Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-17-2021.pdf
PDF · 214.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: T M G , a. s., so sídlom Priemyselná 9A, 971 01 Prievidza, IČO: 31 645 909, právne zastúpený: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r. o., so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102135990/2018 zo dňa 2. novembra 2018, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 23.01.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 100623114/2018 zo dňa 26.03.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane v sume 21.101,38 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2014.
2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane vydal a doručil protokol o daňovej kontrole č. 20725054/2015 zo dňa 25.8.2015 aj napriek tomu, že bola predtým voči zamestnancovi správcu dane vznesená námietka zaujatosti. Správca dane aj napriek tomu, že o tejto námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté, postupoval v konaní a vydal uvedený protokol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tak postupoval údajne preto, že ide o nevyhnutné úkony. Uvedený postup je podľa žalobcu nesprávny a v rozpore s opakovane judikovaným názorom súdov, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/213/2015-94, z ktorého vyplýva, že „za neodkladné úkony namietnutého zamestnanca správcu dane nie je možné považovať vyhotovenie protokolu z kontroly. Ak takto namietnutý správca dane (zamestnanec, pri ktorom nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti) vykonáva úkony akými sú protokoly o daňovej kontrole, bude potrebné zvážiť; či takéto úkony nezopakovať.“ Obzvlášť nejde o neodkladné úkony, ak do skončenia ročnej lehoty na daňovú kontrolu zostávali ešte dva mesiace, tak ako to bolo v žalobcovom prípade. Nadriadený zamestnanec mohol bez akýchkoľvek ťažkostí
rozhodnúť o námietke zaujatosti a následne po takomto rozhodnutí mohol zamestnanec, voči ktorému bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, vydať protokol. Správca dane takto ale nepostupoval a v tom spočíva jeho nezákonný postup, ktorý žalovaný právne posúdil a určil ako správny v rozpore s uvedeným rozhodnutím, napr. Krajského súdu v Nitre. Týmto nezákonným postupom správcu dane (vydanie protokolu zamestnancom, o ktorého námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté), ktorý žalovaný potvrdil, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
3. Žalobca ďalej konštatoval, že daňová kontrola začala dňa 08.10.2014, a teda posledným dňom pre skončenie daňovej kontroly bol deň 09.10.2015, protokol, ktorý predchádza napadnutému rozhodnutiu bol doručený dňa 25.8.2015. Porušenie § 43 ods. 10 daňového poriadku týkajúceho sa lehoty v týchto daňových kontrolách žalobca videl v tom, že správca dane počas zákonnej (jednoročnej) lehoty síce vydal formálne protokol a na neho nadväzujúce rozhodnutie správcu dane, ale rozhodnutia nemali zákonné náležitosti, a preto ich žalovaný opakovane zrušil. Výsledkom bolo, že protokol, ktorým sa daňová kontrola skončila, síce bol vydaný v zákonnej lehote, ale správca dane v celej kontrole pochybil v základných procesných postupoch (nepredvolanie žalobcu na úkon) a opakovane porušil základné procesné práva žalobcu a obsah materiálnych zistení (uskutočnení zdaniteľných plnení) nepreukázal závery správcu dane. Daňová kontrola tak v skutočnosti trvala do 24.8.2018. V tento deň bolo žalobcovi rozhodnutie správcu dane doručené. Zákonodarca určite neupravil lehotu na výkon daňovej kontroly na jeden rok tak, že správca dane vydá evidentne síce po formálnej stránke správne rozhodnutia v zákonnej lehote, ale tieto sú po stránke procesného dodržiavania práv účastníka kontroly a materiálnych zistení úplne nezákonné. Zákonodarca určite nedal zákonné zmocnenie správcovi dane na vydanie evidentne nezákonného rozhodnutia, pre ktoré má byť jeho jediným atribútom, že bolo vydané v zákonnej lehote. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že žalovaný síce napadnuté rozhodnutie opakovane (správne) zrušil, ale nezaviazal správcu dane, aby začal daňovú kontrolu opakovane, ak nie je ani opakovane správca dane schopný zabezpečiť vydanie takého protokolu o daňovej kontrole, ktorý má aspoň základné atribúty pre zákonné rozhodnutia a takéto rozhodnutia správca dane aj podľa žalovaného vydá po viac ako troch rokoch. Podľa žalobcu v tomto spočívala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Daňová kontrola podľa definície v § 44 daňového poriadku je postup, v ktorom správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Pod tento postup je potrebné subsumovať aj postup všetkých správnych orgánov (teda aj žalovaného) tak, aby nebolo neprimerane zasahované do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov dĺžkou daňovej kontroly.
4. Záver správcu dane, že nebolo preukázané uskutočnené zdaniteľné plnenie - sprostredkovateľská činnosť medzi žalobcom a spoločnosťou BD STAV s.r.o., so sídlom Bratislavská 4, 949 01 Nitra (do 25.05.2018 so sídlom Priemyselná 2, 949 01 Nitra), IČO: 36 830 623 (ďalej len „BD STAV s.r.o.“) je podľa žalobcu nezákonný a v rozpore so zákonnými limitmi správneho uváženia. Žalobca v konaní riadne množstvami dôkazov preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia, pričom malo ísť o písomné dôkazy, zmluvy, záznamy z rokovaní, výpovede žalobcovho dodávateľa a napokon aj existenciou skutočností preukazujúcich toto zdaniteľné plnenie. Medzi tieto skutočnosti patrí získanie objednávok (nárast obratu našej spoločnosti), resp. uzavretie Zmlúv o dielo s viacerými zmluvnými partnermi. Žalovaný rozhodol, že na základe výpovede niektorých svedkov zo spoločností, ktoré mali byť subjektmi sprostredkovania žalobcovým dodávateľom, nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia aj napriek tomu, že všetky ostatné dôkazy skôr preukazujú uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Žalovaný teda priložil neprimeranú váhu jednotlivému dôkazu (v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku) bez ohľadu na iné dôkazy a bez súvislosti s vopred jasne urobeným názorom na vec rozhodol, že správny orgán postupoval zákonne a jeho rozhodnutie potvrdil. Žalovaný takýmto správnym uvážením prekročil limity správneho uváženia, a to najmä tým, že nesprávne aplikoval citované ustanovenia zákona o DPH na zistený skutkový stav. Následne s touto právnou neznalosťou pracoval v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku, robil o týchto skutočnostiach úvahy, z týchto nesprávnych úvah robil nesprávne právne uváženie, ktoré potom tvorili základ nezákonného rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pričom žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžf/33/2015 zo dňa 02.02.2016. Žalobca ďalej konštatoval, že ak len jeden zo zabezpečených dôkazov hovorí v neprospech uskutočnenia zdaniteľného plnenia v celom rade dôkazov preukazujúcich
opak (teda uskutočnenia zdaniteľného plnenia), je nezákonným postupom správne uváženie správcu dane so záverom, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo.
5. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý rozhodol, že bolo preukázané, že žalobca mal vedomosť o začiatku reťazca, v ktorom spoločnosť HONORUS s.r.o. so sídlom Bratislavská 4, 949 01 Nitra, IČO: 46 432 736 (ďalej len „HONORUS s.r.o.“) neodviedla daň, avšak pre tento záver žalovaný nemá žiadny relevantný dôkaz. V konaní nebol preukázaný žiadny dôkaz o existencii žalobcovej vedomosti o neodvedení dane. Tento záver je úplne mimo získaných dôkazov a limitov správneho uváženia. Potvrdením tohto záveru správcu dane sa žalovaný znova dopustil porušenia žalobcových práv na zákonnú aplikáciu správneho uváženia. Zároveň sa správca dane dopustil neprimeraného prenášania dôkazného bremena na daňový subjekt. Je bez akýchkoľvek pochybností, že daňové konanie je ovládané aj zásadou dôkazného bremena na strane daňovníka. Inak povedané, daňovník musí preukázať, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, ak správca dane spochybní toto plnenie. Toto právo správcu dane nie je ale bezbrehé a bez akýchkoľvek limitov. Bolo judikované, že daňovník musí preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia v reťazci dodávateľov len bezprostredne u svojho dodávateľa, prípadne odberateľa. Neexistuje zákonná povinnosť ani oprávnenie žalobcu zisťovať, kto je dodávateľom nášho dodávateľa a ako si plní daňové a odvodové povinnosti. Žalobca ďalej uviedol, že je to aj nemožné, a to z dôvodu, že jeho dodávateľ (logicky) chránil informácie o svojich dodávateľoch v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia, aby sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo bez jeho ingerencie a teda bez realizácie jeho zisku. Správca dane porušil aj ďalšie princípy, na ktorých stojí celé daňové konanie, a to konkrétne § 3 ods. 6 daňového poriadku. Správca dane pri výkone daňovej kontroly má presne určené limity, kedy môže spochybniť uplatnenú DPH a na základe tohto spochybnenia rozhodnúť, že daňovému subjektu neuzná DPH na vstupe. Týmito limitmi sú, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu, že právny úkon nemá ekonomické opodstatnenie (inak povedané značne zhoršuje ekonomickú situáciu daňového subjektu) a právny úkon, ktorým dochádza k účelovému obchádzaniu daňovej povinnosti alebo získaniu takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by daňový subjekt nebol oprávnený a výsledkom ktorého je zníženie daňovej povinnosti. Žiaden z týchto aspektov pre uznanie DPH na vstupe nebol naplnený. Donucovanie daňovníka pod hrozbou neuznania DPH na vstupe, aby preukázal zdaniteľné plnenie až po úplný vznik služby alebo tovaru z dôvodu, že si subjekt na začiatku reťazca (teda štyri stupne, resp. štyri zdaniteľné plnenia pred ním) neplnil daňové povinnosti je nezákonné, rovnako ako rozhodnutie, že neuzná daňovníkovi uplatnenú DPH na vstupe z dôvodu, že si subdodávateľ štyri stupne pred ním neplní svoje daňové povinnosti.
6. Za nesprávny žalobca považuje aj záver, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o tom, že jednoznačne existuje pochybnosť o činnosti (sprostredkovaní) dodávateľa BD STAV s.r.o. výsledkom ktorého bolo uzavretie zmluvy o dielo medzi žalobcom a zákazníkom. Spoločnosť BD STAV s.r.o. prostredníctvom svojho zástupcu podrobne vysvetlila a ozrejmila, akú činnosť vykonala predtým, aby žalobca mohol úspešne uzavrieť zmluvu so zákazníkom. Táto činnosť nespočívala len v tom, že spoločnosť BD STAV s.r.o. niečo sprostredkovala, ale bolo v nej obsiahnuté aj vyhľadávanie iných potenciálnych zákazníkov, ako aj zabezpečovaní informácií o tom, pre ktorého zákazníka by mohol žalobca zhotovovať diela. Zároveň žalobcov dodávateľ aj prezentoval žalobcu pred viacerými potenciálnymi zákazníkmi. Za všetky tieto činnosti žalobca dodávateľovi zaplatil odmenu v zmysle zmluvy. Výsledkom tejto činnosti je preukázaný fakt, že žalobca napokon zákazku získal. Skutočnosť, ktorú tvrdí správca dane, že s týmto zákazníkom žalobca už v minulosti spolupracoval, nie je pravdivá a ničím nepreukázaná. Pre činnosť sprostredkovateľa žalobca získal zákazku SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica (ďalej len „SVP, š.p.“) závod Bratislava, ktorý je samostatným právnym subjektom, pričom predtým žalobca spolupracoval s podnikom v Piešťanoch. Obe spoločnosti majú samostatnú právnu subjektivitu. Teda ani toto tvrdenie správcu dane nepreukazuje to, že činnosť subdodávateľa sa nevykonala, nemá pre toto tvrdenie žiadne dôkazy. V trhovom prostredí je potrebné po skončení určitej zákazky vyvinúť ďalšie opakované úsilie na zabezpečenie ďalších zákaziek a predchádzajúca spolupráca nie je garanciou tohto zabezpečenia. Rozhodnutie žalovaného potvrdzuje nesprávnu aplikáciu správneho uváženia správcu dane, ktorému žalobca predložil množstvo dôkazov, ktoré preukazujú uskutočnenie vyššie uvedenej činnosti (písomné dôkazy, výpovede svedkov). Jeden z dôkazov, ktorým je výpoveď zamestnanca sprostredkovaného zákazníka, toto uskutočnené zdaniteľné plnenie nepotvrdzuje. Aj napriek prevahe dôkazov preukazujúcich reálnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia, správca dane rozhodol, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo. Ak by žalobca bol schopný bez činnosti dodávateľa zabezpečiť si predmetné zákazky, určite by sa nevzdával časti výnosu v prospech
dodávateľa. Odovzdávanie časti výnosu za takúto činnosť by bolo podľa žalobcu úplne v rozpore so základnou ekonomickou logikou. Na základe uvedeného bol žalobca toho názoru, že rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia.
7. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný v plnom rozsahu zotrvával na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj na svojom závere, že vyhotovenie protokolu z daňovej kontroly, žalobcom namietanými zamestnancami správcu dane, bolo nevyhnutným úkonom v danej veci, nakoľko výkonom daňovej kontroly môže správca dane zasahovať do práv kontrolovaného daňového subjektu len po nevyhnutnú dobu, najviac jeden rok odo dňa začatia daňovej kontroly v zmysle ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku. Zamestnanci správcu dane teda vydali predmetný protokol z daňovej kontroly, aby postupovali zákonným spôsobom a v zmysle uvedeného ustanovenia daňového poriadku ukončili vykonávanú daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. Ako vyplýva zo súvisiaceho administratívneho spisu Protokol z daňovej kontroly číslo 20725054/2015 zo dňa 25.08.2015 bol žalobcovi doručený dňa 17.09.2015 (žalobca v podanej žalobe mylne uvádza deň doručenia 25.08.2015). Je teda jednoznačné, že zákonná lehota na výkon daňovej kontroly u žalobcu bola zo strany správcu dane dodržaná. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dôvodom opakovaného zrušenia správcom dane vydaných rozhodnutí nebola absencia zákonných náležitostí protokolu z daňovej kontroly.
8. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podanej žaloby, nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vydanie protokolu namietanými zamestnancami správcu dane predstavovalo nevyhnutný úkon. Opätovne poukázal len na formálne dodržanie lehoty na daňovú kontrolu.
9. Žalovaný sa písomne duplikou vyjadril k replike žalobcu, pričom zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí.
10. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/19/2019-172 zo dňa 13.08.2019 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie, keď po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že námietka žalobcu týkajúca sa nezákonného postupu správcu dane v daňovej kontrole je dôvodná. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaného voči uvedenému rozsudku správneho súdu, Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/60/2019 zo dňa 10.03.2021 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/19/2019-172 zo dňa 13.08.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď posúdenie nezákonného postupu správcu dane v daňovom konaní tunajším súdom nebolo správne. Kasačný súd dospel k právnemu záveru, že postup správcu dane, ktorý sa všeobecne formulovanými námietkami zaujatosti nezaoberal a vydal protokol z daňovej kontroly je výsledkom ústavne konformného výkladu ustanovenia § 60 daňového poriadku a bráni sa ním pred umelým predlžovaním daňového konania.
11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi ako aj právnym názorom vysloveným kasačným súdom v rozsudku 6Sžfk/60/2019 zo dňa 10.03.2021. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
12. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102135990/2020 zo dňa 02.11.2018, ktorým bolo potvrdené podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 100623114/2018 zo dňa 26.03.2018, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 21.101,38 eur za zdaňovacie obdobie jún 2014
s odôvodnením, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaného dodania, pričom správca dane nadobudol pochybnosti o pravdivosti spornej faktúry č. XXXXXX zo dňa 03.06.2014 vystavenej spoločnosťou BD STAV s.r.o. a o nároku žalobcu na odpočítanie dane v zmysle nej. Žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“). Uplatnením práva na odpočítanie dane v zmysle spornej faktúry porušil žalobca § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a preto nebolo žalobcovi uznané uplatnené právo na odpočítanie dane v zmysle spornej faktúry.
13. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január - jún 2014 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 20725050/2015 zo dňa 25.08.2015 (zdaňovacie obdobia január, február, apríl 2014) a Protokol z daňovej kontroly č. 20725054/2015 zo dňa 25.08.2015 (zdaňovacie obdobia marec, máj, jún 2014). Protokol z daňovej kontroly spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 17.09.2015. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2014 nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH uvedenej v predložených záznamoch DPH, vo výške 21.101,38 eur z dodávateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 30.06.2014 v celkovej výške 126.608,26 eur, z toho základ dane 105.506,88 eur (provízia 10% z predaja na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.02.2014), vystavenej spoločnosťou BD STAV s.r.o.
14. Správca dane vykonal dňa 18.12.2014 miestne zisťovanie v sídle žalobcovho dodávateľa, spoločnosti BD STAV s.r.o. za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov so žalobcom v zdaňovacích obdobiach marec - jún 2014. Pri miestnom zisťovaní správca dane zistil, že spoločnosť BD STAV s.r.o. daň z preverovanej faktúry vystavenej pre žalobcu priznala a odviedla v príslušnom zdaňovacom období, predmetná faktúra bola uhradená bankovým prevodom. K predmetu plnenia uvedeného na faktúre splnomocnená zástupkyňa spoločnosti BD STAV s.r.o. uviedla, že v zmysle faktúry č. XXXXXX sa jednalo na základe požiadavky odberateľa (platiteľa) o vyhľadávanie ekonomicky a fakticky vhodných obchodných partnerov z hľadiska vstupov a výstupov. Podľa požiadaviek odberateľa na sortiment a služby, ktoré sú v jeho predmete činnosti, s vytypovanými dodávateľmi a odberateľmi, je oboznámený s konkrétnym dodávateľom a odberateľom. Pokiaľ odberateľ uzavrie konkrétnu zmluvu, uzavrie spoločnosť BD STAV s.r.o. s odberateľom zmluvu zo sprostredkovaného obchodu, pričom ostatné poskytnuté informácie o navrhovaných obchodných partneroch, vrátane informácie o ich ekonomickej, kvalitatívnej a časovej spoľahlivosti, ako aj stabilite manažmentu, zostávajú majetkom odberateľa. Dohodu o základe na fakturáciu dohodnutej výšky provízie si poskytujú zmluvné strany ústnym rokovaním, pričom odberateľ poskytuje k nahliadnutiu obchodné dokumenty - zmluvy, aj účtovné dokumenty. Zabezpečovanie zdaniteľného plnenia pre odberateľa sa realizuje aj formou outsourcingu, pričom poskytované informácie od dodávateľov spoločnosti BD STAV s.r.o. na základe jej požiadavky sú odvodzované v rozsahu a obsahu požiadaviek nášho odberateľa alebo našich odberateľov. V nadväznosti na rozsah sprostredkovanej akcie čiastkovo vyfakturovanej vo faktúre č. XXXXXX a ekonomickú výhodnosť' pre odberateľa, využila spoločnosť BD STAV s.r.o. sieť získania informácií aj prostredníctvom svojich dodávateľov.
15. Na základe spoločnosťou BD STAV s.r.o. predložených informácií a dokumentácie, že na dodaniach pre žalobcu mala ako subdodávateľ participovať' spoločnosť' TRIXXX, s.r.o., so sídlom Partizánska 3, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 44 422 431 (ďalej len ako „TRIXXX, s.r.o.“) zaslal správca dane dňa 26.02.2015 miestne príslušnému daňovému úradu dožiadanie, pričom z odpovede vyplýva, že dňa 27.04.2015 bolo uskutočnené ústne pojednávanie s daňovým subjektom TRIXXX, s.r.o. Za daňový subjekt sa ústneho pojednávania zúčastnila splnomocnená zástupkyňa, ktorá sa ku dňu uskutočnenia ústneho pojednávania nevedela vyjadriť k faktúram, ktoré mal vystaviť dodávateľ TRIXXX, s.r.o. pre odberateľa BD STAV s.r.o. za dodania, ktorými mala spoločnosť, TRIXXX, s.r.o. participovať na dodávkach spoločnosti BD STAV s.r.o. pre žalobcu. Dňa 02.06.2015 bolo uskutočnené s daňovým subjektom TRIXXX, s.r.o. ďalšie ústne pojednávanie, ktorého sa opäť zúčastnila splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu a opakovane sa ku dňu uskutočnenia ústneho pojednávania nevedela vyjadriť k predmetným faktúram. Dňa 09.06.2015 bolo miestne príslušnému správcovi dane doručené vyjadrenie, ktorým spoločnosť TRIXXX, s.r.o. poskytla odpovede na otázky správcu dane. Prílohou uvedeného vyjadrenia boli kópie bankových výpisov o úhrade faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, vybrané grafické návrhy na reklamno-propagačné nosiče a fotografia reklamno-propagačného nosiča.
16. Za účelom preverenia informácií a dôkazov poskytnutých dodávateľom žalobcu spoločnosťou BD STAV s.r.o. zaslal správca dane výzvy, v ktorých vyzval daňové subjekty - obchodných partnerov žalobcu na predloženie písomností preukazujúcich skutočnosti podrobne popísaných v jednotlivých výzvach. Odpovede jednotlivých vyzvaných daňových subjektov nijakým spôsobom nepotvrdzujú, resp. nepreukazujú účasť spoločnosti BD STAV s.r.o. (ako žalobcovho dodávateľa) a spoločnosti TRIXXX, s.r.o. (ako žalobcovho subdodávateľa), prípadne iného subdodávateľa uvedených spoločností, na vzniku obchodnej spolupráce vyzvaných daňových subjektov so žalobcom. Podľa poskytnutých informácií u väčšiny vyzvaných daňových subjektov začala spolupráca so žalobcom pred rokom 2014, teda nie na základe vyhľadávacej, odporúčacej, propagačnej, prípadne reklamnej činnosti realizovanej pre žalobcu v roku 2014. Daňový subjekt L. G. na základe správcom dane zaslanej výzvy uviedol, že žalobcu vôbec nepozná a spoločnosť AUDIT - NOTAX s.r.o., so sídlom U. pokračuje v činnosti prevzatej po inom audítorovi, s ktorým bola ukončená spolupráca.
17. Správcovi dane bolo dňa 13.07.2015 doručené vyjadrenie žalobcu, v zmysle ktorého žalobca žiadal, aby správca dane pri vyhodnocovaní dôkazov z vykonávanej daňovej kontroly nebral do úvahy odpovede jeho obchodných partnerov na otázky, ktoré majú charakter výsluchu, z dôvodu, že boli získané zamestnancami správcu dane v rozpore s § 25 ods. 4 daňového poriadku. Zároveň žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcim zamestnancom správcu dane a to pre pomer k veci, žiadal zabezpečiť konanie v zmysle § 3 ods. 1 daňového poriadku. Následne správca dane oznámením zo dňa 04.01.2016 oznámil žalobcovi, že jeho podanie zo dňa 13.07.2015 nie je možné považovať za námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane.
18. Na základe zistených skutočností správca dane rozhodnutím č. 102615422/2016 zo dňa 24.02.2016 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 21.101,38 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014. Po podaní odvolania, žalovaný rozhodnutím č. 103293787/2016 zo dňa 07.06.2016 zrušil vyššie uvedené rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie pre potrebu vysporiadania sa zákonným spôsobom s námietkou zaujatosti podanou proti zamestnancom správcu dane a doplnenia dokazovania. Následne nadriadení vedúci zamestnanci rozhodli o námietke zaujatosti tak, že namietaných zamestnancov z daňového konania nevylúčili, pretože preskúmaním ich pomeru k veci nebol zistený dôvod na ich vylúčenie z daňového konania.
19. Správca dane potom uskutočnil ústne pojednávania - vypočutia svedkov osôb oprávnených konať za obchodných partnerov žalobcu, spoluprácu s ktorými mal zabezpečiť žalobcov dodávateľ BD STAV s.r.o., resp. subdodávateľ TRIXXX, s.r.o. Zo správcom dane uskutočnených vypočutí svedkov vyplynulo, že všetci vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že spoločnosť BD STAV s.r.o. (žalobcov dodávateľ), ani spoločnosť TRIXXX, s.r.o. (žalobcov subdodávateľ) nepoznajú. So žalobcom spolupracujú buď od roku 2014 alebo s ním spolupracovali už aj pred rokom 2014, pričom ku spolupráci oslovili žalobcu priamo oni alebo boli na spoluprácu oslovení priamo žalobcom/zástupcami žalobcu, prípadne na základe verejného obstarávania.
20. Dňa 28.09.2016 uskutočnil správca dane ústne pojednávanie so svedkom L. L., bývalým konateľom spoločnosti TRIXXX, s.r.o. Svedok uviedol, že spoločnosť TRIXXX, s.r.o. uskutočnila dodania pre odberateľa BD STAV s.r.o. v zmysle preverovaných faktúr, predmetné faktúry boli zaúčtované a DPH z nich bola odvedená. Ku konkrétnym činnostiam v zmysle jednotlivých faktúr sa svedok s odstupom času vyjadriť nevedel, vo všeobecnosti uviedol, že sa jednalo o práce uvedené na predmetných faktúrach
- reklamnú a marketingovú činnosť. Svedok tiež nevedel uviesť, kto konkrétne fakturované služby realizoval, nakoľko konkrétne práce boli v zmluvách o vykonaní práce, uviedol len, že fakturované služby mali vykonať iné podnikateľské subjekty, nie zamestnanci spoločnosti TRIXXX, s.r.o. Svedok tiež uviedol, že vždy jednal len s konateľom spoločnosti BD STAV s.r.o. Y. V., nikdy nie priamo so žalobcom. K priebehu zabezpečovania realizácie dodaní v zmysle jednotlivých faktúr vystavených pre spoločnosť BD STAV s.r.o. svedok uviedol, že po zadaní objednávky spoločnosťou BD STAV s.r.o. ju svedok dal subdodávateľsky vykonať ďalšej spoločnosti a niektoré vykonal aj sám, avšak už si presne nepamätal, pričom výsledky činnosti svedok vždy odovzdával konateľovi spoločnosti BD STAV s.r.o. D. V.. V závere svedeckej výpovede svedok uviedol, že celú dokumentáciu spoločnosti TRIXXX, s.r.o. odovzdal novému konateľovi L. X. v decembri 2015 a teda, že ďalšie súvisiace informácie a dôkazy môže správca dane získať len u J. X.
21. Správca dane vyzval spoločnosť TRIXXX, s.r.o. na zapožičanie kompletnej účtovnej a daňovej evidencie za zdaňovacie obdobia január až jún 2014, ako aj doklady súvisiace s fakturovanými zdaniteľnými plneniami v zmysle odberateľských faktúr vystavených pre spoločnosť BD STAV s.r.o. v predmetných zdaňovacích obdobiach. Zásielka sa vrátila správcovi dane späť s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“ a požadované doklady spoločnosti TRIXXX, s.r.o. správcovi dane predložené neboli. Za účelom preverenia zistených skutočnosti predvolal správca dane ako svedka L. X., konateľa spoločnosti TRIXXX, s.r.o., avšak tento sa ani po opakovanom predvolaní na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.
22. Dňa 25.10.2016 uskutočnil správca dane ústne pojednávanie so svedkom D. V., konateľom žalobcovho dodávateľa BD STAV s.r.o. (konateľom spoločnosti do 05.01.2017), ktorý okrem iného uviedol, že „akcie“ v zmysle faktúr vystavených pre žalobcu v zdaňovacích obdobiach marec až jún 2014 boli zrealizované, všetky náležitosti boli vysvetlené právnou zástupkyňou svedka pri ústnom pojednávaní uskutočnenom správcom dane dňa 18.12.2014 a svedok sa k ostatným veciam nemá ako, ani nebude vyjadrovať. Ku konkrétnym predmetom dodaní v zmysle preverovaných faktúr svedok uviedol, že konkrétne predmety dodania sú zahrnuté v zmluve o obchodnej spolupráci - marketingovej, reklamnej a mediálnej, faktúry boli uhradené a „všetko bolo priznané“. Svedok nevidí dôvod, prečo by predmetné faktúry nemal mať v účtovníctve. Svedok ďalej uviedol, že jednotlivé dodania realizovala subdodávateľsky spoločnosť TRIXXX, s.r.o., zastúpená jej vtedajším konateľom J. L., s ktorým svedok jednal. K reklame, vizualizácii a umiestneniu svedok uviedol, že dal tip zástupcom žalobcu, ktorí to následne buď schválili alebo nie. Svedok sa odvolal na miestne zisťovanie vykonané Daňovým úradom Nitra v roku 2013, pri ktorom bolo potvrdené dodanie reklamných banerov žalobcovi spoločnosťou BD STAV s.r.o. Svedok nevedel uviesť, komu spoločnosť TRIXXX, s.r.o. ďalej zadávala vykonanie zákazky pre žalobcu. Ku rekognoskácii území a priestorov pre umiestnenie informačno-propagačnej tabule so špecifikáciou ekonomického prínosu pre odberateľa svedok uviedol, že k tomuto sa už vyjadrila jeho právna zástupkyňa a všetko je uvedené aj vo vyhodnotení realizácie plnenia Zmluvy o obchodnej spolupráci v marketingovej, reklamnej a mediálnej oblasti zo dňa 12.02.2014 uskutočnené dňa 09.01.2015. Následne svedok požiadal správcu dane iba o kladenie otázok týkajúcich sa spolupráce spoločnosti BD STAV s.r.o, a žalobcu a na základe otázok správcu dane ďalej uviedol, že všetky podklady k priebehu spolupráce so žalobcom boli správcovi dane poskytnuté pri miestnom zisťovaní dňa 18.12.2014, výrobu reklamných tabúľ zadával svedok osobne a osobne ich umiestnil/bol pri umiestňovaní na základe zmluvy, svedok taktiež osobne vykonával kontrolu (oprava, čistenie, dozor pred vandalizmom) reklamných tabúľ platiteľa, nakoľko sa zodpovedal svojmu obchodnému partnerovi - platiteľovi, ako tieto činnosti zabezpečoval ďalej, „je jeho vec“. K obdobiu spolupráce spoločnosti BD STAV s.r.o. svedok uviedol, že táto informácia je uvedená v zmluve, svedok si „nemá čo pamätať“, nakoľko žalobca nie je jediná spoločnosť v tomto období, s ktorou mal svedok obchodné vzťahy.
23. Po doplnení dokazovania správca dane rozhodnutím č. 100266956/2017 zo dňa 13.02.2017 opätovne podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 21.101,38 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 101773314/2017 zo dňa 16.08.2017 zrušil vyššie uvedené rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie pre potrebu doplniť dokazovanie a dôvody rozhodnutia.
24. Následne správca dane požiadal Colný úrad Banská Bystrica o predvedenie J. X., konateľa subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX, s.r.o. v období od 01.01.2016 do 05.01.2017, ktorému mali byt' odovzdané doklady menovanej spoločnosti bývalým konateľom J. L.. Z odpovede vyplýva, že J. X. sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava, pričom menovaný sa nachádza v mieste pobytu na ulici L. F. X, prípadne X v P.. Na základe tejto informácie správca dane požiadal Colný úrad Trenčín, Stanicu colného úradu Púchov o predvedenie J X.. Z odpovede vyplýva, že menovaný J. X. od apríla 2015 nebýva na adrese oznámenej správcovi dane, ale nachádza vo vyšetrovacej väzbe v ústave na výkon trestu odňatia slobody V. V.. S uvedeným zistením oboznámil aj žalobcu.
25. Správca dane dňa 14.12.2017 uskutočnil ústne pojednávanie s p. U. X., konateľkou subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX, s.r.o. od 05.01.2017, ktorá okrem iného uviedla, že konateľkou
spoločnosti TRIXXX, s.r.o. sa stala podvodom, nemá žiadne doklady uvedenej spoločnosti, všetko vybavoval Y.. V. a J. X.. Svedkyňa nikdy žiadne doklady nevidela, mali by sa nachádzať „niekde v Banskej Bystrici, v nejakej výškovej budove“, presné miesto uviesť nevedela, nakoľko jej to D. V. nepovedal. Ďalej uviedla, že v januári 2017 jej napísala spolužiačka, ktorá „chodila“ s J. X., aby jej prefotila občiansky preukaz na „nejaký podpis“, následne jej mala byť vyplácaná mesačná suma 400,00 eur. Peniaze dostávala od januára do apríla 2017 a mal ich vyplácať D. V.. M. X. už nie je v kontakte s J. X., ktorého „zobrala“ polícia, ani s D. V., s ktorým mal byť v kontakte len J. X., pričom ako konateľka spoločnosti TRIXXX, s.r.o. nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, všetko vybavoval D. V..
26. Správca dane dňa 17.01.2018 uskutočnil ústne pojednávanie so svedkom J. X., konateľom subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX, s.r.o. v období od 01.01.2016 do 05.01.2017, ktorému mali byť odovzdané doklady menovanej spoločnosti bývalým konateľom J. L.. Svedok uviedol, že v období od 01.01.2016 do 05.01.2017 bol ako konateľ spoločnosti TRIXXX, s.r.o. jediný oprávnený konať za uvedenú spoločnosť, avšak nevedel sa vyjadriť k zdaniteľným obchodom fakturovaným spoločnosťou BD STAV s.r.o. žalobcovi v zmysle spornej faktúry. K okolnostiam súvisiacim so vznikom jeho funkcie konateľa spoločnosti TRIXXX, s.r.o. svedok uviedol, že spoločnosť prebral od J.. L. (konateľ spoločnosti TRIXXX, s.r.o. v období od 21.02.2014 do 31.12.2015), s ktorým sa poznal, pričom za spoločnosť J. L. nič nezaplatil, malo sa to vyrovnať v priebehu podnikania svedka v spoločnosti TRIXXX, s.r.o. O spoločnosti TRIXXX, s.r.o. svedok vedel len to, že „ju má p. L.“. Bezprostredne po tom, čo sa svedok stal konateľom spoločnosti TRIXXX, s.r.o., odišiel do O. bez toho, aby prevzal doklady tejto spoločnosti, účtovníctvo si svedok neoveroval, nevedel nič o záväzkoch, ani pohľadávkach predmetnej spoločnosti. Svedok sa nevedel vyjadriť k ekonomickej činnosti spoločnosti TRIXXX, s.r.o. pred tým, ako sa stal jej konateľom. Svedok, ako konateľ spoločnosti TRIXXX, s.r.o. nenadviazal na jej predchádzajúcu činnosť, nakoľko ako konateľ žiadnu ekonomickú činnosť nevykonával. K sídlu spoločnosti TRIXXX, s.r.o. svedok uviedol, že toto sa má nachádzať na adrese P. V. V. - výšková budova vedľa hlavnej pošty. Svedok ďalej uviedol, že nedisponuje daňovou, účtovnou a obchodnou dokumentáciou spoločnosti TRIXXX, s.r.o., fyzicky ju nikdy neprebral, napriek tomu, že podpísal jej prevzatie, predmetnú dokumentáciu svedok nikdy nevidel, nenahliadol do nej, ale „všetko je to isté, ako má p. L.“. K ukončeniu funkcie konateľa spoločnosti TRIXXX, s.r.o., podľa vyjadrenia svedka, došlo z dôvodu, že za uvedenú spoločnosť svedok nevykonával žiadnu činnosť, a teda ju „predal“ U.. X. (konateľka predmetnej spoločnosti od 05.01.2017), s ktorou sa poznal už dlhšie, pričom odstúpenie spoločnosti bolo bezodplatné. Svedok tiež uviedol, že U.. X. neodovzdal žiadne doklady spoločnosti TRIXXX, s.r.o., napriek tomu, že bolo opäť podpísané jej prevzatie. V závere svedeckej výpovede J. X. uviedol, že nepozná také osoby, ani subjekty, ktoré by mohli správcovi dane poskytnúť ďalšie informácie a dôkazy za účelom spoľahlivého posúdenia preverovaných zdaniteľných obchodov. Na základe otázok C.. L. B., člena predstavenstva žalobcu, svedok uviedol, že nepozná žalobcu, jeho štatutárov alebo zamestnancov a s nikým z nich neprišiel do kontaktu.
27. Z podaných kontrolných výkazov spoločnosti TRIXXX, s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane zistil, že jediným dodávateľom tejto spoločnosti bola spoločnosť HONORUS s.r.o. Z evidencií finančnej správy vyplýva, že spoločnosť HONORUS s.r.o. podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2013, pričom zdaniteľné obchody, deklarované subdodávateľom žalobcu, spoločnosťou TRIXXX, s.r.o. na vstupe, neboli spoločnosťou HONORUS s.r.o. priznané a daň z nich odvedená do štátneho rozpočtu.
28. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane rozhodnutím č. 100623114/2018 zo dňa 26.03.2018 žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 21.101,38 eur za zdaňovacie obdobie jún 2014 s odôvodnením, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaného dodania, pričom správca dane nadobudol pochybnosti o pravdivosti spornej faktúry a o nároku žalobcu na odpočítanie dane v zmysle nej. Žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Uplatnením práva na odpočítanie dane v zmysle spornej faktúry porušil žalobca § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a preto nebolo žalobcovi uznané uplatnené právo na odpočítanie dane v zmysle spornej faktúry.
29. Na základe podaného odvolania žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.11.2018 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul správcom dane zistený skutkový stav a uviedol, že správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly a následných vyrubovacích konaní rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého neboli správcom dane získané, ani správcovi dane predložené dôkazy preukazujúce akúkoľvek účasť dodávateľskej spoločnosti BD STAV s.r.o.. prípadne subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX, s.r.o. na sprostredkovateľskej činnosti v zmysle faktúry č. XXXXXX.
30. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z vyjadrení žalobcu, dodávateľskej spoločnosti BD STAV s.r.o., ako aj subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX, s.r.o. vyplýva, že v zmysle spornej faktúry malo byť žalobcovi sprostredkované uzatvorenie zmluvy o dielo s investorom SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica (ďalej len „SVP, š.p.“) na stavbu „Pravostranná ochranná hrádza Y.l, úprava tesnenia hrádze“. Podľa vyjadrenia žalobcu malo dňa 13.05.2014 dôjsť k naplneniu podmienok Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.02.2014, nakoľko v tento deň žalobca ako záujemca, „s pričinením sprostredkovateľa“ podpísal s investorom SVP, š.p. Zmluvu o dielo na predmetnú stavbu. Uvedené skutočnosti však nevyplývajú zo správcom zistených skutočností a získaných dôkazov, a to najmä z vyjadrenia investora SVP, š.p., v ktorom tento uviedol, že pri uzatváraní zmluvy nejednal so sprostredkovateľom; rokovaní sa za žalobcu zúčastňovali C.. L. B. - člen predstavenstva a C... - prípravca. Zmluvu o dielo č. XXX/ XXXX-V. za žalobcu podpísali členovia predstavenstva C.. L. B. a C.. L. B.. V závere vyjadrenia SVP, š.p. uviedol, že doteraz neeviduje žiadnu spoluprácu so spoločnosťou BD STAV s.r.o., ani so spoločnosťou TRIXXX, s.r.o. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva spochybnenie účasti žalobcovho dodávateľa, prípadne subdodávateľa na sprostredkovaní, výsledkom ktorého malo byt' podpísanie zmluvy o dielo medzi žalobcom a investorom SVP, š.p. Správcovi dane taktiež neboli označené žiadne konkrétne osoby, ktoré by sprostredkovateľskú činnosť v zmysle spornej faktúry fyzicky realizovali.
31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí taktiež poukázal na skutočnosti týkajúce sa spoločností zapojených do dodávateľsko-obchodného reťazca zisteného správcom dane, a to najmä na to, že žalobcov dodávateľ spoločnosť BD STAV s.r.o. zmenila od 26.05.2018 adresu sídla spoločnosti na V., zároveň dňa 05.01.2017 ukončil funkciu konateľa spoločnosti D. V., pričom konateľkou sa na obdobie od 05.01.2017 do 01.04.2018 M. X. (konateľka subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX, s.r.o. od 05.01.2017) a od 01.04.2018 je konateľom spoločnosti P.-Z. F., občan E.. Spoločnosť HONORUS s.r.o., ktorá sa nachádza na začiatku správcom dane zisteného obchodného reťazca, bola dňa 04.11.2016 ex offo vymazaná z obchodného registra, pričom sídlo spoločnosti sa v období od 01.01.2012 do 22.04.2014 nachádzalo na adrese P. (adresa sídla subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX, s.r.o. pred výmazom) a v období od 23.04.2014 do dňa výmazu spoločnosti na adrese V. (súčasná adresa sídla žalobcovho dodávateľa BD STAVBY s.r.o.). Spoločníkom spoločnosti HONORUS s.r.o. bol od 01.01.2012 do 15.02.2012 L.. X. (konateľ subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX, s.r.o. v období od 01.01.2016 do 05.01.2017), pričom v období od 12.01.2012 do 30.03.2012 bol zároveň aj konateľom spoločnosti HONORUS s.r.o. a v období od 03.05.2012 do 19.07.2012 aj jej prokuristom. Od 16.02.2012 do 14.03.2014 boli spoločníkmi L.. U. M. (splnomocnená zástupkyňa žalobcovho dodávateľa BD STAV s.r.o. a zároveň spoločníčka tejto spoločnosti v období od 11.09.2007 do 27.01.2017) a C.. Y. U. (spoločník žalobcovho dodávateľa BD STAV s.r.o. v období od 06.11.2012 do 14.08.2014), ktorý bol tiež konateľom spoločnosti HONORUS s.r.o. a to v období od 12.01.2012 do 01.02.2014. Spoločníkom (od 15.03.2014 do dňa výmazu spoločnosti) a zároveň konateľom spoločnosti HONORUS s.r.o. (od 01.02.2014 do 17.03.2014) bol aj J. L., spoločník subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX, s.r.o. v období od 12.03.2014 do 22.03.2016 a jej konateľ v období od 21.02.2014 do 31.12.2015. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že spoločníkmi v spoločnosti W.A.S., s.r.o., so sídlom Priemyselná 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 021 962, ktorá bola ako žalobcov dodávateľ reklamno-informačných nosičov a súvisiacich služieb, zistená správcom dane v roku 2011, boli v období od 30.05.2007 do 04.10.2012 L.. M. a od 05.10.2012 do 24.03.2014 J. X., ktorý bol zároveň konateľom menovanej spoločnosti v období od 31.01.2013 (po skončení funkcie konateľa spoločnosti D. V.) do 14.02.2014.
32. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že napriek snahe správcu dane, sa tomuto nepodarilo preveriť ani účtovnú evidenciu subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX, s.r.o. - J. L., ako bývalý
konateľ mal všetky doklady spoločnosti odovzdať novému konateľovi J. X., ktorý však fyzické prevzatie predmetných dokladov poprel a dokladmi spoločnosti TRIXXX, s.r.o, nedisponuje ani súčasná konateľka spoločnosti M. X.. Správca dane len na základe kontrolných výkazov, podaných spoločnosťou TRIXXX, s.r.o., zistil, že dodávateľom tejto spoločnosti v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola spoločnosť, HONORUS s.r.o., ktorá však posledné daňové priznanie k DPH podala za zdaňovacie obdobie november 2013. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalovaný uviedol, že možno súhlasiť so záverom správcu dane, že nebola preukázaná skutočná realizácia predmetu fakturácie v zmysle spornej faktúry, resp. realizácia sprostredkovateľskej činnosti dodávateľskou spoločnosťou, prípadne subdodávateľskou spoločnosťou, pričom neboli zistené osoby alebo subjekty, ktoré by toto sprostredkovanie fyzicky realizovali. Vzhľadom ku skutočnosti, že SVP, š.p., ako investor stavby, na ktorú bola podpísaná zmluva o dielo so žalobcom, poprel zapojenie spoločností BD STAV s.r.o. (dodávateľ žalobcu) a TRIXXX, s.r.o. (subdodávateľ žalobcu) ako sprostredkovateľov v danej veci, je zrejmé, že žalobca bol zapojený do dodávateľsko- odberateľského reťazca spoločností, v ktorom bol porušený princíp neutrality DPH, zapojený vedome a to s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane, ktorá nebola na začiatku správcom dane zisteného obchodného reťazca odvedená (spoločnosť HONORUS s.r.o., nachádzajúca sa na začiatku reťazca, podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2013). Žalovaný sa napadnutým rozhodnutím stotožnil so závermi správcu dane o vedomosti žalobcu o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa správcom dane zisteného obchodného reťazca, ktoré správca dane prijal dostatočným vyhodnotením zistených skutočnosti V ďalšom žalovaný poukázal na vyhodnotenie a závery správcu dane uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa stotožnil.
33. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí k námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti správcom dane vykonanej daňovej kontroly, ako aj protokolu z nej, uviedol, že nie sú dôvodné. Správca dane začal daňovú kontrolu u žalobcu dňa 08.10.2014 a táto bola ukončená dňa 17.09.2015, t. j. dňom doručenia Protokolu z daňovej kontroly číslo 20725054/2015 zo dňa 25.08.2015. Napriek tomu, že žalobca vo svojom podaní, doručenom správcovi dane dňa 13.07.2015 vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcim zamestnancom správcu dane, vyhotovili poverení zamestnanci správcu dane Protokol z daňovej kontroly číslo 20725054/2015 zo dňa 25.08.2015, aj keď v tom čase o žalobcovej námietke zaujatosti ešte nebolo rozhodnuté. Zamestnanci správcu dane, ktorých zaujatosť žalobca namietal, vyhotovili protokol z daňovej kontroly, pričom žalovaný mal za to, že to bol nevyhnutný úkon v danej veci, teda v daňovej kontrole vykonávanej u žalobcu, nakoľko výkonom daňovej kontroly môže správca dane zasahovať do práv kontrolovaného daňového subjektu len po nevyhnutnú dobu, najviac jeden rok odo dňa začatia daňovej kontroly v zmysle ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku. Zamestnanci správcu dane teda vydali predmetný protokol z daňovej kontroly, aby postupovali zákonným spôsobom a v zmysle uvedeného ustanovenia daňového poriadku ukončili vykonávanú daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že daňová kontrola bola vykonaná a zákonným spôsobom ukončená v zákonnej lehote, a preto aj protokol z nej je zákonným dôkazným prostriedkom, ktorý možno použiť v ďalšom konaní.
34. Ohľadne námietok žalobcu týkajúcich sa nezákonnosti a nulity prvostupňového rozhodnutia z dôvodu jeho vydania vecne nepríslušným orgánom bez právnej subjektivity a že neobsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle daňového poriadku, žalovaný konštatoval v napadnutom rozhodnutí ich nedôvodnosť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/25/2016 zo dňa 23.05.2018, v ktorom Najvyšší súd SR, pri totožnej námietke žalobcu, prijal záver, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu, z čoho vyplýva, že „v danej veci rozhodol vecne príslušný správca dane a predmetný dodatočný platobný výmer podpísala osoba, poverená, na daný úkon.“
35. K námietkam žalobcu týkajúcich sa ním podaných námietok zaujatosti konajúcich zamestnancov správcu dane a ich vyriešenia, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že o žalobcom podaných
námietkach zaujatosti bolo zákonným spôsobom a právoplatne rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 60 ods. 6 daňového poriadku, pričom poukázal na jednotlivé rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že námietky žalobcu v tomto smere taktiež nie sú dôvodné.
36. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
40. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
41. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
42. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
43. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
44. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
45. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
46. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
47. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
48. Podľa § 60 ods. 4 až 7 daňového poriadku ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/563/20210801> sa v takom prípade neuplatní. Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu. Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.
49. Podľa § 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
50. Po opätovnom preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu, vyjadrení žalovaného a administratívneho spisu a v súlade so záverom prijatým kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/60/2019 zo dňa 10.03.2021 dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť BD STAV s.r.o. ako dodávateľ žalobcu uskutočnila pre žalobcu služby (sprostredkovateľské činnosti na základe zmluvy o sprostredkovaní) v zmysle spornej faktúry č. 201488 zo dňa 30.06.2014 a žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane z dodávateľských faktúr od uvedeného dodávateľa, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdu a judikatúrou kasačného súdu.
51. K dôkaznej povinnosti správny súd uvádza, že v daňovom konaní má prioritne dôkaznú povinnosť daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej
kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
52. Správny súd ďalej konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda uskutočnenie dohodnutých služieb a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom a súčasne ak si nepreverí aj odberateľa (nepozná ani jeho konateľa). Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
53. Podľa názoru správneho súdu má správca dane právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to bolo v prípade žalobcu. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože práve žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
54. Správny súd konštatuje , že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu je potrebné uviesť, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a služby reálne uskutočnené (§ 9 zákona o DPH) konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k uskutočneniu služieb dodávateľom BD STAV s.r.o. na základe zmluvy o sprostredkovaní, ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takouto realizáciou služieb tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade ak, si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľskej faktúre.
55. Podľa správneho súdu samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturované služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou BD STAV s.r.o.). Sprostredkovanie malo byť uskutočnené dodávateľmi spoločnosti BD STAV s.r.o., aj formou outsourcingu, ale spoločnosť BD STAV s.r.o. k tomuto tvrdeniu predložila len faktúru na vstupe od spoločnosti TRIXXX. s.r.o. Konateľ spoločnosti TRIXXX, s.r.o. v predmetnom období J. L. si nespomenul kto služby realizoval a podľa jeho vyjadrenia malo byť takých dodávateľov pre spoločnosť TRIXXX, s.r.o. viac, avšak v kontrolnom výkaze má na vstupe len nepodnikajúcu spoločnosť HONORUS s.r.o. Zistené okolnosti a výpovede zástupcov domnelého dodávateľa a subdodávateľa, spolu s dôkazmi, ktoré si správca dane zabezpečil vlastnou činnosťou sú rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní spornej faktúry za sprostredkovanie. Je nepravdepodobné že účasť žalobcu bola nevedomá alebo že o týchto skutočnostiach nemohol vedieť, ak by teoreticky v prípade skutočných transakcií jednal s tými istými osobami, ktoré poskytovali vyjadrenia, výpovede a stanoviská aj správcovi dane. Vzhľadom na pozíciu žalobcu ako úspešnej spoločnosti na trhu je neprijateľná úvaha, že by sa pustila do spolupráce so subjektmi, resp. osobami, ktoré evidentne nie sú schopné pomenovať konkrétne deklarované dodania, osoby, alebo subjekty, ktoré ich mali realizovať, to znamená, že je nemožné predpokladať, že by s nimi žalobca uskutočnil reálnu obchodnú spoluprácu. To by v tomto prípade znamenalo akceptovať informácie o potenciálnych odberateľoch, ktoré by museli byť presné, spoľahlivé, dôveryhodné alebo inak významné od osôb, ktoré skutočné okolnosti len zámerne, ale zároveň nedbalo, zastierajú.
56. Správny súd uvádza, že spoločnosť BD STAV s.r.o., alebo spoločnosť TRIXXX, s.r.o., alebo iný subjekt príp. osoba/osoby formou outsourcingu, mali sprostredkovať zmluvu so SVP, š.p., ktorý však nejednal pri uzatváraní zmluvy so sprostredkovateľom, čo bolo nespochybniteľne preukázané a pri rokovaniach ako aj pri podpise zmluvy boli prítomní len zástupcovia žalobcu. SVP, š.p. neeviduje doteraz žiadnu spoluprácu so spoločnosťou BD STAV s.r.o. ani so spoločnosťou TRIXXX, s.r.o. Princíp fungovania sprostredkovateľskej činnosti sa ani v najmenšej miere nezhoduje s výkladom, ktorý správcovi dane predostierali subjekty zisteného reťazca vykonštruovaných transakcií. V procese uzavretia zmluvy nefigurovala žiadna tretia osoba alebo subjekt. Ak by to tak bolo museli by túto osobu, alebo subjekt, poznať obidve, na zmluve zúčastnené strany. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva spochybnenie účasti žalobcovho dodávateľa, prípadne subdodávateľa na sprostredkovaní, výsledkom ktorého malo byt' podpísanie zmluvy o dielo medzi žalobcom a investorom SVP, š.p. V konaní taktiež neboli označené žiadne konkrétne osoby, ktoré by sprostredkovateľskú činnosť v zmysle spornej faktúry fyzicky realizovali. Nemalou mierou sa na pochybnostiach správcu dane podpísali informácie, ktoré správcovi dane poskytli zástupcovia vypočutých obchodných partnerov daňového subjektu. Vo väčšine prípadov je tak preukázané, že na vzájomnú spoluprácu s obchodnými partnermi a predovšetkým na jej vznik nemala vplyv deklarovaná činnosť dodávateľa BD STAV s.r.o. a subdodávateľa TRIXXX, s.r.o.
57. Správny súd je toho názoru, že na základe zistení správcu dane sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom uskutočnení služieb práve dodávateľom uvedeným na spornej faktúre oprávnené. Aj podľa správneho súdu činnosť priameho dodávateľa - spoločnosti BD STAV s.r.o. bola iba formálna, ktorej účelom bolo len vykázať transakcie bez ekonomickej podstaty s cieľom umožniť žalobcovi získať neoprávnené odpočítanie dane. V zistenom obchodnom reťazci si kontrolovaný žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, ktorá nebola do štátneho rozpočtu odvedená, pričom na základe objektívnych okolností správca dane preukázal, že o tejto skutočnosti žalobca mohol vedieť. Dodávateľsko-odberateľský reťazec, ktorý začínal spoločnosťou HONORUS s.r.o, pokračoval spoločnosťou TRIXXX, s.r.o. (subdodávateľom žalobcu) a spoločnosťou BD STAV s.r.o. (dodávateľom žalobcu) až po žalobcu, musel byť žalobcovi známy. Toto tvrdenie je preukázané predovšetkým postojom daňového subjektu pri obhajobe deklarovaných dodaní, pričom rozhodujúca časť jeho argumentácie vychádza z rovnakej základne, z ktorej vychádzajú postoje, stanoviská a vyjadrenia subdodávateľa TRIXXX, s.r.o. a dodávateľa BD STAV s.r.o.. Skutočnosť, že bol žalobca zapojený do zistenej štruktúry vedome, vyplýva aj z podstaty, na ktorej sú tvrdenia o uskutočnení fakturovaných dodaní založené. To znamená, že rozhodné, kľúčové, strategické, nosné alebo inak významné rozhodnutia žalobcu mali nadväzovať na informácie získané od neznámej osoby alebo subjektu. Na druhej strane práve takejto neznámej osobe alebo subjektu mala zveriť dôverné informácie ako výstup z účtovnej evidencie a túto osobu alebo subjekt poveriť pátraním po možnostiach uspokojenia pohľadávok. Pri všetkých činnostiach malo neustále dochádzať k rokovaniam, vyhodnocovaniam, schvaľovaniu, odsúhlasovaniu a inej intenzívnej vzájomnej komunikácii, to znamená, že všetky osoby zaoberajúce sa dodaniami tak, ako sú predostreté žalobcom a ostatnými zúčastnenými subjektmi, by im boli známe. Realizácia žiadnej z činností súvisiacich so sprostredkovaním, nebola konkretizovaná a preukázaná žiadnymi dôkazmi. Ďalej je nevyhnutné poukázať na výšku fakturovanej sumy. Je obvyklé, v prípadoch ak podnikateľský subjekt je ochotný akceptovať tak vysokú fakturáciu, že si dôkladne overí, čo presne je podstatou predmetu fakturácie, či a v akom rozsahu bolo dodanie realizované a či sa jeho realizáciou zaoberali povolané osoby. Prijať bezvýhradne faktúru na tak vysokú sumu a nepoznať podrobne všetky okolnosti dodávky, je prinajmenšom nezvyčajné. Vznikajú preto pochybnosti, že žalobca by takto neopatrne a dôverčivo postupoval aj v bežnom obchodnom styku v nezávislej trhovej situácii. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie jún 2014 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V tejto súvislosti správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa BD STAV s.r.o. čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho súdu správne.
58. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal
v početných bodoch správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z daňového poriadku, zo zákona o DPH, prípadne z Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení.
59. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak, ako je deklarované spornou faktúrou, teda či dodávateľ označený na spornej faktúre reálne uskutočnil služby súvisiace so sprostredkovaním pre žalobcu. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Na základe uvedeného správny súd hodnotí predmetnú žalobcovu námietku ako neodôvodnenú.
60. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že na preukázanie reálnosti uskutočnenia služieb od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť služieb bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.
61. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní uskutočnenia služieb dodávateľom BD STAV s.r.o. Na základe nimi vykonaného
dokazovania s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH potom vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na sporných faktúrach. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno-technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.
62. Správny súd poukazuje na to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetného obchodu na základe spornej faktúry sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov uvedených v kontrolných výkazoch ako aj na kontrolu odberateľského vzťahu. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrou deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH. Podľa správneho súdu správca dane a žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodnili a preto námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí je nedôvodná.
63. K námietke žalobcu ohľadne vznesenej námietky zaujatosti voči zamestnancom správcu dane, ktorí vypracovali protokol o daňovej kontrole, pričom o námietkach zaujatosti nebolo rozhodnuté ešte pred vypracovaním protokolu správny súd v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v rozsudku sp. zn, 6 Sžfk/60/2019 zo dňa 10.03.2021, ktorý je pre správny súd záväzný, konštatuje, že keďže námietka zaujatosti podaná účastníkom v režime § 60 daňového poriadku je jednoznačne procesným inštitútom zameraným na nápravu procesných chýb v daňovom konaní spojených s činnosťou konkrétneho zamestnanca správcu dane, nie je povinnosťou žalovaného zaoberať sa meritom predmetnej námietky, ak dôjde k záveru, že zákonné podmienky pre podanie námietky nie sú splnené. Ide o prípady, kedy je námietka zaujatosti formulovaná všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutočností odôvodňujúcich podanie námietky zaujatosti a zároveň bez uvedenia dôkazov preukazujúcich tieto skutočnosti. Žalobcom uplatnené námietky zaujatosti vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane spadajú presne do tejto kategórie námietok. Postup správcu dane, ktorý sa takto všeobecne formulovanými námietkami žalobcu nezaoberal, nie je možné považovať za nesprávny. Práve naopak, takýto postup je výsledkom ústavne konformného výkladu ustanovenia § 60 daňového poriadku a bráni sa ním pred umelým predlžovaním daňového konania z dôvodu opakovaného uplatňovania všeobecne formulovaných a neodôvodnených námietok zaujatosti. Obdobný právny názor bol vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 6Sžf/16/2009 zo dňa 23. februára 2011 a sp. zn. 2Sžfk/1/2016 zo dňa 26. júna 2019, ako aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/99/2008, sp. zn. 5Sžf/11/2009, sp. zn. 5Sžf/17/2009 a sp. zn. 5Sžf/29/2009. Na základe uvedeného preto námietku žalobcu, že správca dane uvedeným nezákonným postupom zaťažil daňové konanie vadou, ktorá mohla mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, keď protokol z daňovej kontroly vypracovaný namietanými zamestnancami mohol byť nezákonným podkladom pre vydanie rozhodnutia, správny súd považuje za neopodstatnenú.
64. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane.
65. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
66. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
67. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
68. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.