Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/289/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. F., nar. XX.XX.XXXX, R. F., nar. XX.XX.XXXX a F. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, deti rodičov: matka - D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Na L. č. XXX/X, t. č. J. J. č. XXX, a otec

- Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. zariadenie sociálnych služieb Oáza, Partizánske, Rudolfa Jašíka č. 160, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 04.03.2021, č.k. -101, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky, rozsudkom, zo dňa 04.03.2021, č.k. -101, zvýšil výživné otcovi na maloletú F. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, na maloletého R. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a na maloletého F. Y. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne počnúc 01.02.2021, ktoré uložil otcovi zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.02.2021 do 28.02.2021 na maloletú F. a maloletého R. vo výške 20 eur na každé dieťa zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zročné výživné na maloletého F. Y. za obdobie od 01.02.2021 do 28.02.2021 vo výške 10 eur zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. - 75 zo dňa 29.06.2016 v časti výroku o výživnom na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. , , , , , , , , Zákona o rodine, veta prvá, , (ďalej len ) a (ďalej len ), čl. 41 ods. 4 veta prvá SR a čl. 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti je čiastočne dôvodný, keďže od poslednej úpravy výživného na maloleté deti uplynuli viac ako štyri roky, čím došlo k podstatnej zmene ich pomerov, t.j. nástupom na druhý stupeň základnej školy a zvýšením ich výdavkov primerane veku (F. je vo veku 14 rokov, Y. 13 rokov a F. Y. 12 rokov ). Konštatoval, že potreby maloletých sú neporovnateľne väčšie, ako boli v čase pôvodného určenia výživného. Zmenu pomerov mal preukázanú aj na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej J., určená rozsudkom Okresného súdu Levice, č. -44, zo

dňa 25.06.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 04.07.2018, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% aktuálneho životného minima na maloletého nezaopatrené dieťa. Pôvodne určené výživné vo výške 80 eur považoval v súčasnosti, nielen s poukazom na vek a vývoj maloletých detí, ale aj na vývoj a rast životných nákladov v spoločnosti vôbec, za nepokrývajúce ani základné potreby maloletých detí, keď takto určené výživné predstavuje príspevok zo strany otca zhruba 2,67 eur/deň na jedno dieťa, z ktorej sumy matka nie je schopná zabezpečiť ani základné potraviny, a nie ostatné potreby na všestranný rozvoj dieťaťa (kultúrne, športové, iné spoločenské potreby). Poukázal na skutočnosť, že správanie otca k svojej vyživovacej povinnosti k deťom (čo je jeho základná, zákonná povinnosť) je ľahostajné, keď prenechal celú starostlivosť o deti výlučne na matke. Pri určení počiatku doby zvýšenia výživného prihliadol na vyjadrenie matky, ktorá ponechala toto na úvahe súdu a čiastočne akceptoval námietky otca. Výživné zvýšil od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol otec prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. od 01.02.2021. Pri ustálení výšky výživného vychádzal zo zistených príjmových, ale najmä majetkových pomerov rodičov, veku, zdravotného stavu detí aj rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť (iba) matky o deti, zohľadnil dobu, ktorá uplynula od posledného určenia výživného pre deti a zaoberal sa vyjadreniami rodičov k danej veci. Mal za to, že otec nepreukázal počas celého konania jeho nepriaznivý zdravotný stav a sociálnu situáciu a skutočnosť, že bol vo výkone trestu odňatia slobody pre zanedbania povinnej výživy k maloletým deťom, pričom nepracuje, nie je dôvodom pre nevyhovenie návrhu matky. Nárok maloletých detí na zvýšenie výživného mal za dostatočne preukázaný tak, ako zmenu pomerov na ich strane týkajúcu sa nástupu na druhý stupeň základnej školy, celkovú vývojovú zmenu detí, ktoré sú staršie, rastú, ich potreby sú v súčasnosti vzhľadom na ich vek vyššie, zvýšili sa náklady na ich ošatenie, stravu a hygienu. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej F. a R. sumou po 100 eur mesačne na každé dieťa a na výživu maloletého F. Y. sumou 90 eur mesačne počnúc 01.02.2021. Vo zvyšku návrh matky zamietol, keď prihliadal na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Skutočnosť, že otec nemá aktuálne príjem, nepovažoval za dôvod pre nezvýšenie výživného, pretože je iba na otcovi, aby si uvedomil, že jeho základnou zákonnou povinnosťou je správať sa (žiť) tak, aby si zabezpečil také prostriedky, aby mohol prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré sú stále odkázané iba na výživu zo strany svojich rodičov; otec sa nemôže spoliehať na to, že výživu a starostlivosť o deti zabezpečí iba matka. Poukázal na závery aplikačnej praxe, kedy pri určení výživného je rozhodujúci príjem rodiča, ktorý rodič reálne mohol dosiahnuť a nie príjem, ktorý rodič fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity; a to aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové rizika zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadať na celkové majetkové pomery povinného rodiča a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. na jeho zjavne nevyužité schopnosti. (). Zročné výživné predstavujúce výživné za mesiac február 2021 určil na maloletú F. a R. sumami po 20 eur a maloletého R. sumou 10 eur (t.j. rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným) a stanovenú výšku zročného výživného zaviazal otca uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia aplikujúc ust , a prihliadajúc na skutočnosť, že otec o možnosť splácať zročné výživné v splátkach nepožiadal a toto nenavrhla ani matka. Zároveň zmenil pôvodný rozsudok o výživnom - rozsudok tamojšieho súdu č. - 75, zo dňa 29.06.2016, v časti výroku o výživnom pre maloleté deti. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia .

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. Žiadal o zmenu výšky výživného z dôvodu, že býva v útulku, za ubytovanie uhrádza 55,80 eur mesačne, poberá príspevok na bývanie vo výške 126 eur. Uviedol, že aktuálne nemá finančné prostriedky na platenie výživného, nájde si prácu a výživné potom začne splácať. Poukázal na jeho zhoršený zdravotný stav, nakoľko má astmu a pruh, nemôže absolvovať operáciu, keďže je dlžníkom v Sociálnej poisťovni. K odvolaniu doložil potvrdenie o príspevku a lekárske správy vystavené chirurgickou ambulanciou z 25.11.2019 a 15.05.2020 a výpis zo zdravotníckeho záznamu.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodnuté v roku 2016 a od tej doby potreby a nároky maloletých detí výrazne vzrástli. Mala za to, že vyhovenie odvolaniu otca by nebolo súladné so záujmom maloletých a bola by ohrozená ich životná úroveň. Poukázala na výšku jej príjmu, ktorý činí 795,50 eur, z toho 500 eur predstavuje jej plat, 240 eur výživné, 75 eur prídavky na deti. Exekučne jej je zrážaná suma 20 eur spoločnosťou T-com a tento dlh spláca za otca. Z príjmu musí zaplatiť chod domácnosti 313 eur, kúrenie (drevo) 330 eur ročne, cestovné do práce 50 eur mesačne. Maloleté deti navštevujú krúžky mimo svojho bydliska, kde dochádzajú autobusom. R. a F. Y. sa venujú futbalu, poplatok činí 12 eur a 5 eur a F. od

septembra 2021 nastupuje na strednú školu do R., s čím sú tiež spojené finančné výdavky. Odvolanie otca nepovažovala za dôvodné, nakoľko otec sa s deťmi nestretáva, neprispieva im nad rámec určeného výživného ani žiadnym iným spôsobom.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako súladný so záujmami maloletých detí. Mal za to, že pokiaľ otec poukazuje na svoj neriešený zdravotný stav a bytovú situáciu, absenciu v práci a následne jeho finančné možnosti, jeho aktuálna situácia, v ktorej sa nachádza je dôsledkom jeho dlhodobého nezodpovedného postoja, ktorým dochádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom bez ohľadu na jeho možnosti a schopnosti. Uviedol, že matka dlhodobo poskytuje osobnú starostlivosť maloletým bez podpory otca. Od novembra 2019 je matke úradom vyplácané náhradné výživné, čím úrad supluje otca, ktorý si neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť. Do budúcna je predpoklad, že právoplatným súdnym rozhodnutím o zvýšení výživného matka dostane aspoň od štátu zvýšené výživné na maloleté deti, keďže nie je reálny predpoklad, že otec bude platiť výživné. Vyslovil názor, že maloleté deti nemôžu neustále doplácať na to, že otec udáva svoju zlú situáciu a nerieši ju, čo by nemalo byť dôvodom, aby výživné nebolo zvýšené. V ostatnom sa pridržiaval svojich vyjadrení.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca a návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloleté deti v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odôvodnením napadnutého rozsudku a poukazuje naň ( .)

8. Na doplnenie odvolací súd udáva, že hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ich nástupom na druhý stupeň základnej školy, s tým súvisiacimi zvýšenými výdavkami odôvodňujúcimi zvýšenie výživného a prirodzeným rastom maloletých. Je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletých od poslednej úpravy výživného zvýšili. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen svojej, ale aj svojim maloletým deťom. Otec si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti na maloleté deti a má si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby bol schopný realizovať príspevky na deti titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom ich veku a potrebám. Pokiaľ ide o náklady na bežné potreby maloletých týkajúce sa platieb za stravu, hygienické potreby a ošatenie, odvolací súd udáva, že pri ustálení ich výšky vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa. V danom prípade ide o deti vo veku 15, 14 a 13 rokov, kedy len náklady na zabezpečenie ich stravy činia minimálne 100 eur mesačne na každé dieťa, náklady na hygienu 15 eur mesačne a náklady na ošatenie cca 40 eur mesačne. Ďalším nevyhnutným výdavkom je pomerná časť nákladov na bývanie, ktoré v tomto prípade matka vyčíslila sumou 330 eur nákup za drevo (ročne) a celkové náklady na domácnosť 313 eur. Je nesporné, že pri výške výživného na F. a R. v sume 100 eur mesačne a na F. Y. sumou 90 eur mesačne sú pokryté len ich najzákladnejšie potreby. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva, neprispieva im nad rámec určeného výživného žiadnym spôsobom, to je

nekupuje im žiadne darčeky a nevenuje sa im ani počas voľných dní a sviatkov, teda celá starostlivosť o maloleté deti zostáva výlučne na matke, a tento podiel jej starostlivosti tvorí pomernú časť jej vyživovacej povinnosti. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o hodnotenie pomerov a príjmov na strane oboch rodičov. V prípade pomerov na strane matky je potrebné konštatovať, že došlo u nej ku čiastočnému zvýšeniu príjmu o cca 70 eur v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného a na strane otca je potrebné konštatovať, že v roku 2015 dosahoval príjem 330 eur mesačne netto, pričom do júla 2017 bol zaradený vo výkone trestu odňatia slobody do práce a dosahoval príjem 126 eur. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bol otec nezamestnaný, prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nebol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, pričom jeho povinnosťou je zabezpečiť si príjem, z ktorého bude hradiť náklady na svoje potreby a potreby svojich maloletých detí, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Treba konštatovať, že obaja rodičia sú nemajetní, každý z nich má náklady na bývanie a zabezpečenie svojich potrieb, pričom otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd prvej inštancie správne posúdil pomery na strane otca, od poslednej úpravy výživného, keď prihliadal na jeho schopnosti a možnosti. Pokiaľ sa otec odvoláva na zhoršený zdravotný stav, odvolací súd konštatuje, že otec nepreukázal (ani doloženými lekárskymi správami z roku 2019 a 2020), že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať prácu, resp. má také obmedzenie pracovať, ktoré by zakladalo dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd však prihliadol na vyjadrenie otca (pred dožiadaným súdom), v ktorom potvrdil, že v minulosti ako murár obkladač zarábal týždenne 400 až 700 eur. Pri posúdení týchto skutočností a porovnaní zmeny pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, odvolací súd dospel k záveru, že výška zvýšeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie zodpovedá kritériám rozhodným pre zvyšovanie výživného na dieťa (§ 78 ods. 1 a § 62 a nasl. Zákona o rodine), t.j. je síce primeraná schopnostiam a možnostiam otca, avšak je potrebné zdôrazniť, že je na dolnej hranici vo vzťahu k potrebám maloletých detí. Správne rozhodol súd prvej inštancie o zvýšení výživného počnúc dňom 01.02.2021, keď zohľadnil situáciu na strane otca (prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a prihliadal na súhlas matky v tomto smere) a rovnako správne určil výšku zročného výživného a jeho splatnosť.

9. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, v napadnutej časti podľa potvrdil a s dôvodmi odvolania napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).