli tvrdenia otca o nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku čoho závery súdu prvej inštancie treba považovať za nesprávne. Podľa odvolateľa je z dokazovania zrejmé, že otec sa nie vlastným zavinením dostal do situácie, kedy jeho aktuálne príjmy sú nepostačujúce na platenie výživného v sume určenej rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -31 zo dňa 11.01.2018. Týmto objektívnym dôvodom má byť preukázateľne zhoršený zdravotný stav, a to najmä od 14.1.2019, kedy bol otec uznaný za práceneschopného, a jeho zdravotné problémy mu bránia nájsť si riadne zamestnanie na plný úväzok, hoci sa o to snaží.

20. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v preskúmavanej veci išlo o prípad, kedy od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom na zníženie výživného.

21. Pokiaľ otec v prejednávanej veci svoju argumentáciu založil na poklese jeho príjmov oproti obdobiu, v ktorom bolo výživné pôvodne určené v roku 2018 vo výške 150 eur na mal. F. a vo výške 100 eur na mal. P., odvolací súd musel konštatoval, že otcom tvrdený pokles príjmov z objektívnych dôvodov (na ktorých by otec neniesol vinu) preukázaný nebol. Treba pritom vychádzať z porovnania pomerov, rozhodujúcich pre určenie výživného v roku 2018 a pomerov aktuálnych, majúc na zreteli zákonom stanovené podmienky, jedine za splnenia ktorých je možné zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom.

22. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenia zákona, v zmysle ktorých rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery ( Zákona o rodine a ). V zmysle ustanovenia Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 predstavuje teda práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. K záveru o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene a to v celom časovom úseku medzi nimi, ich vzájomným porovnaním a ich komplexným zhodnotením. Až na základe takéhoto postupu si súd vytvorí záver o tom, či sú dané predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere a rozsahu.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správne prvoinštančný súd porovnával a vyhodnocoval okolnosti rozhodujúce pre určenie výšky výživného v čase posledného rozhodovania v konaní sp. zn. a v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku. Ako vyplýva z obsahu spisu, výživné bolo určené pôvodne v rozvodovom konaní č. , v ktorom rodičia uzavreli dňa 11.01.2018 dohodu o úprave ich práv a povinností k maloletému F. a P. na čas po rozvode, ktorou sa otec zaviazal platiť výživné na syna vo výške 150 eur a na dcéru 100 eur a súd túto dohodu schválil. Na pojednávaní, na ktorom k uzavretiu dohody došlo, otec pri výsluchu uviedol, že podniká ako fyzická osoba a má príjem cca 300 eur a z obsahu predmetného spisu vyplýva, že už vtedy trpel zdravotnými problémami, pre ktoré bol osobou ZŤP, o čom predložil súdu preukaz. Matka bola v tom čase zamestnaná s priemerným čistým príjmom 607,67 eur netto, výdavky na deti boli porovnateľné s výdavkami aktuálnymi.

24. V prejednávanej veci otec tvrdí, že od 14.01.2019, kedy bol uznaný za práceneschopného a jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil, už nemôže platiť takto určené výživné a žiadal zníženie výživného u F. na 60 eur, u P. na 40 eur mesačne. Tvrdí, že zhoršený zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať prácu ako doteraz a nemôže sa ani riadne zamestnať, pričom na preukázanie jeho tvrdení doložil lekárske potvrdenia. Odvolací súd názor otca nezdieľa. Hoci aj otec isté zhoršenie zdravotného stavu preukázal, o čom svedčí tiež jeho práceneschopnosť z dôvodu Crohnovej choroby a problémom s chrbticou od 14.01.2019 do 01.03.2019 (pokiaľ ide o následnú práceneschopnosť v marci 2019, táto bola spôsobená bežným ochorením - infekciou dýchacích ciest, ako správne uviedol už prvoinštančný súd a ako taká nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k otcom tvrdenému zhoršeniu jeho dlhodobých zdravotných problémov), ako aj vyjadrenia všeobecného a odborného lekára k otcovej zníženej schopnosti pracovať, zároveň ale otec nepreukázal, že by nemohol vykonávať prácu aspoň na polovičný úväzok. Vychádzajúc z údajov zverejnených Štatistickým úradom SR, priemerná mesačná mzda v hospodárstve v SR v roku 2018 bola vo výške 1013 eur v roku 2019 vo výške 1092 eur, v roku 2020 vo výške 1133 eur. Za

rok 2018 to predstavuje priemernú mzdu netto cca 750 eur, za rok 2019 netto cca 810 eur a za rok 2020 netto cca 840 eur. Zo spisu vyplýva, že otec má prax ako obsluha stavebných strojov, bagrista, pričom z dostupných internetových stránok (napr. G. <. a pod.) je zrejmé, že ponuky práce na pozíciu zodpovedajúcu doterajšej praxi otca nechýbajú a zárobky na tejto pozícií presahujú 1000 eur.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že otec trpí zdravotnými problémami, ktoré znižujú jeho schopnosť plne využívať jeho možnosti a schopnosti, v dôsledku čoho je namieste akceptovať u neho nižšie príjmy, než u rodiča zdravého. Zároveň ale žiadny dôkaz nepotvrdil, že by otec vôbec nebol schopný svoje schopnosti a možnosti využívať a že by nemohol pracovať aspoň na čiastočný úväzok. Lekárske potvrdenia, na ktoré sa otec odvoláva, toto nepreukazujú. Všeobecný lekár otca v náleze zo dňa 29.10.2019 uviedol, že vzhľadom na progresiu základného ochorenia otcovi nedoporučuje robiť na plný úväzok a odborný lekár (gastroenterológ doc. MUDr. C. R., PhD.) sa na výzvu súdu, aby uviedol aký vplyv na práceneschopnosť otca má jeho ochorenie, vyjadril iba veľmi všeobecne dňa 17.09.2020 a síce, že ochorenie, pre ktoré je otec dispenzarizovaný v ich ambulancii môže mať vplyv na práceneschopnosť menovaného. Berúc potom tiež do úvahy, že otec nie je poberateľom invalidného dôchodku a nepredložil ani dôkaz o tom, že by bol žiadal o jeho priznanie ( čo ostatne ani v konaní netvrdil), bolo treba dospieť k záveru, že nebola preukázaná existencia takých objektívnych dôvodov, pre ktoré by nebolo možné od otca žiadať, aby dosahoval aspoň také príjmy ako v roku 2018. Ak by totiž aj otec využíval z dôvodu obmedzení spôsobených nepriaznivým zdravotným stavom svoje schopnosti a možnosti čo len na 50%, jeho príjem by celkom zrejme prekračoval príjem 300 eur, deklarovaný otcom v predchádzajúcom konaní, z ktorého súd vychádzal pri schvaľovaní rodičovskej dohody o výživnom. Pokiaľ tomu tak nie je, potom otec vlastnou vinou nevyužíva svoje možnosti a schopnosti a na uvedenú okolnosť bolo nutné prihliadať pri rozhodovaní (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine ). Skutočnosť, že na majetok otca bol vyhlásený konkurz je vzhľadom na vyššie uvedené irelevantná. Odvolací súd pripomína, že schopnosti a možnosti povinného rodiča nemožno zamieňať s výškou ich dosahovaných príjmov, táto totiž nemusí vždy zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Podľa Zákona o rodine na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate na zárobku či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli, rovnako súd postupuje vtedy, ak povinný nevyužíva z iných dôvodov lepšie platené zamestnanie alebo nedosahuje príjem, ktorý by vzhľadom k svojim schopnostiam dosahovať mohol. Súd potom postupuje v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie teda dostatočne zistil a vyhodnotil nielen pomery na strane detí a matky ale aj aktuálne schopnosti a možnosti otca a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a správne preto súd návrh otca zamietol. Pre úplnosť sa žiada dodať, že medzičasom plnoletý F. podľa oznámenia jeho právnej zástupkyne ukončil štúdium a dňa 13.8.2021 nastúpil do zamestnania. Týmto F. nadobudol schopnosť sám sa živiť a otcova vyživovacia povinnosť k nemu zanikla. Uvedenú skutočnosť však odvolací súd nemohol premietnuť do výroku súdneho rozhodnutia formou jeho zmeny, ktorou by rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti k F. a to pre absenciu zodpovedajúceho návrhu na strane povinnej osoby (z dôvodu plnoletosti dieťaťa ide už o návrhové konanie). V prípade potreby však nič nebráni otcovi, aby takýto návrh podal voči F. na príslušnom okresnom súde.

27. Na základe uvedených skutočností odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky otca za spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia a preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku II. podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil spolu s vecne správnym výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania (výrok III). Súčasne bolo rozhodnuté podľa v spojení s o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

28. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .