Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38P-26-2020.pdf
PDF · 116.8 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. I., E.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: S. M., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, I. D., t.č. Z. A. K. XXX, G., Č. X., zastúpená: AK PRINC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, Trnava, IČO: 47 237 554 a otec: D. I., E.. XX.XX.XXXX, bytom M.. M. XXXX/X, J., o zvýšenie výživného a o zmenu výchovného prostredia, takto
rozhodol:
I. Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého J. z a s t a v u j e .
II. Maloletý J. sa s účinnosťou od 10.09.2020 z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Matka je p o v i n n á platiť na maloletého J. výživné v sume 70,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca s účinnosťou od 10.09.2020.
IV. Nedoplatok matky na zročnom výživnom za obdobie od 10.09.2020 do 31.10.2021 na maloletého J. v sume 283,93 Eur sa matke p o v o ľ u j e zaplatiť k rukám otca v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
V. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým J.
- každý druhý nepárny kalendárny týždeň v piatok a v sobotu od 15.00 hodiny do 19.00 hodiny za prítomnosti otca, pričom otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou riadne a včas pripraviť a odovzdať matke v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska a matka je povinná v čase skončenia styku odovzdať maloleté dieťa otcovi v mieste jeho bydliska,
- každý kalendárny týždeň v stredu a v sobotu od 19.00 hodiny do 20.00 hodiny prostredníctvom zariadenia na elektronickú komunikáciu s audiovizuálnym prenosom (prostredníctvom aplikácie WhatsApp) a otec je povinný zabezpečiť prítomnosť maloletého pri zariadení a maloletého na styk riadne a včas pripraviť.
V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, rodičia sú povinní si túto skutočnosť oznámiť bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.
VI. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 14P/36/2018-20 zo dňa 23.10.2018 v časti zverenia, úpravy styku a výšky bežného výživného na maloleté dieťa.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 27.04.2020 domáhala zvýšenia výživného na maloletého J. zo sumy 50,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne. Uviedla, že došlo k zvýšeniu výdavkov maloletého, pretože nastúpil do materskej školy a býva s maloletým v prenajatom byte, že ktorý uhrádza nájomné vo výške 330,- Eur mesačne.
2. Otec maloletého sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 12.05.2020, vedeným pod sp.zn. 27P/28/2020 domáhal zmeny zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti. V návrhu uviedol, že matka maloletému neposkytuje sústavnú a dostatočnú starostlivosť, výchovu a zdravý psychický vývoj. Matka maloletého vystriedala viacero priateľov v poslednom období, maloletého dáva varovať rôznym cudzím ľuďom. Momentálne je bez práce sa presťahovala sa mimo adresy jej trvalého pobytu, do rodiny, kde žije s priateľom, jeho matkou a psom, ktorého sa maloletý bojí. Matkin partner maloletému schováva hračky, z čoho je maloletý vystresovaný a plače. Odmieta chodiť k matke. Matka maloletého svojím správaním ohrozuje mravnú výchovu maloletého, za prítomnosti maloletého sa vulgárne vyjadruje. Maloletý má dobrý vzťah so všetkými členmi rodiny ako z jeho strany, tak aj z matkinej, ale k matke chodiť nechce a schováva sa. Chce, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, aby mal zdravý a pevný režim, kým nastúpi do školy.
3. Súd uznesením č.k. 38P/26/2020-14 zo dňa 13.05.2020 spojil na spoločné konanie, ktoré budú ďalej vedené pod sp.zn. 38P/26/2020.
4. Matka vo vyjadrení k návrhu otca zo dňa 29.05.2020 poprela tvrdenia otca o tom, že by maloletému neposkytovala dostatočnú starostlivosť. K tvrdeniam otca ohľadom vzťahu maloletého a jej partnera uviedla, že títo majú spolu pekný vzťah. Súčasný partner podporuje matku aj finančne, aj ľudsky a popiera tvrdenia o tom, že by robil maloletému zle alebo že by sa bál jeho psa. Uviedla, že samotný otec sa o maloletého J. nestará sám osobne, ale všetku starostlivosť o maloletého preberá jeho matka. Na zmenu výchovného prostredia podľa názoru matky nie je daný dôvod. Matka maloletého nesúhlasí s tým, aby sa o výchove maloletého J. rozprávala namiesto s otcom maloletého s jeho matkou, starou matkou maloletého z otcovej strany. Navrhla, aby súd návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietol, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne a upravil stretávanie otca s maloletým každý nepárny víkend od piatka od 15.30 hodiny do nedele do 19.00 hodiny a každú párnu stredu v od 15.30 hodiny do 19.00 hodiny, kedy si maloletého vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky.
5. Otec maloletého vo vyjadrení k návrhu matky zo dňa 03.06.2020 uviedol, že matka maloletého sa nedokáže normálne zamestnať a vychovávať dieťa, vždy na výchovu maloletého niekoho využíva. Maloletý odmieta k matke ísť a plače. Z otca sa maloletý teší, venuje sa mu po celý čas, chodia na tréningy, hrajú futbal aj tenis, vozia sa na bicykli. Otec sa bojí, že ak matku aktuálny partner omrzí, alebo ju nebude finančne zabezpečovať bude hľadať ďalšieho kde sa môže priživiť. Maloletý nevie kde býva, stále rozpráva, že býva u otca, u babky, u krstnej. Doterajšia výchova matky zle vplýva na vývoj maloletého. Nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie výživného, nakoľko maloletý je v jeho starostlivosti 12 dní v mesiaci, niekedy aj dlhšie. K svojim mesačným výdavkom otec uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s matkou, na ktorú prispieva sumou 300,- Eur mesačne, 200,- Eur na bývanie a 100,- Eur na stravu. Na prevzatie a odovzdávanie maloletého má výdavky vo výške 25,- Eur na benzín, na cestovné do a z práce 30,- Eur. Pre maloletého robí každý týždeň nákup stravy vo výške 20,- Eur. Spláca úver, ktorý si vzali spolu s matkou maloletého splátkou vo výške 112,- Eur a debet na kreditnej karte 15,- Eur. Maloletému prispievam na záľuby, keďže má rád futbal, kupuje mu dresy, lopty, kopačky a takisto aj na oblečenie a posteľnú bielizeň približne 20,- Eur mesačne. Výdavky na hygienické potreby má otec vo výške 50,- Eur a uhrádza výživné vo výške 50,- Eur. Starý otec maloletého z otcovej strany na žiadosť otca uzatvoril životnú poistku na maloletého vo výške 39,- Eur mesačne, ktoré mu odovzdáva. Navrhol, aby súd maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a zároveň upraví stretávanie matky s maloletým každý druhý víkend od piatku od 16.00 hodiny do nedele do 16.00 hodiny.
6. Procesný opatrovník sa vyjadril počas konania, pričom uviedol, že matka maloletého začala spolupracovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ako aj s Centrom pre deti a rodiny Z., kde sa uskutočnilo dňa 19.10.2021 stretnutie. Matke bol zo stretnutia zaslaný email s informáciami ohľadom ďalšej spolupráce. Vzhľadom na tú skutočnosť, že matka nevedela uviesť, kedy by mohla realizovať stretnutie s maloletým, navrhli styk neupravovať. V prípade, ak by matka mala vedomosť a vedela akým spôsobom je možné realizovať stretnutie s maloletým, je tu ponechaný priestor na dohodu rodičov.
7. Predmetom konania bolo rozhodovanie súdu o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J., a to o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého J. do jeho osobnej starostlivosti.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojenými spismi Okresného súdu Trnava sp.zn. 14P/36/2018, sp.zn. 21P/65/2020 a sp.zn. 39P/68/2020, ako aj ostatnými listinami obsiahnutými v spise, výsluchom matky a otca, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
9. Maloletý J. pochádza zo vzťahu jeho rodičov, pričom naposledy boli rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletému upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 14P/36/2018-20 zo dňa 23.10.2018, právoplatným dňa 12.11.2018, ktorým súd schválil dohodu rodičov. Rodičia sa dohodli na zverení maloletého J. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur mesačne a bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý víkend od piatka od 16.00 hodiny do nedele do 19.00 hodiny. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 38P/26/2020-59 zo dňa 05.10.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorým bol maloletý J. dočasne ponechaný v osobnej starostlivosti otca, keďže dňa 10.09.2020 matka maloletého odovzdala do osobnej starostlivosti otca. Súd rozhodol o dočasnom ponechaní maloletého J. v osobnej starostlivosti otca z dôvodu, že na tele maloletého boli evidentné známky bitky vzhľadom na viditeľné modriny na zadku, a preto súd z dôvodu stabilizácie vzťahov medzi rodičmi a maloletým považoval za potrebné dočasne upraviť pomery maloletého, ako aj z dôvodu, že počas konania vznikli pochybnosti o tom, či je starostlivosť matky o maloletého vyhovujúca a či výchovné prostredie matky poskytuje maloletému stabilitu a bezpečnosť. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 21P/65/2020-50 zo dňa 10.06.2021 súd upravil styk starej matky z matkinej strany s maloletým J. každú prvú párnu nedeľu v kalendárnom mesiaci od 12.00 hodiny do 18.00 hodiny a rozsudkom č.k. 39P/68/2020-29 zo dňa 10.06.2021 upravil styk prastarej matky z matkinej strany s maloletým J. každú prvú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci od 12.00 hodiny do 18.00 hodiny. Súd ďalej zistil, že otec maloletého je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 700,- Eur, pričom si uplatňuje daňový bonus na maloletého a poberá aj rodinné prídavky vo výške 25,50 Eur mesačne. Otec je vlastníkom 1-izbového bytu v J., v ktorom býva len s maloletým J.. Platí splátku hypotéky vo výške 175,- Eur mesačne, splátku spotrebného úveru vo výške 150,- Eur mesačne. Mesačné náklady na bývanie má otec vo výške 100,- Eur nájomné, 15,- Eur elektrina, 5,- Eur plyn, 40,- Eur telefón. Matka maloletého od októbra 2020 žije a pracuje v Českej republike. Od 12.08.2020 do 05.10.2020 bola nezamestnaná, následne pracovala v Českej republike, pričom mala príjem vo výške 18.000,- Kč (704,61 Eur). Od 01.01.2021 do 13.04.2021 bola opäť nezamestnaná a od 13.04.2021 je zamestnaná a pracuje na dohodu o pracovnej činnosti a jej príjem v čistom je vo výške 10.000,- Kč (389,79 Eur). Ukončené vzdelanie má základné, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Býva v prenajatom byte, v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý má príjem vo výške 12.651,- Kč (495,- Eur). Výdavky má matka na splátku pôžičky vo výške 32,- Eur (pôžička vo výške 2.000,- Eur), nájomné vo výške 5.000,- Kč (195,73 Eur), telefón vo výške 2.800,- Kč (109,61 Eur). Na výživu maloletého prispieva sumou 50,- Eur mesačne od septembra 2020. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého J.W.S. nemá. S uhrádzaním výdavkov jej pomáha stará matka. Trestné oznámenie vedené na OR PZ v J. Z. S..Y.. F.-J.-F.-XXXX/XXXXXX-XXX bolo odstúpené na priestupkové oddelenie, pričom rozhodnutím Okresného úradu Trnava, oddelenie priestupkov zo dňa 28.09.2021 bola matke maloletého uložená pokuta vo výške 99,- Eur za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. voči občianskemu spolunažívaniu, keď maloletého J. asi trikrát udrela varechou po zadku, pričom mu spôsobila bolestivé hematómy po celom zadku. Maloletý J. A. X X. a navštevuje A. Š.. Otec uhrádza mesačne školné vo výške 30,- Eur a stravu v škôlke vo výške 31,- Eur. Maloletý navštevuje futbal s mesačným poplatkom vo výške 30,- Eur. Inak má maloletý bežné výdavky, primerané jeho veku. Jeho zdravotný stav je dobrý. Naposledy sa matka s maloletým osobne stretla dňa 25.11.2020, inak s maloletým komunikuje prostredníctvom aplikácie WhatsApp približne dvakrát do týždňa v trvaní asi 5
minút. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní vyplýva, že u maloletého sa nenachádzajú prejavy syndrómu týranej osoby, ani znaky, ktoré by poukazovali na negatívne dôsledky prežitých udalostí na jeho psychike.
10. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
11. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
24. Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
25. Súd s poukazom na § 29 ods. 1 CMP vo výroku I. zastavil konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany matky, keď hoci išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nepovažoval za potrebné v ňom v tejto časti pokračovať (s prihliadnutím na zmenu výchovného prostredia maloletého) a zároveň otec ani procesný opatrovník voči späťvzatiu návrhu v uvedenej časti nenamietali.
26. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého J. bol návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletého, keď otec navrhoval zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, uložiť matke povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou (posledným návrhom) vo výške 80,- až 100,- Eur a upraviť stretávanie matky a maloletého za jeho prítomnosti.
27. Hmotnoprávnou podmienkou, aby mohol súd opakovane vo veci rozhodnúť je zmena pomerov, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že k zmene pomerov došlo, a preto je dôvodné vo veci opätovne rozhodnúť.
28. Medzi rodičmi nebolo sporné a obaja súhlasili so zmenou výchovného prostredia maloletého J., a to s jeho zverením do osobnej starostlivosti otca, keďže sa už od 10.09.2020 v jeho osobnej starostlivosti nachádza. Súd mal aj vzhľadom na vykonané dokazovanie za preukázané, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca je v záujme maloletého, nakoľko otec mu poskytuje pocit istoty, bezpečia a stabilitu výchovného prostredia. Zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia, pretože k zásahu do výkonu rodičovských práv matky súdom nedošlo. Súd preto vo výroku II. s účinnosťou od 10.09.2020 zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, pričom zastupovať a spravovať majetok maloletého prináleží obom rodičom.
29. Spolu s rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca bolo potrebné rozhodnúť aj o výživnom, ktoré súd určil vo výške 70,- Eur mesačne, pričom k povinnosti úhrady výživného zaviazal matku maloletého vo výroku III. s účinnosťou od 10.09.2020. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potenciálneho príjmu matky, ktorý je v jej možnostiach a schopnostiach dosahovať, a to najmenej vo výške minimálnej mzdy, ktorá je v Českej republike pre rok 2021 vo výške 15.200,- Kč (595,01 Eur) v hrubom, v čistom vo výške 13.528,- Kč (529,55 Eur). Matka síce dosahuje ňou tvrdený čistý príjem vo výške 389,79 Eur (10.000,- Kč), ktorý má z dohody o pracovnej činnosti, avšak súdu neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý nie je možné zamestnať sa na trvalý pracovný pomer, v ktorom by dosahovala najmenej príjem vo výške minimálnej mzdy. V konaní neboli zistené žiadne zdravotné obmedzenia, pre ktoré by mala sťaženú možnosť sa zamestnať. Súd zároveň prihliadol na tú skutočnosť, že matka má ukončené len základné vzdelanie, čo jej možnosti dosahovania vyššieho zárobku do určitej miery limituje, preto vychádzal z potenciálneho príjmu vo výške minimálnej mzdy. Súd pri určovaní výšky výživného vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že matka nemá žiadne úspory, nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty, má vyživovaciu povinnosť len voči maloletému a okrem úhrady výživného sa na jeho starostlivosti žiadnym iným spôsobom nepodieľa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletý J. je zdravým X-X. dieťaťom s bežnými výdavkami primeranými jeho veku. Navštevuje A. školu, v súvislosti s čím má otec okrem bežných výdavkov, výdavky vo výške 61,- Eur mesačne (30,- Eur školné a 31,- Eur stravné). Maloletý tiež navštevuje futbal, s ktorým sú výdavky vo výške 30,- Eur mesačne. Otec maloletého dosahuje čistý príjem zo zamestnania vo výške približne 700,- Eur mesačne
a tiež inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá. Je slobodný, žije sám s maloletým v 1-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve.
30. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia. Súd musí vždy zhodnotiť, jednak oprávnené výdavky maloletého dieťaťa a jednak zárobkové a majetkové schopnosti rodičov. Pri určovaní výšky výživného na maloletého J. vychádzal súd preto jednak z potenciálneho príjmu matky ako povinného rodiča vo výške 529,55 Eur a jednak z odôvodnených pravidelných výdavkov maloletého. Vzal do úvahy aj majetkové a finančné možnosti matky, ako aj otca, rozsah osobnej starostlivosti o maloletého a životnú úroveň oboch rodičov. Výšku vyživovacej povinnosti na maloletého potom súd určil v sume 70,- Eur mesačne, keď takto určené výživné sa súdu javí ako adekvátne vzhľadom na pravidelné a odôvodnené výdavky maloletého.
31. Súd zároveň poznamenáva, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa, zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine a ponecháva aj priestor na zvýšenie výživného v budúcnosti v prípade zmeny pomerov.
32. Súd určil výživné matky na maloletého od 10.09.2020, t.j. od kedy bol maloletý odovzdaný do osobnej starostlivosti otca, pričom v konaní nebolo sporné, že matka maloletého si vyživovaciu povinnosť plní vo výške 50,- Eur mesačne (do vyhlásenia rozhodnutia uhradila na výživnom sumu 675,- Eur). Súd však určil vyživovaciu povinnosť matky vo výške 70,- Eur mesačne, a preto matke vznikol dlh na zročnom výživnom za obdobie od 10.09.2020 do 31.10.2021 (nakoľko k vyhláseniu rozhodnutia došlo dňa 26.10.2021) vo výške 283,93 Eur (958,93 Eur - 675,- Eur), keď matka mala za uvedené obdobie zaplatiť výživné na maloletého vo výške 958,93 Eur (pomerná časť za september 2020 vo výške 48,93 Eur + za 13 mesiacov vo výške 910,- Eur; október 2020 až október 2021 po 70,- Eur, t.j. 13 x 70,- Eur), pričom matka v zmysle nesporných tvrdení uhradila za uvedené obdobie 675,- Eur. Nedoplatok na zročnom výživnom, o ktorom súd rozhodol vo výroku IV., povolil matke zaplatiť v splátkach vo výške 15,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď súd rozhodol v súlade s § 232 ods. 3 a 4 CSP, pričom zohľadnil výšku určeného výživného, majetkové pomery matky a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov.
33. Obaja rodičia žiadali upraviť stretávanie matky s maloletým, a preto súd v súlade s § 25 ods. 2 ZR a tiež za účelom zachovania vzťahu maloletého k obidvom rodičom a s cieľom rešpektovať právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičom, ktorý nemá maloletého v osobnej starostlivosti, upravil súd styk matky s maloletým spôsobom uvedeným vo výroku V. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že nateraz je dôvodné upraviť stretávanie matky a maloletého výlučne za prítomnosti otca, keďže maloletý sa s matkou naposledy stretol pred takmer rokom (dňa 25.11.2020) a odvtedy komunikácia medzi nimi prebiehala len prostredníctvom telefonátov a video hovorov. Tento záver súdu podporuje aj fakt, že maloletý je aktuálne viac fixovaný na otca, ktorý zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť. V prípade nastavania pravidelného kontaktu matky a maloletého, prichádza do úvahy vylúčenie prítomnosti otca z realizácie styku v budúcnosti, avšak pre súd je rozhodujúci aktuálny stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd ďalej považoval za dôvodné upraviť styk matky s maloletým aj prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, keďže dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, a preto je možnosť osobného stretnutia s maloletým značne obmedzená. Takto bude mať matka možnosť pracovať na rozvíjaní svojho vzťahu s maloletým J. aj mimo osobných stretnutí. Bude potom už len v jej kompetencii, ako svoj vzťah s maloletým ďalej rozvinie. Pri riešení problémov počas realizácie styku maloletého s matkou môže byť matke nápomocné Centrum pre deti a rodiny Z., s ktorým nadviazala spoluprácu. Súd dodáva, že táto spolupráca môže byť prínosná, avšak matka musí byť v tomto smere aktívna a spolupracujúca. Súd zároveň uložil otcovi povinnosť maloletého na styk s matkou riadne a včas pripraviť, v prípade kontaktu prostredníctvom aplikácie WhatsApp zabezpečiť prítomnosť maloletého pri zariadení. Pri určovaní rozsahu styku súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že rozsudkami Okresného súdu Trnava č.k. 21P/65/2020-50 zo dňa 10.06.2021 a č.k. 39P/68/2020-29 zo dňa 10.06.2021 bol upravený styk starej matky a prastarej matky z matkinej strany s maloletým J.. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, uložil súd rodičom povinnosť bezodkladne si túto skutočnosť oznámiť.
34. Nad rámec súd uvádza, že rodičia si musia uvedomiť, že napriek všetkým udalostiam z minulosti, rodičmi svojho spoločného dieťaťa ostávajú doživotne. Minimálne do plnoletosti musia byť pripravení a schopní riešiť spoločne záležitosti týkajúce sa maloletého tak, aby ich vyriešili v jeho najlepšom záujme. Maloletý je ešte v útlom veku a otec by mal matke nechať priestor a poskytnúť tak možnosť pracovať na vzťahu s maloletým, aby si mohla získať jeho dôveru, ak o to prejaví záujem.
35. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 CMP zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 14P/36/2018-20 zo dňa 23.10.2018 v časti zverenia, úpravy styku a výšky bežného výživného na maloleté dieťa.
36. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovcýh konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 a nasl. CMP, ani nezistil také okolnosti prípadu, kedy by malo byť priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania považované za spravodlivé.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
Nakoľko sa otec maloletého výslovne vzdal práva podať odvolanie proti všetkým výrokom rozhodnutia do zápisnice na pojednávaní po vyhlásení rozhodnutia, prípadné odvolanie z jeho strany odvolací súd odmietne ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 386 písm. b) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).