Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/367/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patricie Skotnickej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 4, XXX XX D., t.č. bytom A. XX, D., zastúpená advokátkou JUDr. Dagmar Dos Santos Simoes, Panská 15, 811 01 Bratislava a otec - K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 1, XXX XX D., zastúpený advokátskou kanceláriou Klimko & Partners s.r.o., Grösslingova 51, 811 09 Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -1024 zo dňa 16.09.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o výživnom a zročnom výživnom m e n í tak, že: Otec je povinný platiť výživné na maloletého S. I., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od XX.XX.XXXX do 31.8.2016, vo výške 150 eur mesačne a za obdobie od 01.09.2016 do 16.01.2018 vo výške 180 eur mesačne. Zročné výživné na maloletého S. I., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, vo výške 496 eur je otec povinný zaplatiť do rúk matky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -1024, zo dňa 16.09.2020, určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého S. I., nar. XX.X.XXXX, vo výške XXX eur mesačne za obdobie od 22.4.2014 do 16.1.2018. Rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 22.4.2014 do 16.1.2018, nevzniklo. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Konanie v časti zverenia maloletého, zastupovania a spravovania majetku maloletého a úpravy styku otca s maloletým zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 6, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Na základe doplneného dokazovania v smere naznačenom Krajským súdom v Bratislave (uznesenie sp zn. -957, zo dňa 30.04.2020) mal preukázané, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti od konca roka 2012, do apríla 2014 zabezpečovali starostlivosť o maloletého striedavo a od apríla 2014 sa starala o maloletého prevažne matka a otec na jeho výživu prispieval sumou od 100 do 150 eur mesačne. Maloletý na základe rozhodnutia matky, bez súhlasu otca, navštevoval súkromnú materskú školu, poplatky v zariadení činili mesačne školné 299 eur, strava 40 eur a cca 15 eur aktivity. Konštatoval, že od 1.9.2016 nastúpil maloletý na štátnu základnú školu, pričom matka vyčíslila výdavky na neho takmer v rovnakej výške ako v období návštevy predškolského zariadenia, napriek tomu, že jej odpadla úhrada školného. Vyčíslenie výdavkov maloletého matkou vyhodnotil ako účelovo navýšené a nezodpovedajúce skutočnosti. Považoval za pochopiteľné, že s nástupom dieťaťa na základnú školu sú

spojené zvýšené výdavky, avšak tieto nie sú pri návšteve bežnej školy na úrovni 300 mesačne. Mal za to, že matka nepreukázala zvýšené náklady maloletého na zdravotnú starostlivosť, prípadne finančne náročnejšie záujmové alebo športové aktivity maloletého. Konštatoval, že náklady maloletého boli a aj sú porovnateľné s výdavkami detí v jeho veku a dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by vyžadovala zmenu rozhodnutia o výške výživného. Pri určovaní výživného prihliadal na vek a zdravotný stav maloletého, príjmy oboch rodičov a ich možnosti. Mal preukázané, že otec dosahoval od roku 2014 príjem vo výške minimálnej mzdy a matka príjem od 950 do 1.200 eur mesačne netto. Matkou tvrdenie nadštandardné majetkové pomery otca a jeho vyššiu životnú úroveň nemal v konaní preukázané, keď z dôkazov predložených otcom vyplýva vlastníctvo 1/3 bytu, v ktorom býva a pozemku v Liptovskom Mikuláši. Určené výživné vo výške 150 mesačne považoval za primerané a zodpovedajúce všetkým kritériám rozhodným pre jeho určenie a vo zvyšku návrh matky zamietol. Rozhodol, že zročné výživné na maloletého za obdobie od 22.4.2014 do 16.1.2018 nevzniklo, pretože otec dlh na výživnom vo výške 767,45 eur po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie (máj 2018) zaplatil v celosti. Konanie v časti zverenia maloletého, zastupovania a spravovania jeho majetku a úpravy styku otca s maloletým zastavil z dôvodu, že zanikli podmienky pre dané rozhodnutie (rozsudok vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2018). O trovách konania rozhodol v zmysle . 3. Proti výroku rozsudku v časti určenia výživného a zročného výživného podala odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd otcovi určí výživné na maloletého vo výške 399 eur mesačne za obdobie od 22.04.2014 do 16.01.2018, zročné výživné za dané obdobie od 22.04.2014 do 16.01.2018, vo výške 10.712 eur uloží otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnila ust. a . Namietala, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces najmä tým, že jej bolo znemožnené konať pred súdom osobne, súd rozhodol bez vykonania jej výsluchu a nedoplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom (uznesenie č.k. -957, zo dňa 30.4.2020, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -854, zo dňa 28.5.2018 a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne vykonaného dokazovania a nepreskúmateľnosti rozsudku). Poukázala na to, že súd prvej inštancie pojednával dňa 24.09.2020 podľa (v jej neprítomnosti) namiesto termínu pojednávania stanoveného na deň 16.09.2020, ktorý termín predvolania jej a jej právnej zástupkyni bol riadne vykázaný a z ktorého termínu sa jej právna zástupkyňa ospravedlnila z dôvodu kolízie pojednávaní a zároveň oznámila súdu, že matka trvá na osobnej účasti jej právnej zástupkyne na pojednávaní. Nový skorší termín nebol doručený ani jej a ani právnej zástupkyni a dôkazy predložené otcom boli jej právnej zástupkyni doručené až po termíne pojednávania 24.9.2020, z ktorého dôvodu nemala možnosť vyjadriť sa k nim a súd, napriek tomu vo veci konal v jej neprítomnosti a rozhodol. Nesúhlasila s názorom súdu, že žiadosť o odročenie pojednávania nebola podaná účastníkmi konania, ani ich právnymi zástupcami s poukazom na zvukový záznam z pojednávania preukazujúci zistenie súdu, že S.. A. A. I. I. a S.. A. C. je identická osoba a v zozname advokátov vedená pod rovnakým IČO a sídlom kancelárie. Namietala, že súd nesprávne rozhodol o výške výživného na maloletého, nezaoberal sa a nedokazoval jeho rozsah, nevykonal riadne doplnenie dôkazov, nebral do úvahy výdavky maloletého a doterajšie príspevky otca na jeho výživu v súvislosti s prezentovaným príjmom cca 1.000 eur mesačne, jeho luxusným spôsobom života, absolvovaním luxusných dovoleniek na jachtách a vysokou životnou úrovňou, ako je byt na I., chata a pozemky pod P.. Za nesprávne považovala zistenie súdu, že otec je vlastníkom 1/3 bytu, nakoľko vlastní 1/3 luxusnej vily na I. s tromi bytovými jednotkami. Vyslovila názor, že súd síce v konaní doplnil príjmy otca, avšak nezaoberal sa dôkazmi preukazujúcimi úhradu nákladov na maloletého z jej strany v spornom období, rozhodnutie oprel o skutkové zistenia a dôkazy vyhodnotil nepresvedčivo Namietala, že súd bral do úvahy výlučne tvrdenia otca, najmä ohľadne výdavkov na súkromnú materskú školu, preto je pre ňu otázne, ako má maloletému hradiť náklady na stravu, bývanie, koníčky, ošatenie pri výživnom vo výške 150 eur mesačne. Poukázala na to, že na rozdiel od otca, ktorý býva sám v mezonetovom byte a nemá takmer žiadne náklady na bývanie, si musela zabezpečiť bývanie, platiť mesačné platby, čerpať pôžičku mesačnou splátkou 300 eur, aby uživila maloletého. Nesúhlasila s tvrdením, že otec pravidelne prispieval na výživu maloletého, pretože mal dlh vo výške 767,45 eur. Zdôraznila, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, žije sám a vo svojej výpovedi pripustil, že je schopný zarobiť o 500 eur mesačne viac, ktorú skutočnosť súd nezohľadnil. Zdôraznila, že v spornom období nevlastnila žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, žila z pôžičky, pomáhal jej nový partner K.., ktorého súd odmietol vypočuť. Poprela, že by nepreukázala zvýšené náklady na maloletého v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom a návštevou náročnejšieho zariadenia, krúžkov a pod. Namietala, že súd sa neriadil pokynmi odvolacieho súdu a dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne skúmal otázky výživného ohľadom potrieb dieťaťa, jeho zdravotného stavu, ktorý sa odzrkadľuje v špeciálnej strave, kozmetike a liečivách. Súdu prvej inštancie vytkla, že nevzal do úvahy výšku školného 299 eur mesačne, ktoré platila maloletému počas pobytu v predškolskom zariadení. V prípade vypočítania reálnych nákladov na potreby maloletého zotrvala na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. -854 (doručené dňa 16.07.2018). Uviedla, že s odstupom času nedokáže predložiť všetky doklady o výdavkoch na maloletého. Mala za to, že otec by sa mal podieľať na výžive maloletého skutočnou sumou, ktorú si maloletý vyžaduje. Zdôraznila, že v roku 2015 bola nútená vziať si úver, aby zabezpečila maloletému životné potreby a úroveň rovnajúcu sa dovtedajšiemu životu. Vyslovila pochybnosti o nezaujatosti súdu prvej inštancie, ktorý nerešpektoval názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny. Uviedol, že jeho celkové náklady za služby spojené s užívaním bytu vrátane dodávok médií predstavovali v roku 2014 až 2018 sumu 150 eur mesačne. Okrem týchto nákladov dobrovoľne prispieval na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne, hradil mu mesačne v priemere náklady na stravu 60 eur, oblečenie 50 eur, zdravotnú starostlivosť 10 eur, kultúru, hračky, výlety a dovolenky cca 100 eur. Poprel, že by bol spoluvlastníkom vily na Slavíne s tromi bytovými jednotkami, keďže je spoluvlastníkom v podiele X/X nehnuteľnosti na K. ulici v D., ktorú nadobudol darom od svojich rodičov a ktorú obýva. T. podiel reálne predstavuje podkrovnú časť pôvodného rodičovského bytu. Za zavádzajúce tvrdenia považoval vyjadrenia matky o jeho luxusnom spôsobe života, nakoľko vlastní ojazdené motorové vozidlo zn. W., dovolenky trávi v P. a lyžovačky v R. T., pričom o náklady sa delí s ďalšími príslušníkmi rodiny. Poprel, že by mal nadštandardnú životnú úroveň a nadštandardné majetkové pomery. Dal do pozornosti, že matka v rokoch 2014 a 2018 jazdila na luxusnejšom vozidle zn. D. M absolvovala luxusné dovolenky (Srí Lanka, A., a iné exotické destinácie), vlastní jazdeckého koňa a hradí náklady na jeho ustajnenie a kŕmenie a do roku 2018 býva zrejme vo vlastnom byte v Rakúsku. K nákladom na úhradu platieb za súkromnú materskú školu, ktorú maloletý navštevoval uviedol, že syn bol zaradený do materskej školy na K. ulici, ktorá mu vyhovovala, kde mal aj svojich bratrancov, bola blízko dostupná pri mieste zamestnania matky. K. vyčíslené mesačné priemerné náklady na maloletého v sume 850 eur považoval za neprimerané. Uviedol, že ak matka chcela maloletému poskytnúť nadštandard, je to výhradne v jej réžii. 5. V súlade s ust. a odvolací súd vo veci doplnil dokazovanie a nariadil pojednávanie. Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom zotrvala na svojich vyjadreniach a uviedla, že maloletému sa snažila zabezpečiť všetko potrebné, zvýšené náklady mala aj na jeho liečbu, nakoľko mal alergie a atopický ekzém, z ktorého dôvodu mu zabezpečovala aj pobyty pri moru. Okrem toho v roku 2016 absolvoval urologickú operáciu. S tvrdením otca o spokojnosti maloletého v materskej škole na K. ul, nesúhlasila. O výbere súkromnej materskej školy sa rozhodla sama, pretože v tom čase zabezpečovala starostlivosť o maloletého len ona, pričom konala v záujme maloletého. V. vo výpovedi pred odvolacím súdom poukázal na to, že v spornom období nemali s matkou dieťaťa dobré vzťahy a k výberu súkromnej materskej školy sa nemal možnosť vyjadriť. Matkou vyčíslené náklady na maloletého v sume 800 až 1.000 eur mesačne považoval za neprimerane vysoké. Nespochybnil zdravotné problémy maloletého, ktorého ošetrovanie zabezpečoval tiež a kupoval mu potrebné krémy na kožné problémy. Pokiaľ ide o absolvovanú operáciu maloletým v roku 2016, išlo o rozhodnutie matky, ktorá ho o zákroku neinformovala. Uviedol, že nemá problém sa podieľať na nákladoch maloletého, avšak považuje za seriózne, aby bol matkou oboznámený o veciach, ktoré sa ho týkajú. Potvrdil, že býva v luxusnej štvrti v D., kde sa narodil a vyrastal, byt mu darovali rodičia, inak by si ho nedokázal kúpiť, pričom jeho priemerné mesačné náklady sa pohybujú v rozpätí cca od 70 do 90 eur. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 6. V odvolacom konaní matka doložila výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že jej príjem za obdobie od mája 2016 do marca 2017 činil v priemere mesačne 828 eur netto. Otec predložil doklady o nákladoch na bývanie. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , (ďalej len ), s nariadením odvolacieho pojednávania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie matky voči napadnutým výrokom rozsudku o výživnom a zročnom výživnom je čiastočne dôvodné. 8. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle pokynu Krajského súdu v Bratislave uznesenie č.k. -957 zo dňa 30.04.2020, správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ust. až 5 a Zák. o rodine, t.j. prihliadol na strane maloletého na jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov na

ich zistené zárobkové a majetkové pomery, ako aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, napriek tomu odvolací súd považoval za potrebné doplniť dokazovanie (výsluch účastníkov, predloženie časti príjmu matky a nákladov otca na bývanie) a po doplnení dokazovania a ustálení nákladov na odôvodnené potreby maloletého v spornom období sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie k výške určeného výživného na maloletého považujúc ju za neprimeranú v období počas absolvovania povinnej školskej dochádzky dieťaťa. 9. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 10. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého S., matka v konaní vyčíslila náklady, ktoré jej vznikajú v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o maloletého. Treba zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa sa rozumie zabezpečenie všetkých bežných potrieb, t.j. bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, náklady na zdravotnú starostlivosť a pod.. Na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a doplneného v odvolacom konaní je nevyhnutné výšku výživného na maloletého rozdeliť na dve obdobia, teda výživné v čase, kedy maloletý navštevoval predškolské zariadenie a výživné po jeho nástupe na povinnú školskú dochádzku. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výška výživného v sume 150 eur mesačne je zodpovedajúca veku a potrebám maloletého v oboch špecifikovaných obdobiach, keďže z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že náklady maloletého sa jeho nástupom na základnú školu zvýšili. Odvolací súd ustálil mesačné náklady na odôvodnené potreby maloletého od podania návrhu do 31.08.2016 (v čase návštevy predškolského zariadenia) nasledovne: náklady na stravu vo výške 70 eur, bývanie 100 eur, ošatenie 40 eur, hygiena 15 eur, ktorých výšku považoval za primeranú veku maloletého vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosť ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Zároveň zohľadnil matkou vyčíslené náklady v danom období a rozsah styku otca s maloletým upravený rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č.k. -260 zo dňa 14.08.2014, v priebehu ktorého sa aj otec podieľal na zabezpečení bežných potrieb maloletého (takmer 10 dní v kalendárnom mesiaci). Ďalšími nákladmi maloletého boli poplatky spojené s návštevou predškolského zariadenia, ktoré odvolací súd ustálil v sume 50 eur mesačne (poplatky, strava a krúžkové aktivity) vychádzajúc z bežných poplatkov hradených v štátnych predškolských zariadeniach. Pokiaľ matka argumentuje zvýšenými platbami v súvislosti s návštevou súkromnej materskej školy maloletým, odvolací súd na jej námietky neprihliadal stotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na výhradne matkin výber súkromného zariadenia, teda bez súhlasu otca, nemožno daný výdavok akceptovať. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že v prípade, ak matka prihlásila maloletého do súkromného predškolského zariadenia, v ktorom výška poplatku činí mesačne 299 eur a uvedené s otcom nekonzultovala a o jeho súhlas nežiadala, nemožno otca žiadať, aby participoval na takýchto finančne nákladných poplatkoch. Rovnako tak odvolací súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie o výbere predškolského, resp. školského zariadenia pre maloleté dieťa je vecou obidvoch rodičov a v prípade, ak jeden z nich nesúhlasí s výberom materskej školy je potrebný postup podľa § 35 Zákona o rodine (konanie o nezhode rodičov - nahradenie súhlasu rodiča). Odvolací súd uzatvára, že pokiaľ matka prihlásila maloletého do súkromnej materskej školy bez súhlasu a vedomia otca, nadštandardné

poplatky musí znášať sama, nakoľko ide o neprimerané výdavky. Vo vzťahu k zdravotným nákladom na maloletého odvolací súd konštatuje, že matka tieto vyčíslila za jednotlivé roky v rôznych výškach, pričom je nesporné, že v roku 2015 bol maloletý opakovane chorý, v roku 2016 absolvoval operáciu, má kožné problémy, a je potrebné mu zabezpečiť liečbu. Priemerné mesačné náklady na zdravotnú starostlivosť maloletého v roku 2014 až 2016 odvolací súd ustálil sumou 15 eur a zároveň zohľadnil i podiel starostlivosti otca v tomto smere. Pokiaľ ide o ďalšie náklady, ktoré matka vyčíslila na maloletého pozostávajúce z platieb za nákup hračiek, kníh, víkendové pobyty, dovolenky a s tým súvisiace cestovné výdavky odvolací súd tieto nezohľadnil z dôvodu, že dané výdavky mal rovnako otec, pričom výber dovolenkových pobytov a program pre maloletého počas voľných dní je v réžii každého z rodičov individuálne. Nástupom maloletého do základnej školy (od 01.09.2016) odvolací súd ustálil mesačné náklady maloletého nasledovne: strava 100 eur, bývanie 120 eur, ošatenie 50 eur, hygiena 15 eur, zdravotná starostlivosť 20 eur, poplatky v škole 15 (ŠKD), strava v škole 20, školské pomôcky a ostatné poplatky v priemere 10 eur, Celková výška nákladov na maloletého teda predstavovala v čase predškolskej dochádzky 290 eur mesačne a počas návštevy základnej školy sumu cca 350 eur mesačne. V súvislosti s matkou vyčíslenými mesačnými nákladmi na zabezpečenie ďalších potrieb maloletého v čase jeho návštevy základnej školy (dovolenky, iné aktivity, nákup kníh) odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené vyššie. Pri určení výšky výživného je nevyhnutné prihliadať, okrem odôvodnených potrieb maloletého, aj na príjmy, výdavky, majetkové pomery a schopnosti a možnosti oboch rodičov. Odvolací súd konštatuje, že v konaní (pred súdom prvej inštancie a po doplnení dokazovania v odvolacom konaní) bol preukázaný príjem matky, ktorý sa pohyboval v spornom období, t.j. od augusta 2013 do decembra 2014 v priemere mesačne cca 670 eur, od januára 2015 do apríla 2016 v sume 1.055 eur, od mája 2016 do marca 2017 v sume 828 eur, od apríla 2017 do augusta 2017 v sume 740 eur (podpora v nezamestnanosti), od septembra 2017 do januára 2018 vo výške 950 eur netto. Tiež bolo preukázané, že matka nevlastní majetok väčšej hodnoty, spláca pôžičku čerpanú podľa jej vyjadrenia na dorovnanie životnej úrovne maloletému. Zo strany otca bolo preukázané, že jeho priemerný mesačný príjem činil v priebehu celého obdobia od 370 do 400 eur netto, je vlastníkom podielu v 1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave, Starom meste, pozemkov (trvalý trávnatý porast v katastri Liptovský K.), ktoré nehnuteľnosti nadobudol darom od rodičov a vlastní dve vozidlá. Je potrebné konštatovať, že obaja rodičia sú rozvedení, obaja majú náklady na zabezpečenie bývania a ani jeden z nich nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Odvolací súd pri hodnotení príjmu otca vychádzal z jeho možností a schopností (produktívny vek, schopnosť vykonávať prácu) a vzal v úvahu aj otcom potvrdenú skutočnosť, že nepravidelne si zabezpečuje ďalší zárobok (cca 500 eur mesačne). Vo vzťahu k matkou namietaným nadštandardným pomerom a vyššou životnou úrovňou otca sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o výživnom vychádzal výhradne z pomerov a príjmov rodičov v čase aktuálneho stavu s tým, že nadštandardná životná úroveň otca nebola v konaní preukázaná. Skutočnosť, že otec žije v časti Bratislavy, ktorá je považovaná za luxusnú, nie je dôvodom pre ustálenie, že jeho životná úroveň je vysoká, keď z predložených listinných dôkazov (LV k nehnuteľnostiam) vyplýva, že tieto nehnuteľnosti nadobudol darom. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd prihliadajúc na ustálené náklady na odôvodnené potreby maloletého, po vyhodnotení pomerov a príjmov oboch rodičov dospel k záveru, že výška výživného na maloletého za obdobie od podania návrhu do 31.8.2016 sumou 150 eur mesačne a od 01.09.2016 sumou 180 eur mesačne, je primeraná a zohľadňuje aj príspevky zo strany otca poskytované maloletému počas realizácie styku. Vo zvyšku považoval odvolací súd návrh matky na určenie výživného v sume 399 eur za nezodpovedajúci odôvodneným potrebám maloletého tak, ako ich ustálil vyššie a k príjmu a pomerom na strane otca.

11. Vzhľadom na zmenu rozsudku v napadnutej časti vo výživnom odvolací súd vyčíslil zročné výživné na maloletého za obdobie od 22.04.2014 do 16.01.2018, vo výške 496 eur. Keďže v konaní bolo preukázané, že otec zaplatil výživné za dané obdobie mesačne sumou po 150 eur (doplatil zročné výživné určené súdom prvej inštancie v pôvodnom rozsudku), zročné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným plateným otcom po 150 eur mesačne a určeným výživným od 01.09.2016 v sume 180 eur mesačne, t.j. 30 eur x 16 mesiacov + alikvótna časť výživného za mesiac január 2018 vo výške 16 eur (1 eur/denne x 16 dní), Odvolací súd uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (ust. ).

12. Námietky matky o porušení jej práva na spravodlivý proces (pojednávanie prebiehajúce v neprítomnosti matky a nemožnosť oboznámiť sa s otcom predloženými dôkazmi a vyjadriť sa k nim) odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné, avšak postupom podľa a , keď doplnil dokazovanie v odvolacom konaní výsluchom účastníkov a doložením potrebných dôkazov, tento

nedostatok napravil v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu daná námietka matky nezakladá dôvod pre aplikáciu ust. (zrušenie rozsudku v napadnutých častiach).

13. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i pomerov a možností na strane otca a pomerov na strane matky, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného a zročnom výživnom podľa zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Zároveň podľa potvrdil napadnutý výrok rozsudku, ktorým zamietol návrh matky vo zvyšku ako správny z vyššie uvedených dôvodov.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa . 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).