Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-54-2021.pdf
PDF · 94.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X. D. nar. XX.X.XXXX a X. D. nar. XX.X.XXXX bývajúce u matky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice deti rodičov matky Ing. W. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D. na P. č. XX zastúpenej JUDr. Frederikou Birkovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Strojárenskej č. 11C a otca Ing. A. D. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v M. na K. č. XXX/XXA zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom, PhD. advokátom so sídlom v Košiciach na Masarykovej 2 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca a odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 31.3.2021 č.k. 26P/11/2020-129 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého X. D. zo sumy 220 Eur mesačne na sumu 320 Eur mesačne a pre maloletého X. D. zo sumy 180 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne, ktoré výživné bude poukazovať k rukám matky vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 24.1.2020 do budúcna, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 45P/115/2012-50 zo dňa 23.10.2012 vo výroku o výživnom. Dlžné výživné za obdobie od 24.1.2020 do 31.3.2021 vo výške 1.425,84 Eur pre maloletého X. a vo výške 998,08 Eur pre maloletého X. uložil otcovi zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil právny stav veci. V predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania nebola preukázaná dôvodnosť platenia výživného vo výške 320 Eur mesačne pre maloletého X. a 250 Eur mesačne pre maloletého X.. Domnieva sa, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým bolo určené takto vysoké výživné, čo nezodpovedá ani jeho príjmom, ani majetku. Zdôraznil, že od poslednej úpravy sa zvýšil nielen jeho plat, ale aj plat matky, a to dokonca vyšším percentuálnym podielom. Navyše, majetkové pomery na strane matky sú priaznivejšie, ako jeho. Nemá úspory, nevlastní okrem podielu na obydlí na rozdiel od matky, ktorá je majiteľkou bytu, garáže a nehnuteľností v katastrálnom území K., ani žiadne iné nehnuteľné veci. Príjem matky aj podľa listín predložených do spisu je vyšší, než ňou deklarovaný. Okrem toho si príležitostne privyrába pečením i účasťou vo volebných komisiách. Na rozdiel od neho matka svoje výdavky ani nepreukázala. V čase pandémie sa okrem toho mimoškolské aktivity detí minimalizovali. Poukázal na to, že prispel aj na počítač syna a na vodičský preukaz, i na náhodné výdavky pri výletoch, čo malo byť podľa neho zohľadnené. Zvýšenie výživného na sumu uvedenú v rozsudku považuje za neadekvátnu jeho príjmom, netotožnú s jeho mzdou i majetkom v rozhodujúcom období. Takto určené výživné by vážne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a viedlo by k jeho hospodárskemu ohrozeniu.
Už vonkoncom sa nestotožňuje s jednorazovým uhradením zaostalého výživného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako zamestnanec v pracovnom pomere si nevie v zmysle súdu predloženého výpisu z účtu vytvoriť žiadnu peňažnú rezervu na jednorazovú úhradu zaostalého výživného. Preto mal súd rozhodnúť o jeho platbe v splátkach popri bežnom výživnom. Na základe týchto skutočností žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť.
3. Proti napadnutému rozsudku podala odvolanie v zákonnej lehote aj matka, pričom navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšil výživné na maloletého X. zo sumy 220 Eur mesačne na sumu 500 Eur mesačne a na maloletého X. zo sumy 180 Eur mesačne na sumu 450 Eur a zaviazal otca na zaplatenie dlžného výživného v celosti od podania návrhu. Napriek tomu, že súd prvej inštancie mal za nepochybne preukázaný nárast odôvodnených potrieb maloletých a tiež pozitívnu zmenu v príjmovej zložke povinného otca, obmedzil sa iba na záver, že zvýšenie výživného na sumu uvedenú v napadnutom rozhodnutí považuje za primeranú príjmovým možnostiam otca, s čím ona nemôže súhlasiť. Konajúci súd podľa nej dôsledne neskúmal výdavky na odôvodnené potreby detí vzhľadom k ich veku a neprihliadal na rozsah jej osobnej starostlivosti, a to zvlášť v posudzovanom období od podania návrhu, kedy sa celodenne stará o deti z dôvodu, že majú vyučovanie online a nenavštevujú školu. Od poslednej úpravy výživného prešlo veľmi dlhé obdobie, deti sú v súčasnosti dospievajúce, v období intenzívneho rastu, pričom výdavky na ich odôvodnené potreby sú počas dospievania vyššie, ako výdavky na dospelú osobu. Otcov priemerný mesačný čistý príjem zo závislej činnosti predstavuje 1.600 Eur, čo je 53 Eur na deň. V zmysle napadnutého rozsudku je povinný platiť výživné vo výške 320 Eur na maloletého X., čo je 10 Eur na deň a 250 Eur na maloletého X., čo je 8 Eur denne. Z tejto sumy podľa nej nie je možné u dospievajúcich detí zabezpečiť ani adekvátnu stravu a už vôbec nie uspokojiť ich potreby spojené s oblečením a vzdelávaním. Zdôraznila, že súd prvej inštancie pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov otca neprihliadal na sumu 50.000 Eur, ktorou disponoval v čase podania návrhu a ktorú použil na splatenie časti úveru, čo nijako neovplyvnilo jeho majetkové pomery, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky výživného. Otec mal zabezpečené bývanie už pred čiastočným splatením úveru. Podľa vyjadrenia otca, tento bol schopný splácať hypotekárny úver riadne pred čiastočným splatením, ako aj následne, z čoho vyplýva, že použitie tejto značnej finančnej hotovosti neovplyvnilo jeho majetkové pomery vzhľadom na jeho príjem zo závislej činnosti a výdavky na jeho nevyhnutné potreby na rozdiel od nej, ktorá musela zabezpečiť bývanie pre seba a maloleté deti tým, že prezvala na seba záväzok splácať úver, čo značne ovplyvnilo jej majetkové pomery kvôli výške mesačnej splátky úveru. Konajúci súd mal teda prihliadať na finančnú hotovosť otca vo výške 50.000 Eur tak, akoby ňou naďalej disponoval. V súvislosti s tým poukázala na odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP predovšetkým preto, že na strane maloletých detí došlo niekoľkokrát k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky namieta výšku výživného ňou požadovanú, keďže platí zásada, že obaja rodičia by sa pri porovnateľných príjmoch mali rovnakou mierou podieľať na výžive detí. Príjem synov z výživného od rodičov by predstavoval sumu 1.000 Eur, resp. 900 Eur, čo je neadekvátne potrebám oboch detí. Vonkoncom sa nestotožňuje s poukazovaním na jeho príjem vo výške 50.000 Eur z vysporiadania BSM. Touto sumou už totiž v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného nedisponoval, keďže ju použil na prefinancovanie svojej hypotéky na spoluvlastnícky podiel na dome, ktorý so svojou novou rodinou obýva. Zo spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. s hypotékou vo výške 87.000 Eur tak odišiel do spoločnosti Tatra banka, a.s. s hypotékou vo výške 37.000 Eur, ktorú bude splácať ešte viac ako desať rokov v sume 250 Eur mesačne (namiesto pôvodných 350 Eur mesačne). Pokiaľ matka v odvolaní namieta, že na výdavkoch súvisiacich s bývaním sa má podieľať aj jeho manželka, obdobne na výdavkoch matky spojených s bývaním by sa mal podieľať aj jej partner obývajúci s ňou spoločnú domácnosť. Zdôraznil, že nárast výdavkov matky nebol preukázaný žiadnymi dôkazmi, pretože matka uviedla výdaje detí, ako aj svoje, v návrhu a ústne pri vypočúvaní bez zdokladovania jediného číselného údaja. Navyše klamala vo výdajoch, napr. ohľadom výdavkov detí na školské výlety, ktoré hradil vždy na polovicu. Doložila jedine svoje mesačné príjmové údaje vo výške 900 Eur, hoci v dokladoch o ročnom príjme je uvedená suma 1.260 Eur mesačne. Zdôraznil, že v decembri 2019, kedy došlo k vyplateniu polovice dohodnutej sumy za vysporiadanie BSM matkou v jeho prospech (50.000 Eur), u nej vzhľadom k tomu, že musela zobrať hypotéku na byt, aby ho mohla vyplatiť, vznikla hlboká animozita. Hoci on súhlasil s výplatou nižšej, ako trhovej (65.000 Eur) ceny polovice bytu. Súdom prvej inštancie bol pritom nesprávne vykonaný výpočet príjmu matky a detí spolu s výživným. Príjem matky vo výške 1.260 Eur mesačne deleno tri osoby sa rovná cca. 420 Eur pre matku. Pre deti je to 420 Eur + 200 Eur výživné = 620 Eur na každé dieťa. Matke tak zostáva ešte značná časť z jej príjmu. Podotkol,
že ak by mal rodič s vyživovacou povinnosťou platiť 20% až 30% z jeho čistého príjmu a u neho je čistý príjem 1.600 Eur, mal by tak uhrádzať 320 Eur až 480 Eur, t.j. v priemere 400 Eur mesačne, čo aj v súčasnosti realizuje.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.
9. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom, správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2012 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 9 rokov, pričom v súčasnosti maloletý X. navštevuje druhý stupeň základnej školy a maloletý X. budúci rok dovŕši plnoletosť. Je všeobecne známou skutočnosťou, že potreby každého dieťaťa sa v súvislosti s jeho vekom a školskou dochádzkou nevyhnutne zvyšujú, pričom súd prvej inštancie správne poukázal aj na valorizačnú klauzulu uvedenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorej pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Na základe týchto skutočností zvýšil výživné zo strany otca na maloletého X. zo sumy 220 eur mesačne na sumu 320 eur mesačne ( t.j. o 3,33 eura denne) a na maloletého X. zo sumy 180 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne ( t.j. o 2,33 eura denne), počnúc dňom podania návrhu, t.j. od 24.1.2020, pričom prihliadal na zákonné kritériá určovania rozsahu výživného, ako aj zmeny pomerov na strane oboch rodičov, pretože tak, ako sa podstatne zvýšil príjem na strane otca, došlo k značnému zvýšeniu príjmu aj na strane matky.
10. V súvislosti s odvolacou úvahou otca o tom, že pri rovnakom príspevku na výživu detí zo strany oboch rodičov by výživné predstavovalo sumu cca 1.000,- eur, čo považuje za neadekvátne, odvolací súd zdôrazňuje, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Na
druhej strane rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto prípade otec, prispieva na neho výživným, ktoré určil súd. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného pri rozhodovaní o výške výživného dôsledne postupoval, preto nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou matky ohľadom toho, že konajúci súd pri zvýšení výživného neprihliadal na rozsah jej osobnej starostlivosti. V súvislosti s odvolacou argumentáciou otca o tom, že matka nepreukázala a nezdokladovala odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj odvolacou argumentáciou matky o tom, že súd neskúmal výdavky na odôvodnené potreby detí, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnené potreby detí hodnotil súd prvej inštancie komplexne bez ohľadu na to, či matka preukazovala bločky o nákupe potravín, ošatenia a pod., ktorý postup bol správny, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len špeciálne zvýšené potreby dieťaťa vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Je zjavné, že matka žiadne výdavky nad rámec bežných výdavkov detí v podobnom veku neprezentovala, preto ich ani nebolo potrebné osobitne preukazovať. Odvolací súd v súvislosti s poukazovaním otca na percentuálne vyjadrenie pomeru výživného k čistému príjmu rodiča uvádza, že kritériá určovania rozsahu vyživovacej povinnosti vyplývajú zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, keďže doposiaľ takéto percentuálne vyjadrenie nebolo zákonom ani iným právnym predpisom ohraničené, pričom takáto súdna prax v obvode tunajšieho odvolacieho súdu realizovaná nie je, lebo zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a nevyplýva ani z rozhodnutí vyšších súdnych autorít (najvyššieho súdu či ústavného súdu). S poukazom na matkinu odvolaciu argumentáciu ohľadom toho, že konajúci súd mal pri rozhodovaní o výške výživného prihliadať na sumu 50.000,- eur, ktorú vyplatila otcovi titulom vyporiadania BSM, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k zväčšeniu rozsahu otcovho majetku, pretože dovtedy spoločný majetok rodičov sa len rozdelil medzi nich, zo spisu je dokonca zrejmé, že otec v čase podania návrhu matky už uvedenou sumou ani nedisponoval, nakoľko ju použil na prefinancovanie hypotéky, preto uvedená suma nemá vplyv na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.
11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca týkajúcu sa splatnosti dlžného výživného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu uložil zaplatiť dlžné výživné v trojdňovej zákonnej lehote. Je potrebné uviesť, že konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného podanom po ôsmich rokoch od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom začalo dňa 24.1.2020, otec v priebehu celého trvania konania žiadal návrh zamietnuť. Otec odvolanie v tejto časti odôvodňuje tým, že si nevie vytvoriť žiadnu peňažnú rezervu na jednorazovú úhradu výživného. Odvolací súd však zdôrazňuje, že ide o výživné, ktoré už malo byť spotrebované, pričom ani matka nebola pri uspokojovaní zvýšených potrieb detí zvýhodnená splátkami a musela ich uspokojovať tak, ako postupne vznikali, preto od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby otcovi v danej veci strpela výhodu splátok. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou, ktorá nevzniká rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej doby existencie právneho vzťahu rodič - dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená vôbec alebo v dostatočnom rozsahu, a to do doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť samo sa živiť. Odvolací súd dodáva, že otec si mohol vytvoriť určité úspory v súvislosti s nepochybnou zmenou pomerov na strane maloletých detí a navyše súdne rozhodnutie mohol očakávať minimálne od začatia konania v roku 2020. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§44 CMP), čím zákonodarca zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku otca ohľadom splatnosti dlžného výživného za dôvodnú. K odvolacej argumentácii otca, že súd prvej inštancie mal pri stanovení dlžného výživného zohľadniť jeho príspevok na počítač syna a vodičský preukaz, ako aj náhodné výdavky pri výletoch, odvolací súd zdôrazňuje, že nie je zrejmé, v ktorom období a v akej výške malo k uvedenému plneniu dôjsť, nakoľko otec tieto platby vôbec nekonkretizoval a v konaní neboli preukázané, pričom pokiaľ ide o náhodné výdavky pri výletoch, tieto nemajú charakter výživného.
12. Vzhľadom na to, že obaja rodičia ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové okolnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného, dlžnom výživnom ako aj jeho splatnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, podľa ods. 2
tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).