Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/21/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Daše Kontríkovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci žalobcu: Ing. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. XXXX/X, XXX XX R., proti žalovanej: E. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledne bytom H., o určenie vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. -12 zo dňa 14. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi vo výške 92,80 eura. Výrokom III. uložil Slovenskej Pošte, a. s.

- prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, povinnosť vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 eura v lehote do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia na jeho adresu. Výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

1.1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie až 3, , (ďalej len „“), Z. (ďalej len “), o vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa ustanovení , , o súdnych poplatkoch a o trovách konania podľa .

1.2. Vecne rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca sa podaním došlým súdu dňa 21.02.2019 voči žalovanej domáhal určenia, že pozemky špecifikované v žalobe patria do dedičstva po poručiteľovi E. L.. V priebehu konania súd zistil, že žalovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX v L., t. j. pred podaním žaloby. Žalovaná tak v čase začatia konania nemala spôsobilosť byť stranou sporu, pretože už nebola subjektom spôsobilým mať práva a povinnosti. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd konanie zastavil. Súd prvej inštancie dodal, že nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť opravou žaloby, pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani zmena na strane žalovaného, pretože v žalobe označený subjekt nemá právnu subjektivitu a z tohto dôvodu nie je možné, aby na jeho miesto vstúpil subjekt s právnou subjektivitou (so spôsobilosťou byť stranou sporu).

1.3. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eura, súd prvej inštancie konanie zastavil, rozhodol preto o vrátení súdneho poplatku kráteného o 6,70 eura. Zároveň príslušnému orgánu uložil povinnosť vrátiť súdny poplatok po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, žiadna zo strán tak nemá právo na náhradu trov konania.

2. Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca. Odvolanie právne odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( C. s .p.), tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( C s .p.).

2.1. Žalobca poukázal na stanovisko Z. M. advokáta, člena redakčnej rady Právního rádce, Praha k určeniu vlastníctva voči zomrelému a konštatoval, že nemá možnosť ani oprávnenie, ako zistiť prípadných dedičov, či iné osoby voči ktorým by mala žaloba smerovať, ale len voči tomu kto je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník. Poukázal aj na stanovisko bývalého Najvyššieho súdu SSR č. , v zmysle ktorého „Ak ten kto bol zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastník zomrel, treba zistiť, kto je jeho dedičom a konať proti nemu.“ V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.1.2006, sp. zn. nie je neobvyklé, že na súde je podaná žaloba na určenie, že určitá osoba bola ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci, bez toho aby bolo začaté konanie o dodatočnom prejednávaní dedičstva, zvlášť ak je tu iná osoba (nededič) ktorá má za to, že ona je vlastníkom spornej veci. Tento postup dedičov dovolací súd nevidí nesprávnym ani z pohľadu naliehavého právneho záujmu na takom určení. V prípade, že vlastník je neznámy (resp. nezistený) žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu Žilina sp.zn. . V bode 12 odôvodnenia rozhodnutia dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. v ktorom je uvedený mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu, alebo sídlo nie je známe, 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy.

2.2. Podľa žalobcu riešením ako preklenúť problémy uvádzané v odôvodnení napadnutého uznesenia sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom v takom prípade, napr. spôsobom „Neznámy/nezistený/ vlastník nehnuteľnosti. E. L. zast: Slovenským pozemkovým fondom... „ alebo Neznámy /nezistený / právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka menom E. L., zast. Slovenským pozemkovým fondom.

2.3. Žalobca ďalej uviedol, že nie je dôvod, aby konanie bolo zastavené, pretože majetok reálne existuje a právny nárok na jeho zaradenie do dedičstva po E. L. je preukázaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, pričom prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.02.2019 domáhal svojho nároku voči E. L.. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že E. L. dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred začatím konania, zomrela, v dôsledku čoho konanie zastavil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zastavil konanie z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania - z dôvodu, že žalovaná v čase začatia konania nemala spôsobilosť byť stranou sporu, pretože nebola subjektom spôsobilým mať práva a povinnosti.

6. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa ustanovenia , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa ustanovenia , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa ustanovenia , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 13. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v zmysle a vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

14. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie procesných podmienok konania v zmysle ustanovenia ods. , pričom zistil neodstrániteľnú vadu konania, úmrtie žalovanej ešte pred začatím konania. Z uvedeného vyvodil správny záver, že žalovaná v čase začatia konania nemala procesnú subjektivitu

- nemohla byť stranou sporu, pretože túto subjektivitu smrťou stratila. Následne súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie a konanie zastavil. Odvolací súd tu dodáva, že zákonodarca súdu jednoznačne určil postup v prípade, ak strana nemá procesnú subjektivitu - povinnosť konanie zastaviť.

15. Odvolacie námietky žalobcu spočívajúce v poukazoch na právne stanovisko advokáta, resp. rozhodnutia súdov sú nedôvodné, pretože stanovisko advokáta aj rozhodnutia súdov riešili inú právnu problematiku - naliehavý právny záujem na určení, resp. pasívnu legitimáciu, ktorá však vychádza z hmotného práva. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že označenie okruhu strán je procesnou otázkou a je výlučne vecou žalobcu. Podmienkou toho, aby súd so žalobcom označenou stranou konal, je procesná subjektivita tejto žalobcom označenej strany. Súd pritom nemôže nahradiť žalobcu v tom, aby mu „navrhol“, ako má žalovanú stranu označiť, nemôže vlastnou iniciatívou „preklenúť problém“ nedostatku procesnej subjektivity žalovanej strany, ako uvádza žalobca vo svojom odvolaní. Postup súdu v konaní je upravený normami , ktoré je súd povinný aplikovať - v danom prípade ide o už citované ustanovenie, ktoré súdu jednoznačne prikazuje konanie zastaviť v prípade nedostatku procesnej subjektivity strany.

16. Žalobca napadol uznesenie súdu prvej inštancie aj z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil žiaden taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu, opierajúce sa o ustanovenia a , teda že súd prvej inštancie svojím postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neobstoja.

18. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil aj poukazom na ustanovenie (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), vecné dôvody vzťahujúce sa k tomuto odvolaciemu dôvodu však neuviedol, súd sa preto týmto odvolacím dôvodom nezaoberal.

19. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní správne, odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preto podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

20. Súčasne odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania použijúc aj na odvolacie konanie ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie ( ).

21. Podľa § 256 ods. 1 C .s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

22. V zmysle citovaného ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu sporového konania je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť strán na zastavení konania. V preskúmavanej veci bolo konanie zastavené v dôsledku nedostatku procesnej spôsobilosti žalovanej. Žalobca napriek tomu, že vedel o úmrtí žalovanej, označil ju za stranu sporu, nepochybne teda zastavenie konania procesne zavinil žalobca, náhrada trov konania by tak mala byť priznaná protistrane. Súd však nemôže priznať náhradu trov konania protistrane, pretože žalobcom označená protistrana

- žalovaná nie je v dôsledku nedostatku procesnej spôsobilosti stranou sporu. Náhradu trov konania tak nie je komu priznať. Z uvedených dôvodov odvolací súd použitím ustanovenia § 257 výnimočne nepriznal náhradu trov konania protistrane, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa ustálil skutočnosť, že protistrana nemá procesnú spôsobilosť, nie je jej preto možné priznať náhradu trov konania (ktoré jej ani nevznikli, ako vyplýva zo spisu).

23. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne ( posledná veta ).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).