Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-60-2021.pdf
PDF · 125.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: ABCDEF, a.s., so sídlom Jégého 2, Bratislava, IČO: 52 339 378, zast. Advokátskou kanceláriou Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., so sídlom Vretenová 4, Bratislava, o zaplatenie 32.761,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28. júna 2021, č.k. 4C/289/2015-284, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.755,46 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 15.755,46 eur od 31.12.2014 do zaplatenia a zároveň rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia 32.761,34 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 31.12.2014 (odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby) do zaplatenia, odôvodňujúc uplatnený nárok tým, že je výlučným vlastníkom pozemku V.. Č.. XXXX/XX R. B. XXX Q.X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, evidované na J. Č.. X, S.. Ú.. S. B. U. V. V.. Č.. XXXX/XX R. B.Ý. XXX Q.X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, evidované na J. Č.. X, S.. Ú.. S. B. (ďalej len „pozemky“), pričom žalovaný je vlastníkom stavby W. W.. Č.. XXXX, evidovanej ako administratívna budova na J. Č.. XXXX, S.. Ú.. S. B., na V.. Č.. XXXX/XX U. V. V.. Č.. XXXX/XX užíva ako priľahlý pozemok k stavbe. Od žalovaného sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemkov v jeho vlastníctve v celkovej výške 32.761,34 eur za obdobie od 15.01.2010 do 30.11.2014, keď výšku bezdôvodného obohatenia určil ako výšku obvyklého nájomného podľa rozhodnutia č. 28/2011 primátora hl. mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno a zároveň ju za jednotlivé obdobia špecifikoval. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a zároveň namietal špecifikáciu výmery plochy pozemkov, keď mal za to, že ak by mal žalobcovi plniť z titulu bezdôvodného obohatenia, tak len za tú časť plochy pozemkov, ktorú objektívne užíva a na ktorej je postavená jeho stavba. Počas sporu predložil geodetický elaborát zamerania a vyhotovenia polohopisného a výškopisného plánu zo dňa 22.11.2019, vyhotovený H.. Y. S. za účelom výpočtu výmer častí V. Č.. XXXX/XX U. XXXX/XX užívaných žalovaným, z ktorého vyplýva, že žalovaný z celkovej výmery 642 m2 užíva len 356 m2. Žalovaný odmietol platenie úrokov z omeškania s argumentom, že vydanie bezdôvodného obohatenia
nie je vrátením dlhu. S poukazom na to, že pozemky boli rozhodnutím súdu určené do výlučného vlastníctva žalobcu, avšak nie v dôsledku jeho pochybenia, alebo jeho protiprávneho konania zo strany žalovaného, mal za to, že na celej situácii nenesie vinu.
3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že „prvým“ rozsudkom č.k. 4C/289/2015-115 zo dňa 14.03.2018 žalobu pre premlčanie v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/16/2019-170 zo dňa 31.01.2019 tento rozsudok v napadnutej časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 15.755,46 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 31.12.2014 do zaplatenia a v časti o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalovaným za obdobie od 30.12.2012 do 30.11.2014 nie je premlčaný.
4. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom vyššie špecifikovaných pozemkov V.. Č.. XXXX/XX R. B. XXX Q.X U. Č.. XXXX/XX R. B. XXX Q.X, a že titulom nadobudnutia je rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/12/1999-510 zo dňa 30.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/474/2008-623 zo dňa 04.11.2009, právoplatným dňa 14.01.2010. Na pozemku V.. Č.. XXXX/XX je umiestnená administratívna budova, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný. Konštatoval, že žalovaný užíva pozemky bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a za ich užívanie neplatí žalobcovi žiadne úhrady, čo v konaní ani nebolo sporné. Uviedol, že žalobca listom, doručeným žalovanému dňa 23.07.2013, zaslal žalovanému v reakcii na jeho výzvu na usporiadanie vzájomných vzťahov návrh nájomnej zmluvy a zároveň ho upozornil, že do uzatvorenia nájomnej zmluvy je povinný mu ako vlastníkovi pozemkov uhrádzať mesačnú úhradu za užívanie pozemkov vo výške 685,50 eur vždy do 10-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom pozemky užíval. Žalobca predložil aj faktúry, ktoré zaslal žalovanému za mesiace apríl 2013, jún 2013 a júl 2013. Žalovaný uvedené faktúry žalobcovi vrátil listami zo dňa 22.05.2013, 17.06.2013 a 26.06.2013 s poukazom na to, že má záujem riešiť vzniknutú situáciu od februára 2011, navrhoval odkúpenie pozemkov, ale nedostal žiadne vyjadrenie. Mal za to, že na jeho strane nedochádza k žiadnemu bezdôvodnému obohacovaniu. Listom žalobcovi zo dňa 26.07.2013 vyjadril nesúhlas s uzatvorením nájomnej zmluvy, keďže ju nepovažoval za prijateľné riešenie. Uviedol, že jeho stavba, umiestnená na pozemku žalobcu, bola postavená v súlade s platnými právnymi predpismi a nadobudla aj kolaudačné rozhodnutie. Pozemky V.. Č.. XXXX/XX U. XXXX/XX boli určené do výlučného vlastníctva žalobcu rozhodnutím súdu, ale nie v dôsledku jeho pochybenia alebo vedomého protiprávneho konania, a preto nerozumel z akého dôvodu nie je žalobca ochotný vyhovieť jeho požiadavke na ich odkúpenie. Požiadavku žalobcu o uhradenie sumy 16.452 eur za užívanie pozemkov odmietol.
5. Vec posúdil právne podľa ust. § 3 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Veľmi podrobne vysvetlil inštitút bezdôvodného obohatenia, zodpovednosti zaň, predpoklady jej vzniku, a zdôraznil, že plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy resp. iného titulu oprávňujúceho ho užívať, pričom prospech vzniká tomu, kto pozemok užíva bez toho, aby za to platil náhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky inak vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Vysvetlil, že takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe užívania cudzej veci vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ktorá musí zodpovedať finančnému oceneniu prospechu, ktorý mu užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma zodpovedajúca sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci realizuje; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, a preto by výška náhrady mala zodpovedať obvyklému nájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných okolností povinný platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
6. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu V.. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o B. XXX Q.X U. V.. Č.. XXXX/XX
- G. V. U. K. R. B. XXX Q.X, pričom na V. Č.. XXXX/XX je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného a V. Č.. XXXX/XX tvorí k stavbe priľahlý pozemok, na ktorom je vybudovaná aj parkovacia plocha a schodisko. Vyhodnotil, že žalovaný teda užívaním pozemkov prijíma plnenie bez poskytnutia náhrady za vykonanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať vec žalobcu. Pozemky žalobcu
užíva bez právneho titulu a bez toho, aby za ich užívanie poskytoval žalobcovi plnenie. Dospel potom k záveru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
7. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že pozemky žalobcu neužíva v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaný predložil na podporu tohto tvrdenia Geodetický elaborát - zameranie a vyhotovenie polohopisného a výškopisného plánu za účelom výpočtu výmery užívaných plôch (ďalej len „geodetický elaborát“), z obsahu ktorého vyplýva, že H.. S., ktorý ho vypracoval, mal zamerať plochu pozemkov, ktorú žalovaný využíva, pričom dospel k záveru, že z celkovej plochy 642 m2, ktorú tvorí súčet V.. Č.. XXXX/XX U. XXXX/XX, využíva len plochu o výmere 356 m2, a to celú V.. Č.. XXXX/XX R. B. XXX Q.X U. G. V.. Č.. XXXX/XX časť pokrývajúcu schody a vstupy o B. XX Q.X, O. V. R. B. XXX Q.X U. V.Z. R. B. XX Q.X, U. G. Č. R. B. XXX Q.X nevyužíva. Z výsluchu štatutárneho zástupcu na pojednávaní súd prvej inštancie zistil, že pozemok, ktorý tvorí predmet tohto sporu, je z dvoch strán oplotený a z prednej časti je parkovisko, a že zelenú časť plochy raz, dvakrát ročne pokosia. Vyvodil, že pozemok je obklopený ďalšími stavbami, je z väčšej časti oplotený, a že žalovaný ho využíva a stará sa oň. Pokiaľ žalovaný namietal, že pozemok nevyužíva v celom rozsahu a poukazoval pri tom na geodetický elaborát, uviedol, že z vyjadrenia jeho štatutárneho zástupcu ako aj zo zobrazenia pozemku na snímke z Google máp, či fotografií, predložených žalobcom, je zrejmé, že účelné využitie zvyšnej časti pozemku vzhľadom na jeho umiestnenie zo strany žalobcu nie je možné (a nie je možný ani jej prípadný prenájom tretej strane). Preto toto tvrdenie žalovaného vyhodnotil za účelové v záujme vyhnúť sa vydaniu bezdôvodného obohatenia, hoci v celom rozsahu a zadarmo niekoľko rokov užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu bez toho, aby mal záujem do budúcna usporiadať ich vzájomné vzťahy a trvá len na odkúpení pozemkov bez urovnania dlhov z minulých rokov.
8. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že priznanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podrobne vysvetlil inštitút dobrých mravov, vyložil pojem výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a dospel k záveru, že v posudzovanej veci o žiadny rozpor s dobrými mravmi nejde. Poukázal na to, že žalovaný dlhodobo, od roku 2010 užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu a bez toho, aby mu za toto obdobie 11 rokov zaplatil akúkoľvek úhradu, pričom keď sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov od 30.12.2012 do 30.11.2014, odvoláva sa na dobré mravy (že svojim správaním tento stav nespôsobil). Dospel potom k záveru, že na nepriznanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi od žalovaného nie je dôvod a v konaní žalobcu nie je rozpor s dobrými mravmi.
9. Pri určení výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vychádzal z rozhodnutí primátora HM SR Bratislava č. 28/2011 a 4/2010 a dodatku č. 14 k pravidlám pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hl. mesta SR Bratislavy, ktoré stanovujú ceny prenájmov nehnuteľného majetku a ceny predbežnej odplaty v Eur/m2/rok, a to v žalovanom období od 30.12.2012 do 30.11.2014 za pozemok V.. Č.. XXXX/XX v sume 12 eur/m2/rok a za pozemok V.. Č.. XXXX/XX v sume 15 eur/m2/rok. Túto výšku náhrady považoval za primeranú, pričom konštatoval, že žalovaný výpočet žalovanej sumy za bezdôvodné obohatenie nenamietal. Uviedol presný výpočet súm náhrady za jednotlivé žalované roky a ustálil, že za žalované obdobie predstavuje náhrada za bezdôvodné obohatenie za pozemok V.. Č.. XXXX/XX sumu 10.783,68 eur a za pozemok V.. Č.. XXXX/XX sumu 5.012,40 eur, spolu 15.796,08 eur. Keďže si žalobca uplatnil len 15.755,46 eur, priznal mu nárok v žalovanej výške, ktorý vyhodnotil v celom rozsahu za dôvodný.
10. Po vyhodnotení, že sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, zaviazal ho aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne (podľa § 3 nar. č. 87/1995 Z.z. k uplatnenému dňu omeškania) zo sumy 15.755,46 eur od 31.12.2014, teda dňom nasledujúcim po podaní žaloby, do zaplatenia. Odmietol argument žalovaného, že nie je na mieste uplatnenie nároku na úrok z omeškania, nakoľko nejde o peňažný dlh, a citoval z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo 2895/99, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh spočíva v platobnej povinnosti, ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ust. § 517 Obč. zák. nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.
11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov, keď dospel porovnaním úspechu a neúspechu strán v spore k záveru, že pomer úspechu oboch strán sporu je približne rovnaký.
12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, tvrdiac, že súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úvahy súdu považoval za arbitrárne s tým, že jeho konštatovanie, že „zadarmo užíva niekoľko rokov nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez toho, aby mal záujem do budúcna usporiadať vzájomné vzťahy strán sporu, keďže žalovaný trvá len na odkúpení pozemku (bez urovnania dlhov z minulých rokov) a iná alternatíva u neho neprichádza do úvahy“ sa nezakladá na pravde. Uviedol, že práve on je aktívny a apeluje na žalobcu v snahe urovnať sporné záležitosti, primárne odkúpením pozemkov, prípadne uzavretím nájomnej zmluvy na užívanie ich častí. Tvrdil, že nikdy nemal zámer vyhnúť sa urovnaniu dlhov súvisiacich s užívaním pozemkov (namietal len premlčanie niektorých nárokov), a že je ochotný uhradiť primeranú odplatu za užívanie častí pozemkov, nie je však povinný uzatvoriť nevýhodnú zmluvu, s ktorou nesúhlasí. Zopakoval svoju argumentáciu, že pozemky boli určené do vlastníctva žalobcu rozhodnutím súdu a on daný stav nezavinil. Mal za to, že najjednoduchším riešením sporu by bolo, ak by mu žalobca pozemky predal, avšak ten svojim rigidným a obštrukčným postojom sabotuje urovnanie sporu. Poukázal na závery geodetického elaborátu, podľa ktorých neužíva výmeru 642 m2, ale len 356 m2, a keďže časť pozemku žalobcu o výmere 286 m2 neužíva, nemohlo dôjsť k jeho bezdôvodnému obohateniu. Mal tiež za to, že priznanie žalobcom uplatneného nároku spolu s úrokom z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na špecifické okolnosti, najmä nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom a uplatňovanie nárokov bez skutočnej snahy o úpravu vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním (ohľadom dobrých mravov citoval z rôznych rozhodnutí súdnych autorít). Poukázal na to, že podľa ust. § 458 ods. 2 Obč. zák. sa s predmetom bezdôvodného obohatenia musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne, pričom zdôraznil, že on nebol pri získaní bezdôvodného obohatenia nedobromyseľný, a teda nie je povinný vydať ani úžitky zo sumy, ktorou sa podľa názoru žalobcu na jeho úkor obohatil, a preto aplikácia ust. § 517 Obč. zák. nie je na mieste. Zopakoval, že daný stav nezavinil, a že žalobca ho obštrukčne odkazuje na podávanie žiadostí o odkúpenie pozemkov, čo však vždy stroskotá na nevôli žalobcu. Vyvodil, že takéto zmätočné konanie žalobcu spôsobuje predlžovanie protiprávneho stavu a šikanózne narastanie úrokov z omeškania, čo je potrebné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu.
13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
14. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
15. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav (ktorý ani nepovažoval za sporný), sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady (keď vady procesného postupu ani neboli žalovaným v odvolaní namietané), v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške s príslušenstvom (po právoplatnom zamietnutí žaloby v časti „prvým“ rozsudkom), na základe ktorých súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku, ako i k obrane žalovaného, vypočul obe strany, vykonal všetky v konaní predložené listinné dôkazy, pričom strany sporu ani žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, a výsledky dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 191 C.s.p. vyhodnotil. Na ustálené skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver o dôvodnosti žaloby a žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal na jeho úkor žalovaný tým, že užíval oba vyššie špecifikované pozemky vo vlastníctve žalobcu v období od 30.12.2012 do 30.11.2014 bez právneho dôvodu a bez toho, aby mu za užívanie zaplatil akúkoľvek náhradu. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj veľmi podrobne a náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch sporových strán a podrobne sa vysporiadal aj s námietkami a argumentami žalovaného, pričom všetky svoje závery riadne a vyčerpávajúco zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V skutkových zisteniach neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, keď naviac skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tom, že vlastníkom predmetných pozemkov je žalobca, ale užíva ich žalovaný, a to bez právneho titulu, ktorý by ho k ich užívaniu oprávňoval a bez platenia odplaty, strany sporu v konaní ani nenamietali a takto ustálený skutkový stav nebol sporný. Ak žalovaný tvrdil, že neužíva celú výmeru pozemkov žalobcu, ale len ich časť, touto jeho argumentáciou sa súd prvej inštancie zaoberal a podrobne vysvetlil, z akých dôvodov túto jeho obranu neprijal. Zistený skutkový stav následne súd prvej inštancie správne právne posúdil, keď aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne, pochopiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom vyložil a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akými právnymi úvahami sa pri právnom posúdení spravoval. Vo svojej argumentácii bol presvedčivý a jeho argumenty podporujú príslušný záver, že žalobca sa dôvodne od žalovaného domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný bez právneho dôvodu dlhodobo a aj v žalovanom období užíval jeho pozemky bez toho, aby mu za ich užívanie platil náhradu, čo žalovaný ani nerozporoval.
18. Súd prvej inštancie tiež správne právne posúdil, že domáhanie sa žalobcu vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného za dva roky predchádzajúce podaniu žaloby na súd nie je v rozpore s dobrými mravmi, s čím odvolací súd súhlasí, keďže rovnako ako súd prvej inštancie žiadny rozpor s dobrými mravmi v konaní žalobcu nezistil. V tejto súvislosti považuje na odvolacie námietky žalovaného za potrebné zdôrazniť, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznáva priamo zákon, a preto vo všeobecnosti nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. V posudzovanej veci sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil tým, že bez právneho dôvodu užíval v žalovanom období pozemky žalobcu a za ich užívanie mu nič nezaplatil, teda jeho majetok sa nezmenšil, hoci pri riadnom užívaní pozemkov za odplatu by k zmenšeniu jeho majetku došlo, a zároveň žalobca nezískal od žalovaného žiadnu náhradu za užívanie jeho pozemkov (pričom tieto ani nemohol užívať, alebo dať za odplatu do užívania resp. prenajať tretej osobe, keďže ich neoprávnene užíval žalovaný). Podstatou plnenia získaného bez právneho dôvodu je také plnenie, ktoré nemá platný právny podklad, resp. vôbec žiadny právny podklad. Žalovaný získal plnenie v podobe užívania pozemkov, hoci na ich užívanie (plnenie) nemal žiadny právny titul, pričom je tiež úplne zrejmé, že pozemky neužíval ani v dobrej viere, že mu právo na ich bezodplatné užívanie z nejakého dôvodu patrí. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/12/1999-510 zo dňa 30.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/474/2008-623 zo dňa 04.11.2009, právoplatným dňa 14.01.2010, bolo totiž určené vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom, a teda žalovaný mal už od roku 2010 jednoznačne vedomosť o tom, že užíva pozemky žalobcu, že na ich užívanie nemá právny dôvod, a že žalobcovi za ich užívanie nič neplatí. Ak sa za takého skutkového stavu žalobca od žalovaného domáha vydania bezdôvodného obohatenia za dva roky užívania jeho pozemkov žalovaným, má ním uplatnený nárok oporu v zákone ako aj vo vykonanom dokazovaní a v žiadnom prípade nie je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Na tomto závere odvolacieho súdu (v súlade so záverom súdu prvej inštancie) nemôže nič zmeniť ani už len zopakovaná argumentácia žalovaného, že zjednodušene povedané, on daný stav nezavinil, a že žalobca mu zatiaľ nechce pozemky predať.
19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tiež logické, keď premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením jeho rozhodnutia o prisúdení žalovanej istiny s príslušenstvom žalobcovi súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, poukazuje na ne a vyjadrí sa len k ďalším odvolacím námietkam žalovaného.
20. Ani ďalšie odvolacie námietky žalovaného nemohli spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Ak žalovaný v odvolaní tvrdil, že chce so žalobcom urovnať sporné záležitosti, a to odkúpením pozemkov resp. uzavretím nájomnej zmluvy na užívanie ich častí, a že sa nechce vyhnúť urovnaniu dlhov súvisiacich s užívaním pozemkov a je ochotný uhradiť primeranú odplatu za užívanie častí pozemkov (nie je však povinný uzatvoriť nevýhodnú zmluvu, s ktorou nesúhlasí), odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že predmetom tohto sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi žalovaným (ktorý bezodplatne užíva pozemky žalobcu), a nie zaujímať stanovisko k tomu, akým spôsobom by strany mali riešiť svoje nezhody, keďže spôsob, akým si svoje právne vzťahy upravia, je len na nich. Ak však žalovaný užíva pozemky žalobcu bez právneho titulu a neplatí za užívanie odplatu, je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v peniazoch, keďže jeho prospech, ktorý mu vznikol užívaním pozemkov, zodpovedá finančnej čiastke zodpovedajúcej tej, ktorá je v danom mieste a čase obvyklá za takéto užívanie pozemkov najčastejšie na základe nájomnej zmluvy, teda obvyklému nájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných okolností povinný platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy, čím sa súd prvej inštancie aj riadil. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný napriek tomu, že v odvolaní tvrdil, že je ochotný uhradiť primeranú odplatu za užívanie častí pozemkov, žalobcovi nič nezaplatil (napriek výzve žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 23.07.2013, na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie), hoci výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, ustálenú súdom prvej inštancie ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolaní vôbec nespochybňoval, a teda nebola sporná. Ak žalovaný tvrdil, že neužíval celú výmeru pozemkov žalobcu a poukazoval na geodetický elaborát, odvolací súd považuje tieto argumenty žalovaného v zhode so súdom prvej inštancie za účelové, pretože ním predložený elaborát, ktorým boli len striktne vypočítané metre štvorcové, ktoré sú zastavané (budovou, parkoviskom a schodmi) a tvoria záhradku, nie je dôkazom o tom, že žalovaný neužíva zvyšok pozemkov žalobcu. Niet totiž vôbec žiadnych pochybností o tom, že žalovaný užíva oba pozemky žalobcu v celej ich výmere, keďže ich iné užívanie vzhľadom na ich rozlohu a polohu ani nie je možné a jednotlivé ich časti nie je možné oddeliť a užívať samostatne. Napokon, žalovaný sa so žalobcom súdil o celé pozemky a má záujem od neho odkúpiť taktiež celú výmeru pozemkov, nie len ich časť. Odvolací súd potom vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu v tejto časti za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie.
21. Keďže žalovaný žalobcom žalovanú a aj mu prisúdenú sumu bezdôvodného obohatenia (ani žiadnu jej časť), nezaplatil, je nepochybné, že sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto je povinný spolu s istinou zaplatiť aj žalobcom uplatnený úrok z omeškania. S námietkami žalovaného vo vzťahu k úroku z omeškania sa vyjadril už súd prvej inštancie, a preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti. Ak žalovaný v odvolaní namietal samotné prisúdenie úroku z omeškania argumentujúc tým, že on nebol pri získaní bezdôvodného obohatenia nedobromyseľný, a preto nie je povinný vydať ani úžitky zo sumy, ktorou sa podľa názoru žalobcu na jeho úkor obohatil (ust. § 458 ods. 2 Obč. zák.), a teda nie je možné aplikovať ust. § 517 Obč. zák., odvolací súd uvádza, že tento argument neobstojí, pretože v prípade úroku z omeškania z prisúdenej sumy bezdôvodného obohatenia o žiadny úžitok podľa ust. § 458 ods. 2 Obč. zák. nejde. Právo na úrok z omeškania podľa ust. § 517 Obč. zák. má veriteľ voči dlžníkovi vždy, ak je dlžník v omeškaní s peňažným plnením, čo je aj prípad prejednávanej veci. Na vysvetlenie problematiky odvolací súd uvádza, že záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ust. § 517 Obč. zák. nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2895/99 z 29.03.2001). Keďže žalovaný žalobcovi žalovanú sumu nezaplatil riadne a včas, je nepochybné, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania ako na príslušenstvo ním uplatnenej pohľadávky.
22. Žalovaný v odvolaní tiež tvrdil, že priznanie úrokov z omeškania žalobcovi je v rozpore s dobrými mravmi, pretože on (žalovaný) daný stav nezavinil, pričom žalobca nemá záujem mu pozemky predať a koná zmätočne, čím predlžuje protiprávny stav a aj šikanózne narastanie úrokov z omeškania, čo je potrebné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd žiadny rozpor s dobrými mravmi nezistil. Inštitút úroku z omeškania predstavujúci odôvodnenú ochranu veriteľa slúži k zaisteniu jeho pohľadávky tým, že hrozbou zvyšujúceho sa dlhu pôsobí na dlžníka, aby svoju povinnosť splnil, zároveň ho sankcionuje za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas a súčasne prináša veriteľovi kompenzáciu (paušalizovanú náhradu škody) za dobu, o ktorú sa plnenie omeškalo. Využitie tohto prostriedku veriteľom v zásade nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a to ani v situácii, ak je existencia dlhu medzi stranami sporná a je o nej rozhodované v súdnom konaní. Odoprieť ochranu by bolo možné len takej požiadavke veriteľa na úrok z omeškania, ktorá by nevychádzala zo zmyslu inštitútu omeškania, alebo by ho zneužívala na poškodenie dlžníka, prípadne by viedla vzhľadom na pomery sporových strán k neprimeraným následkom (napr., že by dlžníka zaťažovala likvidačným spôsobom, hoci by pre veriteľa neznamenala podstatný prínos). O taký prípad však v posudzovanej veci nejde. Úrok z omeškania sa tu odvíja od sumy, ktorá bola uplatnená žalobcom ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúcom v užívaní jeho pozemkov žalovaným bez právneho titulu a bez akejkoľvek náhrady. O tom, že vlastníkom pozemkov, ktoré užíva a nič za užívanie neplatí, je žalobca, mal žalovaný vedomosť od roku 2010 (kedy nadobudol právoplatnosť vyššie uvedený rozsudok o určení vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom). Žalovaný teda od začiatku tohto sporu vedel, že bez právneho dôvodu a bezodplatne užíva pozemky žalobcu, ktorý od neho žiada náhradu vo forme vydania bezdôvodného obohatenia, a preto si musel byť aj vedomý svojej zodpovednosti vyplývajúcej z tohto stavu. Skutočnosť, že žalobcovi bezdôvodné obohatenie včas nevydal, je preto potrebné posúdiť len ako jeho vlastné riziko, pretože ak sa za takéhoto stavu rozhodol brániť voči požiadavke žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v súdnom konaní, sám spôsobil svoje omeškanie s plnením peňažného dlhu podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a vedome v ňom aj zotrval. Preto, ak sa žalobca domáha tomu zodpovedajúceho úroku z omeškania (žalovaný výšku uplatneného úroku z omeškania, ani dĺžku omeškania nerozporoval), nemožno to považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, keďže je s prihliadnutím na okolnosti prípadu zrejmé, že nejde o prípad zneužitia postavenia veriteľa žalobcom ani o zámerné poškodenie žalovaného. Žalovaný tiež nepreukázal, že by sa žalobca domáhal úroku z omeškania z iných pohnútok, ako z dôvodu, aby sa účinnejšie domohol svojho nároku, a aby mu úrok z omeškania nahradil ujmu, ktorá mu vznikla oneskoreným plnením. Aj túto odvolaciu námietku žalovaného potom odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú.
23. Keďže odvolacie námietky žalovaného (ktorými bol odvolací súd viazaný a riadne sa s nimi vysporiadal) nemohli spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).