Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2S-197-2021.pdf
PDF · 94.23 KB
No categories available
2S/197/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PharmaComp s.r.o., so sídlom Bystrická 901, 966 81 Žarnovica, IČO: 47 358 203, zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101024226/2021 zo dňa 11.06.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe žalobcu zo dňa 03.08.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101024226/2021 zo dňa 11.06.2021, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 03.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronicky dňa 03.08.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101024226/2021 zo dňa 11.06.2021, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100110989/2021 zo dňa 22.01.2021, ktorým bola podľa ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku, žalobcovi (daňovému subjektu) vyrubená daň na dani z príjmov vyberaná zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2016 v sume 7.741.781,82 eura. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo, vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že obe napadnuté rozhodnutia, ktorých zrušenia sa žalobca domáha touto správnou žalobou sa uplynutím lehoty na plnenie sa stávajú daňovým exekučným titulom, na podklade ktorého možno okamžite pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní podľa 4. hlavy daňového poriadku. Okrem tohto neuhradením dorubenej dane v plnej výške, v lehote splatnosti má automaticky za následok zverejnenie daňového subjektu v zoznamoch daňových dlžníkov, ktoré sú vedené verejne. Akonáhle by bol žalobca zaradený do zoznamu daňových dlžníkov s dlhom v sume vyše 14 mil. EUR stane sa pre svojich obchodných partnerov nespoľahlivým a rizikovým partnerom, čo spôsobí fatálne problémy v obchodných vzťahoch, odmietnutie dodávok tovaru žalobcovi. Rovnako sa stane nespoľahlivým pre banky a finančné inštitúcie, na účely financovania podnikateľskej činnosti, vrátane možnosti získať prípadný úver. V zmysle uzatvorených zmlúv o financovaní môže banka využiť svoje právo a vyhlásiť úver za okamžite splatný, čo v súčasnosti žalobca nie je schopný uhradiť. Uvedené automaticky bude mať za následok neschopnosť nakupovať tovar na účely jeho ďalšieho predaja a na úhrady faktúr za už nakúpený tovar a ďalšie na to nadväzujúce následky. Tvrdil, že v tomto prípade,
okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí závažná ujma na právach a oprávnených záujmoch žalobcu. Závažnú ujmu žalobca odôvodňuje najmä tým, že mu hrozí reálna ujma na jeho právach a majetku v rozsahu nielen podľa napadnutých rozhodnutí žalovaného, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku zaradenia žalobcu medzi daňových dlžníkov (čo žalobcu automaticky vylučuje napr. z možnosti uchádzať sa a realizovať verejné zákazky, uchádzať sa o využitie štátnej pomoci alebo čerpania európskych fondov vrátane prípadnej pomoci poskytovanej v súvislosti s pandémiou COVID-19. Podľa žalobcu ochranu pred začatím daňovej exekúcie až dokým nebude príslušným súdom preskúmaná zákonnosť napadnutých rozhodnutí, zabezpečí žalobcovi len priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania. Návrh na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe ďalej odôvodnil tým, že nemá možnosť dorubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú existenciu a ďalšie fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov žalobcu a správy o ekonomickom stave žalobcu a analýze dopadov pohľadávky správcu dane voči žalobcovi, ktorú žalobca nechal vypracovať pre účely tohto konania, pre lepšie ozrejmenie ekonomickej situácie, možností žalobcu a dôsledkov, ktoré by nastali, ak by sa napadnuté rozhodnutia stali vykonateľnými a voči žalobcovi tak bol začatý výkon - daňová exekúcia. Navyše sa jedná o daň, ktorú žalobca a jeho dodávatelia, uvedení v protokole z daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí už priznal, odviedol a zaplatil, spôsobom a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní DPPO za rok 2016. Všetky tieto transakcie má žalobca riadne zaúčtované v účtovníctve, čo ani nie je nijako sporné. V neposlednom rade žalobca žiadal, aby správny súd vzal do úvahy spornosť napadnutými rozhodnutiami dorubenej zrážkovej dane, nakoľko v obdobných veciach ale u iných právnych subjektov, v súčasnosti prebiehajú viaceré súdne konania. Taktiež poukázal na viaceré rozhodnutia správnych súdov, ktoré dôvody na priznanie odkladného účinku, spočívajúce v tom, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mohol zapríčiniť platobnú neschopnosť žalobcu a povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, ako aj likvidačná výška dorubenej dane, ktorá by bola príčinou, že by žalobca nebol ďalej schopný uhrádzať svoje záväzky voči orgánom verejnej moci, dodávateľom či iným obchodným partnerom, čo by mohlo viesť k úpadku žalobcu, boli vyhodnotené a posúdené správnymi súdmi ako opodstatnené a v prípade takejto hroziacej ujmy odkladný účinok priznali . Podľa žalobcu je evidentné, že žalobcovi dorubená daň je prinajmenšom sporná, a teda podaná žaloba je opodstatnená. Vymáhanie úhrady tejto spornej dane by mohlo žalobcovi spôsobiť nezvratné následky. Suma, v akej bola žalobcovi dorubená daň za rok 2016 je 7.741.781,82 EUR, čo je sama o sebe veľmi vysoká čiastka. Zároveň však dal súdu do pozornosti, že správca dane vykonal voči žalobcovi súbežne daňovú kontrolu tej istej dane aj za zdaňovacie obdobie roka 2015, v ktorom aplikoval úplne totožnú právnu argumentáciu a dospel k úplne rovnakým záverom na základe ktorých dorubil žalobcovi na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2015 daň vo výške 6.585.910,65 EUR. To znamená, že žalobcovi bola v úplne totožnej veci vyrubená daň za roky 2015 a 2016, spolu vo výške 14.327.692,47 EUR a vyrubenie dane v oboch rokoch je založené na obdobnom skutkovom základe a na totožnej právnej argumentácií finančných orgánov. Na účely tohto návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné hľadieť na výšku dorubenej zrážkovej dane v rámci oboch daňových konaní, spolu za oba roky vo výške 14.327.692,47 EUR. Pretože toto je suma dodatočne dorubenej dane, ktorá sa stane voči žalobcovi splatnou, vykonateľnou a exekvovateľnou v rovnakom termíne a celá táto suma zaťaží žalobcu a jeho ekonomickú stránku tak výrazne, že ak by nedošlo k priznaniu odkladného účinku, žalobca bude musieť ukončiť podnikanie a aby splnil ďalšie zákonné povinnosti podať návrh na seba vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti. Táto platobná neschopnosť pritom vznikne len a priamo ako príčina vyrubenej nezmyselnej zrážkovej dane pri transakciách, kde sa nemala aplikovať, resp. kde je táto aplikácia z pohľadu súdu minimálne sporná. Žalobca pre účely podania tejto žaloby a návrhu na odklad vykonateľnosti vypracoval priebežnú účtovnú závierku ku dňu 31.05.2021 a ďalšie účtovné výstupy pre tento účel. Z účtovných dokladov spoločnosti vyplývajú hodnoty, ktoré sú pre posúdenie hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody významné. Výška vyrubenej dane 14.327.692,47 EUR je žalobcom reálne nezaplatiteľná, žalobca nevlastní taký majetok z predaja ktorého by bol schopný predmetný záväzok uhradiť. Aj keby žalobca speňažil celý svoj majetok, vrátane všetkých zásob tovaru a materiálu, ani tak by nezískal dostatočnú sumu na úhradu dorubenej zrážkovej dane za zdaňovacie obdobia 2015 a 2016. Navyše nemožno ani len pochybovať, že by týmto došlo k definitívnej likvidácii spoločnosti a okamžitému ukončeniu jej podnikateľskej činnosti. Po prepočte na základe reálnych predpokladov vlastné zdroje (zisk) na krytie úhrady dorubenej zrážkovej dane je žalobca schopný vygenerovať podľa výsledkov posledného zdaňovacieho obdobia za 200 rokov. Ďalej je možné predpokladať, že na žalovaný vyrubí žalobcovi z neuhradenej istiny zrážkovej dane sankcie, ktoré rovnako žalobca nie je schopný finančne uhradiť. Žalobca dal ekonomické dopady dorubenej dane v sume cez 14 mil. EUR a jej prípadného vymáhania
voči žalobcovi posúdiť odborne spôsobilej osobe a nechal spracovať ekonomickú analýzu dopadov. Predmetná ekonomická analýza, ktorá bola vypracovaná spoločnosťou h-analysis, s. r. o., IČO: 47 384 743 je dôkazom, ktorým žalobca (okrem ďalších) odôvodňuje, že zosplatnenie a vymáhanie dorubenej zrážkovej dane, v sume cez 14 mil. EUR bude mať fatálne následky na jeho podnikateľskú činnosť a bude pre neho likvidačné. To v konečnom dôsledku zmarí aj vedenie tohto súdneho konania a žalobca tak nebude mať možnosť domôcť sa svojich práv a preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, resp. výsledok už nebude mať pre žalobcu žiadny zmysel. Aj z ekonomickej analýzy vyplýva, že žalobca nie je schopný pokryť dorubenú daň z vlastných prostriedkov. Ak by sa dorubená zrážková daň začala voči žalobcovi vymáhať (došlo by k výkonu napadnutých rozhodnutí) bude to mať pre žalobcu dôsledky, kedy nie je ekonomicky schopný túto dať uhradiť bez toho, aby sa dostal do platobnej neschopnosti, ktorá následne vedie k povinnosti štatutára podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím sa podnikateľská činnosť končí. Uvedené podporne vyplýva aj z predloženej ekonomickej analýzy. Akonáhle sa začne výkon rozhodnutia, čo je možné de facto ihneď po vzniku daňového nedoplatku, a dôjde k zablokovaniu účtov, alebo inému zabezpečeniu majetku (bude sa zápočtami siahať na pohľadávky spoločnosti voči daňovému úradu) a pod. znemožní sa uhrádzanie ostatných záväzkov spoločnosti, čím sa žalobca takmer okamžite dostane do stavu platobnej neschopnosti a úpadku, a tým dôjde k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik povinnosti štatutára spoločnosti žalobcu, podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Prípadný a reálne možný výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného pred rozhodnutím o správnej žalobe žalobcu, vzhľadom na výšku vyrubenej dane na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2015, + dorubená zrážková daň za rok 2016 vo výške 7.741.781,82 EUR, je teda spôsobilý výrazne a nezvratne poškodiť žalobcu ako osobu povinnú z napadnutého rozhodnutia, pretože vzhľadom na jeho finančnú situáciu by výkon napadnutého rozhodnutia s hraničiacou istotou znamenal úpadok spoločnosti - žalobcu a takmer okamžité ukončenie obchodnej činnosti žalobcu. Závažná ujma pritom reálne hrozí. Ak by správnej žalobe odkladný účinok nebol priznaný a žalobca by bol v tomto konaní, vo veci samej úspešný, nebude to mať pre neho už žiadny reálny význam, pretože spoločnosť bude pred zánikom, riadená určeným správcom konkurznej podstaty, a obnova podnikateľskej činnosti bude logicky nemožná. Nehovoriac o poškodení jej obchodného mena. Naopak, ak bude tomuto návrhu žalobcu vyhovené, na strane štátu nevzniká žiadna vážna hrozba. Spoločnosť žalobcu riadne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a v tejto činnosti plánuje pokračovať aj ďalej a teda bude svoju činnosť ďalej zdaňovať a bude zabezpečovať potrebné dodávky pre oblasť zdravotníctva. Vyhovenie tomuto návrhu nielen, že nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak je v prospech verejného záujmu. Ujma hroziaca žalobcovi je pritom reálna, keďže žiadne ustanovenie zákona nebráni začatiu núteného výkonu napadnutých rozhodnutí po uplynutí lehoty na plnenie, a to kedykoľvek, hoci aj okamžite. Začatie výkonu napadnutých rozhodnutí by bolo pre žalobcu likvidačné. Tiež je v tomto prípade potrebné vziať do úvahy, že žalobca nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie napadnutým rozhodnutím vyrubenej dane, aj z dôvodu, že žalobca nikdy žiadne zrážky podľa § 43 ZDP z peňažných platieb zaplatených poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nevykonal, nakoľko je presvedčený, že túto povinnosť nemá a ani nikdy nemal. Celé sumy dohodnutých peňažných plnení riadne vyplatil svojim dodávateľom, ktorí si tieto príjmy následne zdanili ako príjem z podnikania cez tvorbu základu dane a podanie daňového priznania. Keďže tieto zrážky žalobca nevykonal, nemôže ani nikdy nemohol objektívne disponovať prostriedkami na ich zaplatenie. Rovnako ani aktuálna finančná situácia žalobcovi neumožňuje peňažnú povinnosť uloženú žalovaným splniť, a prípadný nútený výkon by bol pre žalobcu jednoznačne likvidačný. Žalobca má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané. Svoje daňové povinnosti si plní riadne. Z hľadiska platobnej disciplíny voči štátu sa teda jedná o subjekt, ktorý svoje záväzky dôsledne plnil. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca správnemu súdu predložil nasledovné dôkazy:
- Riadna účtovná závierka spoločnosti PharmaComp s.r.o. za rok 2020
- Priebežná účtovná závierka spoločnosti PharmaComp s.r.o. za obdobie 01.01.2021 - 01.05.2021 (mimoriadne vypracovaná pre účely tohto návrhu)
- Ekonomická analýza (Posúdenie vplyvu záväzku voči Finančnej správe Slovenskej republiky na spoločnosť PharmaComp s r.o.)
- Krátky popis aktuálnej ekonomickej situácie v spoločnosti PharmaComp s.r.o. (najmä v akom finančnom stave sa spoločnosť nachádza, a aké by mohlo mať zaplatenie vyrubenej dane dôsledky na ďalšie fungovanie a existenciu spoločnosti) - stav k 31.5.2021
- Interný doklad spol. PharmaComp s.r.o. - vyčíslenie mesačných nákladov spoločnosti na zamestnancov (mzdy a s tým súvisiace plnenia) zo dňa 31.05.2021
- Zoznam zamestnancov (pseudonymizovaný - bez os. údajov) ku 31.05.2021
- Zoznam majetku spoločnosti PharmaComp s.r.o. ku 31.05.2021
- Zoznam pohľadávok spoločnosti PharmaComp s.r.o. ku 31.05.2021
- Zoznam záväzkov spoločnosti PharmaComp s.r.o. ku 31.05.2021
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 29.09.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.09.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril tak, že ho navrhuje zamietnuť.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod (zákonný dôvod v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP t.j žalobcom žiadaný zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe) nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
8. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane - rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100110989/2021 zo dňa 22.01.2021, ktorým bola podľa ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku,
žalobcovi (daňovému subjektu) vyrubená daň na dani z príjmov vyberaná zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2016 v sume 7.741.781,82 eura, by sa žalobca vzhľadom na svoju aktuálnu finančnú a majetkovú situáciu (preukázanú predloženými dôkazmi) stal platobne neschopným upozorňujúc na hrozbu likvidačných následkov na spoločnosť a následného exekučného a konkurzného konania. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu došlo, nakoľko žalobca svoju argumentáciu, ktorou odôvodňoval potrebu priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok, náležite preukázal priloženými dôkazmi. Po preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu zo dňa 03.08.2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101024226/2021 zo dňa 11.06.2021. Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval tunajší súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu vyrubenej dane na dani z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2016 v sume 7.741.781,82 eura, hrozí žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska i finančná škoda) spočívajúca v ohrození následkom vymáhania vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť, s dopadom i na ďalšie subjekty (zamestnancov a obchodných partnerov žalobcu). Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zániku pohľadávky správcu dane, ale „len“ k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, správny súd rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.