Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-377-2020.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/377/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - W. T.., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I., Y. XXX/X, zastúpená advokátskou kanceláriou, FAKTOR Legal, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 53 495 730 a otec C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I., T. cesta XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Milota Klemaničová, so sídlom AK Pezinok, dr.Bokesa č.17, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletej S. a návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/175/2019- 239, zo dňa 01.10.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 12P/175/2019- 239, zo dňa 01.10.2020, I. zveril maloletú S. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, II. oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. III. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej S. sumou 200 eur mesačne počnúc dňom 10.12.2019, k rukám matky vždy do 15-teho dňa mesiaci vopred. IV. Zročné výživné na maloletú S. za obdobie od 10.12.2019 do 30.09.2020 v sume 1.741,93 eur umožnil otcovi splácať mesačnými splátkami po 50 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom 15.11.2020 k rukám matky s tým, že neplnenie jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. V. Návrh otca na zverenie maloletej Adriany do jeho osobnej starostlivosti zamietol. VI. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, od prerušenia spolužitia v roku 2016 sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, maloletá zostala s otcom, ktorý sa cca 2 roky o ňu staral, s výnimkou doby, kedy odišla k starej matke a neskôr aj za matkou, pričom od roku 2019 býva maloletá spolu s matkou a starou matkou. Vzhľadom na nezhodu rodičov v otázke zverenia (otec najskôr podal návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, neskôr do jeho osobnej starostlivosti a matka žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti), rozhodol autoritatívne. Prihliadol na názor a vek maloletej (13 rokov) a jej rozhodnutie bývať u matky, s ktorou ako pred súdom a opakovane aj pred kolíznym opatrovníkom uviedla, si rozumie viac, dôveruje jej a u starej matky, kde bývajú, majú vytvorené vhodné podmienky. U otca sa necítila slobodne,
nespracovala zmenu spočívajúcu v založení si novej rodiny otcom (manželka, jej dieťa (B.) a spoločný syn M.) a pozornosť zo strany otca, ktorá bola v novej rodine rozložená na tri maloleté deti, čo viedlo pre jej nespokojnosť k odsťahovaniu sa k matke, kde doposiaľ býva. Prihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý vyhodnotil starostlivosť matky o maloletú ako riadnu a na výborné výsledky maloletej dosahované v škole. Pri zohľadnení názoru maloletej berúc do úvahy jej vek konštatoval, že vie svoje potreby a predstavy jasne formulovať, čo opakovane uviedla. Maloletú zveril, napriek nesúhlasu otca do osobnej starostlivosti matky, keď pri vedení oboch rodičov k rodičovskej dohode, rodičia nedokázali, že sú schopní v záujme maloletej sa korektne dohodnúť. Na názor maloletej, ktorá preukázala, že jej postoj k tejto otázke je uveriteľný, nepôsobila ako zmanipulovateľné dieťa, prihliadol. Poukázal na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej od podania návrhu na súd mesačne sumou 200 eur, ktorú považoval za primeranú veku maloletej, jej odôvodnených potrieb, zárobkových možnosti a schopnosti oboch rodičov. Nestotožnil sa s matkou vyčíslenými mesačnými výdavkami na maloletú v sume 750 eur, ktorá pozostávala aj z výdavkov, ktoré matka nerealizuje, napr. náklady na bývanie, keď matka býva u starej matky, ktorá jej finančne vypomáha, výdavky na drogériu, voľnočasové aktivity. Mal preukázané, že aj pred dlhodobou práceneschopnosťou bola matka riadne zamestnaná a jej príjem predstavoval sumu cca 690 eur netto a vyčíslené výdavky by nemohla v uvedenom rozsahu uhrádzať. Priemerné mesačné výdavky na maloletú vo veku 13 rokov ustálil sumou cca 400 eur a zaviazal otca platiť polovicu. Nezohľadnil argumentáciu otca, že nemá finančné prostriedky na výživné, preto od podania návrhu poukázal na maloletú 200 eur. Otcovi dal do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom vyplýva priamo zo zákona a je právom dieťaťa a rodič, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú osobnú a finančnú starostlivosť na druhého rodiča, a musí si všetky finančné záležitosti usporiadať tak, aby bol schopný súdom určené výživné matke poukazovať. Konštatoval, že výživné nemá pokrývať iba vitálne funkcie maloletého dieťaťa, ale musia v ňom byť zohľadnené aj výdavky na osobnostný rast dieťaťa teda školské, mimoškolské a voľnočasové aktivity. Mal preukázané, že otec ako podnikateľ dosahuje mesačný príjem cca 1.500 eur brutto, a napriek ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorá mu pribudla, ktorú skutočnosť vo výške výživného zohľadnil, je v jeho možnostiach súdom určené výživné platiť. Zohľadnil skutočnosť, že matka je dlhodobo práceneschopná, naďalej uhrádza úver za rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú rodina v minulosti obývala a od roku 2016 v uvedenej nehnuteľnosti býva otec s jeho terajšou rodinou. Konštatoval, že úhradou splátok na pôžičku matka sebe a maloletej znižuje životnú úroveň, čo vyhodnotil ako nesúladné so záujmom maloletej. O styku otca s maloletou nerozhodoval, nakoľko rodičia sa tejto úpravy nedomáhali. Zročné výživné za obdobie od 10.12.2019 do 30.9.2020 vyčíslené v sume 1.741,93 eur ( mesiacov (12/2019-30/2020) x 200 eur = 1.800 eur plus alikvotná čiastka za mesiac december 2019 (200 eur : 31 dni=6,45 eur x 22 dni= 141,93) = 1.800 eur +141,93 eur= 1.941,93 eur mínus 200 eur otcom poukázané) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur, počnúc dňom 15.11.2020, berúc do úvahy aktuálnu epidemiologickú situáciu s Covid 19, s tým súvisiaci obmedzený výkon činnosti a ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Oliverovi. O splátkach zročného výživného rozhodol podľa § 232 ods. 2 CSP s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písmeno e), f), a h) CSP. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nezodpovedá skutkovému stavu existujúcemu v čase vyhlásenia rozsudku, že súd jednostranne a neobjektívne vyhodnotil konštatovaný skutkový stav v prospech matky a nezohľadnil skutočný záujem maloletého dieťaťa. Mal za to, že rozhodnutie je reálne nevykonateľné, pretože preukázateľne dlhodobo nemá dostatok peňažných prostriedkov na to, aby uhrádzal súdom určené výživné. Namietal, že súd nezohľadnil skutočnosť, že po dobu viac ako jedného roka sa staral o maloletú, a matka neprispievala na jej výživu ani výchovu a nejavila o ňu v tom čase záujem. Potvrdil, že problém nastal po tom, ako nadviazal vzťah so súčasnou manželkou, ktorá sa už v tom čase starala o svoju dcérou B.. Maloletá S. nezvládla príchod jeho novej partnerky do spoločnej domácnosti a začala revoltovať. V snahe vyriešiť situáciu, umožnil dcére častejší kontakt so starou matkou z matkinej strany, avšak benevolentná výchova maloletej zo strany starej matky viedla ku hľadaniu ľahšej cesty pre maloletú, ktorá začala jeho a jeho rodinu odmietať, napriek tomu, že matka s ňou nežila v spoločnej domácnosti, nebola s ňou v dennom kontakte a uprednostnila svojho partnera, s ktorým
plánovala spoločnú budúcnosť. Matka prejavila formálny, účelový záujem o maloletú po rozchode s partnerom a následne sa nasťahovala do domácnosti starej matky so zámerom vylepšiť svoj obraz zodpovednej matky. Uviedol, že podanie návrhu nebolo vyvolané potrebou postarať sa o maloletú, ale z dôvodu zabezpečenia si príjmu matky, ktorá medzi tým nadviazala novú známosť a v súčasnosti čaká narodenie ďalšieho dieťaťa, pričom matka s partnerom a maloletou žijú naďalej v domácnosti starej matky. Vyslovil názor, že záujem matky o maloletú je len predstieraný. Namietal, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného na maloletú nezohľadnil skutočnosť, že je živiteľom rodiny, jeho manželka je invalidná dôchodkyňa, momentálne na materskej dovolenke s najmladším synom, ku ktorému má on vyživovaciu povinnosť. Poukázal na ním predložené dôkazy v konaní preukazujúce, že jeho podnikateľská činnosť je útlme z dôvodu súčasnej epidemiologickej situácie, keď v čase prvej vlny poberal raz štátnu pomoc v sume 100 eur a dvakrát v sume 200 eur a v súčasnosti nemá pravidelný príjem. Mal za to, že súd nezohľadnil fakt, že matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je povinný prispievať na chod domácnosti a matka bude mať príspevky na výživu jej ďalšieho dieťaťa partnerom, ktorý by jej mal poskytovať finančnú pomoc. Podľa jeho mienky maloletá aktuálne hľadá jednoduchšiu cestu a nechce akceptovať jeho novú usporiadanú rodinu, v ktorej by sa prirodzene musela prispôsobiť aj potrebám iných osôb, čo je nesporne v jej prospech. Podľa jeho názoru, čím viac bude maloletá s jeho rodinou, tým viac bude vnímať vzor a fungovanie bežnej rodiny a štandardných rodinných vzťahov. Matka svojim správaním a štýlom života a predstieraným záujmom o dcéru, jej neposkytuje do budúcna žiadnu perspektívu. To, že sa snaží dcéru vychovávať, dohliadať na jej školské povinnosti a zdravotný stav, síce maloletá v jej veku nemusí vnímať pozitívne, avšak musia to vidieť a rozlíšiť dospelí, ktorí o jej živote rozhodujú. Aj napriek jej veku a právam, ktorá jej patria, nemusí maloletá celkom odhadnúť, čo je pre ňu z dlhodobého hľadiska správne. Poukázal na skutočnosť, že matka je v súčasti práceneschopná z dôvodu rizikového tehotenstva, preto je otázne ako zvláda svoju zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie maloletej. Namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy yykonané v konaní. Zotrval na stanovisku, že starostlivosť a najmä výchova maloletej zo strany matky je nedostatočná a matka nemá skutočný záujem o potreby svojej dcéry. Maloletá je pod silným vplyvom matky, čo vedie k odcudzeniu s ním a jeho rodinou. Rád by dcére vytvoril optimálne podmienky a verí, že príde čas, kedy maloletá tomu porozumie. Pokiaľ súd nevyhovie jeho návrhu na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, mal za to, že aj striedavá osobná starostlivosť o ňu by mohla byť začiatkom, ktorý by vytvoril podmienky pre obnovu ich vzájomného vzťahu. Žiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania z dôvodu, že je zastúpený advokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Mala za to, že odvolanie obsahuje množstvo irelevantných invektív, ktoré sú bezpredmetné pre účel tohto konania. Otec v odvolaní neuviedol konkrétne dôvody a námietky voči postupu súdu a sústredil sa výlučne na invektívy voči nej. Vyslovila názor, že otec v konaní nepreukázal, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného určeného na maloletú. Zdôraznila, že v súčasnosti je práceneschopná z dôvodu rizikového tehotenstva.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny. V celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení prednesenom na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 1.10.2020.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní a odvolacom návrhu.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
8. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a výrok, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v týchto napadnutých výrokoch. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti o zverení a zamietnutí návrhu otca a poukazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP)
9. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne prihliada na najvyšší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu dospel k záveru, že nie je dôvodná zmena rozhodnutia súdu v napadnutej časti o zverení maloletej v zmysle návrhu otca, resp. vyhoveniu návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď pristúpil k zisťovaniu názoru maloletej (§ 38 CMP), ktorá vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť dokázala vyjadriť svoje pocity, postoj, vzťah k rodičom a svoje želanie a tento názor pri rozhodovaní zohľadnil ako jeden z dôkazov. Je nesporné, že vzťah maloletej k otcovi sa zmenil po tom, ako otec nadviazal vzťah so súčasnou manželkou, ktorá sa k nemu nasťahovala do domácnosti spolu s jej dcérou. Odvolací súd nespochybňuje, že otec má záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletú, ku ktorej má vytvorenú blízku citovú väzbu, avšak za okolností, kedy maloletá odmieta pobyt v jeho domácnosti, jednoznačne prezentuje záujem byť v starostlivosti matky a s otcom sa stretávať, vyjadruje svoju nespokojnosť s partnerkou otca a jej dcérou, je vzhľadom na vek, prežívanie a nastavenie maloletej potrebné reflektovať na jej názor a vziať ho v úvahu. Napriek tomu, že rodičia v minulosti realizovali striedavú starostlivosť o maloletú, je nesporné, že vstupom manželky otca do jeho domácnosti nastala zmena u maloletej, ktorá síce potvrdzuje, že k otcovi má vytvorený vzťah, avšak aktuálne preferuje domácnosť matky. Za danej situácie správne súd prvej inštancie prihliadol aj na podmienky, ktoré má matka pre maloletú zabezpečené. Pokiaľ otec spochybňuje, že matka sa v súčasnosti z dôvodu jej rizikového tehotenstva nebude môcť dcére venovať, ide o domnienky otca, ničím nepreukázané. Rovnako tak nemožno akceptovať tvrdenia otca o účelovom záujme matky o maloletú, nakoľko v predchádzajúcom období tak otec, ako aj matka zabezpečovali starostlivosť o maloletú. Skutočnosť, že matka býva s maloletou u starej matky nie je rovnako dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o zverení. Po komplexnom posúdení danej veci a vyhodnotiac vykonané dokazovanie v konaní odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. Odvolacie námietky otca k výroku rozsudku, ktorým zamietol jeho návrh a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky odvolací súd vyhodnotil, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako nedôvodné.
10. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca, potvrdil, pretože je správne.
11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti o výživnom a jeho odôvodnením. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti majúce za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a vo výroku o zročnom výživnom. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností a možností a majetkových pomerov (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Náklady na odôvodnené potreby maloletej matka riadne vyčíslila a tieto pozostávajú z bežných nákladov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý neakceptoval všetky matkou vyčíslené náklady na maloletú považujúc ich za neprimerane navýšené. Treba uviesť, že pokiaľ ide o platby za stravu, ošatenie, hygienické potreby súd vychádza z bežne dostupných cien tovarov primeraných veku dieťaťa. V danom prípade je nesporné, že maloletá má výdavky na stravu vo výške 170 eur mesačne (strava v domácom prostredí a strava v škole), platby za oblečenie 50 eur, drogériu 20 eur, školské poplatky vrátane školských pomôcok 20 eur a podiel nákladov na bývanie cca 80 eur mesačne. Skutočnosť, že matka s maloletou býva u starej matky neznamená, že všetky poplatky za bývanie bude hradiť stará matka. Do nákladov maloletého dieťaťa je potrebné započítať aj krúžkové aktivity, v danom prípade ide o tanečný krúžok za poplatok 20 eur mesačne, ktorú sumu považoval odvolací súd za primeranú. Medzi ďalšie náklady maloletej patria poplatky za prepravu vo výške 15 eur mesačne a platby za aktivity vo voľnom čase cca 25 eur mesačne. Za daných okolností sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil mesačné náklady na odôvodnené potreby maloletej sumou 400 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu výška výživného v sume 200 eur mesačne je primeraná, zodpovedá veku a potrebám maloletej, zohľadňuje aj realizáciu styku s otcom a skutočnosť, že otec má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj príjmy a pomery na strane rodičov, keď vychádzal z príjmu matky pozostávajúceho len v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie z nemocenských dávok vo výške 464 eur mesačne, vzhľadom na čerpanie práceneschopnosti matky z
dôvodu rizikovej gravidity, pričom v predchádzajúcom období príjem matky činil cca 690 eur mesačne. Správne súd prvej inštancie prihliadal aj na matkou uhrádzané splátky pôžičky čerpanej na rekonštrukciu bytu, v ktorom rodina bývala a v súčasnosti byt obýva otec maloletej so svojou rodinou. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov z konania vyplýva, že rodičia nie sú vlastníkmi nehnuteľností, každý z nich hradí svoje náklady na bývanie. Vo vzťahu k pomerom a príjmom na strane otca je potrebné konštatovať, že otec je podnikateľ, sám potvrdil, že jeho príjmy predstavovali v roku 2018 sumu 1.000 eur mesačne brutto, v roku 2019 sumu 700 eur mesačne a v roku 2020 sumu 1.000 až 1.500 eur mesačne brutto a tieto preukázal predložením daňových priznaní obchodnej spoločnosti, ktorej je konateľom a spoločníkom. Odvolací súd prihliadol aj na úverové zaťaženie otca (pôžičky z titulu podnikania, splátka za osobné motorové vozidlo a spotrebný úver) a po zohľadnení jeho rodinnej situácie, keď jeho manželka, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 247,80 eur, kompenzačné príspevky v sume 53 eur, je aktuálne na materskej dovolenke a poberá prídavky na deti v sume 48 eur a rodičovský príspevok v sume 220,70 eur mesačne, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na strane otca sú schopnosti a možnosti platiť výživné na maloletú v určenej výške, keďže vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča a výdavky na odôvodnené potreby maloletej sú nespochybniteľné. V danom prípade stanovené výživné predstavuje polovicu nákladov na odôvodnené potreby maloletej, a v podstate ani nezohľadňuje výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, ktorý tvorí súčasť výživného. Odvolací súd dospel k záveru, že otcom dosahovaný príjem nie je dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie znížením určeného výživného s poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine (príjem a možnosti otca). Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výživné určil od podania návrhu matky, správne ustálil výšku zročného výživného a rovnako správne rozhodol o povolení splátok zročného výživného aplikujúc ust. § 232 ods. 1 CSP a prihliadajúc na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a jeho aktuálne obmedzený výkon činnosti.
12. Odvolací súd vychádzajúc zo zistených skutkových okolností danej veci na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopnosti a možnosti na strane otca, v napadnutej časti vo výroku o výživnom a zročnom výživnom potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP, pretože je správne.
13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
15. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
16. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné, keď Civilný mimosporový poriadok normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať, a v súlade s § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. Aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa § 53 CMP alebo § 55 CMP, je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Pokiaľ príde k uplatneniu nároku na náhradu trov konania, je vhodné aj v záujme toho, kto si nárok na náhradu trov konania uplatňuje, odôvodniť, prečo možno nárok na náhradu trov konania spravodlivo požadovať, ak ide o konanie podľa § 53 CMP alebo je to v súlade s § 55 CMP s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Podmienkou priznania nároku na náhradu trov konania nie je ich vyčíslenie. Keďže aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh). Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade otec ako jediné kritérium pre priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania uvádzal jeho právne zastúpenie Centrom právnej pomoci. Odvolací súd po preštudovaní spisového materiálu nevzhliadol výnimočnosť okolností svedčiacich potrebe priznať náhradu trov konania otcovi podľa § 55 CMP, pričom pri rozhodovaní vzal v úvahu skutočnosť, že účastníkmi konania sú rodičia a predmetom konania je výkon rodičovských práv a povinností k maloletú dieťaťu, pričom výsledkom konania je usporiadanie vzťahov v rodine, ktorá vychádza z prvoradého záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd má naviac za to, že rodičia mali možnosť predísť konaniu uzavretím rodičovskej dohody. Z uvedených dôvodov odvolací súd aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 52 CMP.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).