Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-66-2021.pdf
PDF · 75.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/66/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, v trestnej veci obžalovaného D. B., nar. XX.XX.XXXX v X. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. októbra 2021, takto
rozhodol:
Obžalovaný D. B., nar. XX.XX.XXXX v X. B., trvale bytom Mesto X., prechodne bytom X., časť O. A., J. Q. XXX/X
j e v i n n ý , ž e
hoci bol ako otec maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, povinný prispievať na jej výživu podľa zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04.08.2020, sp. zn. 11P/14/2020, právoplatného dňa 04.09.2020, sumou vo výške 50,- eur mesačne, ktoré výživné bol povinný poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa T. A., bytom G. A. XXX, okres D., plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca september 2020 úmyselne vyhýbal, tým spôsobom, že riadne nepracoval, nepodnikal a ani sa nezaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica do evidencie uchádzačov o zamestnanie a pracoval iba príležitostne brigádnicky, zo svojho príjmu na výživu svojej maloletej dcéry XXXX B. ani len čiastočne neprispel, čím mu za obdobie od mesiaca september 2020 do mesiaca september 2021, vrátane, vznikol celkovú dlh na výživnom vo výške 350,- eur,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, a
o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m), Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (slovom: šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 12 (slovom: dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak ako je uvedené vo výroku.
Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výpovede poškodenej z prípravného konania, oboznámením prípisu zo dňa 26.10.2021 a oboznámením ďalších listinných dôkazov.
V prípravnom konaní sa obžalovaný ku skutku doznal, pričom uviedol, že výživné neplatil z dôvodu, že je nezamestnaný a nemá stály príjem. Je si vedomý svojho konania a toto ľutuje.
Poškodená T. A. v prípravnom konaní uviedla, obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére D. B., nar. XX.XX.XXXX, od mesiaca september 2020 do mesiaca júl 2021. V zmysle rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04.08.2020, sp. zn. 11P/14/2020-31, právoplatného dňa 04.09.2020, bol zaviazaný na výživného v sume 50,- eur mesačne, a preto dlh na výživnom je vo výške 550,- eur. Dcéra z dôvodu neplatenia výživného zo strany obžalovaného netrpí žiadnym nedostatkom, avšak peniaze v rozpočte chýbajú. Z prípisu zo dňa 26.10.2021 bolo preukázané, že obžalovaný uhradil poškodenej pred cca dvoma týždňami dlh na výživnom vo výške 300,- eur a zostatok jeho dlhu je v sume 300,- eur.
Ďalej mal súd z listinných dôkazov preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04.08.2020, sp. zn. 11P/14/2020-31, právoplatným dňa 04.09.2020, bola, okrem iného, maloletá Ivana Balážová, nar. 24.08.2007 zverená do osobnej starostlivosti matky Andrei Kumanovej a otec maloletej, obžalovaný bol povinný prispievať na jej výživu sumou po 50,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré mal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu. Tento mal za preukázaný najmä výpoveďou svedkyne ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a v neposlednom rade aj výpoveďou obžalovaného, ktorý sa ku skutku doznal. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére B. B., nar. XX.XX.XXXX v období od septembra 2020 do septembra 2021. Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, teda, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného.
Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, za dve krádeže, kde v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol trestaný a za porušovanie domovej slobody. Bol 13-krát priestupkovo postihnutý.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní trestu a jeho výmery súd prihliadne najmú na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihuje na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 49 ods. 1 psím. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 veta prvá Trestného zákona, pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jednej rok až päť rokov.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a čin oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. bol už za trestný čin odsúdený. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností, prihliadnuc na závažnosť jeho konania dospel k záveru, že na jeho nápravu bude postačujúce uloženie podmienečného trestu, ktorým sa zároveň zabezpečí zákonom sledovaný účel trestu. Zároveň uložený trest súd považuje za zákonný a spravodlivý. najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovanému môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenia v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.