Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Mestská časť Košice-Juh, so sídlom v Košiciach, Smetanova 4, IČO: 00 691 046 proti žalovanému: F. Š., nar. X.X.XXXX, bytom v O., H. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Idanská 17, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 15.10.2020 č.k. -167 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať, uvoľniť a sprístupniť žalobcovi nebytové priestory, a to garážový box č. XX, nachádzajúci sa v nehnuteľnosti súp. č. XXXX na F. ulici č. X v O., zapísanej na LV č. XXXXX, kat. úz. U. P., obec O.

- U., okres Košice IV, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať priestory uvedené vo výroku č. I. napadnutého rozsudku.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že Mesto Košice je vlastníkom nehnuteľnosti garážového boxu č. XX nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX na F. ulici v O., zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. U. P.. Žalobca vykonáva správu tohto majetku na základe Zmluvy o zverení majetku mesta do správy č. 699/2004 zo dňa 22.9.2004, v zmysle ktorej môže uzatvárať nájomné zmluvy na dobu neurčitú a na dobu určitú (čl. IV bod 8 zmluvy). S účinnosťou od 1.10.2010 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so spoločnosťou Miestny podnik služieb s.r.o. ako nájomcom nájomnú zmluvu č. 07/2010/SM vrátane neskôr prijatých dodatkov č. 1 - 10 na dobu neurčitú, predmetom ktorej bola budova garážových boxov súpisné č. XXXX zapísanej na LV č. XXXXX, kat. úz. U. P.. V zmysle zmluvy bol nájomca oprávnený prenechať predmet nájmu alebo jeho časti do podnájmu tretím osobám (čl. VI bod 12) za podmienok tam stanovených. Nájomca dňa 23.9.2015 uzatvoril so žalovaným Podnájomnú zmluvu č. s účinnosťou od 1.10.2015 na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol už spomínaný garážový box č. XX o výmere 35 m2 v areáli na F. ulici č. X v O.. Strany si dohodli, že ukončiť podnájom je možné výpoveďou ktoroukoľvek zmluvnou stranou s tým, že výpovedná doba v

prípade doručenia výpovede nájomcom podnájomcovi je dvojmesačná. Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola výpoveď druhej strany doručená (čl. III bod 2). Nájomca Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice bol zrušený s likvidáciou bez právneho nástupcu ku dňu 1.1.2017 na základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti o zrušení spoločnosti. V zmysle uznesenia zo 16. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice- Juh, konaného dňa 20.12.2016, t.j. od 1.1.2017 vstúpil nájomca do likvidácie a likvidátorom sa stal jeho konateľ G.. E. Q..

5. Dňa 31.10.2017 žalobca uzatvoril s nájomcom, ktorý bol v tom čase v likvidácii v zastúpení likvidátorom Dohodu o ukončení Nájomnej zmluvy č. 07/2010/SM ku dňu 31.12.2017 v súlade s čl. IV, bodom 2a) nájomnej zmluvy. Listom zo dňa 26.10.2017 vypovedal podnájomnú zmluvu žalovanému nájomca Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice v likvidácii, v zastúpení likvidátorom G.. E. Q. s tým, že výpovedná doba je dvojmesačná a preto podnájom končí dňa 31.12.2017. Výpoveď prevzal žalovaný dňa 27.10.2017, čo osvedčil svojím podpisom. Od 1.1.2018 tak žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Spoločnosť Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice v likvidácii bol vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Košice I ku dňu 17.8.2018.

6. Po právnom posúdení veci v zmysle čl. 20 veta prvá a druhá SR, , a , , , o majetku obcí v platnom znení (ďalej len „“), , , dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná.

7. Spornou medzi stranami sa stala otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a tiež, či nájomca spoločnosť Miestny podnik služieb s.r.o. Košice v likvidácii bol spôsobilý uzatvoriť dohodu o ukončení nájomnej zmluvy a dať výpoveď z podnájomnej zmluvy.

8. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že z ust. veta posledná vyplýva, že mestská časť koná v mene obce pred súdmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Pokiaľ sa teda predmet konania týka majetku, zvereného mestskej časti, ktorá takýto majetok spravuje, je mestská časť ako správca tohto majetku oprávnená podať žalobu, pokiaľ sa konanie týka práve tohto majetku a v konaní pred súdom koná v mene obce. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.5.2018 súd prvej inštancie uzavrel, že oprávňuje správcu majetku obce na nakladanie s majetkom obce. Správca majetku obce v širšom význame (rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená obcou) je oprávnený nakladať s majetkom zvereným mu do správy a má tiež povinnosti v zmysle Zároveň vykonáva za obec právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca majetku koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe. Z uvedeného vyplýva, že na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo, ide o prípad zákonného zastúpenia. Súd tak dospel k záveru, že Mestská časť Košice-Juh je oprávnená na podanie žaloby, pretože koná v mene Mesta Košice zo zákona.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený uzatvoriť s nájomcom Miestny podnik služieb s.r.o. Košice v likvidácii dohodu o ukončení nájomnej zmluvy a tiež vypovedať podnájomnú zmluvu žalovanému. Spoločnosť Miestny podnik služieb s.r.o. Košice bola zrušená dňom 1.1.2017, vstúpila do likvidácie, preto v jej mene oprávnene konal likvidátor G.. E. Q., ktorý sa dostal do postavenia štatutárneho orgánu. Zo zákona vyplývajú oprávnenia likvidátora vykonávať len právne úkony smerujúce k likvidácii, pričom z demonštratívneho výpočtu týchto úkonov podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že tam patrí aj právo uzatvárať dohody smerujúce k zániku právnych vzťahov. Preto nájomca v zastúpení likvidátorom bol oprávnený podpísať so žalobcom dohodu o ukončení nájomnej zmluvy a za tým účelom aj vypovedať podnájomnú zmluvu so žalovaným, keďže podnájomný vzťah vždy sleduje hlavný nájomný vzťah. Ukončením nájomnej zmluvy sa skončil aj podnájomný vzťah, ktorý bol ukončený ku dňu 31.12.2017. Preto od 1.1.2018 žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť neoprávnene. Miestny podnik služieb, s.r.o., Košice v likvidácii zanikol až výmazom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I dňom 11.10.2018, t.j. po ukončení podnájomného vzťahu, nie ako tvrdil žalovaný. Preto došlo k platnému ukončeniu podnájomného vzťahu so žalovaným. Vlastník nehnuteľností môže oprávnene žiadať vydanie veci, v tomto prípade vypratanie nehnuteľnosti, jej uvoľnenie a sprístupnenie v rámci ochrany vlastníckeho práva.

10. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalovaný neoprávnene užíva predmetnú nehnuteľnosť od 1.1.2018, z čoho vyvodil, že žaloba je opodstatnená a v plnom rozsahu jej vyhovel.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal výsluch žalovaného, nakoľko tento by sa mal vyjadriť ku skutkovým okolnostiam, ktoré vzhľadom na právne posúdenie veci nebolo potrebné doplniť. Súdom bol navyše vytvorený dostatočný časový priestor, aby sa mohol žalovaný k veci vyjadriť. Tento konanie účelovo naťahoval a na pojednávaní dňa 28.9.2020 sa ani nezúčastnil.

12. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , , a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie vytkol predovšetkým, že neprihliadol na námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Žalovaný má za to, že v súdenej veci za žalobcu malo byť označené Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, a nie Mestská časť Košice- Juh, so sídlom v Košiciach, Smetanova 4, IČO: 00 691 046. Žalobca v súdenej veci zastupuje Mesto Košice, nekoná preto vo svojom mene. Nositeľom práva, ktoré uplatňuje žalobca v žalobe je v súdenej veci Mesto Košice, nie žalobca, preto pokiaľ napadnutým rozsudkom bolo priznané právo žalobcovi, tento nie je nositeľom tohto práva. Z týchto dôvodov je potrebné považovať rozsudok za nesprávny.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. S poukazom na veta prvá, veta posledná , ale aj Štatút Mesta Košice, ako základného dokumentu územnej samosprávy Mesta Košice (, , , ) niet pochýb o tom, že Mesto Košice neuzatvorilo so správcom, Mestskou časťou Košice-Juh dohodu, v zmysle ktorej by povinnosti spojené so správou majetku malo uskutočňovať mesto vo vlastnom mene. Dôvody vypratania doposiaľ trvajú, nakoľko priestory žalovaný žalobcovi neodovzdal.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle v rozsahu danom v ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

16. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo spochybnenie názoru súdu prvej inštancie, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Podľa názoru žalovaného je len Mesto Košice aktívne vecne legitimované na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti vlastnícky mu patriacej, nie Mestská časť Košice-Juh, ktorá je len správcom, oprávňujúcim zastupovať Mesto Košice.

17. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa stotožňuje ( ).

18. Súd prvej inštancie správne s poukazom na ustálil, že žalobca ako správca majetku koná v mene Mesta Košice pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú takéhoto majetku a na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo, keďže ide o prípad zákonného zastúpenia. Správca majetku má zákonom stanovenú povinnosť používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi ( ). Nemožno preto považovať za správny názor odvolateľa, že správca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti v jeho správe, z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľnosti je Mesto Košice.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).