Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-13-2017.pdf
PDF · 191.87 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobkyne: Y. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, Bratislava, zastúpeného JUDr. Petrom Joanidisom, advokátom so sídlom Mlynské nivy 73/a, Bratislava, Bratislava, proti žalovanému: X.F. V., nar. XX. XX. XXXX, N. XXXX/XX, Bratislava, zast.: JUDr. Petrom Schmidlom, Záhorácka 11/A, Malacky, o určenie neplatnosti závetu, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
III. Znalkyňa W.. Ľ. Z., s miestom výkonu činnosti N. X,X, Bratislava m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
IV. Tatra banka, a.s., IČO: 00686930, Hodžovo námestie 3, Bratislava m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08. 03. 2017 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že závet zo dňa 14. 02. 2016, podpísaný poručiteľom W.. X. W., ktorý zomrel dňa 11. 04. 2016 a svedkami E. H. a W. Z., je v celom rozsahu podľa § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný za súčasného priznania nároku na náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. 12. 2016, sp. zn. 3D/117/2016-76, Dnot 24/206, právoplatným dňa 07. 02. 2017 bolo prerušené dedičské konanie, a to do právoplatného skončenia konania vo veci žalobkyne Y. G. proti žalovanému: X. V. F. Y. G. bola odkázaná na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobkyňa je ako dcéra poručiteľa W.. X. W., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom M. XXXX/X, Bratislava zákonnou dedičkou s tým, že v priebehu dedičského konania, dňa 25. 07. 2016, odovzdala E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. X, Z.L. súdnemu komisárovi závet spísaný poručiteľom dňa 14. 02. 2016 pred dvoma prítomnými svedkami, v zmysle ktorého dedičom časti majetku mal byť žalovaný. Žalobkyňa však neuznáva predložený závet poručiteľa, nakoľko s ním mala osobný rozhovor krátko po smrti poručiteľovej matky (XX. XX. XXXX), počas ktorého jej existenciu
závetu nespomenul, ale naopak výslovne uvádzal, že má záujemcu o kúpu pozemkov evidovaných na LV č. XXXX, pre kat. úz. E. Z., ktorých bol vlastníkom, ako aj o osobe poverenej predajom pozemku, tiež ju informoval o dlhoch, pričom výslovne uviedol prianie, aby dcére (žalobkyni) sa podarilo udržať byt v X. a vyrovnať všetky jeho záväzky, a to konkrétne z predaja pozemkov v E. Z.. Poukázala na to, že závet bol spísaný na mechanickom písacom stroji s údajným podpisom poručiteľa za prítomnosti dvoch svedkov, a jeho predmetom je orná pôda s parc. č. XXXX/XX a T. B. F. I. parc. č. XXXX/XXX zapísané na LV č. XXXX v E. Z., dvojgaráž- nebytový priestor č. XX vchod Q. a nebytový priestor č. XX vo vchode XXX zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území N. O. a tiež motocykel Z. L. XXXX H., ŠPZ: Z. U.. Závet mal byť súdnemu komisárovi do súdneho spisu odovzdaný 25. 07. 2016 o 20.00 hod., avšak v rámci úradných hodín v daný deň bola do sídla súdneho komisára predvolaná R.. W. W., bytom G. XX, Bratislava (bývalá manželka poručiteľa a matka žalobkyne), s ktorou súdny komisár spísal zápisnicu o predbežnom vyšetrení v danej dedičskej veci, obsah ktorej podpísala a v daný deň večer mu bol závet odovzdaný, pričom súdny komisár matku žalobkyne neinformoval o tom, že by mal vedomosť o existencii závetu a podľa jej matky v čase spisovania zápisnice nebola vyplnená kolónka s poradovým č. X- mená dedičov zo závetu, avšak v súdnom spise sp. zn. 3D/117/2016 sa nachádza zápisnica o predbežnom vyšetrení, ktorá túto kolónku obsahuje vyplnenú s menom žalovaného, z čoho potom vyplýva, že podpísané znenie muselo byť bez vedomia a podpisu matky žalobkyne pozmenené, resp. dodatočne doň boli dopísané údaje. Z textu alografného závetu nie je možné usúdiť splnenie obligatórnych podmienok jeho platnosti, absencia ktorých by mala podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť závetu pre nedodržanie zákonnej formy, a to či svedkovia boli súčasne obaja naraz prítomný pri podpisovaní závetu poručiteľom, a či tento výslovne prejavil pred nimi, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Uvedené notár neskúmal a svedkov v tejto záležitosti nepredvolával. Pochybnosti o autenticite závetu vyplývajú aj z faktu, že poručiteľ nevlastnil žiaden mechanický písací stroj, a to ani doma, ani v zamestnaní a nepoužíval ho, všetku korešpondenciu realizoval prostredníctvom počítačovej techniky s použitím tlačiarne, alebo si robil poznámky, evidencie súkromného charakteru, avšak výlučne vlastnou rukou, je preto prakticky vylúčené, aby k spísaniu závetu došlo prostredníctvom písacieho stroja. Za ďalší spochybňujúci fakt označila skutočnosť, že poručiteľ podnikal a na akékoľvek právne úkony a disponovanie s majetkom, či už súkromným alebo podnikateľským, využíval služby advokátskej kancelárie SCHUBERT a partners, s.r.o., IČO: 34117709, Vansovej 2, Bratislava. Vzhľadom na to, že závet predstavuje závažnú dispozíciu s majetkom vyslovila domnienku, že uzavretie takéhoto právneho úkonu by podľa nej poručiteľ nielen konzultoval, ale aj zabezpečoval prostredníctvom právneho zástupcu a vo forme notárskej zápisnice. Naviac poručiteľ bol vysokoškolsky vzdelaným človekom, ktorý v rámci všeobecného prehľadu vedel a musel vedieť, a na čo by bol upozornený aj právnym zástupcom, že dcéra je neopomenuteľným dedičom a spísanie závetu s obsahom, ako je založený v súdnom spise, by bolo okamžite relatívne neplatným právnym úkonom, minimálne v časti, v ktorej obchádza dcéru ako zákonného a neopomenuteľného dediča. Na potvrdenie týchto skutočností navrhla výsluch V.. M., H.. a blízkych osôb, ktoré poručiteľa poznali, vedeli o jeho správaní, zvykoch, a to R.. W. W., B. Š., Y.K. X, Bratislava, blízky priateľ poručiteľa, s ktorým bol prakticky v každodennom kontakte. Pozornosť upriamila tiež na nelogickosť a neopodstatnenosť dovetku majiteľ pri podpise poručiteľa namiesto závetca či poručiteľ, z čoho matka žalobkyne usudzovala, že išlo o listinu týkajúcu sa nahlásenia spotreby vody, elektriny atď. pre správcu bytového domu. S poukazom na opísaný skutkový stav namietala absolútnu neplatnosť závetu aj z dôvodu, že nie je opatrený vlastnoručným podpisom poručiteľa, ale ide iba o napodobeninu, keď už vizuálna laická komparácia podpisov poručiteľa naznačuje, že nevykazuje charakteristické črty skutočného podpisu, výrazne dominantný je ťah pri prvom písmene D. Obdobné pochybnosti o pravosti podpisov na závete vzniesla aj voči podpisu svedkyne H., ktorý je rozdielny oproti podpisu na úradnom zázname zo dňa 25. 07. 2016 o odovzdaní závetu s tým, že nepravosť podpisu svedka vedie tiež k sankcii absolútnej neplatnosti. Navrhla preto vykonanie znaleckého dokazovania na určenie pravosti podpisu poručiteľa a svedkyne na spornom závete. Spisovanie závetu poručiteľom dňa 14. 02. 2016 označila za nezmyselné a nereálne aj vzhľadom k tomu, že poručiteľ vlastnil 1/1 k celku stavebný pozemok v E. Z. o výmere 2490 m2, vlastnícke právo ku ktorému je zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, a uvedené nehnuteľnosti sa vcelku pokúšal predať už dlhšiu dobu prostredníctvom viacerých osôb (maklér spoločnosti L. Q., M..L..T..- R.. J.Š. Č., ponúkal pozemky na predaj na ich webovej stránke, o čom svedčí inzerát zo dňa 04. 04. 2016 za kúpnu cenu 205 eur/1 m2, za celkovú výmeru v cene 510.450 eur, dôkazom je jeho mail zo dňa 14. 02. 2017 adresovaný matke žalobkyne, ktorým v archíve spoločnosti dohľadal predmetný inzerát, ďalej tiež prostredníctvom synovca R.. W. Z., Y. X, Bratislava, ktorý už začiatkom roka 2016 vyhľadal reálnych záujemcov o kúpu pozemkov za kúpnu cenu 505.000 eur, čo dokazuje mailová komunikácia z 11. 01. 2016 s p. W., ale najmä pánom G. z 29. 01. 2016 a 11. 04. 2016, kedy Z. mailom posielal
nacionále poručiteľa G. za účelom podpisu kúpnej zmluvy, k čomu v dôsledku smrti poručiteľa nedošlo a žalobkyňa považovala za vec cti dokončiť zámer poručiteľa, a preto s pánom G. uzatvorila 18. 05. 2016 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je predaj týchto pozemkov za kúpnu cenu 505.000 eur, v lehote 7 dní od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v dedičskom konaní, čo môžu dosvedčiť Z. aj G.). Opísané okolnosti dohodnutého predaja v januári 2016 vylučujú možnosť spisovania závetu dňa 14. 02. 2016, ktorého predmetom mala byť nadpolovičná časť týchto pozemkov, a to bezodplatne formou závetu. V tomto prípade by neplatnosť závetu vyplývala z ust. § 39 OZ pre jeho rozpor so zákonom, minimálne však s dobrými mravmi, keď v čase pred podpisom kúpnej zmluvy na predaj pozemkov poručiteľa v E. Z. malo dôjsť súčasne aj k ich deleniu a časť by mala byť predmetom závetu. Uvedené skutočnosti podľa žalobkyne potvrdzujú, že závet nie je listinou vyjadrujúcou poslednú vôľu poručiteľa. V ďalšom poukázala na to, že žalovaný v komunikácii so žalobkyňou a jej matkou im prizvukoval, aby závet uznali, lebo poručiteľ dlžil žalovanému peniaze, pričom vždy uvádzal rozdielnu sumu (20.000 eur, 160.000 eur, naposledy 144.450 eur), pričom o existencii dlhu žalobkyňa nemala vedomosť a nenašili sa o tom ani žiadne doklady, a podľa nej neobstojí ani prípadné tvrdenie o tom, že by išlo o hotovostnú platbu, nakoľko žalobca všetky platby okrem drobných realizoval výlučne prostredníctvom bankového účtu. Za nelogické považovala aj neprihlásenie pohľadávky žalovaného v dedičskom konaní. Záverom dodala, že poručiteľ počas života prizvukoval, že nemieni spisovať žiaden závet, nakoľko chce, aby všetko nadobudla jeho dcéra, o čom prikladá do spisu čestné prehlásenie sestry poručiteľa Márie Bakayovej, a potvrdiť to môže aj matka žalobkyne a blízky priateľ poručiteľa Peter Šimonič. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila skutočnosťou, že bez tohto určenia o spornej skutočnosti nemôže pokračovať dedičské konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3D/117/2016.
3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24. 08. 2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu jeho trov konania. Vyslovil názor, že predložený alografický závet obsahuje všetky formálne náležitosti závetu podľa § 476 a § 476b Občianskeho zákonníka. Dodatok k podpisu majiteľ korešponduje s textom uvedeným v závete. Uviedol, že žalobkyňa ako lekárka bola informovaná o vážnom zdravotnom stave otca a pre pracovné povinnosti nemala s ním častý kontakt a nevedela o jeho súkromnom živote a rozhodnutiach, ktoré pravdepodobne predstavy čerpala od matky, s ktorou poručiteľ pred 30 rokmi uzatvoril krátke manželstvo, následne ďalšie dve manželstvá a svoje plány a rozhodnutia zdieľal iba s dlhoročnými priateľmi, ktorým absolútne dôveroval. O spísaní závetu mala vedomosť aj dlhoročná priateľka poručiteľa, ktorý ako pracovník v zdravotníctve používal v práci často ručný písací stroj, o čom niet pochýb. V predmetný deň prišiel k E. H., že má spísanú závet na počítači, ktorú chce pred svedkami vytlačiť a podpísať, nakoľko však menovaná nemala doma tlačiareň, použil písací stroj na jeho spísanie s tým, že ho spisoval až dvakrát a signácia závetu napísaného na písacom stroji svedčí o dôveryhodnosti nielen závetu, ale aj podpisoch, nakoľko na počítači sa to dá urobiť dodatočne. Žalobkyňa v tomto smere podsúva dohady a nie skutočnosť, keďže minimálne po dobu šesť rokov bola v obmedzenom kontakte s otcom a nemôže vedieť aké technické prostriedky otec používal. F. M., ktorého žalobkyňa spomínala, v roku 2015 vypovedal právne služby pre poručiteľa s odôvodnením veku a od uvedeného času si právne veci spravoval sám, prípadne s pomocou advokátky V.. M. O., čo tiež svedčí o tom, že žalobkyňa vedela o živote poručiteľa len veľmi málo. Notár V.. Ď. prevzal závet od svedkyne H., nakoľko táto ho nechcela pustiť z ruky a je imobilná, čo bolo dôvodom, pre ktorý požiadala notára, aby prišiel za ňou domov a on to následne zaznamenal v zápisnici o predbežnom vyšetrení, ako mu to vyplýva zo zákona. Za absurdné a nereálne označil žalobkyňou uvádzané skutočnosti o jednom ucelenom stavebnom pozemku v katastrálnom území E. Z. a jedinom vyhľadanom kupujúcom, pretože pozemok uvedený v záveti parc. č. XXXX/XX, evidovaný na LV č. XXXX, je orná pôda a nie je vyňatý z pôdneho fondu, a preto je ho možné využívať len na rastlinnú výrobu, nie ako stavebný pozemok. Pozemky, na ktoré poukazuje žalobkyňa, boli predávané prostredníctvom viacerých osôb, menovite FranG. Č.S., B.. W., G., R.. B. Z.. Odhliadnuc od skutočnosti, že v roku 2015 a 2016 sa žiaden predaj pozemkov neuskutočnil, poukázal na to, že synovec poručiteľa R.. Z., ktorý sprostredkoval uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nemal na tento zámer ani len splnomocnenie a samotná zmluva bola uzatvorená medzi žalobkyňou a budúcim kupujúcim mesiac po smrti poručiteľa, v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym úkonom (ak nie protizákonný, tak obchádzajúci zákon a v rozpore s dobrými mravmi). Za významnú skutočnosť označil, že spísanie závete počas života majiteľa žiadnym spôsobom neobmedzuje voľnosť a slobodu závetcu nakladať s jeho vlastným majetkom podľa vlastného uváženia, keďže závet nadobúda platnosť až úmrtím zriaďovateľa závete. V súvislosti s vyjadreniami žalobkyne, v zmysle ktorých ju poručiteľ informoval o svojich dlhoch a údajne chcel, aby udržala byt v Dúbravke, poukázal na to, že byt v X. poručiteľ nikdy nevlastnil. Za účelom
odstránenia pochybností navrhol vykonať výsluch svedkov H. F. Z. a za nehospodárne označil znalecké skúmanie podpisu svedkyne H. grafológom, nakoľko túto skutočnosť môže dosvedčiť priamo uvedená svedkyňa, ktorej podpisy sa môžu javiť ako neidentické, čoho dôvodom môže byť vážne poranenie chrbtice svedkyne majúce za následok imobilitu a dôkazom o falzifikáte podpisu nemôže byť skutočnosť, že sa niekto niekde podpíše len priezviskom a niekde priezviskom aj menom. Stotožnil sa s návrhom na vyhotovenie znaleckého posudku za účelom posúdenia pravosti podpisu poručiteľa na závete.
4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 20. 04. 2018 označila vyjadrenie žalovanej strany k žalobe za účelové, zavádzajúce a podsúvajúce nepravdivé skutočnosti. Za nelogické aj naďalej považovala označenie „majiteľ“ pri podpise poručiteľa na závete. Uviedla, že s otcom mala štandardný styk, keď na štúdium medicíny dochádzala z Z. a aj napriek tomu, že po skončení školy sa ako lekárka zamestnala v Nemecku, kde žije dodnes, sa s otcom osobne stretávala, zároveň spolu komunikovali telefonicky a mailom o osobných a súkromných záležitostiach otca a dcéry, ako aj o jeho zdravotnom stave, o ktorom bola priebežne informovaná a otcovi poskytovala aj odborné informácie ohľadom jeho diagnózy (cirhóza pečene), zosumarizovala mu informácie pre ošetrujúceho lekára, na základe ktorých malo byť rozhodnuté o umiestnení otca na transplantačnú kliniku, otcovi objasnila vážnosť jeho diagnózy a komplikácie zákroku. Posledné osobné stretnutia žalobkyne s otcom prebehli vo februári 2016 a dňa 22. 03. 2016, t. j. po údajnom spísaní závetu. Počas obeda v čínskej reštaurácii v hoteli F. ju otec vzhľadom na kritickosť jeho stavu informoval o posledných želaniach a veciach ohľadom pohrebu, odkomunikoval s ňou aj finančnú situáciu. Uviedol jej výslovne dlh voči pánovi M. 40.000 eur, 20.000 eur dlhoval pani N. z finančnej skupiny pohotovosť, 17.000 eur F. N. (bývalá manželka) ako nedoplatok na daniach, dlžoby v banke a úvery na byt. Je preto podľa nej prakticky vylúčené, aby za predpokladu existencie „údajného“ závetu jej ukazoval pozemky v E.K. Z., predajom ktorých chcel, aby žalobkyňa vyplatila dlhy a na strane druhej spísal závet, ktorým značnú časť pozemkov v závete odkázal žalovanému. Za nepravdivé označil aj tvrdenie o krátkom trvaní manželstva medzi jej otcom a matkou, keď sa poznali 12 rokov, po 6 sa zobrali a otec až do smrti spolu komunikoval s W. W.. Rovnako žalovaný účelovo prezentuje aj okruh priateľov jej otca a sám sa tak prezentuje, pričom sa jedná o osoby z okruhu jeho priateľov a známych. Uvedené platí aj vo vzťahu k pani B., ktorú mal o závete informovať a svoje jediné dieťa pri stretnutí dňa 22. 03. 2016 nie. Skutočným a dlhoročným priateľom bol pán M., chodili spolu aj na dovolenky, často sa stretávali, telefonovali si, a ten môže dosvedčiť aj to, že žalobkyňa mala s otcom bezproblematický vzťah a vie, že nikdy neuvažoval o spísaní závetu. Posledné dva roky mal jej otec intenzívny kontakt s B. Š. F. W. K., ktorí mali vedomosti aj o zámeroch s pozemkami v E. Z., a s ktorými sa poznal cez matku žalobkyne. Na vyvrátenie nepravdivých skutočností ohľadom písacieho stroja navrhol výsluch bývalého otcovho kolegu W.. V. O., a k tejto skutočnosti by sa vedela vyjadriť aj W. W., nakoľko bola s ním v kontakte aj keď predpisoval lieky pre ňu a blízke osoby. Dodala tiež, že telefonicky dňa 17. 04. 2018 jej V.. M. potvrdil, že nikdy nedošlo k vypovedaniu plnej moci na zastupovanie poručiteľa a právne služby mu poskytoval aj v roku 2016 s tým, že klient bol veľký pedant, poradenstvo vyžadoval aj pri banálnych záležitostiach, všetko si nechával pripravovať advokátmi, menovaný advokát nie je v dôchodku. K otázke pozmeňovania zápisnice o predbežnom vyšetrení uviedla, že vzhľadom na jej podpis treťou osobou môžu byť jej zmeny a doplnenia uskutočnené len v jej prítomnosti. Podanie stanoviska notára považovala za potrebné aj ku skutočnosti, že v dedičskom spise na č. l. XX je závet neopatrený pečiatkou s označením notárska kancelária V.. T. Ď. a podpisom notára, čo zistil právny zástupca žalobkyne nahliadnutím do kompletného dedičského spisu, ktorý si aj odfotil, a žalovaný k vyjadreniu predložil listinu opatrenú pečiatkou a podpisom notára. Žalovaný podľa nej neinformovanosť a nevedomosť o predaji pozemkov supluje domnienkami, ktoré nemajú ani oporu v skutočnom stave, keď starosta MČ E. Z. vydal dňa 01. 12. 2014 žiadosť o UPI o tom, že sa jedná o rozvojové územie určené pre malopodlažnú bytovú zástavbu a obdobné stanovisko vydal starosta dňa 30. 03. 2016, tento zámer vyplýva aj z územnoplánovacej informácie magistrátu Hlavného mesta SR Bratislava, zákresov vedenia inžinierskych sietí v okolí pozemkov, rozdelenia pozemku s ohľadom na ochranné pásma, vyjadrení BVS a.s. k výstavbe rodinného domu na susednej parcele č. XXXX/X, X. Predmetné nehnuteľnosti sú tak v zmysle územného plánu určené na zastavanie a je ich možné považovať za stavebné pozemky. Osoby W. F. G. nemali sprostredkovať predaj, ale boli len záujemcami o kúpu a pán Z. bol synovec, ktorého poručiteľ pre nedostatok času požiadal o sprostredkovanie predaja a nepotreboval k tomu splnomocnenie. Žalovaným nešpecifikovaný rozpor zmluvy o budúcej kúpnej zmluve so zákonom či dobrými mravmi označil za neexistentný s poukazom na to, že žalobkyňa ako budúca predávajúca je univerzálnou právnou nástupníčkou a budúci kupujúci bol o prebiehajúcom dedičskom konaní informovaný a k uzatvoreniu napádanej zmluvy došlo dňa 18. 05. 2016, t. j. pred predložením závetu notárovi. Označenie bytu v X. namiesto v N. predstavovalo len pisársku chybu a za
kľúčové považovala znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, po vykonaní ktorého bude podľa nej možné vo veci meritórne rozhodnúť, a to aj bez ďalšieho dokazovania listinami či výsluchom svedkov.
5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 08. 06. 2018 sa pripojil k návrhu žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia pravosti podpisu poručiteľa na závete, na základe ktorého bude vo veci možné rozhodnúť aj bez ďalšieho dokazovania. Opätovne poukázal na to, že žalobkyňa a jej matka nežili v spoločnej domácnosti s poručiteľom približne 30 rokov, a preto nemajú dôkladné informácie o súkromnom živote poručiteľa, jeho majetku, voľnom čase a pod. Mal za to, že pre rozhodnutie súdu v merite veci je irelevantné akým prostriedkom bol spísaný závet, avšak podľa vyjadrenia kolegu poručiteľa W.. G. v práci poručiteľ aktívne využíval aj písací stroj.
6. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu vrátane v konaní vypracovaných znaleckých posudkov, od čítania ktorých, resp. oznámenia ich obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, ďalej výsluchom strán sporu a svedkov E. H. F. W. Z., z ktorých ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav veci.
7. Závetom spísaným osobou označenou ako W.. X. W., M. X, Bratislava X. XX. XX. XXXX O. Z. poručiteľ odkázal v záveti ako majiteľ:
- ornú pôdu parc. č. XXXX/XX a ostatné plochy parc. č. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX kataster E. Z. Bratislava,
- dvojgaráž nebytový priestor XX vchod Q. a nebytový priestor XX vchod XXX zapísané na LV č. XXXX kataster N. O. Bratislava R.,
- motocykel Z. L. XXXX H., Š. Z. U. svojmu najlepšiemu priateľovi X. V., nar. XX. XX. XXXX, N. XX, Bratislava. V závete bolo poznamenané, že bol spísaný v Z. pred dvoma prítomnými svedkami dňa 14. 02. 2016, a to E. H., I.. XX. XX. XXXX, Q. X, Bratislava a W. Z., I.. XX. XX. XXXX, O. XX, B. ako vyjadrenie poručiteľovej vôle. Závet obsahuje nečitateľný podpis osoby označenej ako majiteľ X. W. a dvoch osôb označených na závete ako svedkov.
8. Podľa zápisnice spísanej na notárskom úrade T. Ď. dňa 25. 07. 2016 predbežné šetrenie v dedičskej veci po poručiteľovi W.. X. W., E.. XX. XX. XXXX, vedenej pod sp. zn. 3D/117/2016 vykonal súdny komisár T. Ď. s R.. W. W., ktorá uviedla, že nemá vedomosť o tom, či poručiteľ zanechal závet a notárovi poskytla informácie o aktívach a pasívach majetku poručiteľa.
9. Závet bol podľa úradného záznamu spísaného T. Ď. dňa 25. 07. 2016 o 20.00 hod. na Q. U. Č.. X O. Z. odovzdaný súdnemu komisárovi E. H. v daný deň o 20.01 hod. Úradný záznam okrem súdneho komisára V.. T. Ď. podpísala aj E. H..
Podľa výpisu z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava pre katastrálne územie E. Z. v okrese Bratislava R., poručiteľ je výlučným vlastníkom okrem iných aj pozemku s parc. č. XXXX/XX označenom ako orná pôda o výmere 992 m2 a parc. č. XXXX/XX označenom ako ostatné plochy o výmere 23 m2.
10. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. 3C/117/2016-76, Dnot 24/2016, právoplatným dňa 07. 02. 2017, v dedičskej veci po poručiteľovi W.. X. W., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom M. XXXX/ X, Bratislava, zomr. XX. XX. XXXX, bolo rozhodnuté o prerušení predmetného dedičského konania do doby právoplatného ukončenia súdneho konania vo veci navrhovateľky Y. G. proti odporcovi Dušanovi Jurkovičovi. Dedičský súd súčasne Y. G. odkázal na podanie žaloby na Okresný súd Bratislava I v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, aby Okresný súd Bratislava I rozhodol o neplatnosti závetu zo dňa 14. 02. 2016 spísaného pred dvoma prítomnými svedkami. V odôvodnení súd uviedol, že zistil dediča po poručiteľovi W.. X. W. zo zákona v I. dedičskej skupine, a to dcéru Y. G., a dňa 25. 07. 2016 bol súdnemu komisárovi odovzdaný pani E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. X, Bratislava závet spísaný v Z. dňa 14. 02. 2016 pred dvoma prítomnými svedkami, podľa ktorého je dedičom X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, Bratislava. Nakoľko žalobkyňa spochybňovala predložený závet dôvodiac osobným rozhovorom s poručiteľom krátko po smrti jeho matky dňa 22. 02. 2016, v ktorom ju poručiteľ upovedomil o všetkých dlhoch, ukázal jej pozemok spomínaný v závete a uviedol, že má pevného záujemcu o kúpu pozemku, predajom ktorého poveril synovca W. Z. a vyslovil prianie, aby sa dcére podarilo udržať byt v X. a vyrovnať všetky záväzky poručiteľa z predaja pozemku v E. Z. s tým, že o závete sa vôbec nezmienil a rovnako ani nemal písací stroj a spísanie závetu by podľa nej riešil
u notára, s odkazom na ust. § 175k ods. 1, 2 v spojení s § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku ju odkázal na podanie žaloby.
11. Na základe žiadostí o UPI sa W. Č. Bratislava- E. Z. v oznámeniach zo dňa 01. 12. 2014, 30. 03. 2016 vyjadrila, že okrem iných aj parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX v katastrálnom území E. Z., sú v zmysle schváleného územného plánu Hlavného mesta SR rozvojovým územím určeným pre funkciu malopodlažnej bytovej zástavby podľa príslušných priestorových a funkčných regulatívov.
12. Ako vyplýva zo zápisnice spísanej na notárskom úrade V.. T. Ď., so sídlom L. X, Bratislava dňa 16. 11. 2016, sp. zn. 3D/117/2016, námietky žalobkyne voči autenticite závetu zo dňa 14. 02. 2014, na ktoré poukazoval dedičský súd vo vyššie uvedenom uznesení o prerušení konania, sú zaznamenané v predmetnej zápisnici spísanej po tom, ako bolo žalobkyni umožnené nahliadnuť do dedičského spisu v danej veci a oboznámiť sa s obsahom predloženého závetu.
13. Podľa mailovej komunikácie medzi W. Z. a G. z 29. 01. 2016 a 11. 04. 2016, prebehla medzi uvedenými osobami komunikácia ohľadom pozemku v E. Z., v rámci ktorej pán Z. poskytol G. aj osobné údaje strýka W.. X. W.. Menovaný W. Z. ohľadom pozemkov v E. Z. dňa 11. 01. 2016 mailom komunikoval aj s pánom W..
14. Podľa archívnej inzercie spoločnosti L. Q. M..L..T.. bol dňa 04. 04. 2016 vložený inzerát ponúkajúci na predaj krásny stavebný pozemok pri potoku a neďalekom lese vo vilovej štvrti E. Z. v cene 205 eur/ 1 m2.
15. Dňa 18. 05. 2016 bola medzi žalobkyňou v postavení budúcej predávajúcej a R.. W. G. ako budúcim kupujúcim uzatvorená Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej žalobkyňa ako budúci výlučný vlastník pozemkov parc. reg. C parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/ XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XXX a pozemku parcela reg. E parc. č. XXXX/X vedených na LV č XXXX pre katastrálne územie E. Z., sa po ukončení dedičského konania po zomrelom W.. X. W. zaviazala previesť označené nehnuteľnosti na základe zmluvy o prevode vlastníctva pozemkov v prospech budúceho kupujúceho za kúpnu cenu 505.000 eur, ktorej návrh bol prílohou č. 1 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.
16. W. Z., nar. XX. XX. XX58, trvale bytom B. XX, Bratislava dňa 25. 01. 2017 písomne čestne prehlásila, že pri stretnutiach s jej bratom (poručiteľ) jej tento viackrát oznámil, že pre prípad smrti nehodlá spisovať závet, nakoľko jeho majetok po smrti zdedí jeho jediný zákonný a neopomenuteľný dedič, a to dcéra Y. G..
17. V.. M. O. dňa 22. 08. 2017 čestne vyhlásila, že v období leta 2015 do apríla 2016 pre W.. X. W. v rámci dobrých kamarátskych vzťahov bezplatne vykonávala právne poradenstvo, ktoré bolo spojené aj, no nie len s vypracovávaním právnych podaní pre orgány štátnej správy a súdy.
18. W.. Ľ. G., B.. písomnou formou prehlásil, že v práci na 1. gynekologickopôrodníckej klinike, Limbová 5 v Bratislave ako lekári používali písacie stroje, ktoré boli cca v roku 2007 nahradené osobnými počítačmi.
19. Q. B. v písomnom čestnom prehlásení uviedla, že koncom feburára 2016 ju jej dlhoročný priateľ W.. W., M. X, Bratislava pri návšteve informoval o spísaní závetu, v ktorom časť majetku mal prenechať žalovanému.
20. V písomnom čestnom prehlásení R.. B. Z. prehlásil, že W.. W. ho začiatkom mesiaca apríl 2016 oslovil s prosbou o pomoc pri predaji pozemkov v katastrálnom území E. Z..
21. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného dňa 01. 09. 2020 R.. S. Z., N. I.W. X, Bratislava, znalkyňou z odboru kriminalistiky, odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov, ako konzultantkou pribratou súdom ustanovenou znalkyňou z odboru písmoznalectva vyplynulo, že textové zápisy, podpisové doložky a podpisy na úradnom zázname zo dňa 25. 07. 2016 a závete zo dňa 14. 02. 2016 nachádzajúce sa v spodnej časti závetu boli vyhotovené použitím písacích prostriedkov s guľôčkovým hrotom s náplňou pasty modrej farby a nejedná sa o reprodukcie podpisov, resp. zápisov a na ich vyhotovenie nebola použitá žiadna z metód technického falšovania. Znalkyňa zistila, že zadná strana sporného závetu vyhotoveného na písacom stroji je znečistená, pričom charakter
znečistenia zodpovedá stopám po uhľovom (kopírovacom) papieri. Preskúmaním bezprostredného okolia kontúr všetkých podpisov nachádzajúcich sa na úradnom zázname a závete nebolo zistené žiadne mechanické poškodenie povrchovej vrstvy papiera, neboli nájdené žiadne stopy po gumovaní a ani výskyt žiadnych pretlačených alebo iných kontúr, okrem kontúr samotných podpisov, ktoré by svedčili o použití mechanického falšovania. Odtlačky v tvare slnka na oboch listinách nasvedčujú tomu, že sa nejedná o odtlačky vyhotovené pečiatkou, ale v danom prípade by mohlo ísť o odtlačky obrysov spodnej časti niektorej z kancelárskych pomôcok (napr. spodná časť obalu s pečiatkovou poduškou), ktorá bola v čase jej položenia na jednu aj na druhú spornú listinu čiastočne znečistená pečiatkovou farbou, čím došlo k otlačeniu obrysov na nosný podklad (papier). Znalkyňa detailným skúmaním tiež zistila, že na závete boli nájdené charakteristické znaky (žlté bodky), ktoré sú príznačné (špecifické) pre výstupy zo zariadenia, pracujúceho na princípe elektrostatického nánosu farebného práškového tonera na nosný podklad (na tomto princípe pracujú laserové a LED počítačové tlačiarne a kopírovacie, resp. multifunkčné zariadenia na báze tonera), a to aj napriek skutočnosti, že sa na predmetnej spornej listine nenachádza žiaden text ani obrazová príloha, ktoré by boli vyhotovené tonerovou tlačou. Vznik uvedených znakov znalkyňa vysvetlila možnosťou, že predmetný list papiera prešiel tlačovým zariadením bez toho, aby na lícnu a rubovú stranu predmetného listu papiera bolo niečo vytlačené, pričom tento papier bol súčasťou dokumentu, ktorého minimálne jedna zo strán bola potlačená farebnou grafikou. Tlačové zariadenie však na jednej zo strán tohto nepotlačeného listu papiera zanechalo špecifické voľným okom neviditeľné znaky. Takýto „nepotlačený“ papier bol následne použitý na vyhotovenie sporného závetu.
22. Súdom ustanovená znalkyňa W.. Ľ. Z. z odboru písmoznalectvo, odvetvie: ručné písmo, v znaleckom posudku č. X/XXXX vypracovanom dňa 01. 10. 2020 konštatovala, že sporný podpis na origináli listiny závet zo dňa 14. 02. 2016, ako aj textový zápis v znení majiteľ, zápis mena a priezviska v znení „X. W.“ na predmetnej listine vyhotovil W.. X. W.. Uviedla, že pri mikroskopickom skúmaní spornej listiny zistila, že text závetu bol spísaný mechanickým písacím strojom na bielom kancelárskom papieri formátu A4, na ktorom sa vyskytujú žlté bodky a stopy po odtlačku neidentifikovateľného predmetu, na základe čoho požiadala o pribratie konzultanta z príslušného odboru. Zhodnotila, že sporný podpis nevykazuje žiadne znaky neistoty písacieho pohybu, ktoré sú charakteristické pre napodobnené alebo obkreslené podpisy vyhotovené falšovateľom podľa nejakej pravej predlohy podpisu. Za účelom overenia pravosti sporného podpisu jej boli predložené ukážky písma W.. X. W., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX na písomnostiach oficiálneho charakteru z obdobia rokov 2002, 2008, 2009, 2010, 2011, 2013, 2014, 2015, ako aj na písomnostiach súkromného charakteru a z obdobia vzniku spornej písomnosti jej bola predložená jedna ukážka s tým, že predložený porovnávací materiál vyhovoval znaleckému skúmaniu. Pri skúmaní sporného podpisu, písma a porovnávacích materiálov znalkyňa použila kombináciu analytickej, porovnávacej a čiastočne aj grafometrickej metódy. Konštatovala, že porovnávacie podpisy W.. X. W. sú druhovo zhodné so sporným podpisom (sú vyhotovené v tvare nacvičených, nečitateľných podpisov) vyznačujúce sa variabilitou, ktorá sa prejavuje v celkovej veľkosti podpisov, v sklone písmových ťahov, v tvare, smere základne podpisov, tvarovaní jednotlivých písmových tvarov, písmových ťahov. Na základe podobných, zhodných znakov, ktoré boli zistené pri porovnaní sporného podpisu s porovnávacími podpismi W.. W. a identifikačnej hodnoty zhodných znakov, zistenej variability spôsobu vyhotovenia písmen, písmových tvarov sporných zápisov a porovnávacích ukážok konštatovala, že je možné stanoviť jednoznačný záver skúmania, v zmysle ktorého závet vlastnoručne podpísal W.. X. W..
23. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k znaleckým posudkom uviedla, že berie na vedomie ich závery. Aj naďalej však podľa nej nie je možné ustáliť otázku platnosti závetu v podobe dvoch obligatórnych podmienok vyplývajúcich z ust. § 476b Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa „ab initio“ namietala aj to, či podpísaní svedkovia E. H. F. W. Z. boli súčasne obaja naraz prítomní pri podpisovaní závetu poručiteľom dňa 14. 02. 2016, a či poručiteľ výslovne prejavil pred dvoma súčasne prítomnými dvoma svedkami, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Absencia čo i len jednej z uvedených podmienok má pritom podľa § 40 ods. 1 OZ za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Za týmto účelom navrhla okrem výsluchu strán sporu aj výsluch svedkov spísania závetu a výsluch matky žalobkyne, R.. W. W.. Záverom poukázala na už namietanú relatívnu neplatnosť závetu s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa je jedinou dcérou poručiteľa a teda ex lege neopomenuteľným dedičom, na základe čoho je závet bez ďalšieho dokazovania postihnutý relatívnou neplatnosťou právneho úkonu minimálne v tej časti, v ktorej obchádza žalobkyňu. Ak by sa preto navrhovaným dokazovaním nepreukázala absolútna neplatnosť závetu navrhla, aby súd rozhodol o relatívnej neplatnosti závetu zo dňa 14. 02. 2016.
24. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckým posudkom uviedol, že ich závery dementujú tvrdenia žalobkyne o falšovaní podpisov a potvrdzujú pravosť podpisu poručiteľa.
25. Žalobkyňa vo svojej výpovedi podľa § 195 CSP zotrvala všetkých doposiaľ uvádzaných tvrdeniach. Doplnila, že komunikácia medzi ňou a otcom prebiehala minimálne raz v mesiaci telefonicky a od konca roka 2015 aj mailom. Vzťah s otcom označila za úprimný. Aj napriek osobnému stretnutiu s otcom v marci 2016 nemala vedomosť o jeho dlhu voči žalovanému a dozvedela sa to až po smrti otca priamo od žalovaného. Potvrdila, že žalovaný bol dlhoročným priateľom jej otca, že spolu aj pracovali a chodievali aj na spoločné dovolenky. Žalobkyňa uviedla, že má vedomosť aj o zvyšnom dedičstve po otcovi okrem toho, ktorý bol predmetom závetu, avšak nepozná jeho hodnotu.
26. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že poručiteľa poznal viac ako 30 rokov, boli dobrými priateľmi. E. H. pozná cca 10 rokov, jeho manželka a nevesta pani H. sú sestry. Potvrdil, že pani H. mala s poručiteľom dobrý priateľský vzťah, tento jej pomáhal aj v súvislosti s jej zdravotnými ťažkosťami. K osobe pána Z. uviedol, že nemá s ním bližší vzťah, stretáva sa s ním dvakrát ročne, keď od neho kupuje víno. O existencii závetu sa dozvedel od poručiteľa, no do jeho smrti ho nevidel. Zhruba 14 dní od smrti poručiteľa navštívil pani H., ktorá mu závet ukázala s tým, že nechcela ho dať z rúk a požiadala ho, aby jej sprostredkoval stretnutie s notárom, na čo on po zistení kontaktu na notára na súde, jej ho oznámil. Vylúčil akúkoľvek jeho intervenciu na spisovaní závetu či kontaktovaní svedkov v tejto súvislosti. O spôsobe spísania závetu sa dozvedel len od pani H.Á.. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že poručiteľ mal voči nemu dlh vo výške 144.445 eur, ktorý si riadne prihlásil v dedičskom konaní, mal vedomosť aj o iných jeho podlžnostiach, o posledných želaniach, o ktorých sa zmieňovala žalobkyňa, však nič nevedel.
27. Svedkyňa E. H., priateľka zomrelého W.. W., v rodinnom vzťahu so žalovaným (žalovaného manželka je sestrou jej nevesty) k veci uviedla, že pred jej narodeninami a meninami sa zastavil u nich kamarát jej manžela W. Z. a W.. W., ktorý si vybral počítač a požiadal ich, či mu nepodpíšu závet, ktorý má pripravený v počítači. Nakoľko doma nemali tlačiareň jej manžel mu ponúkol svoj písací stroj, na ktorom následne W.. W. osobne prepísal závet, potom vstal a povedal, že toto je jeho vôľa a poprosil ich, aby mu závet podpísali. Ako prvá podpísala závet ona a potom pán Z.. W.. W. ju potom požiadal, či si závet nemôže u nej odložiť. Po smrti W.. W. sa u nich zastavil žalovaný, ktorému závet ukázala, avšak chcela ju osobne odovzdať len notárovi, nakoľko sa jednalo o poslednú vôľu, ktorú potvrdila vlastnoručným podpisom. Nakoľko je imobilnou, požiadala žalovaného, aby zohnal notára, ktorému potom odovzdala závet, o čom bol spísaný úradný záznam. Na otázky doplnila, že s W.. W. sa poznala cca 20 rokov, boli priatelia, príležitostne ju navštevoval a tiež jej pomáhal pri riešení jej zdravotných problémov. Spisovanie závetu nebolo vopred dohodnuté, jednalo sa o spontánny úkon pri príležitosti návštevy v súvislosti s jej narodeninami. K otázke spôsobu, akým sa svedkyňa bežne podpisuje uviedla, že podľa potreby buď len priezviskom, alebo aj priezviskom a menom. Potvrdila, že žalovaného o existenciu závetu informovala krátko po smrti W.. W., no vzhľadom na časový odstup nevedela uviesť kedy presne k tomu došlo. Žalovaný bol jedinou osobou, ktorej ona sama iniciatívne poskytla informácie ohľadom spisovania závetu, a to v rozsahu, ako uviedla vo svojej výpovedi pred súdom. Žalovaný u nej nič viac v tejto súvislosti nezisťoval. Po odovzdaní závetu notárovi považovala vec pre ňu za skončenú. Doplnila tiež, že závet W.. W. napísal súčasne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom kopírovacieho papiera a obe vyhotovenia podpísala s tým, že druhé vyhotovenie si W.. W. zobral so sebou. Papier vrátane kopírovacieho papiera si priniesol sám W.. W.. Svedkyňa po nahliadnutí do závetu a úradného záznamu spísaného dňa (založené na č. l. 11 a 12 súdneho spisu) potvrdila, že sa jedná o listiny ňou vlastnoručne podpísané. Potvrdila tiež, že v lete 2020 jej pri dverách zvonila pani W., ktorej manžel jej v telefóne uviedol, že ona s ňou nechce rozprávať, nakoľko ju nepoznala. Potvrdila, že W.. W. a žalovaný boli veľmi dobrí priatelia a poznali sa viac ako 20 rokov.
28. Svedok W. Z., bez bližšieho vzťahu k stranám sporu, vo svojej výpovedi uviedol, že cca 4-5 rokov dozadu bol požiadaný pánom H. o dovoz vína z jeho vinotéky. Keď k nemu prišiel, bol tam on s manželkou a W.. W., ktorý sa pani H. spýtal, či si môže u nej niečo vytlačiť, na čo mu uviedla, že nemá tlačiareň len písací stroj. W.. W. vybral z tašky papier a osobne sám písal na stroji tak, že text z notebooku čítal a následne na stroji prepisoval a potom sa ich spýtal, či mu to dosvedčia, že je to závet, ktorý pred nimi prečítal. Svedok sa ho ešte pred podpisom spýtal, že prečo to zanecháva pánovi V., na čo mu povedal, že je to jeho rozhodnutie. Na otázky doplnil, že vopred nebol informovaný, že dôjde k spisovaniu závetu W.. W.. Závet bol napísaný v dvoch vyhotoveniach cez kopírovací papier, ktoré si so sebou priniesol pán W.. Po nahliadnutí do závetu z č. l. 11 svedok potvrdil, že sa jedná o listinu ním vlastnoručne
podpísanú. Pokiaľ sa týka poradia podpisovania uviedol, že prvý závet podpísal pán W., potom pani H. a ako posledný závet podpísal on. Svedok tiež vyslovene potvrdil, že pánom W. bol prečítaný celý závet spolu s vyjadrením pána W., že sa jedná o jeho poslednú vôľu.
29. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese poukázal na to, že žalobkyňa nenašla v poručiteľovej dokumentácii žiadne ďalšie vyhotovenie závetu a rovnako, že alografný závet je listinou, ktorá sa vyhotovuje len v jednom vyhotovení a mal by ju mať v držbe oprávnený dedič, nie svedok závetu. Aj po výsluchu svedkyne H. a svedka Z. zotrval na návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne W. ku skutočnosti, ktorú sa mala dozvedieť od pani H., a v zmysle ktorej mala byť pani H. za účelom spísania závetu odvezená niekde do Lozorna, prípadne konfrontácii týchto dvoch svedkýň. V záverečnej reči poukázal na to, že svedkyňa H. je blízkou príbuznou žalovaného, ktorá vypovedala v jeho záujme a rovnako v priateľskom vzťahu so žalovaným je aj svedok Z.. Vzhľadom na dôkaznú situáciu, predovšetkým závery znaleckého skúmania potvrdzujúce autenticitu podpisu poručiteľa na závete žiadal vyhovieť žalobe aspoň v časti vznesenej námietky relatívnej neplatnosti závetu, keď závet obchádza žalobkyňu ako neopomenuteľnú zákonnú dedičku.
30. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese poukazoval na to, že Občiansky zákonník vyslovene neustanovuje, či závet môže mať len jedno vyhotovenie a nesúhlasil ani s vyjadrením protistrany, že by závet mal mať v držbe oprávnený dedič. Mal za to, že signácia závetu bolo potvrdená v rámci znaleckého dokazovania a obaja svedkovia zhodne opísali okolnosti spísania závetu, v nadväznosti na čo je zrejmé, že sporný závet je platným právnym úkonom. Poukázal tiež na to, že žalobný petit znel na vyslovenie absolútnej nie relatívnej neplatnosti, žalobkyňa nebola vydedená, je stále zákonnou dedičkou a predmetom sporu nebolo riešenie relatívnej neplatnosti závet, ale pochybnosti ohľadom formy spísania závetu a jeho náležitostí. Vychádzajúc zo zásady „potius valeat actus quam pereat“ je na mieste hľadať dôvody pre platnosť nie neplatnosť právneho úkonu.
31. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 30. 06. 2016 (ďalej len „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
32. Podľa § 37 ods. 1 OZ prejav vôle sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
33. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
35. Podľa § 40 ods. 3 veta pred bodkočiarkou OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
36. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
37. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
38. Podľa § 473 ods. 1 OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovným dielom.
39. Podľa § 476 ods. 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
40. Podľa § 476 ods. 2 OZ v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
41. Podľa § 476a OZ závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
42. Podľa § 476a OZ svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť osoby nevidomé, nepočujúce, nemé, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
43. Podľa § 476f OZ závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
44. Podľa § 477 OZ v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
45. Podľa § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
46. Podľa § 396 zák. č. 161/2015 Z.z. v aktuálnom znení (ďalej len „CMP“) konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
47. Podľa § 175k ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30. 06. 2016 (ďalej len „OSP“) ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
48. Podľa § 175k ods. 2 OSP ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
49. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
50. Závet ako jednostranný výslovný prejav vôle fyzickej osoby, ktorým určuje kto a v akom rozsahu sa stane po jej smrti dedičom, patrí medzi jednu z foriem realizácie vlastníckeho práva, kedy závetca (poručiteľ) touto formou právneho úkonu rozhoduje o osude svojho majetku pre prípad smrti. Posudzuje sa podľa obsahu, a preto ak spĺňa zákonné náležitosti závetu, je irelevantné jeho označenie. Závet musí spĺňať všeobecné požiadavky kladené na právne úkony v zmysle ust. § 35 a nasl. OZ, t. j. musí byť urobený slobodne, určite a zrozumiteľne osobou spôsobilou na právne úkony, ktorá netrpí duševnou poruchou, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, nesmie svojim obsahom alebo účelom odporovať zákonu, obchádzať ho alebo sa priečiť dobrým mravom a musí byť zriadený vo forme stanovenej zákonom za splnenia podmienok v zmysle ust. § 476- 479 OZ. Esenciálnymi (podstatnými) náležitosťami závetu sú jeho písomná forma, uvedenie dňa, mesiaca a roka jeho podpísania. Zákon síce bližšie nešpecifikuje pravidlá pre umiestnenie a technický spôsob uvedenia dňa, mesiaca a roka podpísania závetu na liste obsahujúcej poslednú vôľu, súdnou praxou aj právnou obcou bola zhodne konštatovaná podmienka podpisu závetu na jeho konci, nakoľko podpisom sa završuje obsah tohto právneho úkonu. Pokiaľ sa týka alografného závetu (nespísaný vlastnou rukou poručiteľa) tento môže byť napísaný kýmkoľvek mechanicky alebo vlastnou rukou inej osoby ako poručiteľom. Zákonnou podmienkou však je jeho vlastnoručné podpísanie poručiteľom za súčasného vyhlásenia poručiteľa pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, v jazyku, ktorému obaja rozumejú, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia nemusia poznať obsah závetu, nemusia byť prítomní ani pri samotnom
spísaní a podpísaní závetu poručiteľom. Ich prítomnosť je zákonom prezumovaná len pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia svedkovia závet podpísať. Pre platnosť závetu tiež nie je nevyhnutné, aby v ňom bolo priamo uvedené, že poručiteľ pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, rozhodujúcim je, že sa tak fakticky stalo. Svedkovia tak svojim podpisom potvrdzujú, že poručiteľ pred nimi vyhlásil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu (nie obsah listiny). Zákonodarca pod sankciou relatívnej neplatnosti obmedzil dispozíciu s majetkom poručiteľa pre prípad smrti v zmysle ust. § 479 OZ v prospech neopomenuteľných dedičov (potomkov).
51. Aplikujúc citované zákonné ustanovenia na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci, dospel súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
52. V prejednávanej veci sa žalobkyňa v postavení zákonnej dedičky po poručiteľovi W.. X. W., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX domáha voči testamentárnemu dedičovi určenia neplatnosti závetu zo dňa 14. 02. 2016. K podaniu žaloby pristúpila po tom, ako tunajší súd uznesením zo dňa 07. 02. 2017, č. k. 3D/117/2016-76 prerušil predmetné dedičské konanie do právoplatného skončenia súdneho konania o určenie neplatnosti závetu zo dňa 14. 02. 2016. Žalobkyňa bola dedičským súdom odkázaná na podanie predmetnej žaloby proti žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 02. 2017, a preto žaloba podaná osobne na súde dňa 08. 03. 2017 bola podaná včas pred uplynutím súdom stanovenej 30- dňovej lehoty, ktorej koniec pripadol na 09. 03. 2017. Z procesného hľadiska sa jedná o žalobu podľa § 137 d) CSP majúcu základ v ust. § 194 CMP, resp. v danom prípade v § 175k ods. 2 OSP, podľa ktorého postupuje dedičský súd v konaní, ktoré začalo pred nadobudnutím účinnosti Civilného mimosporového poriadku, a predpokladom úspechu ktorej nie je preukazovanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ako vyplynulo z odôvodnenia uznesenia o prerušení dedičského konania žalobkyňa spochybňovala autenticitu sporného závetu dôvodiac osobným stretnutím s poručiteľom krátko pred smrťou, ktorý ju nielenže o existencii žiadneho závetu neinformoval, ale naopak informoval ju o zámere predať pozemky, ktoré mali byť predmetom závetu za účelom vyrovnania ním neuhradených záväzkov. Okrem toho žalobkyňa v dedičskom konaní, ako aj v podanej žalobe poukazovala na skutočnosť, že poručiteľ nebol vlastníkom písacieho stroja a na právne úkony využíval služby advokátskej kancelárie.
53. Po oboznámení sa s obsahom na mechanickom stroji spísaného závetu podpísaného osobou označenou ako majiteľ X. W., t. j. alografného závetu, súd konštatuje, že predmetná listina obsahuje všeobecné náležitosti právneho úkonu vyplývajúce z § 34 a nasl. OZ, keď z jej obsahu je nepochybné, kto právny úkon urobil, jeho obsah je určitý a zrozumiteľný a vo svojom predmete korešponduje s právom fyzickej osoby rozhodnúť o dispozícii so svojím majetkom pre prípad smrti. Poručiteľ v závete určito označil časť majetku, ktorú po jeho smrti mala nadobudnúť presne označená osoba, t. j. žalovaný ako závetný dedič (§ 477 OZ). Rovnako za zachované možno považovať aj osobitné zákonom predpísané náležitosti (§ 476 ods. 2 OZ), keď v závete je presne uvedený deň, mesiac a rok jeho spísania (14. 02. 2016). Obsah závetu bol zavŕšený podpisom poručiteľa, pod ktorým sa v spodnej časti nachádzajú podpisy osôb, na ktoré sa poručiteľ odvolal ako na svedkov spisovania jeho poslednej vôle. Spornou bola otázka, či predmetný závet podpísal poručiteľ, a či bola zachovaná forma alografného závetu podľa § 476a OZ.
54. Na zhodný návrh strán sporu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia pravosti podpisu poručiteľa na alografnom závete spísanom dňa 14. 02. 2016 v Z., v zmysle ktorého poručiteľ žalovanému odkázal ornú pôdu v katastrálnom území E. Z. s parc. č. XXXX/ XX a č. XXXX/XX, dva nebytové priestory (garáže) nachádzajúce sa v katastrálnom území N. O. a motocykel. Súdom ustanovená znalkyňa z odboru písmoznalectvo v znaleckom posudku č. 4/2020 pri dostatočnom množstve vhodného porovnávacieho materiálu stanovila jednoznačný záver, v zmysle ktorého konštatovala, že podpis na orginálnom vyhotovení závetu zo dňa 14. 02. 2016, ako aj textový zápis v znení majiteľ, meno a priezvisko je pravým podpisom poručiteľa. Zhodnotila, že sporný podpis nevykazuje žiadne znaky neistoty písacieho pohybu. Nakoľko znalkyňa pri mikroskopickom skúmaní listiny obsahujúcej závet zistila prítomnosť žltých bodiek a odtlačok neidentifikovateľného predmetu, pribrala si so súhlasom súdu konzultantku z odvetvia kriminalistické skúmanie, ktorá v znaleckom posudku č. X/XXXX uviedla, že na vyhotovenie textových zápisov a podpisových doložiek na závete nebola použitá žiadna z metód technického falšovania, neboli nájdené žiadne stopy po gumovaní a
ani mechanické poškodenie povrchovej vrstvy papiera. Na zadnej strane závetu zistila znečistenie zodpovedajúce stopám po uhľovom (kopírovacom) papieri a na listine obsahujúcej závet sa našli voľným okom neviditeľné žlté bodky príznačné pre výstupy z tlačiarenského zariadenia, čo vysvetlila možnosťou, že papier použitý na spísanie závetu prešiel tlačovým zariadením bez toho, aby bolo na ňom niečo vytlačené. Vzhľadom na jednoznačnosť odborného záveru o pravosti podpisu poručiteľa na listine závetu a jeho nespochybňovanie stranami sporu (predovšetkým žalobkyňou) súd mal za preukázané, že sporný závet vlastnoručne dňa 14. 02. 2016 podpísal poručiteľ W.. X. W..
55. V ďalšom sa preto súd zaoberal otázkou zákonnej formy, ktorej nedodržanie má v zmysle ust. § 40 ods. 1 OZ za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Občiansky zákonník v ust. § 476a OZ stanovuje, že alografný (t. j. nie vlastnou rukou spísaný) závet má poručiteľ vlastnou rukou podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, čo svedkovia deklarujú svojim podpisom na závet. Za týmto účelom súd vypočul svedkov E. H.vú a W. Z., ktorí súdu zhodne a presvedčivo potvrdili, že poručiteľ v ich prítomnosti a v byte svedkyne na Q. U. Č.. X O. Z. vopred pripravený text závetu prepísal zo svojho prenosného počítača na mechanickom písacom stroji, ktorý mu na tento účel požičal manžel E. H., a následne v ich prítomnosti vyhlásil, že sa jedná o jeho poslednú vôľu a závet podpísal ako prvý a následne tieto skutočnosti podpisom potvrdila svedkyňa H. a ako posledný svedok Z.. Z výpovede svedkov tiež vyplynulo, že poručiteľ svedkov vopred neinformoval o tom, že pri vzájomnej osobnej návšteve dôjde k spisovaniu závetu a spontánne využil ich vzájomnú prítomnosť iniciovanú nadchádzajúcimi narodeninami a meninami svedkyne H.. Svedkov o svojom zámere informoval pred tým, ako závet podpísal a vyhlásil, že sa jedná o jeho poslednú vôľu a títo boli so svojou úlohou uzrozumení. Dokonca svedok Z. predtým, ako sa na závet podpísal, poručiteľa konfrontoval s otázkou príčiny prenechania časti jeho majetku žalovanému, na čo mu poručiteľ vyslovene uviedol, že je to jeho vlastná vôľa. Súd vyhodnotil výpoveď oboch svedkov ako dôveryhodnú, aj napriek snahe právneho zástupcu žalobkyne o jej spochybnenie s poukazom na rodinný vzťah medzi svedkyňou H. a manželkou žalovaného, ako aj kamarátsky vzťah žalovaného so svedkom Z.. K tejto obrane súd uvádza, že obaja svedkovia boli pred svojou výpoveďou poučení o následkoch krivej výpovede, vypovedali spontánne, prirodzene a výpoveď oboch svedkov prítomných pri spisovaní, podpisovaní závetu a vyhlásení poručiteľa o tom, že sa jedná o jeho poslednú vôľu, bola vo svojom obsahom súladná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal s poručiteľom spoločný okruh známych a len samotný výber svedka tohto právneho úkonu z okruhu osôb spriatelených so závetným dedičom nemôže bez ďalšieho spochybňovať hodnovernosť jeho výpovede. Naviac svedok Z. nemal bližší vzťah so žalovaným, nenavštevovali sa, ich jediným spojením bol nákup vína žalovaným z jeho vinotéky a jeho podnikateľská činnosť bola aj dôvodom návštevy svedkyne H. v deň spísania závetu. Pokiaľ sa jedná o svedkyňu H.G., táto vo výpovedi potvrdila, že je v rodinnom vzťahu so žalovaným, keď jej nevesta je sestrou manželky žalovaného, čo nevylučuje jej spôsobilosť byť svedkyňou spísania sporného závetu v zmysle ust. § 476f OZ a bez ďalšieho tiež nerobí túto svedkyňu nedôveryhodnou. Súd jej výpoveď hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti so zhodnou výpoveďou svedka Z.o a závermi znaleckého skúmania, ktoré potvrdili, že sporný závet podpísal poručiteľ W.. X. W.. V tejto súvislosti súd poukazuje, že ako irelevantné sa ukázali námietky o tom, že poručiteľ nevlastnil písací stroj, nakoľko na spísanie závetu použil písací stroj nachádzajúci sa v domácnosti svedkyne H.. Svedkovia sa tiež zhodli okrem poradia podpisovania závetu aj na tom, že papier použitý na jeho vyhotovenie, ako aj kopírovací papier si priniesol sám poručiteľ. Uvedené korešponduje aj so skutočnosťou, že v domácnosti svedkyne H. sa nenachádzalo žiadne tlačiarenské zariadenie, čo bolo aj dôvodom pre spísanie, resp. prepísanie vopred pripraveného závetu na mechanickom písacom stroji, a preto pokiaľ papier použitý na spísanie závetu si doniesol sám poručiteľ, ktorý podľa argumentácie žalobkyne, ako aj písomného čestného vyhlásenia jeho kolegu W.. G., bežne v práci používal počítač a vzhľadom na jeho povolanie (lekár) nepochybne aj tlačiareň, nie je vylúčené, že sa jednalo o papier, ktorý „naprázdno“ prešiel tlačiarenským zariadením. Rovnako závery kriminalistického skúmania listiny závetu potvrdila výpoveď svedkov aj v tom smere, že závet bol na stroji napísaný cez uhľový kopírovací papier, a teda bol v zhodnom znení vyhotovený a podpísaný poručiteľom aj oboma svedkami dvakrát. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o rovnopis v jednom okamihu spísaného závetu, t. j. o identické znenie závetu, ktoré zákonom nie je zakázané, resp. vylúčené, ako aj v spojení s ust. § 480 OZ vyslovene pripúšťajúcom existenciu dvoch závetov a riešiacom konkurenciu ich obsahu, ktorá v danom prípade nie je daná, uvedené nemôže mať za následok jeho neplatnosť, ako naznačovala žalobkyňa. Okrajovo v tejto súvislosti súd dodáva, že predmetná zhoda, hlavne pokiaľ sa týka poradia podpisovania závetu, sa vzhľadom na vážnosť tohto právneho úkonu a skutočnosť, že účasť na spisovaní závetu je skôr výnimočná ako bežná záležitosť v živote človeka, nejaví ako neprirodzená a výpoveď v tejto časti ako vopred dohodnutá.
56. Zhrnúc uvedené z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poručiteľ W.. X. W. za života neinformoval žalobkyňu o jeho poslednej vôli, na základe ktorej prenechal časť svojho majetku žalovanému ako veľmi dobrému dlhoročnému priateľovi, s ktorým trávil v posledných rokoch viac času ako so žalobkyňou žijúcou a pracujúcou v rozhodnom období v zahraničí. Žalobkyňa bez akýchkoľvek priamych dôkazov napadla závet predložený notárovi v dedičskom konaní a na jeho spochybnenie súdu prezentovala len dohady a špekulácie, ktoré boli vykonaným dokazovaním bezpečne vyvrátené. Nevedomosť žalobkyne o závete zo dňa 14. 02. 2016 a jeho obsahu nemení nič na tom, že podľa záverov vykonaného dokazovania sa jednalo o jeho slobodnú poslednú vôľu. Inak na túto skutočnosť nemožno hľadieť ani s prihliadnutím na osobné stretnutie poručiteľa so žalobkyňou v marci 2016, ktorý jej ukazoval pozemky patriace do dedičstva so zámerom ich plánovaného predaja za účelom vyporiadania jeho dlhov, a to aj vzhľadom k tomu, že do testamentárnej vôle bola zahrnutá len časť pozemkov vo vlastníctve poručiteľa nachádzajúcich sa v E. Z.. Smerodajné pre posúdenie poručiteľovej poslednej vôle je to, že predmetné pozemky obsiahnuté v závete boli v okamihu smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, a teda stali sa predmetom dedenia. Len samotná v konaní preukázaná snaha poručiteľa predať pozemky (príp. ich časť) nezakladá a nemôže zakladať nesúlad závetu s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Spísanie poslednej vôle, obsahom ktorej je predmet, príp. majetkové práva spôsobilé byť predmetom dedenia, bez ohľadu na to, či nájde porozumenie u všetkých dedičov, nemôže byť contra bonos mores a odporovať zákonu, ktorý práve naopak uprednostňuje vlastnú dispozíciu s majetkom pre prípad smrti. Tiež skutočnosť, že poručiteľ počas života v kruhu svojich blízkych vyhlasoval, že nechce spisovať závet, ešte sama o sebe neznamená nemennosť jeho vôle a to, že v budúcnosti by mohlo z akýchkoľvek dôvodov dôjsť k zmene vzťahov a okolností, ktoré by poručiteľa viedli k zmene tohto postoja. Irelevantné pre posúdenie platnosti závetu sú okrem iného aj námietky týkajúce sa spisovania zápisnice o predbežnom šetrení notárom T. Ď. s matkou žalobkyne a jej následnom doplnení o existenciu závetu odovzdaného v rovnaký deň vo večerných hodinách E. H.. Inak ako za špekulatívne a účelové nemožno označiť a považovať ani ďalšie námietky žalobkyne týkajúce sa vlastníctva písacieho stroja, uloženia závetu u svedkyne nie u dediča, využitie už poskytovaných právnych služieb na spísanie takéhoto právneho úkonu, dovetok majiteľ na závete celkom nepochopiteľne žalobkyňou spájaný s opisom stavu vodomerov, keď z obsahu závetu je zrejmé, že poručiteľ tak označil svoje postavenie vo vzťahu k majetku špecifikovanom v testamente.
57. Pokiaľ sa týka námietky relatívnej neplatnosti závetu podľa § 479 OZ, touto sa súd v predmetnom sporovom konaní nezaoberal majúc za to, že touto námietkou sa relevantne môže zaoberať výlučne notár v dedičskom konaní po zistení hodnoty pozostalosti a nejedná sa o spornú skutkovú otázku riešiteľnú po postupe podľa 194 CMP (predtým § 175k ods. 2 OSP) žalobou v sporovom konaní. Predpokladom pre zodpovedanie otázky, či zákonný dedič bol závetom ukrátený na povinnom zákonnom dedičskom podiele je nevyhnutné stanovenie hodnoty dedičstva v peniazoch. Zisťovanie masy a hodnoty dedičstva a vyšetrovanie podmienok dedičského práva je jednou zo základných predpokladov pre rozhodnutie v dedičskom konaní, o ktorých je oprávnený rozhodovať výlučne súdny komisár. Notár, ktorého úlohou je stanoviť rozsah a hodnotu dedičstva, sa za predpokladu dovolania neplatnosti závetu zákonným dedičom prejudiciálne musí zaoberať právnou (nie skutkovou) otázkou platnosti závetu podľa § 40a a § 479 OZ. Nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, a preto neopomenuteľný dedič (v danom prípade žalobkyňa ako jediný potomok po poručiteľovi) sa svojho práva na povinný dedičský podiel môže dovolávať (len) v dedičskom konaní a touto otázkou sa po podaní námietky relatívnej neplatnosti zaoberá dedičský súd, resp. z jeho poverenia notár ako prejudiciálnou otázkou. Nie je úlohou súdu rozhodujúceho o žalobe v intenciách ust. § 194 CMP (§ 175k ods. 2 OSP) riešiť otázku dedičského práva založenú na právnom posúdení a aplikácii už uvedených ust. § 40a, § 479 OZ a nevyhnutne spojenú s prešetrovaním a ohodnocovaním predmetu dedičstva. Predmetom civilného sporového konania v zmysle uvedených ustanovení je riešenie sporných skutkových otázok, ktorých prejednanie je z povahy veci, t. j. z nesporového charakteru dedičského konania, vylúčené notárom v dedičskom konaní (najčastejšie otázka pravosti poručiteľovho podpisu na závete, účasť svedkov pri spisovaní závetu). Predmetom sporu dedičov o právo v zmysle § 194 CMP, resp. § 175k ods. 2 OSP tak nemôže byť relatívna neplatnosť závetu, ktorej podmienky sú tak zjavné, že sa jedná o právnu otázku, ktorú môže riešiť samotný súdny komisár. Aj z uvedených dôvodov sa súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní nezaoberal ani otázkou aktív a pasív poručiteľa. Súd je naviac toho názoru, že namietanie relatívnej neplatnosti závetu podľa § 479 OZ nemôže s úspechom obstáť ani v intenciách ust. § 137 CSP, keď sa nejedná o spornú skutkovú otázku v zmysle § 194 CMP a ani za predpokladu formulácie žalobného petitu v súlade s § 137 písm. c) CSP by na podanie takejto žaloby smerujúcej k zodpovedaniu pre dedičské konanie prejudiciálnej otázky, nebol daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Uvedený záver mal opodstatnenie aj v čase procesnoprávnej úpravy danej Občianskym súdnym poriadkom, ktorá pre úspešné podanie určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP rovnako vyžadovala existenciu naliehavého právneho záujmu, ktorý pri tejto otázke neodôvodňovalo ani ust. § 175k ods. 2 OSP. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné tiež uviesť, že žalobkyňa námietku relatívnej neplatnosti závetu prezentovala až po rozhodnutí súdu o prerušení dedičského konania, t. j. s touto otázkou ani nebola žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby.
58. Strany v priebehu konania navrhli súdu pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré však súd po záveroch znaleckého skúmania a výpovedi svedkov Z. a svedkyni H. považoval za nadbytočné, nehospodárne a nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd nevykonal ani dokazovanie žalovaným predloženým znaleckým posudkom č. XXX/XXXX stanovujúcim všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom závetu, žalobkyňou nehospodárne navrhované znalecké dokazovanie na verifikáciu pravosti podpisu svedkyne H., keď na overenie tejto skutočnosti využil priamy dôkaz, a to výpoveď menovanej svedkyne, ktorá po predložení originálu závetu potvrdila pravosť svojho podpisu na ňom. Nakoniec súd nevykonal ani žalobkyňou navrhovaný výsluch svedkyne R.. W. W., matky žalobkyne, navrhovaný za účelom objasnenia okolností prítomnosti a podpisu svedkov pri vyhlásení poručiteľa. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že matka žalobkyne nebola prítomná pri spisovaní závetu ani vyhlásení poručiteľa o tom, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu a tieto skutočnosti boli dostatočne a presvedčivo objasnené výsluchom svedkov E. H. F. W. Z. priamo prítomných pri tomto úkone. Svedkyňa H. potvrdila, že sa ju v tejto veci snažila kontaktovať R.. W. W., s ktorou však ona odmietla priamo hovoriť, nakoľko ju ani nepoznala a nepovažovala to za vhodné. Výsluchom menovanej svedkyne mala byť podľa právneho zástupcu žalobkyne preukázaná skutočnosť, resp. ničím nepodložené a svedkyňou H.G. priamo vylúčené tvrdenie, že s poručiteľom sa E. H. stretla v Y., a že k podpisu a vyhláseniu poručiteľovej poslednej vôle došlo za iných, ako žalovaným uvedených skutočností. V intenciách uvedeného súd vyhodnotil navrhované dokazovanie nielen ako nadbytočné a nehospodárne, ale zároveň aj účelové, keďže výsluchom E. H. F. W. Z., ako svedkov spísania závetu a vyhlásenia poručiteľovej poslednej vôle, bolo jednoznačne preukázané, že závet bol spísaný dňa 14. 02. 2016 v Bratislave v byte E. H. za súčasnej prítomnosti oboch v závete podpísaných svedkov a R.. W. W. nebola prítomná pri tomto úkone, a teda nie je osobou spôsobilou na základe vlastného a priameho (nie sprostredkovaného) vnímania vypovedať o týchto skutočnostiach. Aj vzhľadom na vyjadrenia svedkyne, že sa s R.. W. ani nerozprávala, pri zohľadnení vzťahu medzi žalobkyňou a R.. W. (vzťah matka a dcéra), predmetné dokazovanie by neviedlo k objektívnemu a dôveryhodnému objasneniu akýchkoľvek pre vec rozhodujúcich skutočností a predstavuje účelovú a výlučne na subjektívnych, evidentne nepravdivých tvrdeniach založenú snahu o spochybnenie v konaní dostatočným spôsobom a presvedčivo preukázaných skutočností.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. O nároku na náhradu trov konania (enunciáty II., III. a IV.) súd rozhodol podľa zásady úspechu normatívne vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
63. Nakoľko v priebehu konania vznikli znalkyni W.. Ľ. Z. trovy spojené s vypracovaním znaleckých posudkov, ktoré neboli v celej výške pokryté prostredníctvom stranami zložených preddavkov na trovy dokazovania, a trovy konania vznikli a boli uplatnené aj spoločnosťou Tatra banka, a.s. IČO: 00686930, Hodžovo námestie 3, Bratislava za podanie správy obsahujúcej bankové informácie, súd im podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni.
64. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.