Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38P-24-2021.pdf
PDF · 144.41 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci manželov: U. U., rod. G. (navrhovateľka - manželka - matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, I., t.č. I. I. XX, I., zastúpená JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, so sídlom Hlavná 25, Trnava a Q. U., rod. U. (manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, t.č. S. XXXX/XX, I., zastúpený JUDr. Adriánom Suchánkom, advokátom, so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. U., K.. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov U. U., Y. G., narodená dňa XX.XX.XXXX U. Q. U., Y. U., narodený dňa XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX B. Q., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X, sa r o z v á d z a .
II. Maloletý E. sa na čas po rozvode manželov z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého E. výživné v sume 250,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým E.
- každý párny kalendárny týždeň v pondelok a v stredu od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny a v sobotu od 09.00 hodiny do 13.00 hodiny,
- každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska. Otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť bezodkladne oznámiť, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka (ďalej aj ako „navrhovateľka“ alebo „matka“) sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 30.04.2021 domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Navrhla, aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. sumou vo výške 330,- Eur mesačne. Stretávanie otca s maloletým navrhla upraviť každú párnu sobotu od 10.00 hodiny do 14.00 hodiny
a každú nepárnu stredu v čase od 10.00 hodiny do 14.00 hodiny, a to za prítomnosti matky. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvárali po krátkej známosti, pod vplyvom skutočnosti, že čakali narodenie maloletého. Po narodení maloletého došlo k podstatnému zhoršeniu ich vzájomných vzťahov, dochádzalo k hádkam a konfliktom. Ani po uzavretí manželstva spolu nezačali hospodáriť, manžel mal samostatný účet. Po narodení dieťaťa musela všetky výdavky na maloletého zabezpečovať sama. Iba výnimočne (iba dvakrát) a s veľkou nevôľou jej poskytol svoju platobnú kartu, aj to zdôraznil, že má platiť výlučne výdavky týkajúce sa maloletého a nie vlastné výdavky. Ďalšie konflikty vznikali z dôvodu vzťahov so širšou rodinou, keď manželova matka mala voči nej výhrady a manžel sa jej nikdy nezastal, nezakročil. Tiež neprejavoval dostatočný záujem o syna, všetku starostlivosť ponechával na nej. Všetky tieto rozpory vyvrcholili konfliktom, kedy sa rozhodla odísť prvýkrát zo spoločnej domácnosti. Po týždni sa ale vrátila späť, avšak zo strany manžela nebol žiadny záujem o zlepšenie vzťahov a správania. Po zrelej úvahe dospela k záveru, že ďalšie zotrvávanie v takomto konfliktom vzťahu nemá zmysel a nemá už ani záujem ďalej sa pokúšať o obnovenie manželského spolužitia. Dňa 17.04.2021 preto definitívne odišla zo spoločnej domácnosti. Čo sa týka úpravy práv a povinností k nášmu maloletému E., navrhuje, aby maloletý bol po rozvode zverený do jej osobnej starostlivosti. Na čas po rozvode navrhuje, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu od 10.00 hodiny do 14:00 hodiny a každú nepárnu stredu od 10.00 hodiny do 14:00 hodiny, a to (vzhľadom na nízky vek maloletého) za prítomnosti matky. Čo sa týka vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, navrhuje, aby otec platil na maloletého výživné v sume 330,- Eur, ktorú sumu považuje za primeranú potrebám maloletého, ako aj príjmovým možnostiam otca maloletého. Maloletý má X mesiacov, ide teda o veľmi malé dieťa, ktoré je bytostne odkázané na jej osobnú starostlivosť a aj sa o neho celodenne stará. Výdavky maloletého na stravu predstavujú cca. 150,- Eur (len sušené mlieko stojí cca. 75,- Eur, plus ďalšia strava (kaše, výživy, ovocie, zelenina). Ostatné obvyklé výdavky ako je oblečenie, hygienické potreby a kozmetika predstavujú cca. 150,- Eur mesačne, výživové doplnky (vitamíny, minerály, probiotiká) cca. 10,- Eur mesačne, v prípade choroby bežné lieky (na horúčku a pod.) cca. 10,- Eur mesačne. Matka je na materskej dovolenke, dávku materského poberá v sume priemerne 720,- Eur, plus prídavok na dieťa. Materská dávka jej ale končí dňa 03.05.2021 a v ďalšom období už bude poberať iba rodičovský príspevok v sume 378,10 Eur mesačne. Býva v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, ktorí od nej vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu príspevok na bývanie nepožadujú; je to však len riešenie dočasné, do doby, kým si nájde vlastné bývanie. Síce vlastní byt v I., tento však užívajú nájomcovia (naviac ide o trojizbový byt, pre ňu zbytočne veľký a finančne nákladný). Príjem z prenájmu bytu je 670,- Eur, avšak výdavky spojené s bytom sú cca. 550,- Eur (splátka hypotéky 302,- Eur, poplatky za správu 157,- Eur, koncesionárske poplatky 5,- Eur, elektrina 35,- Eur, poistenie 32,- Eur, internet 13,- Eur). Manžel pracuje ako koordinátor predaja v spoločnosti Q. I. W..Y..R.. s mesačným príjmom cca. 1.350,- Eur netto. Je výlučným vlastníkom bytu na S. T. XX B. I., v ktorom i aktuálne býva a má k dispozícii služobný automobil, ktorý môže používať aj na súkromné účely.
2. Manžel (ďalej aj ako „otec“) vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.05.2021 uviedol, že manželka podala návrh predčasne a urýchlene, bez toho, aby vyčerpali všetky možnosti na jeho záchranu. Pokiaľ sa ale manželka rozhodla definitívne pre rozvod, uvedomuje si, že sám toto manželstvo nemá šancu zachrániť. Po uzavretí manželstva spolu hospodárili, manžel zabezpečoval všetky nákupy do domácnosti, t.j. potraviny, drogériu, všetko čo manželka a syn potrebovali, občas manželka dokúpila to, čo chýbalo jej, resp. ich synovi. Obaja mali svoje vlastné účty. Väčšina ich hádok a nedorozumení vznikala hlavne z dôvodu ťažkej, výbušnej a komplikovanej povahy manželky, ktorá po pôrode mala veľmi prudké zmeny nálad, dokázala nečakane vybuchnúť a gradovať hádky aj pre maličkosti. Pripustil, že ich hádky a konflikty vznikali často z dôvodu, že sa snažil šetriť finančné prostriedky (vytvoriť si rezervu na horšie časy), naopak manželka bola zvyknutá žiť bezstarostne o finančnú budúcnosť. Poprel tvrdenia manželky, že keď potrebovala vybaviť nejaké záležitosti, nebol ochotný sa postarať o syna a postrážiť ho, išlo o ojedinelé prípady, keď mal neodkladné pracovné povinnosti, príp. keď mu manželka volala neočakávane. Bol 3x na OČR, bol so synom u lekára (prvá návšteva lekára, u kardiológa a lx na očkovaní), po narodení syna si v práci zobral dovolenku 2 týždne a 3 dni počas vianočných sviatkov 2020, aby viac času strávili spoločne. Jeho pracovný pomer skončí dňa 31.05.2021 v dôsledku následkov krízy spôsobenej dlhodobou pandémiou, ale určite si v krátkej dobe nájde nové zamestnanie. Mesačne hradí hypotéku na byt v sume 371,79 Eur, do fondu opráv sumu 156,28 Eur, elektriku 35,- Eur, telefón 26,- Eur, internet 13,99 Eur, TV 14,52 Eur (spolu 617,58 Eur mesačne), daň z nehnuteľnosti 78,55 Eur ročne a poistenie nehnuteľnosti 129,96 Eur ročne (všetko spolu 634,95 Eur mesačne). Dňa 18.05.2021 uhradil výživné v sume 120,- Eur, dňa 16.04.2021 dal manželke sumu 1.000.- Eur a dňa 21.04.2021 jej uhradil prevodným príkazom sumu 1.000,- Eur na jej účet (peniaze dostali ako svadobný dar od rôznych darcov). Pre prípad,
ak súd rozvedie manželstvo, súhlasí s tým, aby vzhľadom na útly vek syna bol tento zverený do osobnej starostlivosti manželky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Uviedol, že má záujem sa so synom pravidelne stretávať, podieľať sa tak na jeho výchove a to každý párny týždeň od soboty od 09.00 hodiny a do nedele do 18.00 hodiny, každý párny týždeň v stredu v od 15.30 hodiny do 19.00 hodiny, každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.30 hodiny do 19.00 hodiny, počas vianočných sviatkov v nepárnom roku dňa 24.12. od 09.00 hodiny do 25.12. do 19.00 hodiny, počas vianočných sviatkov v párnom roku dňa 25.12. od 09.00 hodiny do 26.12. do 19.00 hodiny, počas letných prázdnin v nepárnom roku od 15.07. od 09.00 hodiny do 31.07. do 19.00 hodiny, počas letných prázdnin v párnom roku od 01.08. od 09.00 hodiny do 15.08. do 19.00 hodiny. Na výživu maloletého navrhuje prispievať sumou 120,- Eur mesačne.
3. Procesný opatrovník písomne vyjadrenie nepodal.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 14P/24/2021 a sp.zn. 31Pc/13/2021 a výsluchom účastníkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
5. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX B. Q., obaja manželia sú slovenskí štátni občania. Manželom sa počas ich manželstva narodil maloletý E., K.. XX.XX.XXXX. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu doposiaľ upravené neboli. Na tunajšom súde sa vedie konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému pod sp.zn. 14P/24/2021, avšak vo veci rozhodnuté nebolo. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 31Pc/13/2021-63 zo dňa 03.09.2021 schválil zmier manželov, ktorým sa manžel zaviazal prispievať manželke výživným vo výške 170,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2021.
6. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2021, kedy manželka opustila spoločnú domácnosť aj s maloletým, intímne sa nestretávajú viac ako pol roka a ani spoločne nehospodária. Obaja manželia súhlasili s rozvodom manželstva a vylúčili obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozvratu manželstva manželia uviedli rozdielnosť v názoroch vo vzťahu k výchove maloletého a v spoločnom hospodárení, čo následne viedlo k častejším konfliktom a zhoršeniu vzájomnej komunikácie.
7. Otec je nezamestnaný (č.l. 68), evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 1.096,70 Eur mesačne (vo výške 35,38 Eur / deň). Naposledy bol zamestnaný na pracovnej pozícii ako mentor & koordinátor predaja v spoločnosti Q. I. W..Y..R.., pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo ku dňu 31.05.2021 na základe dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu neplnenia úloh a pracovných povinností (č.l. 58). Priemerný mesačný príjem v čistom z pracovného pomeru mal otec vo výške 1.371,- Eur (č.l. 37). Prácu si aktívne hľadá, avšak si ju doposiaľ nenašiel, nakoľko na pracovnú pozíciu, na ktorej pracoval u predchádzajúceho zamestnávateľa je potrebné vysokoškolské vzdelania. V období od 02.07.2021 do 10.08.2021 pracoval otec na dohodu pre spoločnosť H. I., W..Y..R.., V.ričom jeho vymeriavací základ za uvedené obdobie bol za júl 2021 vo výške 160,- Eur a august 2021 vo výške 56,- Eur. Otec býva v 3-izbovom byte, ktorého je výlučným vlastníkom. Inú nehnuteľnosť nevlastní. Je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, r. výroby 2011. Mesačne hradí hypotéku na byt v sume 371,79 Eur, do fondu opráv sumu 156,28 Eur, elektriku 35,- Eur, telefón 26,- Eur, internet 13,99 Eur, TV 14,52 Eur (spolu 617,58 Eur mesačne), daň z nehnuteľnosti 78,55 Eur ročne a poistenie nehnuteľnosti 129,96 Eur ročne (všetko spolu 634,95 Eur mesačne). Iné pôžičky a úvery, okrem hypotéky na byt nemá. Na výživu maloletého prispieva matke sumou 120,- Eur mesačne. S maloletým sa stretáva 2 až 3 krát do týždňa. Stretnutia prebiehali prevažne v kaviarni, až stretnutie v októbri, na narodeniny maloletého prebehlo u otca na byte, pričom matka bola na stretnutí prítomná.
8. Matka je na rodičovskej dovolenke s maloletým. Do 09.05.2021 poberala materskú dávku vo výške 736,- Eur mesačne. Od mája 2021 jej je vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na maloletého spolu vo výške 403,60 Eur (378,10 Eur + 25,50 Eur). Spolu s maloletým býva v byte, za ktorý uhrádza nájomné vo výške 200,- Eur mesačne. Byt je vo vlastníctve jej rodičov. Matka je vlastníčkou 3-izbového bytu v I., S. prenajíma. Iné nehnuteľnosti už nevlastní a nie je vlastníčkou ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty. Príjem z prenájmu má vo výške 670,- Eur mesačne, avšak náklady na byt predstavujú sumu 550,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá.
9. Maloletý E. Q. X Y., nenavštevuje žiadne zariadenie, matka je s ním na rodičovskej dovolenke. Maloletý nie je kojený, je plne stravovaný. Zdravotný stav má dobrý. Pravidelné výdavky maloletého na stravu sú vo výške 150,- Eur (sušené mlieko 75,- Eur plus kaše, výživy, zelenina, ovocie), oblečenie, kozmetika a hygienické potreby 150,- Eur, výživové doplnky 10,- Eur a lieky 10,- Eur, plávanie 55,- Eur (109,- Eur na dva mesiace).
10. Rodičia počas pohovoru na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (č.l. 62) k celkovej dohode na úprave práv a povinností na čas po rozvode nedospeli. Zhodli sa, že otec je oprávnený stretávať sa so synom a to počas párnych týždňov v pondelky, v stredy, v piatky v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. a počas nepárnych týždňov v utorky a vo štvrtky v rovnakom čase. Nezhodli sa v úprave stretávania počas víkendov a sviatkov. Matka navrhovala každú párnu sobotu v roku od 9.00 hod. do 11.30 hod. s tým, že ak by syn zaspal, stretnutie sa ukončí až po jeho zobudení. Stretnutia by prebiehali za jej prítomnosti. Otec navrhoval každý párny víkend v roku v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu v rovnakom čase. V prípade, že by matka súhlasila s úpravou sobôt a nedieľ, nemuselo by byť stretávanie v párne piatky. Rodičia zároveň navrhovali viacero alternatív stretávania počas sviatkov a prázdnin, avšak k dohode nedospeli. Rodičia navzájom deklarovali nedôveru, z ktorej pramenili negatívne pocity strachu, zranenia, krivdy. Matka sa vyjadrila, že k zlepšeniu komunikácie by potrebovala vybudovať voči otcovi opätovnú dôveru. Od otca by čakávala väčšiu iniciatívu v záujme o syna. Ocenila by dochvíľnosť, či informáciu od otca v prípade, že nemôže na stretnutie prísť. V prípade, že sa stretnutia realizujú, od otca očakáva, že pre syna zabezpečí všetko potrebné k jeho starostlivosti. Vyjadrila sa, že bude trvať na svojej prítomnosti počas stretnutí otca s E. a to do veku troch rokov. Otec sa vyslovil, že by vedel vyvinúť snahu, aby komunikácia s matkou bola lepšia. V snahe by ho podporila menšia direktivita zo strany matky. Ocenil by stretávanie najmä v jeho domácnosti vzhľadom k tomu, že drvivá väčšina stretnutí doteraz prebiehala na neutrálnej pôde. Má záujem, aby sa stretnutia realizovali nielen v soboty, ale aj v nedele a dlhší čas, pretože chce byť súčasťou režimu syna. Ďalej sa v správe uvádza, že je dôležité, aby si obaja rodičia už od ranného detstva budovali vzťah k dieťaťu a aby dieťa nadobúdalo vlastné skúsenosti ako s matkou tak aj s otcom a utváralo si s každým rodičom vlastný, bezpečný vzťah. Maloletý E. v tomto období prechádza z vývinovej fázy dojčenského veku do fázy veku batoľaťa. Aj vo vývinovom období batoľaťa je aktuálna dôležitosť stáleho objektu (matky) ako aj postupného osamostatňovania sa. Zároveň začali byť dôležité aj iné osoby v jeho živote a ďalšou osobou je v prvom rade otec. Problémom v tejto situácii pre rodičov je však rozvod a pocity z neho prameniace, ktorým by boli počas spoločného stretávania sa otca W. E. vystavení.
11. Procesný opatrovník v konaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúča súdu zveriť do starostlivosti matky. Styk s otcom upraviť v zmysle návrhu matky v pondelok, stredu od 17.00 do 19.00 hodiny, v sobotu párneho týždňa od 9.00 do 13.00 hodiny a v nepárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 17.00 do 19.00 hodiny. Výživné odporúča určiť s ohľadom na potreby dieťaťa a zárobkové schopnosti a možnosti otca.
12. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „ZR“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
13. Podľa článku 4 Základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
14. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 19 ods. 1 až 3 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
16. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
17. Podľa § 23 ods. 1 až 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a 19.
18. V ustanovení § 23 ZR, je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.
19. V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo manželov je hlboko, vážne a trvalo rozvrátené a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou. Má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. Z vykonaného dokazovania mal ale súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si už neplní žiadnu z funkcií, ktoré manželstvo má mať, účastníci konania viac ako pol roka nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, ako manželia sa intímne nestýkajú a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť a výchovu svojho maloletého syna. Príčinou rozvratu manželstva boli rozdielne názory manželov na chod spoločnej domácnosti a výchovu ich syna, ktoré viedli medzi manželmi ku konfliktom. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili a vylúčili možnosť obnovenia manželského spolužitia. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov konania výrokom I. rozsudku rozviedol.
20. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
21. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
22. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. V zmysle čl. 5 ZR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
24. Podľa § 24 ods. 1, 3 až 5 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
25. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
27. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
32. S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa
prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.
33. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. na čas po rozvode nevedeli dohodnúť, a preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojim rozhodnutím.
34. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého E. do osobnej starostlivosti matky, pričom súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že od času ukončenia spolužitia manželov starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka. Starostlivosť matky nebola otcom spochybňovaná a otec v konaní zverenie maloletého do svojej starostlivosti ani nežiadal, preto súd na čas po rozvode výrokom II. rozsudku zveril maloletého E. do osobnej starostlivosti matky, pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok ponechal obom rodičom, keďže do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd zasiahnuť výlučne z dôvodov uvedených v § 38 ZR, k čomu v tomto konaní nedošlo.
35. Nakoľko súd na čas po rozvode manželov zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť aj o výživnom toho rodiča, do starostlivosti ktorého maloleté dieťa nebolo zverené.
36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať príjem vo výške 1.371,- Eur (priemerne). Otec maloletého síce poberá aktuálne dávku v nezamestnanosti, avšak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, k ukončeniu jeho pracovného pomeru došlo z dôvodu nedostatočného plnenia si pracovných úloh. Súd preto vychádzal z princípu potencionality, keďže otec si zavinil sám, že došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019, sp.zn. 3Cdo 236/2018).
37. Za odôvodnené pravidelné výdavky na maloletého E. považoval súd výdavky vo výške 265,- Eur (strava 110,- Eur, oblečenie 30,- Eur, lieky a výživové doplnky 10,- Eur, hygienické potreby 60,- Eur, plávanie 55,- Eur). Výdavok na stravu považoval za dôvodný v nižšej sume, vzhľadom na nízky vek maloletého, pričom zohľadnil aj nákup sušeného mlieka. Takisto výdavok na oblečenie považoval súd za dôvodný vo výške 30,- Eur mesačne a výdavok na hygienické potreby vo výške 60,- Eur, keď podstatnú časť tohto výdavku matky tvoria plienky. Nakoľko maloletý je zdravý, suma priemerne vo výške 10,- Eur pokryje výdavky matky na nákup liekov a prípadných výživových doplnkov v prípade bežnej choroby maloletého.
38. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia. Súd musí vždy zhodnotiť, jednak oprávnené výdavky maloletého dieťaťa a jednak zárobkové a majetkové schopnosti rodičov. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom v tu prejednávanej veci súd z dôvodov uvedených v odseku 38. vychádzal z potencionalného príjmu otca. Súd určoval výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v dolnej hranici jeho príjmových možností a pri určení
výšky vyživovacej povinnosti potom vychádzal z potenciálneho príjmu otca vo výške 1.371,- Eur a príjmu matky vo výške 523,60 Eur (403,60 Eur rodinné prídavky a rodičovský príspevok + 120,- Eur z prenájmu).
39. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vzal do úvahy životnú úroveň otca, jeho celkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti, prihliadol aj na majetkové a finančné možnosti matky ako aj jej osobnú starostlivosť a životnú úroveň. Výšku vyživovacej povinnosti na maloletého E., potom súd určil vo výške 250,- Eur mesačne (výrok III. rozsudku), ktoré spolu s výživným od matky bude pokrývať všetky odôvodnené náklady maloletého. Súd v prvom rade vzal do úvahy pravidelné odôvodené výdavky maloletého a jeho útly vek. Súd zároveň poznamenáva, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, ale aj matke, u ktorej je však táto povinnosť (vzhľadom na vek maloletého) vo väčšej miere vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje. Takto určené výživné bude maloletým spotrebované, nakoľko odôvodnenými výdavkami na maloleté dieťa sú aj výdavky na hračky, knižky a pod., ak to finančné možnosti povinného rodiča dovoľujú. Maloletý zároveň môže mať okrem pravidelných výdavkov aj výdavky mimoriadne (napr. detská postieľka, odrážadlo, kočík a pod.), na ktorých je tiež otec povinný sa podieľať. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
40. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom jedným z prostriedkov na zabezpečenie aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne). Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť. Hlavným účelom styku je, aby zo stal zachovaný vzťah otca s maloletým, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté dieťa, na ktoré konfliktná situácia pôsobí nepriaznivo (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24CoP/59/2017 zo dňa 03.05.2017)
41. Ideálnym prípadom riešenia stretávania druhého rodiča s maloletým dieťaťom je styk, na ktorom sa rodičia vedia operatívne dohodnúť, a to s prihliadnutím na aktuálne potreby dieťaťa, danú situáciu, svoj voľný čas, prípadne zaneprázdnenosť. Ak rodičia takejto kooperácie nie sú schopní, druhým vhodným riešením je potom dohoda rodičov na konkrétnych termínoch schválená súdom, pričom stále ide o riešenie, pri ktorom rodičia môžu zohľadniť vzájomné požiadavky. V tomto konaní však rodičia rodičovskej dohody neboli schopní a zostali odkázaní na to, aby úprava styku otca s maloletým bola riešená autoritatívne, rozhodnutím súdu, ktoré právoplatné rozhodnutie sú potom rodičia povinní rešpektovať.
42. Vzhľadom na potrebu zachovania vzťahu maloletého k obidvom rodičom a s cieľom rešpektovať právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičom, ktorý nemá maloletého v osobnej starostlivosti (otec), upravil súd styk otca vo výroku IV. rozsudku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v pondelok a v stredu od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny a v sobotu od 09.00 hodiny do 13.00 hodiny a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny.
43. Pri určovaní rozsahu styku otca s maloletým súd prihliadal najmä na záujem maloletého dieťaťa a na právo stretávať sa aj s druhým rodičom, teda s otcom a na rozvíjanie ich vzájomného vzťahu. V prvom rade súd vychádzal z tej skutočnosti, že rodičia sa dohodli na rozsahu styku otca s maloletým počas týždňa v rozsahu 2 hodín (v párny pondelok a stredu a v nepárny utorok a štvrtok), kedy matka uviedla, že čas od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny nenarúša denný režim dieťaťa. Následne súd upravil širší rozsah styku otca s maloletým v trvaní 4 hodín počas párnej soboty, a to od 9.00 hodiny do 13.00 hodiny. Súd prihliadal na denný režim maloletého, ako aj na požiadavku otca, aby mal možnosť zúčastňovať sa starostlivosti o maloletého. Takto bude mať otec priestor na posilňovanie
svojho vzťahu s maloletým a zároveň sa bude môcť zapojiť do starostlivosti o maloletého počas víkendu, kedy bude v réžii otca zabezpečenie obedu maloletého, prípadne jeho uloženie na spánok. Súd prihliadol aj na závery psychologickej správy z referátu poradensko-psychologických služieb, kde bolo konštatované, že maloletý prechádza z vývinovej fázy dojčenského veku do fázy veku batoľaťa, kedy okrem matky začali byť dôležité aj iné osoby v jeho živote, ktorou ďalšou osobou je otec. Otec má vo svojej domácnosti zabezpečené podmienky pre maloletého. Nepochybne bude dôvodné tento styk otca s maloletým postupne rozširovať, keďže súd pri vyhlasovaní rozhodnutia vychádza zo stavu rozhodného v čase vyhlásenia. Matka trvala na svojej prítomnosti počas styku maloletého s octom, čo podľa názoru súdu, aj vzhľadom na vek maloletého a tú skutočnosť, že maloletý sa s otcom stretáva, ako aj konfliktnú komunikáciu rodičov maloletého považoval za kontraproduktívne. Maloletý počas prvého pol roka svojho života žil v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, pričom otec, aj keď nie pravidelne, sa zapájal do starostlivosti o maloletého. Súd preto nevidel žiaden dôvod, pre ktorý by otec nemohol tráviť čas s maloletým osamote, bez matky. takýto postup by bol odôvodnený, ak by došlo k dlhodobejšie separácii medzi otcom a maloletým, k čomu ale v prejedávanej veci nedošlo. Matka musí preniesť časť zodpovednosti v starostlivosti o maloletého na otca, nakoľko aj otec má právo (a aj povinnosť) podieľať sa na výchove maloletého. Ďalej už bude na rodičoch maloletého, aby našli vhodný spôsob komunikácie medzi sebou ohľadom každodennej starostlivosti o maloletého.
44. Súd pri stanovení tohto rozsahu styku vychádzal najmä zo stanovísk rodičov prezentovaných počas konania, keď v zásade s takto upraveným rozsahom styku obaja súhlasili. Dohodu rodičia nakoniec neuzavreli pre rozdielne predstavy úpravy mimoriadneho styku a nesúhlas otca s prítomnosťou matky počas styku. Súd potom v každom jednotlivom prípade individuálne posudzuje podmienky a situáciu pri úprave styku, pričom najvhodnejšie je aby sa o stretávaní s maloletým mohli slobodne dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmu rodičov a najmä maloletého.
45. Ako teda už súd uviedol vyššie, súd pre prítomnosť matky pri uvedenom rozsahu styku nevidel dôvod. Psychológ z referátu poradensko-psychologických služieb síce odporučila, aby počas stretnutí maloletého s otcom bola matka prítomná, avšak opakovane v správe konštatuje konfliktné nastavenie rodičov prameniace z rozvodu a zhoršená vzájomná komunikácia, ktorým by boli počas spoločného stretávania sa otca s maloletým E. vystavený. Súd sledujúc najlepší záujem maloletého, dospel k záveru, že prítomnosť matky pri stretávaní by mohla medzi rodičmi vyvolávať zbytočné nezhody, čo by mohlo v ňom zanechať negatívne pocity z prebiehajúceho stretnutia. Podľa názoru súdu nebol dôvod na odlišnú úpravu počas prázdniny a sviatkov, keď aktuálna úprava styku reflektuje najmä nastavenie pravidelného kontaktu otca s maloletým. Maloletý má len X. Y., nenavštevuje žiadne zariadenie, a preto podľa názoru súdu, nie je aktuálne dôvodná osobitná úprava počas sviatkov alebo prázdnin. Po stabilizácii upraveného rozsahu styku je možné, tento postupne rozširovať. Teda až v prípade, že bežný styk bude fungovať a stretnutia sa budú realizovať. Rodičia sa vždy môžu dohodnúť na úprave stretávania, nakoľko vzájomná dohoda rodičov má vždy prednosť, nakoľko rodičia sami najlepšie poznajú svoje dieťa, jeho denný režim, ako aj svoje pracovné, príp. iné povinnosti. Rodičia maloletého by sa napriek rozpadu ich manželstva, mali povzniesť nad vzájomné animozity a snažiť sa viesť konštruktívny dialóg sledujúci záujem ich spoločného maloletého dieťaťa.
46. Matke súd uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v čase začiatku styku v mieste svojho bydliska a otcovi uložil povinnosť dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloletého matke v mieste jej bydliska. Povinnosť informovať sa navzájom v prípade nemožnosti realizácie styku uložil súd rodičom z dôvodu, aby sa vedeli pripraviť na to, či sa stretnutie uskutoční. Súd dodáva, že rodičia sú povinní rešpektovať stanovené hodiny, keď zároveň apeluje najmä na otca, aby stanovené hodiny dodržiaval a v prípade nemožnosti realizácie styku, matku kontaktoval s dostatočným časovým predstihom.
47. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
49. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 zákona č. 36/2005 Z.z.).