Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/87/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: v rade A/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. E. I. XXX/X, v rade B/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. E. I. XXX/X, obaja právne zastúpení: JUDr. Jiří Choutka, advokát, so sídlom P., E. námestie č. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov č. 8556/33B, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. č. XXXX/X, v rade 2/ W.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. č. XX, v rade 3/ W.. I. T., bytom E. L. T. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2020/008026-003 z 07.04.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2020/008026-003 zo dňa 07.04.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovia v rade A/, B/ m a j ú voči žalovanému p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Ďalším účastníkom v rade 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Obec Oščadnica, ako príslušný stavebný úrad v spojenom územnom a stavebnom konaní, rozhodnutím Č. j.: E-OÚ-768/2017/MO zo dňa 08.07.2019 rozhodol o povolení stavby: „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č.: KN-C 13520/48 a 13520/27 v katastrálnom území M. pre stavebníka I. E., bytom V., I. č. XXXX/X (ďalší účastník v rade 1). Správny orgán prvého stupňa pod bodmi 1. až 25. výroku rozhodnutia určil podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby. Okrem iného určil, že stavba rodinného domu bude osadená na pozemku KN 13520/48 podľa situácie, ktorá je súčasťou projektovej dokumentácie tvoriacej prílohu rozhodnutia, pričom odstupová vzdialenosť stavby od parcely KN 13520/31 = 2,00 m, KN 13520/7 = 2,60 m, KN 5000/2 = 2,00 m. Správny orgán prvého stupňa ďalej rozhodol o námietkach účastníka konania C. O., bytom X., G. č. XX (právneho predchodcu žalobcov v rade A/, B/), ktoré vzniesol podaniami zo dňa 13.03.2018 (doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 14.03.2018) a zo dňa 11.04.2019 (doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 12.04.2019). Námietky právneho predchodcu žalobcov v rade A/, B/ vznesené podaním zo dňa 13.03.2018 vyhodnotil správny orgán prvého stupňa nasledovne: „1. Prístupová komunikácia parcela číslo 5000/2, ktorá sa nachádza medzi parcelami 5009/1 a 13520/7, nespĺňa podmienky šírky pre miestne komunikácie a prístupy, ktorú upravuje STN 736110 a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. V prípade požiaru jazdný

pruh nevyhovuje zásahu požiarnej techniky. V prípade vydania stavebného povolenia požiadam o preskúmanie rozhodnutia odvolacím orgánom - Krajský stavebný úrad v Žiline. - pripomienke účastníka konania bolo čiastočne vyhovené. Podľa vyhlášky č. prístupová komunikácia na zásah k rodinnému domu môže byť najviac 50 m. Vzdialenosť vchodu RD od príjazdovej komunikácie z juhovýchodnej strany je 49,5 m a zo severovýchodnej strany je 37,4 m. 2. Predĺžená NN sieť, ktorá bola realizovaná v roku 2005 v rozsahu: vzdušná káblová s dĺžkou 160 m a 95 m zabudovaná v zemi je mojím osobným vlastníctvom. K napojeniu na túto NN prípojku investorovi I. E. nedám súhlas. O uvedenej skutočnosti budem písomne informovať aj prevádzkovateľa siete SSE Žilina.

- pripomienke účastníka konania bolo vyhovené. Elektrická prípojka k uvedenému RD bude realizovaná v krajnici prístupovej komunikácie. 3. Navrhovaná studňa, ktorá sa má realizovať (resp. už bola nelegálne zrealizovaná) je umiestnená v blízkosti mojej jestvujúcej studne, preto požadujem, aby bol vypracovaný hydrogeologický posudok. Je veľmi pravdepodobné, že zemné práce počas výstavby, extrahovanie vody z tejto studne a melioračné zásahy na pozemku budú mať permanentný negatívny dopad na senzorické vlastnosti a množstvo pitnej vody v mojom vodnom zdroji. Investor vo svojom návrhu a plánoch ignoroval ochranné pásmo vodných zdrojov. - pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Stavebník z dôvodu určenia hydrogeologických pomerov na založenie stavby v danej lokalite, zrealizoval hydrogeologický vrt. V hydrogeologickom posudku sa okrem iného uvádza, že „Vrchná časť geologického profilu s hrúbkou cca 1,0 až 1,6 m je tvorená jemnozrnnými sedimentmi, ktoré sú nevhodné pre vsakovanie vôd z povrchového odtoku.“ Ustálená hladina podzemnej vody bola zameraná v hĺbke 3,2 m. Ďalej sa uvádza, že „Všeobecne však očakávať, že podzemná voda sa v čase väčších zrážkových úhrnov nachádza bližšie k povrchu terénu a môže ovplyvňovať základové konštrukcie. S uvedenou skutočnosťou treba uvažovať pri návrhu predmetnej stavby rodinného domu." Keďže v zrealizovanom vrte sa nachádza dostatočné množstvo vody, stavebník sa rozhodol, že predmetný vrt využije ako zdroj vody pre svoj RD. Stavebník požiada stavebný úrad o povolenie k odberu podzemnej vody v samostatnom konaní. Osová vzdialenosť vrtov umiestnených na pozemkoch C-KN 13520/24 a 13520/7 je min. 19,5 m. podľa STN 75 5115 je pri málo priepustnom podloží ochranné pásmo studne 5 m. Navrhovaný spôsob likvidácie dažďovej a povrchovej vody do vsakovacej studne je z dôvodu nevhodného podložia, výšky hladiny podzemnej vody v danej lokalite a veľkosti parcely nemožný. Takéto riešenie odvodu povrchovej vody spôsobí zamokrenie mojej stavby a pozemku. - pripomienke účastníka konania bolo vyhovené. Dažďové vody zo strechy RD budú dažďovým potrubím cez revíznu šachtu umiestnenú na pozemku C-KN 13520/24 zaústené do cestného priepustu nachádzajúceho sa v križovatke prístupovej cesty. Uvedené riešenie bolo zapracované do projektovej dokumentácie. Navrhovaný spôsob likvidácie splaškovej vody do žumpy je nerealizovateľný z dôvodu celoročnej neprístupnosti pozemku vhodným mechanizmom. Umiestnenie žumpy v tesnej blízkosti môjho rodinného domu by bolo taktiež zdrojom zápachu - pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Žumpa bude umiestnená tak, aby bola na prípustnom mieste z dôvodu jej čistenia. Žumpa sa bude vyvážať prívesným fekálnym vozidlom, resp. klasickým fekálnym vozidlom zo severnej strany pozemku C- KN5013/2, pričom dosah hadíc je do 40 m od cisterny. Navrhovaná stavba nezapadá do architektonického štýlu oblasti a svojím umiestnením na danej parcele nerešpektuje hustotu okolitej zástavby. Svojou proximitou a orientáciou narušuje moje právo na súkromie a slobodné užívanie majetku deklarované Európskym dohovorom o ľudských právach Protokol 1, článok 1 a 8. - pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, jeho zásady, vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorby krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja sa komplexne rieši v územnom pláne obce. V prípade ak takéto obmedzenia nie sú stanovené, je predmetná námietka bezpredmetná a neopodstatnená. Ďalej správny orgán prvého stupňa rozhodol o námietkach právneho predchodcu žalobcov v rade A/, B/ vznesených v podaní zo dňa 11.04.2019 nasledovne: „1. Prístupová komunikácia parcela číslo (5013/2): ktorá sa nachádza medzí mojím pozemkom 13520/7 a parcelou 13520/31, nespĺňa podmienky šírky pre miestne komunikácie a prístupy, ktorú upravuje STN 73 6110 a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. V prípade požiaru jazdný pruh nevyhovuje zásahu požiarnej

techniky. - pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Parcela 5013/2 je široká cca 4 m, čo je dostatočná šírka pre prejazd nákladných automobilov a hasičskej techniky. 2. Navrhovaný prístup po parcele 5013/2, ktorá je v súčasnosti trvalým trávnym porastom, je z hľadiska výškových pomerov a uhlu vjazdu fyzicky nemožný akýmkoľvek motorovým vozidlom. Pozemok investora neumožňuje vjazd a otáčanie motorových vozidiel. Navrhovaná prístupová parcela 5013/2 je taktiež izolovaná od existujúcej obecnej prístupovej komunikácie C-KN č. 5000/2, parcelou E-KN č. 5762/1, ktorá je evidovaná ako orná pôda (v spoluvlastníctve 99 vlastníkov). Prejazd touto parcelou (5762/1) by bol neoprávneným vstupom na cudzí pozemok. V prípade vydania stavebného povolenia požiadam o preskúmanie rozhodnutia odvolacím orgánom - Krajský stavebný úrad v Žiline. - pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Parcela E-KN č. 5762/1 je síce vedená ako orná pôda, ale parcela C-KN 13521, ktorá z nej vznikla, je vedená v katastri nehnuteľnosti ako komunikácia a je súčasťou siete miestnych komunikácií obce. 3. Predĺžená NN sieť, ktorá bola realizovaná v roku 2005 v rozsahu vzdušná káblová s dĺžkou 160 m a 95 m zabudovaná v zemi je mojím osobným vlastníctvom. K napojeniu na túto NN prípojku investorovi I. E. nedám súhlas. O uvedenej skutočnosti budem písomne informovať aj prevádzkovateľa siete SSE Žilina. Navrhované umiestnenie stĺpu elektrickej NN vzdušnej prípojky spôsobuje previs káblu ponad súkromné pozemky, vrátane mojej parcely 13520/36, s čím nesúhlasím. - pripomienke účastníka konania bolo vyhovené. Elektrická prípojka k uvedenému RD bude realizovaná v krajnici prístupovej komunikácie ako zemná prípojka. Elektrická prípojka má samostatné technické riešenie nezávislé na existujúcej prípojke. 4. Navrhovaná studňa, ktorá sa má realizovať (resp. už bola nelegálne zrealizovaná), je umiestnená v blízkosti mojej jestvujúcej studne, preto požadujem, aby bol vypracovaný hydrogeologický posudok. Je veľmi pravdepodobné, že zemné práce počas výstavby, extrahovanie vody z tejto studne a melioračné zásahy na pozemku budú mať permanentný negatívny dopad na senzorické vlastnosti a množstvo pitnej vody v mojom vodnom zdroji. Investor vo svojom návrhu a plánoch ignoroval ochranné pásma vodných zdrojov a ochranná zóna jeho studne svojím umiestnením zasahuje do obecnej komunikácie 5000/2 čo je v rozpore s STN 75 5115, ktorá stanovuje minimálnu vzdialenosť od obecnej komunikácie na 12 m. - pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Stavebník z dôvodu určenia hydrogeologických pomerov na založenie stavby v danej lokalite, zrealizoval hydrogeologický vrt. V hydrogeologickom posudku sa okrem iného uvádza, že „Vrchná časť geologického profilu s hrúbkou cca 1,0 až 1,6 m tvorená jemnozrnnými sedimentmi, ktoré sú nevhodné pre vsakovanie vôd z povrchového odtoku.“ Ustálená hladina podzemnej vody bola zameraná v hĺbke 3,2 m. Ďalej sa uvádza, že „Všeobecne však očakávať, že podzemná voda sa v čase väčších zrážkových úhrnov nachádza bližšie k povrchu terénu a môže ovplyvňovať základové konštrukcie. S uvedenou skutočnosťou treba uvažovať pri návrhu predmetnej stavby rodinného domu.“ Keďže v zrealizovanom vrte sa nachádza dostatočné množstvo vody, stavebník sa rozhodol, že predmetný vrt využije ako zdroj vody pre svoj RD. Stavebník požiada stavebný úrad o povolenie k odberu podzemnej vody v samostatnom konaní. Osová vzdialenosť vrtov umiestnených na pozemkoch C-KN 13520/24 a 13520/7 je min. 19,5 m. podľa STN 75 5115 je pri málo priepustnom podloží ochranné pásmo studne 5 m. Miestna komunikácia C-KN 5000/2, v časti medzi parcelami C-KN 13520/7 a 5009/1, svojimi parametrami nevyhovuje požiadavkám pre užívanie miestnej komunikácie. V konaní predmetná časť parcely nebola posudzovaná ako miestna komunikácia, nakoľko nie je užívaná a udržiavaná ako miestna komunikácia. 5. Investor navrhuje likvidáciu dažďovej a povrchovej vody potrubím pod obecnou cestou 5000/2 a následné vyústenie do mojej súkromnej kanalizácie. Povolenie na pripojenie investorovi nedám. Tiež by som podotkol, že investorom dodaná projektová dokumentácia je nepresná a nezhoduje sa s realitou. Spomínaná priepust' vyúsťuje do kanalizačnej skruže, ktorá sa nachádza na mojej parcele 13520/36. - pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Dažďové vody zo strechy RD budú dažďovým potrubím cez revíznu šachtu umiestnenú na pozemku C-KN 13520/24 zaústené do cestného priepustu nachádzajúceho sa v križovatke prístupovej cesty. Uvedené riešenie bolo zapracované do projektovej dokumentácie. 6. Navrhovaný spôsob likvidácie splaškovej vody do žumpy je nerealizovateľný z dôvodu neprístupnosti pozemku vhodným mechanizmom. Kapacita projektovanej žumpy si bude vyžadovať vyčerpávanie v približne mesačných intervaloch, čo je v zimných mesiacoch technicky na danej

parcele nemožné. Vzhľadom na vysokú hladinu podzemnej vody v tejto lokalite je vysoko pravdepodobné, že žumpa po vyprázdnení jej obsahu neodolá hydrostatickému vztlaku podzemnej vody. Umiestnenie žumpy v tesnej blízkosti môjho rodinného domu by bolo taktiež zdrojom zápachu. - pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Žumpa bude umiestnená tak, aby bola na prípustnom mieste z dôvodu jej čistenia. Žumpa sa bude vyvážať prívesným fekálnym vozidlom, resp. klasickým fekálnym vozidlom zo severnej strany pozemku C-KN 5013/2, pričom dosah hadíc je do 40 m od cisterny. Umiestnenie žumpy od parcely 13520/7 je 5,6 m, čo je v súlade s vyhláškou č. 7. Navrhovaná stavba nezapadá do architektonického štýlu oblasti a svojím umiestnením na danej parcele nerešpektuje hustotu okolitej zástavby. Svojou proximitou a orientáciou narušuje moje právo na súkromie a slobodné užívanie majetku deklarované Európskym dohovorom o ľudských právach Protokol 1, článok 1 a 8. - pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, jeho zásady, vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorby krajiny v súlade s princípmi udržateľného rozvoja sa komplexne rieši v územnom pláne obce. V prípade, ak takéto obmedzenia nie sú stanovené, je predmetná námietka bezpredmetná a neopodstatnená“.

2. O odvolaní právneho predchodcu žalobcov v rade A/, B/ voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo spisu: OU-ZA- OVBP2-2020/008026-003 zo dňa 07.04.2020 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Č. j.: E-OÚ-768/2017/MO zo dňa 08.07.2019 potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi, ktoré správny orgán prvého stupňa obsiahol v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že stavebník (ďalší účastník v rade 1/) podal spolu s predpísanými dokladmi dňa 29.12.2017 Žiadosť o vydanie územného a stavebného povolenia pre stavbu: „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. KN-C 13520/48 a 13520/27 v kat. úz. M.. Stavebný úrad listom č.: E-OÚ-768/2017/MO z 19.02.2018 oznámil začatie zlúčeného územného a stavebného konania účastníkom konania, upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a určil účastníkom konania, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, nakoľko na neskôr podané námietky nebude prihliadať. V stanovenej lehote námietky k povoľovanej stavbe uplatnil právny predchodca žalobcov v rade A/, B/ C. O. (ďalej aj „odvolateľ“). Žalovaný konštatoval, že námietky, ktoré vzniesol C. O., sú totožné ako jeho námietky obsiahnuté v podanom odvolaní. Žalovaný poukázal na súhlasné stanovisko Obce Oščadnica č.: OÚ-768/2017 z 05.04.2018, v ktorom Obec Oščadnica súhlasí s použitím záberov poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre účely povoľovanej cesty. Poukazujúc na uvedené stanovisko konštatoval, že povoľovaná stavba rodinného domu je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Obce Oščadnica. Ďalej poukazuje na vyjadrenie W.. S. J. z 17.11.2018, ktorý ako vlastník pozemku parc. č.: KN-C 13520/31 v kat. úz. M. povoľuje stavebníkovi I. E. (ďalšiemu účastníkovi v rade 1/) prejazd cez túto parcelu za účelom dovozu stavebného materiálu na pozemok parc. č.: KN-C 13520/27 v kat. úz. M.. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi vlastníkom pozemku parc. č.: KN-C 5013/2 v kat. úz. M. (W.. S. J.) a stavebníkom I. E. žalovaný zistil, že stavebníkovi vzniklo oprávnenie na prechod a prejazd motorovými vozidlami cez pozemok parc. č.: KN-C 5013/2 v kat. úz. M. za účelom vstupu na pozemok stavebníka parc. č.: KN-C 13520/27 v kat. úz. M., na ktorom sa má nachádzať povoľovaná stavba. Návrh na vklad označenej zmluvy bol podaný katastrálnemu odboru Okresného úradu v Čadci dňa 08.10.2019. Žalovaný ďalej konštatuje, že správny orgán prvého stupňa listom č.: E- OÚ-768/2017/MO z 23.06.2019 oboznámil účastníkov konania o zmenách a doplnení podkladov, ktoré spočívali v zmene prístupu na pozemok stavebníka a v zmene odvádzania dažďových vôd z pozemku stavebníka. Súčasne uvedeným listom vyzval účastníkov konania, že sa k týmto doplneným podkladom môžu vyjadriť v lehote do 7 pracovných dní s tým, že na neskôr podané námietky nebude prihliadať. V stanovenej lehote k doplneným podkladom podal námietky C. O. - právny predchodca žalobcov v rade A/, B/. Žalovaný uviedol, že tieto ďalšie námietky C. O. sú obsahovo totožné ako jeho predchádzajúce námietky, ktoré uviedol na začiatku konania k oznámeniu o začatí konania a rovnako tak sú obsahovo totožné aj s námietkami v podanom odvolaní. Žalovaný konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, ako správny orgán prvého stupňa rozhodol o námietkach podaných právnym predchodcom žalobcov v rade A/, B/. Na dôvažok k námietkam odvolateľa uvádzaným v bodoch 1 a 2 podaného odvolania (t. j. k námietkam ohľadne studne a otázke zásobovania povoľovanej stavby pitnou vodou - poznámka súdu) žalovaný uviedol, že studňa odvolateľa, ktorá samotná je umiestnená tak, že nespĺňa odstupové vzdialenosti v zmysle ust. Vyhlášky č. , a nachádza sa takmer priamo na

hranici pozemkov medzi pozemkami odvolateľa a stavebníka, nebude nijako ohrozená povoľovanou stavbou rodinného domu. V zmysle STN 75 5115: „Vodárenstvo. Studne individuálneho zásobovania vodou“ nie je určená žiadna odstupová vzdialenosť studne od stavby rodinného domu. V tejto technickej norme sú stanovené jedine vzdialenosti, ktoré nesmú byť akokoľvek znečisťované, v tomto prípade sa jedná o vzdialenosť 10 m okolo studne. Žalovaný bol toho názoru, že samotnou výstavbou a následným užívaním povoľovanej stavby rodinného domu nedôjde k žiadnemu znečisteniu okolia studne odvolateľa, ktorá sa nachádza takmer na hranici pozemkov stavebníka a odvolateľa. Žalovaný ďalej k námietke odvolateľa, ktorou sa obáva o zníženie množstva a kvality vody vo svojej studni, ku ktorému by mohlo dôjsť vplyvom realizácie novej studne stavebníkom uviedol, že podľa vypracovaného odborného hydrogeologického posudku sa v samotnom vrte novej studne zrealizovanom stavebníkom nachádza dostatočné množstvo podzemnej vody. Žalovaný ďalej k námietke odvolateľa, ktorou poukazoval na zásah ochranného pásma studne navrhovanej stavebníkom do miestnej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku parc.č.: KN - C 5000/2 v kat. území M. uviedol, že tento pozemok, hoci je v katastri nehnuteľností označený značkou určujúcou pozemnú komunikáciu, v časti južne a juhovýchodne od pozemku parc.č. KN - C 13520/27 v kat. území M. (na ktorom má byť zrealizovaná povoľovaná stavba rodinného domu) až po juhozápadný roh pozemku odvolateľa, nemá charakter ani technické parametre obecnej komunikácie, je zarastený náletovými drevinami a ako cesta nevyužiteľný, čo potvrdila aj samotná obec Oščadnica. Uvedené si navyše overil aj odvolací orgán pri uskutočnenom zisťovaní stavu veci dňa 16.12.2019, a preto uvedené námietky odvolateľa zamieta ako nedôvodné. Žalovaný ďalej k námietke odvolateľa uvedenej v bode III. podaného odvolania uviedol, že dažďové vody z navrhovanej stavby budú odvádzané dažďovou kanalizáciou cez pozemok stavebníka a ďalej cez pozemok parc. č. KN - C 5000/2 až do cestného priepustu v zmysle schválenej projektovej dokumentácie. K námietke odvolateľa, ktorou poukazuje na nepochopiteľné a nelogické odôvodnenie stavebného úradu, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol pozemok parc. č.: 13520/24 v kat. území M. uviedol, že sa jednalo o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, o čom bol navyše odvolateľ listom č.: E-OÚ-768/2017/MO zo dňa 20.08.2019 v súlade s ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku upovedomený. Žalovaný k námietke č. IV. v podanom odvolaní uviedol, že navrhovaná žumpa stavebníka je umiestnená v zmysle STN 75 5115: „Vodárenstvo. Studne individuálneho zásobovania vodou“, podľa ktorej musí byť žumpa v málo priepustnom prostredí, akým je aj prostredie v okolí povoľovanej stavby, umiestnená vo vzdialenosti minimálne 5 m od studne. V tomto prípade bude žumpa stavebníka umiestnená vo vzdialenosti 14,981 m od studne odvolateľa. K vyvážaniu objemu žumpy bude používaná komunikácia nachádzajúca sa na pozemku parc.č.: KN - C 5000/2 v kat. území M., ktorá vedie popri východnej hranici pozemku parc.č.: KN - C 13520/7 vo vlastníctve odvolateľa, ako aj pozemok parc.č.: KN - C 5013/2 v kat. území M. vo vlastníctve W.. S. J., ku ktorému má stavebník iné právo (v zmysle ust. Stavebného zákona - zmluva o zriadení vecného bremena). Žalovaný k námietke č. V. podaného odvolania uviedol, že stavba je umiestnená v súlade s ust. Vyhlášky č. a spĺňa zákonom požadované odstupové vzdialenosti. Odvolateľom namietaná vzdialenosť 76 cm od pozemku parc.č.: KN - C 5000/2 v kat. území M. sa nezakladá na skutočnom stave veci. Táto vzdialenosť predstavuje odstup spevnenej plochy stavby, tzv. terasy, od namietaného pozemku, a teda nie odstup samotnej stavby rodinného domu od pozemku parc.č.: KN

- C 5000/2, ktorá je v tomto prípade minimálne 2,137 m. Odstupová vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou rodinného domu a stavbou odvolateľa je viac ako 7,9 m. K námietke č. VI. podaného odvolania žalovaný uviedol, že ako prístupová cesta k povoľovanej stavbe rodinného domu bude slúžiť jestvujúca komunikácia nachádzajúca sa na pozemku parc.č.: KN - C 5000/2 v kat. území M. vedúca popri východnej hranici pozemku odvolateľa (parc.č.: KN - C 13520/7) a ďalej po pozemku parc.č.: KN - C 5013/2 v kat. území M. (ku ktorému má stavebník už vyššie uvedené iné právo - vecné bremeno). Namietaná nemožnosť nájazdu na pozemok parc.č.: KN - C 5013/2 z pozemku parc.č. KN - C 5000/2 v kat. území M. preukázaná nebola. Pracovník OÚ Žilina - OVBP sa pri uskutočnenom zisťovaní stavu veci dňa 16.12.2019 dostal so služobným osobným motorovým vozidlom až k parcele KN - C 13520/27 cez parcely KN - C 5000/2 a 5013/2 v kat. území M.. K námietkam č. VII. a VIII. (t. j. námietkam ohľadne riešenia napojenia NN siete povoľovanej stavby a námietke narušenia pohody bývania odvolateľa a porušenia práva na súkromie povoľovanou stavbou s tým, že stavba odvolateľa má smerom na parcelu C-KN 13520/27 umiestnené obytné miestnosti s dvomi oknami, na ktoré skutočnosti správny orgán prvého stupňa nijako neprihliadol - poznámka súdu) v odvolaní žalovaný uviedol, že sa k nim nebude vyjadrovať, pretože tieto námietky boli stavebným úradom obce Oščadnica dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne odôvodnené v samotnom napadnutom rozhodnutí. K námietke č. IX. uviedol, že miestne zisťovanie, ktoré mal podľa odvolateľa uskutočniť stavebný úrad obce Oščadnica, je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Uvedené vyplýva priamo z ust. § 61 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého

stavebný úrad môže od miestneho zisťovania (prípadne aj od ústneho pojednávania) upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Žalovaný mal z predloženého správneho spisu ako aj so samotného konania stavebného úradu obce Oščadnica uskutočneného v prvostupňovom konaní za preukázané, že stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a aj samotná žiadosť stavebníka poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie bez toho, aby bolo nutné zvolávať miestne zisťovanie a uskutočňovať ústne pojednávanie. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad obce Oščadnica postupoval v súlade s ust. § 61 ods. 2 Stavebného zákona a v zmysle svojho oprávnenia umožňujúcim mu neuskutočniť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu právny predchodca žalobcov v rade A/, B/ navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Podstatu produkovaných žalobných námietok možno zhrnúť nasledovne:

- Žalovaný sa nijako nevysporiadal s namietanými skutočnosťami uvádzanými v podanom odvolaní a v úplnosti prijal závery správneho orgánu prvého stupňa bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia.

- Žalovaný sa nevyjadril k šírke ani k zaťaženiu prístupovej komunikácie. Keďže prístupová komunikácia vedie cez parcelu registra „C“ parc. č. 5013/2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, žalobca má za to, že daná cesta nezodpovedá prístupovej komunikácii v zmysle vyhlášky MV SR č. . Tvrdenie žalovaného, že pracovník žalovaného sa 16.12.2019 pri uskutočňovanom zistení stavu dostal na pozemok stavebníka svojim služobným motorovým vozidlom, nijako nenasvedčuje tomu, že daný pozemok slúžiaci na prejazd a prechod k pozemku stavebníka zodpovedá normám vyhlášky MV SR č. . Žalobcovi nie je známe, či daný pozemok by zodpovedal prípadnému potrebnému manévrovaniu nákladným motorovým vozidlom hasičského zboru.

- Neboli rešpektované hranice povoľovanej stavby, súčasťou ktorej je aj terasa, t. j. že vzdialenosť medzi povolenou stavbou a hranicou pozemku parcely registra „C“ parc. č. 5013/2 a hranice s pozemkom parcely registra „C“ parc. č. 500/2 nezodpovedajú vyhlášky č. . Vzdialenosť povoľovanej stavby s hranicami pozemku nie sú 2 metre.

- Prístup na parcelu registra „C“ č. 5013/25 vedie cez parcelu registra „C“ č. 13521, ku ktorej právny vzťah v katastri nehnuteľností nie je evidovaný, avšak táto parcela je registrovaná ako parcela registra „E“ parc. č. 5762/1, ktorá má 99 vlastníkov. Stavebník si danú skutočnosť uvedomil až po vydaní stavebného povolenia a následne došlo k dohode s jedným z vlastníkov daného pozemku registra „E“.

- Žalovaný sa nijako nevysporiadal s námietkou vo veci porušenia jeho práva na súkromie a pohodu bývania, ktoré budú značne narušené výstavbou rodinného domu podľa stavebného povolenia. Obytné miestnosti (dve spálne, obývačka s jedálňou) v nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobcov v rade A/, B/, nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 13520/35, majú osadené okná smerujúce na pozemok parcely registra „C“ parc. č. 13520/27. Nakoľko exteriér nehnuteľnosti (terasa, vírivka) právneho predchodcu žalobcov v rade A/, B/ priamo smeruje na pozemok parcely registra „C“ parc. č. 13520/27, právny predchodca žalobcov v rade A/, B/ stráca v úplnosti právo na súkromie.

- Právny predchodca žalobcov v rade A/, B/ naviac namietal, že jeho nehnuteľnosť sa nachádza v bezprostrednej blízkosti lesa chráneného pásmom štvrtého a piateho stupňa. Nie je mu preto známe, či stavebník splnil podmienku podľa osobitného predpisu, t. j. disponuje záväzným stanoviskom orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Uvádza, že sa správne orgány s uvedenou námietkou vôbec nezaoberali.

- Ďalej namieta umiestnenie žumpy nachádzajúcej sa v bezprostrednej blízkosti jeho nehnuteľností, vidí ju z okien z jedálne. Vyprázdňovanie počas zimných mesiacov bude prakticky nemožné z dôvodu nedostatočného vysporiadania likvidácie splaškovej vody žumpou cez cudzie pozemky. Namieta, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou ohľadne šírenia zápachu zo žumpy priamo do jeho obydlia.

- Vyjadril obavu, že povoľovaná stavba, ktorá sa má nachádzať v bezprostrednej blízkosti studne, bude ohrozovať jej množstvo a kvalitu. Má dôvodnú obavu o jej kontamináciu, nakoľko povoľovaná stavba nemá dodržanú zákonnú vzdialenosť od studne. Žalovaný v rozhodnutí poukazuje na hydrogeologický posudok, z ktorého však nie je jednoznačne stanovené, koľko podzemnej vody sa nachádza v jeho studni, nakoľko žalovaný údajné množstvo vody v studni označuje ako „dostatočné množstvo vody“. Tvrdenie žalovaného, že jeho studňa sa nachádza na hranici pozemkov, nie je v súčasnosti relevantné, nakoľko v minulosti mu stavebný úrad povolil výstavbu danej studne, kde v prípade, ak by mal pochybnosti o povolení výstavby studne, nevydal by stavebné povolenie. Naviac sa domnieva, že dôvodom vydania bola jedine tá skutočnosť, že stavebný úrad mal za to, že pozemok bude posledným zastavaným pozemkom.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2020 uvádza, že vznesené žalobné námietky sú obsahovo takmer totožné s podaným odvolaním. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli uvedené žiadne nové vecné dôvody, žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Právny predchodca žalobcov v rade A/, B/ v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.08.2020 opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov obsiahnutých v žalobe. K replike ako dôkaz o narušení pohody bývania a súkromia predložil fotografie č. 1, 2.

6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Ďalší účastníci v rade 1/ - 3/ v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe nepodali.

8. Správny súd uznesením č. k. -166 zo dňa 27.05.2021 vyhovel návrhu pôvodného žalobcu (C. O.), aby do konania na jeho miesto vstúpili ako žalobca v rade A/ G. J., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňa v rade B/ S. J., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom X., X. E. I. XXX/X, nakoľko mal z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. M. preukázané, že žalobcovia v rade A/, B/ nadobudli na základe kúpnej zmluvy z 02.12.2020-1819/2020, V-4960/2020 od pôvodne označeného žalobcu C. O. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v kat. úz. M.: parcely registra „C“ parc. č. 13520/7, 13520/22, 13520/36, 13520/35 a stavbe súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ parc. č. 13520/35, titulom ktorého mu v administratívnom konaní prináležalo postavenie účastníka.

9. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa (ďalej len „“) v spojení s a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2021, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

10. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť žalovanému podľa ust. veta prvá na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

11. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa veta prvá ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len „“) ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby. 1k)

Podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. - technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prístupová komunikácia na zásah musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 m.

Podľa vyhlášky č. prístupová komunikácia podľa odseku 1 nemusí byť vybudovaná k samostatne stojacej stavbe, ak náklady na jej vybudovanie by boli neúmerne vysoké alebo ak sa nachádza v ťažko prístupnom mieste alebo na odľahlom mieste.

Podľa vyhlášky č. prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh.

Podľa vyhlášky č. vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5 m a výšku najmenej 4,5 m.

Podľa vyhlášky č. každá neprejazdná jednopruhová prístupová komunikácia dlhšia ako 50 m musí mať na konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie vozidla.

Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len „) vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

12. Žalobcovia v rade A/, B/ (ďalej len „žalobca“) v žalobe vznášajú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného dôvodiac, že sa žalovaný nevysporiadal so vznesenými odvolacími námietkami žalobcu a len v úplnosti prijal závery prvostupňového správneho orgánu. Žalobca v žalobe uvedenú námietku nepreskúmateľnosti konkretizuje a vznáša námietku nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k vznesenej námietke prístupovej komunikácie k stavbe parc. C KN č. 5013/2. Tvrdí, že táto komunikácia nezodpovedá ustanoveniu vyhlášky č. . V texte žaloby bližšie neuvádza, ktorým konkrétnym ustanoveniam označenej vyhlášky predmetná prístupová komunikácia nezodpovedá, ale zo zvýraznenia citácií danej vyhlášky, a to pokiaľ ide odsek 3 až 5 označeného ustanovenia, sa možno domnievať, že žalobca namieta nesplnenie v označených ustanoveniach predpokladaných normatív ohľadne prístupovej komunikácie (šírka, zaťaženie, slučkový objazd, resp. plocha pre otáčanie vozidla). Žalobca namieta, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či by daná parcela zodpovedala prípadnému potrebnému manévrovaniu nákladným motorovým vozidlom hasičského zboru.

13. Správny súd podotýka, že v obdobnom rozsahu vo vzťahu k prístupovej komunikácii parc. C KN č. 5013/2 vzniesol právny predchodca žalobcu námietky v koncentračnej lehote v administratívnom konaní, a tieto tvoria i súčasť námietok odvolacích (právny predchodca žalobcu namietal v administratívnom konaní v koncentračnej lehote a aj v odvolaní, že označená parcela C KN č. 5013/2 nespĺňa podmienky šírky v zmysle STN 73 6 110 a vyhlášky č. - nevyhovuje zásahu požiarnej techniky a je z hľadiska výškových pomerov a uhlu vjazdu fyzicky nemožný (prístup) akýmkoľvek motorovým vozidlám).

14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v spojení s odôvodnením rozhodnutia žalovaného musí konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je v časti vysporiadania sa s označenou námietkou nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov zároveň.

15. Na úvod považuje správny súd za nevyhnutné poznamenať, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa k námietke právneho predchodcu žalobcu, že prístupová komunikácia C KN č. 5000/2 (nachádzajúca sa medzi parcelami č. 5009/1 a 13520/7) nespĺňa podmienky šírky pre miestne komunikácie a prístupy, ktorú upravuje STN 73 6 110 a vyhlášky č. s tým, že v prípade požiaru jazdný pruh nevyhovuje zásahu požiarnej techniky, správny orgán prvého stupňa uviedol: „...Pripomienke účastníka bolo čiastočne vyhovené. Podľa vyhlášky č. prístupová komunikácia na zásah k rodinnému domu môže byť najviac 50 m. Vzdialenosť vchodu RD od príjazdovej komunikácie z juhovýchodnej strany je 49,5 m a zo severovýchodnej strany je 37,4 m“. Správny súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia je v tejto časti nezrozumiteľné. Nie je vôbec zrejmé, v čom bolo námietke účastníka „čiastočne vyhovené“. Správny orgán prvého stupňa konštatuje, že vzdialenosť vchodu RD od príjazdovej komunikácie z juhovýchodnej strany je 49,5 m a zo severovýchodnej strany 37,4 m. Správnemu súdu nie je zrejmé, akú „príjazdovú komunikáciu“ mal správny orgán na mysli.

16. K námietke právneho predchodcu žalobcu, že parcela C KN č. 5013/2 (nachádzajúca sa medzi parcelami C KN č. 13520/7 a č. 13520/31) nespĺňa podmienku šírky pre miestne komunikácie a prístup, ktorú upravuje STN 73 6 110 a vyhlášky č. s tým, že v prípade požiaru jazdný pruh nevyhovuje zásahu požiarnej techniky, správny orgán prvého stupňa uviedol len, že danej pripomienke nebolo vyhovené, nakoľko parcela C KN č. 5013/2 je široká cca 4 m, čo je dostatočná šírka pre prejazd nákladných automobilov a hasičskej techniky. Správny súd v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa musí konštatovať nedostatok dôvodov rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko správny orgán prvého stupňa zaujal záver len k otázke šírky komunikácie, pričom opomenul vyhodnotiť ďalšie namietané skutočnosti. Naviac správny orgán prvého stupňa neoznačil žiaden podklad, z ktorého vyvodil svoj skutkový záver o šírke parcely C KN č. 5013/2.

17. Žalovaný v bode 15 tohto rozsudku opísanú nezrozumiteľnosť a v bode 16 tohto rozsudku opísaný nedostatok dôvodov rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, t. j. nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neodstránil v dôvodoch svojho rozhodnutia, keď k odvolacej námietke právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k namietanej prístupovej komunikácii C KN č. 5013/2 (t. j. že táto nedosahuje 4 m, tak ako v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvádzal stavebný úrad a nedosahuje dostatočnú nosnosť/80kN na nápravu/) uviedol len, že pracovník žalovaného sa pri uskutočnenom miestnom zisťovaní stavu veci dňa 16.12.2019 dostal so služobným osobným motorovým vozidlom k parcele C KN č. 13520/27 cez parcely C KN č. 5000/2 a č. 5013/2. V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že v administratívnom spise absentuje akýkoľvek podklad (zápisnica z miestneho zisťovania zo dňa 16.12.2019), z ktorého by vyplývali označené skutkové závery žalovaného. Naviac je aj rozhodnutie žalovaného v tejto časti nedostatočne odôvodnené, nakoľko z jeho obsahu nie je zrejmé, ako zistenie (pokiaľ by aj vyplývalo z obsahu administratívneho spisu, napríklad zo zápisnice o miestnom zisťovaní z označeného dňa), že pracovník žalovaného prešiel osobným motorovým vozidlom cez parcelu C KN č. 5013/2, ovplyvňuje záver žalovaného o nedôvodnosti námietky žalobcu. Žalobca namietal, že daná parcela nespĺňa normy (šírku, zaťažiteľnosť) pre prejazd záchranného hasičského vozidla, ktoré nesporne spadá do odlišnej kategórie než osobné motorové vozidlo.

18. Žalobca ďalej namieta nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorý sa nezaoberal námietkou o porušení práva žalobcu na súkromie a pohodu bývania v dôsledku výstavby rodinného domu podľa stavebného povolenia.

19. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že námietku porušenia práva na súkromie a pohodu bývania vzniesol právny predchodca žalobcu v administratívnom konaní v koncentračnej lehote (namietal, že stavba nerešpektuje hustotu okolitej zástavby a svojou proximitou a orientáciou zasahuje do práva na pohodu bývania a súkromie predchodcu žalobcu). Správny orgán prvého stupňa uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú uvádzajúc: „Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, jeho zásady, vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorby krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja sa komplexne rieši v územnom pláne obce. V prípade, ak takéto obmedzenia nie sú stanovené, je predmetná námietka bezpredmetná a neopodstatnená“. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa nedal účastníkovi konania konkrétnu odpoveď na vznesenú námietku vo vzťahu k namietanej blízkosti a orientácii navrhovanej stavby. Samotné konštatovanie, že v územnom pláne obce nie sú stanovené žiadne obmedzenia ohľadne priestorového a funkčného

využívania územia, nie je dostatočne určité. Správny súd podotýka, že správnym orgánom prvého stupňa konštatovaná absencia obmedzení ohľadne funkčného a priestorového usporiadania územia v územnom pláne obce neznamená, že sa otázka - okolnosť relevantná z hľadiska aplikácie ust. vyhlášky č. , t. j. otázka „pohody bývania“ stáva bez ďalšieho bezpredmetnou.

20. Správny súd ďalej z obsahu administratívneho spisu zistil, že v odvolaní právny predchodca žalobcu namietal nepreskúmateľnosť záverov správneho orgánu prvého stupňa ohľadne vyhodnotenia uvedenej námietky. V odvolaní opakovane vzniesol námietku narušenia pohody bývania a práva na súkromie z dôvodu proximity a orientácie umiestňovanej stavby a uviedol, že jestvujúca stavba rodinného domu s. č. XXXX na parcele C KN č. 13520/35 má smerom na parcelu C KN č. 13520/27 umiestnené obytné miestnosti s oknami, pričom dve z týchto miestností sú spálne na druhom nadzemnom podlaží a na prvom nadzemnom podlaží je obývačka a jedáleň. Obyvatelia predmetného rodinného domu trávia väčšinu času v týchto miestnostiach alebo na dvore za rodinným domom, kde je umiestnená terasa s posedením a vírivka, pričom priestorovou orientáciou stavby odvolateľa priamo zasahuje do súkromia a pohody bývania odvolateľa.

21. Žalovaný k uvedenej odvolacej námietke právneho predchodcu žalobcov uviedol, že túto námietku správny orgán prvého stupňa dostatočne obsiahol a zrozumiteľne odôvodnil v samotnom napadnutom rozhodnutí.

22. Správny súd musí aj v tejto časti konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Žalovaný nedal odvolateľovi zrozumiteľnú odpoveď na vznesenú odvolaciu námietku. Nevysporiadal sa s tvrdením odvolateľa, že vzhľadom na vzdialenosť a orientáciu rodinného domu odvolateľa a navrhovanej stavby bude narušené jeho právo na pohodu bývania a právo na súkromie. Uvedený nedostatok nemohlo zhojiť ani konštatovanie žalovaného, že sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, ako správny orgán prvého stupňa rozhodol o námietkach odvolateľa, nakoľko ani správny orgán prvého stupňa neobsiahol v dôvodoch svojho rozhodnutia preskúmateľné vyhodnotenie vznesenej námietky. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že týmto správny súd nehodnotí dôvodnosť vznesenej námietky ale len jej relevanciu pre rozhodnutie vo veci. Relevantnou je námietka schopná ovplyvniť posúdenie skutkových okolností prípadu podstatných pre rozhodnutie vo veci. Je teda argumentom, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na rozhodnutie správneho orgánu. Je povinnosťou správneho orgánu dať účastníkovi konania na vznesenú konkrétnu a relevantnú námietku preskúmateľnú odpoveď.

23. Je potrebné mať na zreteli, že zachovanie pohody bývania je v územnom konaní (resp. územnom konaní spojenom s konaním stavebným, ako tomu bolo v danom prípade) skutkovo významná okolnosť v zmysle vyhlášky č. , ktorá je ovplyvňovaná najmä vzájomnými odstupmi stavieb, ale aj ďalšími faktormi (orientáciou stavieb, charakterom prevádzky stavby, funkčným využitím, atď.). Posudzovanie pohody bývania sa musí skúmať vždy autonómne v zmysle vyhlášky č. a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníka a vlastníkov susedných pozemkov (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. z 09.10.2012).

24. Predmetný prípad - stavba rodinného domu predstavuje klasickú situáciu stretu dvoch vlastníckych práv - vlastníckeho práva žalobcu, ktorý chce užívať nerušený výkon svojho vlastníckeho práva k pozemku a už jestvujúcej stavbe a okrem iného aj práva na pohodu bývania a súkromie a vlastníckeho práva suseda - stavebníka (ďalšieho účastníka v rade 1), ktorý chce tiež realizovať svoje vlastnícke právo k pozemku tým, že si na ňom zriadi stavbu. Tieto práva, pokiaľ by boli vykonávané absolútne, sa navzájom vylučujú. Preto nie je možné k veci pristupovať tak, že obe tieto práva zostanú absolútne nedotknuté, tzn. v prípade žalobcu tak, že sa vlastnosti jeho nehnuteľností nezmenia. Vlastnícke právo sa nevyhnutne zmení a právo môže zabezpečiť len, aby k takýmto zmenám došlo v primeranej miere. Zákon z tohto dôvodu stanovuje určité kogentné požiadavky na zamýšľanú stavbu, resp. zmenu stavby jestvujúcej, ktorými obmedzuje právo stavebníka a chráni práva vlastníkov susedných nehnuteľností (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.09.2016).

25. V danej súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v ústavnoprávnej rovine podľa SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvalo garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými

zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (). Rovnako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení Dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osoby s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v v ust. a nasl., keď v právnej norme stanovuje, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

26. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobcu na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva, do ktorého podľa jeho tvrdenia bude zasiahnuté povoľovanou stavbou rodinného domu, je postavené právo stavebníka (ďalšie účastníka v rade 1) na riadny výkon jeho vlastníckeho práva spočívajúce vo využití pozemku pre stavbu rodinného domu v súlade s územným plánom obce s tým, že práva na oboch stranách vlastníkov susediacich nehnuteľností musia byť v rovnováhe, pričom jej zabezpečenie spočíva na stavebnom úrade v konaní o povolení stavby. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého: „V súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu“.

27. Vzhľadom k uvedeným právnoteoretickým postulátom možno potom v kontexte posudzovaného prípadu za rozhodnutie napĺňajúce atribút preskúmateľnosti považovať také rozhodnutie, v ktorom by žalovaný, reagujúc na námietku narušenia pohody bývania s poukazom na blízkosť a orientáciu umiestňovanej stavby, v odôvodnení rozhodnutia rozviedol konkrétne skutkové okolnosti (objektívne v danom konaní zistiteľné) týkajúce sa vzdialenosti jestvujúcej a umiestňovanej stavby, ich vzájomnej polohy, resp. orientácie, navrhovaného spôsobu využitia umiestňovanej stavby a existujúceho spôsobu využitia stavby žalobcu, veľkosti pozemku, v ktorom má byť stavba umiestnená, ako aj účelné využitie samotného pozemku v spojení s orientáciou stavby na jednotlivé svetové strany. Tieto objektívne skutočnosti je potom potrebné vyhodnotiť vo svetle princípu proporcionality vlastníckych práv vlastníkov oboch pozemkov, ktorý musí byť pri výklade vyhlášky č. v zmysle SR zohľadnený. Nepochybne na pomyselnú misku váh daného prípadu patrí „položiť“ aj skutkové zistenie plynúce z administratívneho spisu, ktorým je využívanie stavby právnym predchodcom žalobcu v rozpore so stavebným povolením, t. j. na prenájom. Samozrejme za predpokladu, že toto zistenie sa bude vzťahovať aj na žalobcu. Je totiž známou skutočnosťou, že pokiaľ je stavba využívaná na rekreačný prenájom turistom, možno predpokladať podstatne vyššiu mieru dotyku na pohode bývania susedov ako v prípade, že by stavba bola užívaná v súlade so stavebným povolením ako rodinný dom.

28. Záverom pre úplnosť správny súd podotýka, že vlastníkovi pozemku nemožno (s výnimkou zákonom predvídaných situácií) zakázať (znemožniť) zriadiť stavbu na svojom pozemku, a tak prirodzeným spôsobom napĺňať obsah jeho vlastníckeho práva. Rovnako je potom neudržateľné obmedzovať vlastníka (nad rámec zákonom predvídaných situácií) umiestniť na svojom pozemku stavbu rešpektujúc tvar pozemku, účelné využitie pozemku z hľadiska orientácie stavby na jednotlivé svetové strany vrátane zriadenia terasy, a tým využitie spojenia rodinného domu s okolitým prostredím za účelom relaxu napĺňajúc tak vlastnú potrebu pohody bývania, to všetko za predpokladu, že takéto využitie bude v určitej rovnováhe s tým, ako využíva svoj pozemok/stavbu vlastník susednej nehnuteľnosti, v danom prípade žalobca.

29. Žalobca ďalej namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pokiaľ išlo o vysporiadanie sa s otázkou, či stavebník splnil podmienku podľa osobitného predpisu, t. j. či disponuje záväzným stanoviskom orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, keďže pozemok, na ktorom bolo udelené stavebné povolenie, nachádza sa v blízkosti lesa.

30. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že uvedenú námietku právny predchodca žalobcu nevzniesol v administratívnom konaní v koncentračnej lehote preto, pokiaľ by aj bolo odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v tejto časti nepreskúmateľné, nie je táto skutočnosť sama o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, nakoľko námietka (neuplatnená účastníkom konania v koncentračnej lehote) nespĺňa atribút námietky „relevantnej“, s akou by mal žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa, povinnosť sa vysporiadať. Správny súd však súčasne pre úplnosť dodáva, že prípadnú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, napríklad aj z dôvodu porušenia predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny môže namietať v správnom súdnom konaní prokurátor na podklade prokurátorskej žaloby.

31. Žalobca ďalej namieta nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že tento „odignoroval“ námietku žalobcu ohľadne šírenia zápachu zo žumpy umiestňovanej stavby do obydlia žalobcu.

32. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že právny predchodca žalobcu v koncentračnej lehote namietal, že spôsob likvidácie splaškovej vody zo žumpy je nerealizovateľný z dôvodu neprístupnosti pozemku vhodným mechanizmom. Kapacita projektovanej žumpy si bude vyžadovať prečerpávanie v približne mesačných intervaloch, čo je v zimných mesiacoch technicky na danej parcele nemožné. Vzhľadom na vysokú hladinu podzemnej vody v tejto lokalite je vysoko pravdepodobné, že žumpa po vyprázdnení jej obsahu neodolá hydrostatickému tlaku podzemnej vody. Umiestnenie žumpy v tesnej blízkosti rodinného domu právneho predchodcu žalobcu by bolo taktiež zdrojom zápachu.

33. Správny orgán prvého stupňa uvedenej námietke nevyhovel. Uviedol: „Žumpa bude umiestnená tak, aby bola na prístupnom mieste z dôvodu jej čistenia. Žumpa sa bude vyvážať prívesným fekálnym vozidlom, resp. klasickým fekálnym vozidlom zo severnej strany pozemku C-KN 5013/2, pričom dosah hadíc je do 40 m od cisterny“. Na inom mieste odôvodnenia rozhodnutia ďalej doplnil, že umiestnenie žumpy od parcely 13520/7 je 5,6 m, čo je v súlade s vyhláškou č. .

34. V podanom odvolaní právny predchodca žalobcov zopakoval a bližšie rozviedol námietky k umiestneniu žumpy. Vo vzťahu k námietke, že žumpa nachádzajúca sa v tesnej blízkosti rodinného domu odvolateľa bude zdrojom zápachu, upresnil, že stavebný úrad v stavebnom povolení neuložil stavebníkovi žiadne stavebné požiadavky na konštrukciu a technologické riešenie žumpy tak, aby sa predišlo zápachu zo žumpy.

35. Žalobca v žalobe namieta, že žalovaný „odignoroval“ námietku žalobcu ohľadne šírenia zápachu zo žumpy. Správny súd vznesenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny orgán prvého stupňa síce na námietku šírenia zápachu zo žumpy nijako nereagoval, keď v dôvodoch rozhodnutia sa zaoberal len tou časťou námietok ohľadne žumpy, ktorá sa dotýkala otázky vyprázdňovania žumpy, vzdialenosťou umiestnenia žumpy od C-KN parcely č. 13520/7, dosahom hadíc a pod.. K námietke šírenia zápachu zo žumpy do okien jedálne konkrétne závery správny orgán prvého stupňa neprijal. Správny súd však uvádza, že uvedený nedostatok nespôsobil vadu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko, a to je vo veci podstatné, samotná hypotetická námietka o šírení zápachu zo žumpy do okien jedálne nebola v rovine tak, ako bola formulovaná, relevantnou, nakoľko sa týkala samotného predpokladu, ktorý v budúcnosti môže ale aj nemusí nastať. V prípade, že by po umiestnení žumpy a jej následnom užívaní bol žalobca rušený zápachom zo žumpy, prináležal by mu iný právny prostriedok ochrany jeho vlastníckeho práva, a to negatórna žaloba v intenciách ust. .

36. Ďalej v danej súvislosti správny súd uvádza, že právny predchodca žalobcov až v podanom odvolaní „dal“ tejto časti námietky z hľadiska stavebného relevantný obsah (správny súd poznamenáva, že pojem „relevantný“ nie je možné zamieňať s pojmom „dôvodný“), keď tvrdil, že žumpa bude zdrojom zápachu, nakoľko žalovaný neuložil stavebníkom žiadne stavebné požiadavky na konštrukciu a technologické riešenie žumpy tak, aby sa predišlo šíreniu zápachu zo žumpy. Správny súd podotýka, že pokiaľ by návrh žumpy podľa projektovej dokumentácie nespĺňal stavebnotechnické normy, potom by táto námietka nemala len hypotetický charakter.

37. Správny súd je toho názoru, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia formuloval (hoc stručne) dôvody, z ktorých usudzuje, že uvedená námietka je nedôvodná. Žalovaný (okrem iného) uviedol, že žumpa stavebníka je umiestnená v súlade s STN 75 5115: „vodárenstvo, studne individuálneho zásobovania

vodou“, podľa ktorej musí byť žumpa v málo priepustnom prostredí, akým je podľa názoru žalovaného aj prostredie v okolí povoľovanej stavby a umiestnená minimálne vo vzdialenosti 5 m od studne. Žalovaný konštatuje, že v danom prípade bude žumpa stavebníka umiestnená vo vzdialenosti 14,981 m od studne odvolateľa. Uvedené odôvodnenie vznesenej námietky považuje správny súd za dostatočné a zrozumiteľné. Napokon je nutné súčasne podotknúť, že právny predchodca žalobcov v podanom odvolaní neuviedol (neoznačil) konkrétne aké atribúty predpísané konkrétnymi stavebnotechnickými normami by navrhovaná žumpa nespĺňala.

38. Správny súd ďalej dodáva, že z podmienok pre umiestnenie a uskutočnenie stavby v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa plynie, že stavba rodinného domu má byť uskutočnená podľa projektovej dokumentácie vypracovanej W.. I. T. a stavebníkovi bolo uložené počas výstavby dodržiavať všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb v zmysle (bod 4 rozhodnutia). Toto ustanovenie predpisuje konkrétne požiadavky pre zakladanie, zaťaženie stavieb, resp. ich nosné konštrukcie, ktoré je potrebné primerane aplikovať aj na súčasť stavby - žumpu. Skutočnosť, či bola žumpa vyhotovená v súlade so schválenou dokumentáciou, či boli dodržané podmienky určené v stavebnom povolení, a teda aj či je žumpa realizovaná v súlade s technickými normami, atď., preskúma správny orgán v konaní podľa a nasl. , t. j. pri samotnej kolaudácii stavby.

39. Žalobcovia na ostatok namietajú, že sa správny orgán prvého stupňa a žalovaný nezaoberali námietkou právneho predchodcu žalobcov, v zmysle ktorej prístup na parcelu C-KN č. 5013/2 vedie cez parcelu C-KN č. 13521, ku ktorej právny vzťah v katastri nehnuteľností nie je evidovaný, avšak táto parcela je registrovaná ako parcela registra „E“ č. 5762/1 majúca 99 vlastníkov. Stavebník si danú skutočnosť uvedomil až po vydaní stavebného povolenia a následne došlo k dohode s jedným z vlastníkov daného pozemku registra „E“. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú, nakoľko správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol dostatočne jasné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré vyhodnotil označenú námietku za nedôvodnú. Správny orgán prvého stupňa ozrejmil, že parcela E KN č. 5762/1 je síce vedená ako orná pôda, ale parcela C KN č. 13521, ktorá z nej vznikla, je vedená v katastri nehnuteľností ako komunikácia a je súčasťou siete miestnych komunikácií obce. Žalovaný sa so skutkovými závermi správneho orgánu prvého stupňa stotožnil.

40. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciu je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

41. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

42. Správny súd rovnako poukazuje na tomto mieste na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (séria A č. 254- B s. 49, ).

43. Správny súd vzhľadom na čiastočnú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, tak ako ju podrobne rozviedol na iných miestach tohto rozsudku, s poukazom na citované ust. § 191 ods.

1 písm. d) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému podľa veta prvá na ďalšie konanie a rozhodnutie.

44. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť sa správny súd nevysporiadal s ďalšími žalobnými námietkami meritórneho charakteru, ktoré je za tohto stavu potrebné považovať za predčasné.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. tak, že žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Správny súd ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im náhradu mohol priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.