Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/36/2019

Potvrdené rozhodnutím 10CoCsp/6/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: M. P., nar.: XX.X.XXXX, bytom M. T. XXX/XX, M. N. Y., zastúpeného splnomocnencom: V. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. T. XXX/XX, M. N. Y., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6Csp/36/2019-229 zo dňa 26. októbra 2021, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v sporovej veci žalobcu: M. P., N..: XX. XX. XXXX, A.: Š. T. XXX/XX, XXX XX Š. N. Y., zast. V. P., N.. XX.XX.XXXX, A.: Š.K. T. XXX/XX, XXX XX Š. N. Y., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sídlo: Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Poprade, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 12. 2016 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 05. 2019 domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorý mu poskytol žalovaný. Vecne žalobu odôvodnil tým, že dňa 27. 12. 2016 žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného, so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné Námestie 12, 060 01 Kežmarok, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v celkovej výške: 9 990,- EUR. Poskytnutie predmetného spotrebiteľského úveru upravuje o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení neskorších predpisov („ZoSÚ“). Podľa citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmluvné ustanovenia musia byť v zmluve a v dodatkoch uvedené presne, správne, zrozumiteľne. Nie je možné, aby sa priemerný spotrebiteľ, ako slabšia strana dopracovával k výpočtom o výške, počte a termínoch splátok úrokov a istiny a iných poplatkov výpočtami. Údaj: výška, počet a termíny splátok, úrokov, istiny a iných poplatkov musí byť uvedený presne, správne, zrozumiteľne a priamo v zmluve alebo v splátkovom kalendári, avšak splátkový kalendár ak sa má považovať za súčasť zmluvy tento musí byť podpísaný spotrebiteľom ako aj veriteľom. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a . V zmysle („OZ“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu zmluvy platí výklad, ktorý je pre žalobcu priaznivejší. Absolútne neplatné sú také dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa žalobcu zmluva so žalovaným zároveň obsahuje neprijateľné podmienky, konkrétne ide o podmienky vyhlásenia okamžitej

splatnosti úveru. Veriteľ je oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť na základe svojvoľného posúdenia existencie jej dôvodov, pričom nie je vylúčené bezdôvodné konanie veriteľa. Dôvod oprávňujúci banku vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je koncipovaný príliš všeobecne, vzhľadom k čomu táto zmluvná podmienka stavia spotrebiteľa do nevýhodnejšej pozície oproti veriteľovi a v dôsledku jej konštrukcie je spotrebiteľ vystavený neistote v otázke splatnosti jeho dlhu, čo sa považuje za neprijateľné a z pohľadu zásad dobrých mravov a zmluvnej spravodlivosti za neprípustné. Ďalšou neprijateľnou podmienkou je povinnosť spotrebiteľa hradiť paušálne stanovené náklady spojené s mimosúdnym vymožením pohľadávky, odobratím predmetu financovania, odťahom, s uskladnením predmetu financovania. Nie je na mieste požadovať od spotrebiteľa paušálne určené náklady, nezohľadňujúce skutočné náklady veriteľa. Žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia súdov, konkrétne rozsudok OS Banská Bystrica sp. zn. , rozsudok OS Bánovce nad Bebravou sp. zn. , rozsudok OS Komárno sp. zn. , rozsudok OS Prešov sp. zn. , rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. , rozsudok KS Žilina sp. zn. . Žalobca navrhol, aby súd určil poskytnutý spotrebiteľský úver č. 120169881 zo dňa 27. 12. 2016 za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v období od 11. 01. 2017 do 11. 03. 2019 uhradil žalovanému celkovo 5 157,04 EUR, z toho úroky vo výške 1 929,17 EUR. Žalobca zároveň navrhol, aby súd z úradnej moci a povinnosti preskúmal predmetnú zmluvu aj ohľadom výšky ročnej úrokovej sadzby a priemernej hodnoty RPMN v čase poskytnutia úveru 27. 12. 2016. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 27. 12. 2016 (č.l. 12 - 19), Odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť z 04. 03. 2019 (č.l. 20 - 22).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 19. 06. 2019. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu k § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, žalobca úplne ignoroval skutočnosť, že rozdelenie splátky na istinu a úrok sa v zmluve preukázateľne nachádza a to v prílohe „splátkový kalendár“, ktorý žalobca vlastnoručne podpísal. Neexistuje právny predpis kladúci na poskytovateľa spotrebiteľského úveru povinnosť, aby spotrebiteľská úverová zmluva bola vyhotovená na jednom liste papiera, alebo na inom, jedinom nosiči informácií. Súčasťou spotrebiteľskej zmluvy môžu byť - a spravidla aj sú - aj ďalšie písomné časti, ktoré s ňou tvoria integrálnu súčasť. Podmienkou ich platnosti je len to, aby bolo preukazné, že sa s nimi spotrebiteľ mohol oboznámiť. V danom príde sa spotrebiteľ preukázateľne mohol oboznámiť s textom splátkového kalendára, ktorého prevzatie podpísal. V uvedenom dokumente je každá z celkovo 72 splátok presne rozpísaná v zložení úrok a istina. (Iné poplatky účtované neboli.) Za druhé, podľa názoru žalovaného je táto právna otázka definitívne vyriešená rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu. Nie je procesne prípustné rozhodovať v tejto otázke opačne. Princíp procesnej právnej istoty vyjadrený v platí bezvýhradne. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a najmä sp. zn. , v zmysle ktorého eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia , ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa ZoSÚ nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie ZoSÚ uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu ZoSÚ a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ ide o výšku úroku, RPMN a odplaty, v zmluve bol dojednaný úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 10,28 % p.a. Takýto úrok vo výške 10,28% nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi. Nakoľko je v danom prípade úrok jediným príjmom veriteľa, je totožný s ročnou percentuálnou mierou nákladov. Úrok a RPMN sú teda zhodné na výške 10,28%, pričom RPMN nepresahuje priemernú RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke, ktorá bola v danom čase vo výške 11,75 %. Odplata nepresahuje dvojnásobok priemernej RPMN. V čase uzatvorenia zmluvy bolo RPMN spotrebiteľských úverov bánk a pobočiek zahraničných bánk vo výške 10,00 %, čo by v nadväznosti na uvedené znamenalo, že najvyššia prípustná odplata (RPMN) pri takejto finančnej službe by bola vo výške 20,00 %. Odplata dojednaná v Zmluve o pôžičke vo výške 11,41 % neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Pokiaľ ide o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, ide o

inštitút upravený i pre spotrebiteľské vzťahy v a a žalovanému preto nie je zrejmé, na základe čoho by mal byť tento zákonný spotrebiteľský inštitút neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

4. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil tabuľku - Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2016 (č.l. 47). Iné dôkazy nenavrhol vykonať.

5. Žalobca reagoval duplikou doručenou tunajšiemu súdu 23. 07. 2019. Uviedol, že neodignoroval existenciu „splátkového kalendára“ ako tvrdí žalovaný, ani neargumentuje absenciou niektorej z uvedených náležitostí v zmluve. Vo svojej žalobe iba cituje zákony, ktorými sa uvedená spotrebiteľská zmluva riadi. Taktiež vo svojej žalobe iba cituje zákonné náležitosti, ktoré musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Vo vzťahu k RPMN uviedol, že vo svojej žalobe opäť neargumentuje absenciou, alebo nesprávnou výškou niektorej z uvedených náležitostí. Opäť iba cituje zákony, ktorými sa uvedená spotrebiteľská zmluva riadi. Taktiež vo svojej žalobe iba cituje zákonné náležitosti, ktoré musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. K možnosti veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru uviedol, že dôvod a spôsob, akým žalovaný toto svoje právo v zmluve uvádza, je v rozpore s a . Ďalej žalobca poukázal na ZoSÚ. Zmluva uvádza iba úrokovú sadzbu vyjadrenú v percentách, avšak všetky ostatné náležitosti vyžadované v zmysle písm. i) v zmluve absentujú. Pre absenciu náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. ZoSÚ v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky. Poukázal zároveň na rozsudok OS Dunajská Streda sp. zn. , rozsudok KS Prešov sp. zn. a rozsudok KS Trnava sp. zn. . Nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať.

6. Žalovaný reagoval replikou z 22. 08. 2019. Zotrval na svojej argumentácii. Doplnil, že pokiaľ ide o § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, v zmluve bola dohodnutá fixná ročná úroková sadzba vo výške 10,28 % pre celú dobu trvania zmluvy. Keďže nedochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru, nemôžu byť v zmluve uvedené ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby a ani podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Podľa názoru žalovaného zmluva je dojednaná v súlade s platným právom je dostatočne určitá, obsahuje zhodné prejavy vôle účastníkov tohto konania byť ňou za dojednaných podmienok viazaný a za žiadnych okolností neobsahuje také nedostatky, na základe ktorých by ju bolo možné vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov, tak ako sa domnieva žalobca. Nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať.

7. Žalobca reagoval podaním z 28. 09. 2019. Opätovne poukázal na § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, najmä na to, že zmluva musí obsahovať index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná. V predmetnej zmluve sa však uvádzajú iba ročná úroková sadzba, odplata, najvyššia prípustná výška odplaty a priemerná hodnota RPMN. Nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať.

8. Žalovaný reagoval podaním z 05. 11. 2019. Zdôraznil, že v zmluve bola dohodnutá fixná ročná úroková sadzba vo výške 10,28 % pre celú dobu trvania zmluvy. Index alebo referenčná úroková sadzba sa v zmluvách o úveroch uvádzajú v prípadoch, keď ide o úvery s pohyblivou úrokovou sadzbou, teda úveroch v priebehu splácania ktorých sa výška úrokovej sadzby mení v závislosti od indexu alebo referenčnej úrokovej sadzby. Takýmito úvermi sú napríklad hypotekárne úvery, v prípade ktorých sa nepoužíva fixná úroková sadzba, ale úroková sadzba sa v priebehu ich splácania môže meniť. V prípade úverov s fixnou úrokovou sadzbou nemôže veriteľ uviesť index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, nakoľko výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru nie je naviazaná na index alebo referenčnú úrokovú sadzbu. Nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať.

9. Žalovaný reagoval podaním zo 17. 12. 2019. Uviedol, že k záveru o bezúročnosti úveru možno dospieť aj aplikáciou . Ďalej poukázal na ZoSÚ a ZoSÚ. Jednou z povinností veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery je povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver. Je zrejmé, že sa žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral len na zistenie príjmových pomerov žalobcu a jeho schopnosť splácať úver vôbec neskúmal.

Za dôkaz podporujúci toto tvrdenie je potrebné považovať i samotnú zmluvu o úvere. V nej okrem údajov zameraných na zamestnanie a príjem žalobcu iné údaje obsiahnuté nie sú. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Žalovaný poukázal na rozsudok KS Prešov sp. zn. a uviedol, že s ohľadom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva musia byť obdobné situácie posudzované rovnakým spôsobom. Nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať.

10. Svoje posledné podanie žalobca doplnil podaním z 03. 06. 2020. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu k § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ a doplnil, že v zmluve okrem údajov zameraných na zamestnanie a príjem žalobcu iné údaje obsiahnuté nie sú. V kolónke „Iné mesačné výdavky (SIPO, náklady na bývanie, telefón, výživné) je uvedená iba suma 20,- EUR, čo v žiadnom prípade nemôže predstavovať reálne náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa v zmysle §7 ods. 20 ZoSÚ. Ďalej poukázal na ustanovenia § 7 ods. 19, 20, 21 a 27 ZoSÚ (tu súd poznamenáva, že tieto ustanovenia neboli účinné v čase uzavretia zmluvy, preto sa neaplikujú a tento rozsudok sa im preto ďalej nevenuje). V čase uzavretia zmluvy o úvere žalovaná nepostupovala v súlade s vtedy platnou právnou úpravou a náležitosti požadované v § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ platného v čase uzavretia zmluvy ktoré obsahuje zmluva o úvere v časti „KLIENT (FYZICKÁ OSOBA)“ neboli postačujúce na zisťovanie bonity žalovaného, čím došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zák., pričom takéto hrubé porušenie je spôsobilé privodiť následok spočívajúci v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný opätovne poukázal na rozsudok KS Prešov sp. zn. . Navrhol, aby súd určil úver za bezúročný a bez poplatkov a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať.

11. Na vyjadrenia uvedené v odsekoch 9 a 10 rozsudku žalovaný reagoval podaním zo 06. 07. 2020. Uviedol, že ako veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver, pričom bral najmä do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru a príjem spotrebiteľa, ako to predpokladá § 7 ods. 1 ZoSÚ. Poukázal na § 7 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný v súlade s § 7 ods. 2 ZoSÚ požiadal spotrebiteľa - žiadateľa o spotrebiteľský úver, aby uviedol úplne, presne a pravdivo informácie o výške jeho skutočného reálneho príjmu, o zdroji jeho príjmov, rodinnom stave, počte vyživovaných detí - viď. údaje Zmluvy o úvere, časť KLIENT. Žalovaný pri posudzovaní bonity žalobcu zohľadňoval aj jeho scoring. Podstatou scoringu je to, že banka, peňažný ústav alebo akákoľvek iná spoločnosť zaoberajúca sa požičiavaním peňazí, overí likviditu klienta a na tom základe mu úver poskytne alebo neposkytne. Pre scoring majú význam okrem výšky príjmu aj osobný stav, počet vyživovaných osôb, iné úvery a iné záväzky, možnosti zabezpečenia, vzdelanie, prechádzajúca história splácania úverov a pod. Na základe toho žalovaný vykonal dopyt do úverového registra, konkrétne NRKI - nebankový register klientskych informácií, nakoľko žalovaný ako nebankový subjekt nie je oprávnený nahliadať do bankového registra (nie je bankou). Zo správy vyplynulo, že žalobca nemal v registri žiaden záznam o úvere. Žalovaný pri posudzovaní bonity zohľadnil nasledovné: (i) príjem: 524,20 EUR, (ii) výdavky zistené dopytom do úverového registra: 0 EUR, (iii) iné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón...): 20 Eur, (iv) životné minimum na žiadateľa 198,09 Eur, (v) počet nezaopatrených detí: 0, (vi) splátka požadovaného úveru: 184,18 Eur. Z uvedených údajov vyplynulo, že žalobcovi činil rozdiel príjmov a výdavkov: 524,20 € (príjem) - (20+198,09+184,18) = 121,93 €. Klientovi teda za účelom pokrytia ostatných životných nákladov zostala suma vo výške 121,93 €. Príjem žalobcu po vyššie uvedenom odbornom posúdení bol dostatočný za účelom preukázania schopnosti splácať žiadanú pôžičku. Žalovaný teda posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver, pričom posudzoval všetky zákonom vyžadované činitele, a to dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru a v neposlednom rade príjem spotrebiteľa. Zároveň poukázal na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, pričom o hrubé porušenie povinnosti ide iba v prípade, ak veriteľ posúdi schopnosť splácať úver bez údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, k čomu v tomto prípade nedošlo. Žalovaný má za to, že si splnil svoje zákonné povinnosti, konal s odbornou starostlivosťou a teda za žiadnych okolností sa nedopustil hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalovaný spolu s podaním predložil listinné dôkazy: (i) Výpis z registra klientských informácií

generovaný pre žalobcu dňa 27. 12. 2016 (č.l. 162 - 163) a (ii) Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 28. 05 2013 potvrdzujúce výšku starobného dôchodku žalobcu (č.l. 164 - 165).

12. Žalobca reagoval podaním z 03. 08. 2020. Zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu a uviedol, že v zmluve v časti „KLIENT Iné mesačné výdavky“ je síce uvedený údaj 20 Eur, avšak vôbec nie je jasné, čo tento údaj predstavuje a akým spôsobom sa právny predchodca žalovaného k uvedenému údaju dopracoval. Je celkom jednoznačné, že uvedený údaj sa za výdavky žalobcu (SIPO, náklady na bývanie, telefón a iné) nemôže v žiadnom prípade považovať, keďže takáto čiastka nemôže pokryť ani len základné náklady bežnej domácnosti. Z uvedeného celkom jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalovanej reálne výdavky žalobcu nijakým spôsobom nezisťoval, čím porušil povinnosť, ktorú mu ukladá § 7 ZoSÚ. Poukázal na rozsudok OS Dunajská Streda sp. zn. a rozsudok KS Prešov sp. zn. a niektoré ďalšie (bez bližšieho zdôvodnenia). Nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať.

13. Na pojednávaní dňa 25. 08. 2020 PZ žalovaného navrhol, aby súd vypočúval žalobcu (ktorý na danom pojednávaní nebol prítomný).

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil ďalej uvedený skutkový a právny stav. Uznesením z pojednávania dňa 26. 10. 2021 súd rozhodol, že nevykoná žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom (na pojednávaní neprítomného) žalobcu, a to z dôvodu, že žalovaný neuviedol také tvrdenia, ktoré by bolo potrebné preukazovať výsluchom žalobcu. Žalovaný sa k posudzovaniu bonity klienta podrobne písomne vyjadril a predložil listinné dôkazy, ktoré predložiť chcel. Tieto predstavujú dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu vo veci. Navyše prípadné vyjadrenia žalobcu by nemohli vyvrátiť jednoznačné údaje uvedené v zmluve, a vo vyjadrení žalovaného zo 06. 07. 2020.

15. Žalobca ako dlžník a právny predchodca žalovaného, spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130, ako veriteľ uzavreli dňa 27. 12. 2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 9 990,- EUR na účel nadobudnutia osobného motorového vozidla („zmluva“). Úver bol splatný v 72 mesačných splátkach vo výške 184,18 EUR s konečným termínom splatnosti 11. 12. 2022. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár (č.l. 17 - 18).

16. V záhlaví zmluvy v časti údajov o žalobcovi boli uvedené o. i. nasledovné údaje týkajúce sa príjmov a výdavkov klienta: (i) pracovné zaradenie: starobný dôchodca, (ii) čistý mesačný príjem (dôchodok): 524 EUR, (iii) príjem domácnosti: 0,- EUR, (iv) mesačné finančné výdavky (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov): 0,- EUR, (v) iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, výživné): 20,- EUR.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy: veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

20. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.

21. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

22. Podľa rozsudku sp. zn. z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

23. Z výpisu z registra klientských informácií generovaného pre žalobcu dňa 27. 12. 2016 (č.l. 162 - 163) a z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 28. 05 2013 potvrdzujúceho výšku starobného dôchodku žalobcu (č.l. 164 - 165) súd ustálil, že žalovaný splnil povinnosť obstarať si vierohodné údaje o situácii žalobcu pokiaľ ide o jeho príjmy a časť výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov a pod.

24. Pokiaľ však ide o iné náklady žalobcu, než sú splátky úverov a lízingov, podľa názoru súdu žalovaný pri zhromažďovaní a posudzovaní údajov o nich nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru súdu ak veriteľ akceptoval mesačné náklady žalobcu vo výške 20,- EUR, posudzoval bonitu žalobcu bez elementárnych vstupných údajov, pokiaľ ide o výdavky žalobcu. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci by výdavky predstavovali sumu 0,67 EUR na deň, čo nepokryje ani len stravu, nieto ešte akékoľvek iné náklady. Nereálnosť tejto sumy je celkom zjavná. Automatické a nekritické akceptovanie nevierohodných údajov žalobcom rozhodne nemožno považovať za postup s odbornou starostlivosťou. Akceptovanie sumy 20,- EUR je v danom kontexte v zásade to isté, ako by žalovaný nedisponoval žiadnym údajom o nákladoch žalobcu (keďže údaj 20 EUR je absurdný a irelevantný). Keďže podstatou posudzovania schopnosti klienta splácať úver je porovnanie jeho aktuálnych príjmov a reálnych nákladov, bez získania nevyhnutných vstupných údajov takéto porovnanie vôbec nie je možné vykonať (tak, aby mal výsledok porovnania výpovednú hodnotu súladnú so ZoSÚ a čl. 8 ods. 1 Smernice) a teda nie je možné hovoriť o posudzovaní bonity klienta, nieto ešte o posudzovaní s odbornou starostlivosťou. Na tomto závere

nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný mal - podľa jeho vyjadrenia zo 06. 07. 2020 - pripočítať ku klientom uvedeným nákladom ešte sumu životného minima. Okrem toho, že takýto postup žalovaný iba tvrdil, ale nepreukázal (suma životného minima nie je uvedená v žiadnom dokumente, ktorý bol súdu predložený, s výnimkou samotného vyjadrenia žalovaného), súd ho považuje za dôkaz porušenia povinnosti žalovaného skúmať schopnosť klienta splácať úver s odbornou starostlivosťou. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne (§ 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 15 a 16 ZoSÚ). Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný zohľadnil v nákladoch klienta práve stanovené životné minimum. Ak by napr. klient uviedol mesačné náklady 650,- EUR, aj tam by žalovaný pripočítaval sumu životného minima? Zrejme nie, keďže na to nie je žiaden legitímny dôvod. Urobil tak práve tam, kde údaj o nákladoch klienta bol zjavne nízky a nereálny a teda žalovaný nahradil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou zhromaždiť a posúdiť údaje o nákladoch klienta automatickým pripočítaním sumy životného minima. Suma životného minima však nič nevypovedá o mesačných nákladoch konkrétneho klienta (zvlášť, ak čerpá úver na kúpu osobného automobilu v cene takmer 12 000,- EUR a teda je skôr nepravdepodobné, aby jeho mesačné náklady boli vo výške životného minima). Okrem toho sa toto vyjadrenie žalovaného súdu javí skôr ako špekulatívna argumentácia, keďže aj ak by sumu mesačných nákladov žalovaný určil vo výške 20 EUR + 198,09 EUR, potom by v zmluve bola - pri postupe s odbornou starostlivosťou - na mieste iných mesačných nákladov uvedená suma 218,09 EUR a nie 20,- EUR.

25. Na povinnosti veriteľa ako profesionála zhromaždiť a riadne vyhodnotiť relevantné údaje o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta nič nemení ani ustanovenie § 7 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ nesmie nekriticky akceptovať zjavne nevierohodné údaje poskytnuté spotrebiteľom a ani nahradiť tieto údaje paušálnym údajom v podobe sumy životného minima či inou obdobnou sumou. Bolo by to v rozpore so zákonom, a to tak s prihliadnutím na podstatu a účel overovania bonity, ako i s ohľadom na čl. 8 ods. 1 Smernice a súvisiacu judikatúru SDEÚ.

26. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že žalovaný v procese overovania bonity žalobcu nedisponoval žiadnymi relevantnými údajmi o tzv. iných nákladoch klienta (t.j. o všetkých nákladoch klienta, s jedinou výnimkou, ktorou bola výška splátok úverov, lízingov a pod.) a teda nezhromaždil nevyhnutné vstupné údaje pre posúdenie bonity klienta. Vzhľadom na to vôbec nemohol posudzovať bonitu klienta, resp. reálne zhodnotiť skutočnú schopnosť klienta splácať úver, ktorý mu mal byť poskytnutý. Podľa názoru súdu je porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou už i samotný fakt, že veriteľ nekriticky akceptoval údaj poskytnutý veriteľom (20,- EUR), ktorý je zjavne nereálny a nevierohodný. Súd tento postup žalovaného vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, na základe ktorého je v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku.

27. O trovách súd rozhodol postupom podľa . Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( ), ktorý mu súd priznal vo výroku II. tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku ( ). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak neustanovuje inak ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.