Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-82-2021.pdf
PDF · 90.44 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/82/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky F.. E. A., štátnej občianky Slovenskej republiky, Q., trvale bytom D. - A., L. Z. XXX/XX, a manžela navrhovateľky F. A., štátneho občana Slovenskej republiky, D., trvale bytom D. - A., L. Z. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov F.. E. A., rodenej B. a F. A., rodeného A., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta D. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX s a r o z v á d z a.
Maloletý F. A. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má každý z rodičov.
Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého F. sumou 50,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletým F. s a n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu F. A., a to tak, že maloleté dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať a spravovať majetok maloletého budú mať obaja rodičia, na výživu maloletého F. bude povinný otec prispievať sumou 50,- eur mesačne a styk otca s maloletým dieťaťom nežiadala upraviť. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX po šesťročnej známosti, z lásky. U oboch ide o manželstvo prvé. Spočiatku bolo manželstvo harmonické. Po narodení maloletého F. sa obmedzili len na starostlivosť o dieťa, prestali vzájomne komunikovať a problémy prameniace z nedostatku komunikácie si každý riešil svojim spôsobom. To viedlo až k vzájomnému citovému odcudzeniu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že postupne si začala uvedomovať aj rozličnosť ich pováh. V súčasnosti s manželom od Q. nevedú spoločnú domácnosť, z ktorej sa s maloletým F. odsťahovala. Spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú niekoľko rokov. Má za to, že manželstvo je trvale a vážne rozvrátené a neexistuje možnosť obnovenia vzájomného spolužitia. Maloletý F. má XX rokov, je žiakom X. ročníka základnej školy. Má výdavky len primerané jeho veku. K
týmto patrí úhrada za stravu v škole cca 23,- eur mesačne, školský klub 10,- eur mesačne. Navštevuje ZUŠ, kde je poplatok 36,- eur polročne. Nosí okuliare, ktoré mu kupuje podľa potreby jedenkrát za rok. Zamestnaná je vo funkcii Q. na H. s priemerným mesačným príjmom cca 2.700,- eur netto. Z príjmu uhrádza hypotéku vo výške 425,- eur mesačne, poistenie úveru a životné poistenie jej i manželove cca 200,- eur mesačne, nájom 550,- eur mesačne, stravu pre ňu a maloletého F. 200,- eur mesačne. K ďalším výdavkom patrí mobil a TV vo výške 40,- eur mesačne, na PHM do vozidla vynakladá cca 70,- eur mesačne. Otec maloletého F. je zamestnaný v spoločnosti B. ako D. kde dosahuje mesačný príjem cca 650,- eur netto. K jeho výdavkom patria náklady na bývanie cca 200,- eur, stravu, PHM a iné bežné výdavky nevyhnutné k uspokojeniu základných životných potrieb. Na výživu maloletého F. prispieva sumou 50,- eur mesačne. Otec a maloletý F. majú vytvorený pekný vzťah. Maloletý F. otca pravidelne navštevuje. Otec na jeho výživu prispieva sumou 50,- eur mesačne.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne (č.l. 3 spisu). Uviedol, že s návrhom súhlasí v celom rozsahu.
3. Manžel navrhovateľky sa na pojednávanie dňa 26.10.2021 nedostavil i napriek včas a riadne vykázanému predvolaniu na pojednávanie. Svoju neúčasť na pojednávaní náležite z vážnych dôvodov neospravedlnil a nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádza jedno dieťa, maloletý F. A..
5. Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo bolo usporiadané do narodenia maloletého F., keďže po narodení syna sa obaja manželia sústredili a obmedzili len na starostlivosť o dieťa. Prestali vzájomne komunikovať, z čoho vznikali problémy, ktoré si riešili každý svojim spôsobom, čo viedlo k rozvratu manželstva. Manželstvo považuje za rozvrátené bez existencie možnosti obnovenia vzájomného spolužitia. Od Q. nevedú manželia spoločnú domácnosť. Dlhodobo spoločne nehospodária ani intímne nežijú. Pracuje vo funkcii Q. na H. s priemerným mesačným príjmom 2.700,- eur netto. Z príjmu spláca hypotéku vo výške 425,- eur mesačne, poistenie úveru a životné poistenie jej i manželove cca 200,- eur mesačne. S maloletým F. žijú v nájomnom byte, kde hradí za nájom 550,- eur mesačne. Na PHM vynakladá cca 70,- eur mesačne. Synovi hradí paušál na mobil. Na stravu vynakladá cca 200,- eur mesačne. Maloletý F., narodený z manželstva, má XX rokov, je žiakom X. ročníka ZŠ. Navštevuje ZUŠ a O. krúžok v škole. Tento je bez poplatku. Za ZUŠ mu matka hradí poplatok 34,- eur polročne. Maloletý F. nosí taktiež okuliare. Stravuje sa v škole a má veku štandardné potreby.
6. Manžel navrhovateľky je zamestnaný v spoločnosti B. ako D. s priemerným mesačným príjmom vo výške 771,- eur mesačne. Na F., odkedy sa matka maloletého so synom odsťahovali, prispieva sumou 50,- eur mesačne. So synom majú vzájomne pekný vzťah, pravidelne sa stretávajú.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané do roku XXXX. Príčinu rozvratu manželstva videla navrhovateľka v strate komunikácie a následnom citovom odcudzení.
8. V danej veci mal súd na základe výsluchu navrhovateľky a vyjadrenia manžela navrhovateľky za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
9. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľky, ako aj z vyjadrenia manžela navrhovateľky, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj obidvoch manželov nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
14. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
15. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 100 CMP).
16. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Navrhovateľka pracuje ako Q. H. s priemerným mesačným príjmom 2.700,- eur netto. Poberá rodinné prídavky na jedno dieťa.
21. Manžel navrhovateľky je zamestnaný v spoločnosti B. ako D. s priemerným mesačným príjmom vo výške 771,- eur mesačne.
22. Maloletý F. má XX rokov, je žiakom X. ročníka základnej školy. Navštevuje H. ambulanciu, nosí okuliare. V rámci záujmovej činnosti chodí do ZUŠ.
23. Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu navrhla vyhovieť v celom rozsahu návrhu matky, pričom poukázala na skutočnosť, že matka sa o maloletého vzorne stará. Maloletý F. sa s otcom stretáva, majú dobrý vzťah.
24. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. súd rozhodol tak, že tento bol za súhlasu otca, ako aj kolízneho opatrovníka, zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
25. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek maloletého dieťaťa a jeho odôvodnené potreby. Výška vyživovacej povinnosti bola určená za súhlasu otca, matky, ako aj kolízneho opatrovníka, na maloletého F. sumou 50,- eur mesačne.
26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
28. V prípade tejto veci navrhovateľka nežiadala styk otca s maloletým dieťaťom upraviť, s čím otec súhlasil.
29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).