Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/49/2021

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G. S., narodenú XX.XX.XXXX a Q. S., narodenú XX.XX.XXXX, obidve bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov, matky H. S., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F., A. XX/X, a otca H. U., narodeného XX.XX.XXXX, prechodne bytom F., A. X/X, o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a určenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. mája 2021, č. k. -88 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o určení výživného na mal. G. a na mal. Q. p o t v r d z u j e .

Vo výroku III. o zročnom výživnom napadnutý rozsudok z m e ň u j e tak, že zročné výživné na mal. G. za obdobie od 13.01.2021 do 30.09.2021 vo výške 947,- eur a zročné výživné na mal. Q. za obdobie od 13.01.2021 do 30.09.2021 vo výške 775,- eur p o v o ľ u j e otcovi detí splácať na každé dieťa v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zveril maloletú G. a maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Vo výroku II. otcovi mal. detí uložil povinnosť platiť na výživu maloletej G. sumu 110,- eur mesačne a na výživu maloletej Q. sumu 90,- eur mesačne k rukám matky maloletých vždy do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje s účinnosťou od 13.01.2021. Vo výroku III. zameškané výživné na maloletú G. a maloletú Q. za obdobie od 13.01.2021 do konca mesiaca máj 2021 v sume 922,58 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach v sume po 20,- eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky. Vo výroku IV. rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 24 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistenia, že maloleté deti žijú v domácnosti s matkou a jej priateľom. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 275,90 eur mesačne a prídavku na dve deti v sume 51,- eur, s aktuálnym priateľom čaká dieťa. Otec maloletých detí od 01.05.2021 pracuje s mesačným zárobkom cca 750,- eur netto mesačne. Na výžive maloletých detí sa nijakým spôsobom nepodieľa, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a ich spoločným dieťaťom narodeným 04.01.2021. Priateľka otca je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 275,90 eur mesačne. Z dokazovania bolo preukázané, že v súvislosti so starostlivosťou o obe maloleté deti je to matka, ktorá doposiaľ od

apríla 2020 výlučne vyživuje svoje dve dcéry, otec si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. S poukazom na uvedené, súd vychádzal zo stavu, ktorý existoval v čase rozhodnutia a rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, u ktorej boli zistené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté a určil vyživovaciu povinnosť otcovi v sume 110,- eur mesačne na maloletá G. a v sume 90,- eur na maloletú Q. s poukazom na schopnosti a možnosti otca, ktorý je aktuálne pracovne zaradený od 01.05.2021 a vykonáva prácu zlievarenského robotníka - jadrára s mesačným zárobkom cca 750,- eur netto, je preto v jeho možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť celkom v sume 200,- eur na dve maloleté deti. Ak otec namietal, že nie je biologickým otcom maloletej G., súd vykonal dokazovanie a mal z rodného listu dieťaťa preukázané, že otcom maloletej je H. U., keď právoplatným rozhodnutím súdu nebolo doposiaľ rozhodnuté inak. Súd záverom zdôraznil, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V tomto prípade bolo zistené, že otec sa o dcéry viac ako rok nezaujíma, nekontaktuje ich, nestretáva sa s nimi, hoci žije v bezprostrednej blízkosti bydliska maloletých detí. Súd aj túto skutočnosť premietol do výšky určenej vyživovacej povinnosti a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. O úprave styku nerozhodoval, matka uviedla, že chce úpravu styku ponechať na vzájomnú dohodu rodičov. Počiatok zvýšenia výživného súd určil v zmysle návrhu matky, t.j. počnúc dňom podania návrhu na súd t.j. od 13.01.2021 v súlade s § 77 Zákona o rodine. Zameškané výživné na maloleté deti za obdobie od 13.01.2021 do konca mája 2021 ustálil na sumu 922,58,- eur. Sumu zameškaného výživného súd umožnil otcovi splácať k rukám matky formou mesačných splátok po 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku II. o určení výživného a proti výroku III. o určení zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s určením vyživovacej povinnosti, nakoľko si nie je istý, či je otcom maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd vrátil rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že si dá vykonať krvné skúšky na maloleté deti a ak sa preukáže, že je otcom maloletých detí, nemá problém platiť výživné.

3. Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že určenú výšku výživného považuje za primeranú potrebám maloletých detí. Dokazovaním na súde bolo preukázané, že H. U. je zapísaný do rodného listu oboch maloletých detí, dobrovoľne uznal otcovstvo. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa , ( , ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ( , ďalej len ) v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o určení výživného na maloleté deti je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť a v napadnutej časti vo výroku III., týkajúcej sa nedoplatku na zročnom výživnom je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť podľa .

6. Odvolaním nenapadnutej časti rozsudku, t. j. výrok I. o zverení maloletých detí G. a Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach sa odvolací súd nezaoberal, pretože proti tomuto výroku odvolanie otca nesmerovalo a tak v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je len výrok II. o určení výživného otca na maloleté deti a výrok III. o určení nedoplatku na zročnom výživnom.

7. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného, a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či

sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

8. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Pre posúdenie schopností a možností rodičov v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové, prípadne majetkové pomery, ale reálne zárobkové a majetkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch, týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, tak ako to vyplýva v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca maloletých detí postupoval v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine. Súdom prvej inštancie zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletých detí, ako osoby povinnej a oprávnené potreby maloletej G. a maloletej Q. ako osôb oprávnených sú dostatočným podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v takej výške, ako určil súd prvej inštancie. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že maloleté deti G. a Q. pochádzajú z partnerského vzťahu svojich rodičov, ktorí od marca 2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Od tejto doby otec maloleté deti nenavštívil, neprejavuje o ne žiaden záujem, od apríla 2020 im neprispieva žiadnym výživným. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku, s priateľom D. X. a s deťmi žije v jednoizbovom byte. Matka je tehotná s priateľom s termínom pôrodu v októbri 2021. Maloletá G. je vo veku 4 rokov, nenavštevuje materskú školu, je s matkou doma, maloletá Q. je vo veku 2 rokov. Otec maloletých detí je od 01.05.2021 zamestnaný, dosahuje priemerný mesačný zárobok cca 750,- eur netto. Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a ich spoločným dieťaťom synom H., narodeným XX.XX.XXXX. Otec je vyučený v odbore maliar-natierač, v súčasnosti vykonáva prácu zlievarenského robotníka - jadrára. Za takto zisteného skutočného stavu veci aj odvolací súd bol toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloletú G. v sume 110,- eur mesačne a na maloletú Q. v sume 90,- eur mesačne, pričom táto suma zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Za správne považoval odvolací súd aj určenie výživného zo strany otca s účinnosťou od podania návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, t. j. od 13.01.2021. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že nie je biologickým otcom maloletých detí, k tomu je potrebné uviesť, že v konaní bolo preukázané, že H. U. je zapísaný do rodného listu oboch maloletých detí ako otec, dobrovoľne uznal otcovstvo k maloletým deťom a doposiaľ právoplatným rozhodnutím súdu nebolo rozhodnuté inak.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o určení výživného podľa ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd však podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o zročnom výživnom z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď zročné výživné na maloleté deti G. a Q. určil jednou sumou. Zročné výživné malo byť určené na každé dieťa samostatne, nakoľko sa jedná o samostatný nárok každého dieťaťa. Odvolací súd preto napravil toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie tak, že určil zročné výživné samostatne na každé dieťa. Výživné je splatné vždy do posledného dňa v mesiaci vopred, z čoho vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo splatné výživné za celý mesiac september, preto bol nedoplatok vyčíslený za obdobie od 13.01.2021 do 30.09.2021. Zročné výživné na maloletú G. za obdobie od 13.01.2021 do 30.09.2021 predstavuje sumu 947,- eur (nedoplatok za mesiac január 2021, 19 dní x 3,55 eur, t. j. suma 67,- eur, za mesiace február 2021 až september 2021 t. j. 8 mesiacov x 110 = 880,- eur, spolu zročné výživné na maloletú Q. 947,- eur. Zročné výživné na maloletú Q. za to isté obdobie určil odvolací súd v sume 775,- eur, (t. j. nedoplatok za mesiac január 2021, 19 dní x 2,90 eur =55,- eur, za mesiace február 2021 až september 2021, t. j. 8 mesiacov x 90,- eur = 720,- eur, spolu 775,- eur). Takto vyčíslený nedoplatok je otec povinný zaplatiť v splátkach po 30,- eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok tak, že nezaplatenie jednej splátky spôsobí splatnosť celej sumy.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).