Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csp-28-2021.pdf
PDF · 126.96 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csp/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., XXX XX J., o zaplatenie 169,40 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 169,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 169,40 EUR od 11.2.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.1.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 169,40 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 169,40 EUR od 11.2.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby elektronickej komunikácie žalovaným na základe zmluvy o pripojení a poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 701 722, ktorá pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2019 na žalobcu. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu DIGI SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 701 722, uzatvorili dňa 9.10.2015 Dodatok k Zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXX (ďalej aj „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu, zriadiť kampaň „SATELIT Jeseň 2015“ a poskytovať službu satelitnej televízie „SATELIT Štandard “ v súlade s podmienkami uvedenými v tejto Zmluve, v príslušných osobitných podmienkach vzťahujúcich sa na službu podľa tejto Zmluvy, a to v osobitných podmienkach pre poskytovanie služieb satelitnej televízie, všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných služieb a cenníku pre poskytovanie služieb podniku, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto Zmluvou. Žalovaný podpisom tejto Zmluvy zároveň vyhlásil, že bol oboznámený právnym predchodcom žalobcu, že aktuálne informácie o platných cenách za služby je možné získať v aktuálnom cenníku dostupnom na webovom portáli www.digislovakia.sk alebo inej internetovej stránke právneho predchodcu žalobcu, ktorá ich v budúcnosti nahradí a na predajných miestach postupcu. Právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvou poskytol žalovanému aj ďalšie služby spočívajúce v nájme koncového zariadenia, výpožičke smart karty, výpožičke diaľkového ovládača, zdrojového kábla a scart kábla, ktoré žalovaný prebral po podpise zmluvy, ako aj inštalácií a aktivácii koncového zariadenia. Za poskytnuté služby bola žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXXXXXX na sumu 169,40 EUR so splatnosťou dňa 10.2.2018. V rámci Faktúry č. XXXXXXXXXXX si žalobca uplatňuje aj pokutu za nevrátenie zariadení špecifikovaných v Zmluve ako aj v predmetnej faktúre z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného
vrátiť po skončení Zmluvy predmetné technické zariadenia. Pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na zľavy, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe tejto Zmluvy. Pokuta zahŕňa jednak náklady postupcu na obstaranie zariadenia spolu s príslušenstvom a tiež náklady na vymáhanie, ktoré by postupcovi/žalobcovi nevznikli, ak by si žalovaný splnil svoju povinnosť vrátiť postupcovi jeho zariadenia, ktoré mal žalovaný k dispozícii len na dobu trvania Zmluvy za účelom čerpania služieb. Účelom poplatku je okrem náhrady nákladov postupcu tiež snaha predísť situáciám, ktoré sa vo všeobecnosti bez uplatňovania sankcií za nevrátenie zapožičaných zariadení vyskytujú, a to situáciám, kedy užívatelia prevezmú od postupcu zariadenia (niekedy aj desiatky kusov) a následne ich predávajú, a tým sa neoprávnene obohacujú. Pokutu si uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, spočívajúcej v nevrátení zariadení. Keďže žalovaný faktúru neuhradil, právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2019 bola na neho postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške 244,99 EUR. Žalobca zaslal žalovanému pokus o zmier, v ktorom ho vyzval na úhradu pohľadávky v celkovej sume 306,26 pozostávajúcej z faktúry vo výške 244,99 EUR a zákonného úroku vo výške 61,27 EUR. Žalovaný na pokus o zmier nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalovaný si neplnil svoje zmluvné záväzky tým, že neuhradil vystavené faktúry napriek tomu, že ho žalobca opakovane k úhrade týchto faktúr vyzval. Žalovaný je s úhradou faktúry v omeškaní a žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti vystavenej faktúry.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: faktúra č. XXXXXXXXXXX, Zmluva o pripojení a poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.10.2015, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.3.2019, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2019, Pokus o zmier zo dňa 13.11.2020, Preberací protokol, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, Osobitné podmienky pre poskytovanie služieb platenej televízie, služieb internetového prístupu, cenník s prílohou.
4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
5. Žalovanému bola žaloba doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku spolu s uznesením súdu prvej inštancie a prílohami žaloby vrátane výzvy, aby sa k žalobe vyjadril. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.5.2021 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za nedôvodný v kontexte čoho vzniesol námietku premlčania.
6. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.6.2021, reflektoval žalobca v replike na námietku premlčania vznesenú žalovaným tak, že nakoľko podal žalobu dňa 27.1.2021, t.j. v rámci 3 ročnej premlčacej doby (splatnosť faktúry nastala dňa 10.2.2018) považuje námietku premlčania uplatnenú žalovaným za nedôvodnú.
7. Podľa ust. § 100 OZ, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
8. Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9. Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
10. Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (§ 122 ods. 1 OZ).
11. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (§ 122 ods. 2 OZ).
12. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (§ 122 ods. 3 OZ).
13. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času ( § 121 ods. 5 CSP ).
14. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z hľadiska prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka) a nakoľko zo strany veriteľa došlo k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (§ 565 OZ), začala plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka).
15. Súd poukazujúc na námietku premlčania vznesenú žalovaným skúmal premlčanie nároku. Z obsahu spisu - listinných dôkazov doložených žalobcom je zrejmé a uvedené je nepochybné a nesporné, že žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 27.1.2021 uplatňuje nárok za poskytnuté služby vystavené faktúrou č. XXXXXXXXXXX na sumu 169,40 EUR so splatnosťou dňa 10.2.2018. Nakoľko splatnosť faktúry nastala dňa 10.2.2018, po prvý raz sa právo mohlo vykonať deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry, teda dňa 11.2.2018. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej zákonnej úpravy súd posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako nedôvodnú, nakoľko pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní vznikla na základe faktúry, ktorej splatnosť bola dňa 10.2.2018 a žaloba bola prijatá na súd dňa 27.1.2018, t.j. v trojročnej premlčacej dobe preto súd nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný.
16. Na prejednanie veci samej súd určil pojednávanie na deň 26.10.2021. Na predmetné pojednávanie sa strany sporu nedostavili, pričom súd vyhlásil rozsudok tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
17. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: faktúrou č. XXXXXXXXXXX, Zmluvou o pripojení a poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.10.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.3.2019, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2019, Pokusom o zmier zo dňa 13.11.2020, Preberacím protokolom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služieb platenej televízie, služieb internetového prístupu, cenníkom s prílohou.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné ani rozporované, že právny predchodca žalobcu spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 701 722 a žalovaný uzatvorili dňa 9.10.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu zriadiť a poskytovať služby satelitnej televízie v nej špecifikované, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto zmluvou. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ním zvolené služby satelitnej televízie SATELIT Štandard v sume 9,60 EUR / mesiac, SATELIT Jeseň 2015 zľava 33 s viazanosťou 24 mesiacov, tiež sa zaviazal dať do prenájmu zariadenie STB prvé HD STB s nájomným vo výške 1,00 EUR / mesiac a napokon inštalovať tieto zariadenia za jednorázový poplatok vo výške 50 EUR (základná inštalácia technikom) a za jednorázový poplatok vo výške 10 EUR (rozšírená inštalácia technikom.) Podľa preberacieho protokolu poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému do výpožičky koncové zariadenie (prvé zariadenie), smart karta, diaľkový ovládač, zdrojový kábel a scart kábel. Žalovaný sa zaviazal za tieto poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby zaplatiť ich cenu. Vzhľadom na to, že žalovaný faktúry za poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas neuhradil, právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy. Po ukončení zmluvného vzťahu žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu nevrátil zariadenia, ktoré od neho prevzal. Pokutu za nevrátenie týchto zariadení
vyúčtoval právny predchodcu žalobcu žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXXX vo výške 169,40 EUR s dátumom splatnosti 10.2.2018.
19. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa ust. § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
21. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2019 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanému, v ktorom mu oznámil, že postúpil pohľadávky, ktoré má voči nemu a boli vyúčtované v tam špecifikovaných faktúrach, v celkovej výške 244,99 EUR spolu s príslušenstvom na žalobcu, pričom postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi DIGI SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 701 722 a EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zo dňa 27.3.2019, v dôsledku čoho všetky predmetné pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli do vlastníctva spoločnosti žalobcu. Žalobcovi teda svedčí aktívna legitimácia v tomto spore.
22. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia zmlúv) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba"), je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
24. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
25. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa ods. 1 písm. c).
26. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
27. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
28. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení
zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
29. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
31. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
34. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
35. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
36. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
37. Podľa § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
38. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
39. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
40. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 9.10.2015 Dodatok k Zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb č. 30324586, podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky a cenník. Zároveň medzi právnym predchodcom žalobcu ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzavretá zmluva o nájme koncového zariadenia (prvé zariadenie), smart karty, diaľkového ovládača, zdrojového kábla a scart kábla. (ust. § 663 Občianskeho zákonníka.) Právnemu predchodcovi žalobcu ako prenajímateľovi vznikla z tejto zmluvy povinnosť prenechať žalovanému ako nájomcovi predmet nájmu a súčasne právo voči žalovanému na úhradu dojednaného nájomného (ust. § 663 v spojení s ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka.) V zmluve bolo zároveň dohodnuté, že v prípade straty, nevrátenia alebo poškodenia koncového zariadenia je žalovaný povinný uhradiť pokutu vo výške 50,- EUR, za stratu, nevrátenie alebo poškodenie Smart karty pokutu vo výške 19,90 EUR, za stratu, nevrátenie alebo poškodenie zdrojového kábla pokutu vo výške 10,- EUR, za stratu, nevrátenie alebo poškodenie diaľkového ovládača pokutu vo výške 10,- EUR, a za stratu, nevrátenie alebo poškodenie Scart kábla pokutu vo výške 3,- EUR a za nedodržanie doby splatnosti pokutu vo výške 3,- EUR. Táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom (v rámci predmetu jeho podnikania) a žalovaným ako spotrebiteľom. Na právny vzťah medzi stranami bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).
41. Podľa ust. § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
42. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.21.
43. Podľa čl. 3 bod 1 citovanej smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
44. Podľa čl. 4 citovanej smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
45. Podľa čl. 6 bod 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
46. Podľa čl. 7 bod 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
47. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
48. Z faktúry č. XXXXXXXXXXX zo dňa 29.1.2018, so splatnosťou dňa 10.2.2018 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval podľa záverečného ustanovenia zmluvy a cenníka. žalovanému sumu 169,40 pozostávajúcu z aktivačného poplatku STB vo výške 22,08 EUR, pokuty - nevrátenie Scart kábla vo výške 3 EUR, pokuty - nevrátenie Diaľkového ovládača vo výške 10 EUR, pokuty - nevrátenie Koncového zariadenia vo výške 50 EUR, pokuty - nevrátenie Smart karty vo výške 19,90EUR, pokuty
- nevrátenie Zdrojového kábla vo výške 10 EUR, pokuty - porušenie záväzku viazanosti a základnej inštalácie technikom vo výške 50 EUR, DPH vo výške 4,42 EUR.
49. Podľa čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Súd nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve
dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.
50. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatuje, že mu nebol predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný sumu, čo i len čiastočne uhradil, ani nebolo predostreté žiadne tvrdenie ani žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zanikol, hoci aj iným spôsobom ako splatením. Žalovaný v konaní nerozporoval zmluvnú pokutu a ani jej výšku uplatnenej žalobcom v tomto konaní. Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že žalovaný porušil zmluvné dojednanie a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý je dôvodný. Nakoľko sa jedná o nárok zo spotrebiteľských zmlúv, nesmie byť dojednanie o zmluvnej pokute neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k), resp. písm. s) OZ a uvedenú skutočnosť súd taktiež skúmal. Na základe vykonaného dokazovania a v intenciách ex offo kontroly v spotrebiteľských veciach v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd ustálil, že považuje dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 169,40 EUR za určitú, pričom v danom prípade žalovaný môže aj po ukončení zmluvy využívať predmetné zariadenia, a to až do doby ich funkčnosti. Preto súd zmluvnú pokutu vyhodnotil ako platne dohodnutú a primeranú zmluvnú podmienku. Je nepochybné, že žalovaný porušil podmienky zmluvy, na ktoré bola zmluvná pokuta viazaná (vrátenie vypožičaných zariadení), predchodca žalobcu zmluvnú pokutu vyúčtoval a
žalovaný ju neuhradil. Vychádzajúc z takéhoto právneho zhodnotenia mal súd za to, že je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinností žalovaného dôvodný, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy zmluvnej pokuty vo výške 169,40 EUR.
51. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
52. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
53. Žalovaný nezaplatil faktúru riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Nakoľko faktúra č. 11801190741 bola splatná dňa 10.2.2018, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t.j. 11.2.2018.
54. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.; základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu podľa jednotlivých faktúr bola 0,00 % výška úrokov z omeškania je teda o 5 percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba, t.j. a 5% ročne.
55. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 56. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
58. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
59. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
60. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 169,40 EUR a súd mu priznal sumu 169,40 EUR. Žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, percentuálne vyjadrenej na 100 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
61. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).