Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-50-2021.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: KUMU s.r.o., IČO : 53 074 874, so sídlom H.Á. J. XXXX/XX, XXX XX Ž., zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom H. J. XXXX/XX, XXX XX Ž., IČO: 36 864 455 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Š. X, XXX XX S., zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Q. C.Y. X/A, XXX XX S., IČO: 37 928 422, o zaplatenie 121 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 121 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 19.10.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 09.06.2021 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č.307/2016 Z.z., ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 121 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 19.10.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 06.08.2020 došlo v Ž. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. R., EČV: H. XXXGN, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX (ďalej len „Poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla J. M., EČV: H. XXXFL v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. 9568908223. Poškodený bol nútený v dôsledku tejto škodovej udalosti užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla A. W., EČV: H. XXXIO u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č.29/2020 zo dňa 14.08.2020. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil Poškodenému faktúru č. 0232020 zo dňa 26.08.2020, splatnú dňa 26.08.2020 na sumu 576 eur bez DPH. Uvedená suma bola fakturovaná za obdobie dobu nájmu od 14.08.2020 do 26.08.2020, t.j. za 13 dní. Výška denného nájomného predstavovala 42 eur bez DPH. V sume 576 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla. Poškodený zároveň zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.08.2020 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej poistnej udalosti. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného. Z oznámenia o zaslaní poistného plnenia zo dňa 01.10.2020, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 02.03.2020 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti a žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 455 eur. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného nebolo nijako odôvodnené.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 7Up/914/2021 zo dňa 25.06.2020 (č.l. 14).
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor (č.l. 19), v ktorom ako obvykle, namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu tvrdiac, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, nakoľko poškodený bol dlžníkom žalobcu, a teda nemohol platne postúpiť svoju pohľadávku na žalobcu. Tiež namietal aj nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie ako žalovaného tvrdiac, že uplatnený nárok nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka, ani zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Namietal aj neúčelnosť vynaložených nákladov, tvrdiac, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo. V tejto súvislosti poukázal na to, že v predloženom Čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 26.08.2020 síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu požičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou a nemal k dispozícii iné náhradné vozidlo, a preto bol pre neho nájom nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní). Ďalej žalovaný uviedol, že moment doručenia krycieho listu autoservisu, na ktorý sa poškodený v Čestnom prehlásení odvoláva, je absolútne irelevantný a účelový, keďže autoservis nie je žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného ako predmet jeho vlastníckeho práva, resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne. V závere odporu žalovaný, ako obvykle, namietal aj uplatnený úrok z omeškania s odkazom
5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorý súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z., a to tak, že podaný odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený.
6. Súd na deň 26.10.2021 nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavila iba právna zástupkyňa žalobcu, ktorá zotrvala na žalobe v celom rozsahu.
7. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobcu navrhla vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Súd však bol toho názoru, že nebola splnená podmienka nečinnosti žalovaného v konaní, keďže žalovaný sa v konaní bránil minimálne podaním odporu proti vydanému platobnému rozkazu.
8. V konaní nebolo sporné, že dňa 06.08.2020 došlo v Ž. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. R., EČV: H. XXXGN, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX (ďalej len „Poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla J. M., EČV: H. XXXFL v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. 9568908223. Poškodený bol nútený v dôsledku tejto škodovej udalosti užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla A. W., EČV: H. XXXIO u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č.29/2020 zo dňa 14.08.2020. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil Poškodenému faktúru č. 0232020 zo dňa 26.08.2020, splatnú dňa 26.08.2020 na sumu 576 eur bez DPH. Uvedená suma bola fakturovaná za obdobie dobu nájmu od 14.08.2020 do 26.08.2020, t.j. za 13 dní. Výška denného nájomného predstavovala 42 eur bez DPH. V sume 576 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla. Poškodený zároveň zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.08.2020 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej poistnej udalosti. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného. Z oznámenia o zaslaní poistného plnenia zo dňa 01.10.2020, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 02.03.2020 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti a žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 455 eur. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného nebolo nijako
odôvodnené. Tiež nebola výška denného dohodnutého nájomného. Žalovaný namietal iba dĺžku trvania nájmu náhradného vozidla a nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu.
9. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
10. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ZPZP), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
12. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015 Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
13. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
14. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
15. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
17. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
18. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
19. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
20. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
21. Súd sa primárne zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu (ktorú otázku napokon súd vždy skúma aj ex offo) a konštatuje, že táto je nedôvodná, pretože súd nevzhliadol žiadne dôvody neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, od ktorej žalobca odvodzoval v spore svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a teda žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný je vo veci pasívne vecne legitimovaný, nakoľko podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, pričom nesporne ide o nárok vyplývajúci zo zákona č.381/2001 Z.z. (viď vyššie citované ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z.). Navyše obe otázky už boli nespočetnekrát vyriešené a Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v identických sporoch opakovane judikoval, že žalobca ako právnická osoba, ktorá sa profesionálne zaoberá požičiavaním motorových vozidiel je vo veci aktívne vecne legitimovaný, pričom jeho aktívna vecná legitimácia sa odvíja od platnej zmluvy o postúpení pohľadávky z poškodeného ako postupcu na žalobcu ako postupníka. Tiež Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v identických sporoch
opakovane judikoval, že žalovaný je vo veci pasívne vecne legitimovaný, nakoľko podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, pričom nesporne ide o nárok vyplývajúci zo zákona č.381/2001 Z.z .
22. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že autoservis nie je žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného ako predmet jeho vlastníckeho práva, resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne, aj v tejto otázke súd odkazuje na právny názoru Krajského súdu v Žiline, ako súdu odvolacieho, v identických sporoch opakovane judikoval, že ani táto námietka nie je dôvodná.
23. Žalobca si popri plnení uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania s odkazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo nesporné, že žalovaný si nesplnil včas a riadne svoj peňažný dlh voči žalovanému. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Pokiaľ si poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, pričom za oneskorené plnenie možno považovať aj prípad, kedy poisťovňa neoprávnene/nedôvodne krátila poistné plnenie, pričom poisťovňa musí niesť zodpovednosť aj za takého konanie. Z uvedených dôvodov sa súd vo svojom rozhodnutí odklonil od právneho názoru Najvyššieho súdu SR prezentovaného v rozsudku sp.zn 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. V nadväznosti na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaný ukončil poistné plnenie dňa 01.10. 2020 s tým, že žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti.
24. Vzhľadom na uvedené dôvody, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku (CSP), v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanému ako neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.